4Sfk/135/2022

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 3603-9000/2021 z 11. marca 2022 odmietol z dôvodu, že nepodlieha prieskumu správnym súdom, a to postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

3. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že správny súd preskúmal podmienky súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže smeruje proti rozhodnutiu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Súd zdôraznil, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

4. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných

6. Napadnuté rozhodnutie preto, podľa záverov správneho súdu, tvorí len podklad pre ďalšie konanie žalovaného, a to konanie o uložení pokuty. V prípade, že žalovaný uloží žalobcovi za konštatované porušenie zákona o verejnom obstarávaní pokutu, čím autoritatívne zasiahne do práv a povinností žalobcu, môže sa žalobca následne po neúspešnom využití riadnych opravných prostriedkov domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty

Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3603-9000/2021 z 11. marca 2022 je potrebné podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP odmietnuť, keďže napadnuté rozhodnutie je rozhodnutie predbežnej povahy a nebolo ním zasiahnuté do práv a povinností žalobcu.

8. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom správneho súdu ohľadne vymedzenia rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, ktoré spadajú pod súdny prieskum. Zároveň mal za to, že správny súd opomenul na predmetnú vec aplikovať príslušné zákonné ustanovenie § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré bolo priamo uvedené v poučení napadnutého

Navyše uviedol, že rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie nemusí a ani nebolo podkladom pre začatie správneho konania o uložení pokuty. Konanie o uložení pokuty začalo nielen pred vydaním rozhodnutia žalovaného, ale aj pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, z čoho je podľa sťažovateľa zrejmé, že napadnuté rozhodnutie nemá charakter predbežného rozhodnutia. Rovnako mal za to, že rozhodnutia sa bez akýchkoľvek pochybností dotýkajú práv a povinností žalobcu, keďže odporúčaním žalovaného, ako by mal sťažovateľ do budúcna v obdobných prípadoch konať, teda nemal by uzatvoriť ďalšie obdobné dodatky k predmetnej zmluve, zasiahol do zmluvnej voľnosti žalobcu a jeho autonómnej vôle. 10. Ďalej sťažovateľ poukázal na konanie pred Okresným súdom Malacky a tiež na možnú trestnoprávnu zodpovednosť v prípade uzatvárania prípadných ďalších dodatkov k zmluve.

verejnom obstarávaní. Naopak poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/ 172/2019, datovaný po vyššie uvedenom uznesení kasačného súdu, ktorý naopak preskúmal rozhodnutie Rady ÚVO s odkazom na znenie ust. 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

13. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že s argumentáciou sťažovateľa nesúhlasí, kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a priklonil sa k záverom z uznesenia kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/20/2021, z ktorých vychádzal aj správny súd. Uviedol, že správny súd bol povinný rešpektovať právny názor vyššej súdnej autority a rozhodovať v súlade s ním. 14. Žalovaný uviedol, že napadnutým rozhodnutím nebola uložená žiadna sankcia ani povinnosti a žiadnym spôsobom rozhodnutie nezasiahlo do práv, alebo právom chránených záujmov sťažovateľa. Tvrdenie sťažovateľa, že mu žalovaný v rozhodnutí odporučil, aby v budúcnosti postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní nie je možné považovať za zasiahnutie do práv sťažovateľa. V súvislosti s negatívnou enumeráciou odkázal žalovaný na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/103/2020 a 7Ssk/7/2027.

III. Konanie na kasačnom súde

17. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

20. Kasačný súd uvádza, že sa stotožnil s názorom správneho súdu, že žaloba je v danom prípade neprípustná, pretože smeruje voči procesnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktorého súdny prieskum je vylúčený podľa § 7 písm. e) SSP. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 3603-9000/2021 zo dňa 11. marca 2022 je len predbežným rozhodnutím, na ktoré môžu nadväzovať ďalšie rozhodnutia žalovaného. Nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, ale len podkladové rozhodnutie, ktorým sa nezakladajú, nemenia, ale ani nedeklarujú práva a povinnosti. Kasačný súd má za to, že sa rozhodnutie nedotýka práv sťažovateľa.

Pokiaľ aj v tejto súvislosti kasačný sťažovateľ odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/172/2019, hoc bolo vydané po citovanom rozhodnutí kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/20/2021 zo dňa 18. novembra 2021, kasačný súd nie je viazaný rozhodnutiami súdov nižšieho stupňa.

Slovenskej republiky pre potreby riadenia verejných financií zo dňa 24. júla 2003 so spoločnosťou Slovenské telekomunikácie, a. s., Námestie Slobody 6, 817 62 Bratislava. Napadnuté rozhodnutie preto tvorí len podklad pre ďalšie konanie žalovaného. Až prípadným uložením pokuty žalobcovi za konštatované porušenie zákona o verejnom obstarávaní dôjde k autoritatívnemu zasiahnutiu do práv a povinností žalobcu, ktorý sa po neúspešnom využití riadnych opravných prostriedkov bude môcť domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty správnym súdom. 23. Pokiaľ v závere sťažovateľ namietal, že vzhľadom na charakter konania by mala mať kasačná sťažnosť odkladný účinok podľa § 446 ods. 2 písm. b) SSP, tak v tomto prípade sa kasačný súd prikláňa k názoru žalovaného, že by sa daný postup uplatnil len v prípade, že by kasačná sťažnosť bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej, teda tak, ako znie zákonné ustanovenie. V predmetnom prípade však ide o rozhodnutie o odmietnutí žaloby, teda rozhodnutie procesné. K rovnakému záveru dospel kasačný súd aj pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie práv z dôvodu, že súd nepristúpil k vytýčeniu pojednávania. Krajský súd v Bratislave vzhľadom k tomu, že išlo o procesné rozhodnutie, nebol povinný vo veci podľa § 107 SSP nariadiť pojednávanie. 24. K sťažovateľovej námietke ohľadom ust. § 178 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z., podľa ktorého je rozhodnutie rady o odvolaní preskúmateľné súdom, kasačný súd uvádza, že vzhľadom na charakter rozhodnutia (bod 20, 21 rozsudku), je ale pri skúmaní procesných podmienok konania nevyhnutné aplikovať ust. § 7 SSP. 25. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. 26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa ust. § 467 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 467 ods. 4 SSP a § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.