4Sfk/141/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200792.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8S/158/2020
- IČS
- 7020200792
- Citované
- 9× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo veci žalobcu (sťažovateľa): HCP - čerpacia technika s.r.o., so sídlom Szakkayho 1, 040 01 Košice, IČO: 36217166, právne zastúpeného: Advokátska Kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47240482, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101415337/2020 zo dňa 09.09.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/158/2020-64 zo dňa 28.07.2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2018 až september 2018. O výsledku zistení z daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100640346/2020 zo dňa 09.03.2020. 2. Žalobca si v zdaňovacom období apríl 2018 okrem iného uplatnil nárok na odpočet DPH - z faktúr č. 181000144, č. 181000116, č. 181000117, č. 181000118, č. 181000120, vystavených spoločnosťou SETLOS, s.r.o., so sídlom Južná trieda 4B, Košice, IČO: 47580194, za dodanie tovaru podľa objednávky, servis motorového vozidla, skrutkovač, účtovnícke práce, - z faktúr č. 1018004, č. 1018005, č. 1018006 vystavených spoločnosťou RSD SYSTEM s.r.o., so sídlom Hroncova 5, 040 01 Košice, IČO: 46181369, za dodávky materiálu, - z faktúry č. 180070 vystavenej dodávateľom Družstvo Trentin, so sídlom Dúhová 40, 040 01 Košice, IČO: 51339439, za vysielanie reklamného spotu. 3.
Správca dane zistil, že - konateľkou spoločnosti SETLOS, s.r.o. bola v apríli 2018 Helena Vaňová. Dňom 04.03.2019 vstúpila spoločnosť do likvidácie a za likvidátora bol vymenovaný Martin Novák z Českej republiky. Dňom 24.04.2019 bola do obchodného registra zapísaná zmena sídla spoločnosti na Sedmokráskova 6, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov; - konateľom spoločnosti RSD SYSTEM s.r.o. bol v apríli 2018 Jozef Juliš. Dňom 12.10.2018 vstúpila spoločnosť do likvidácie a za likvidátora bola ustanovená spoločnosť ELDOS, s.r.o., neskôr došlo k zmene likvidátora; - predsedom predstavenstva Družstva Trentin bol v apríli 2018 Richard Pojezdala, podpredsedom Ing. Juraj Kuča, každý s právom samostatne konať a podpisovať za družstvo. Od 23.11.2018 bola v obchodnom registri zapísaná zmena predsedu predstavenstva, ktorým sa stal Predrag Mladen z Rumunska, funkcia podpredsedu zostala neobsadená, došlo k zmene sídla na Trieda SNP 70, 040 01 Košice a k zmene obchodného mena na Manula družstvo.
4. Dňa 22.07.2019 vykonal správca dane miestne zisťovanie na adrese sídla subjektu Manula družstvo, Trieda SNP 70, Košice, za účelom preverenia zdaniteľných plnení fakturovaných žalobcovi za obdobia marec 2018, apríl 2018, júl 2018 a september 2018.
Na uvedenej adrese sa nachádza bytový dom, subjekt Manula družstvo nemal na ňom žiadne označenie. Následne správca dane zaslal subjektu Manula družstvo výzvu zo dňa 23.07.2019 na predloženie daňových dokladov za obdobie marec 2018, apríl 2018, júl 2018 a september 2018.
Zásielka sa správcovi dane vrátila neprevzatá s oznámením poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 5. Správca dane zaslal subjektu SETLOS, s.r.o. v likvidácii výzvu zo dňa 29.07.2019 na predloženie daňových dokladov za zdaňovacie obdobia január 2018 až september 2018.
Na základe informácií z Informačného systému finančnej správy bolo zistené, že splnomocneným zástupcom za uvedený subjekt je N.. P. T., ktorému bola zásielka doručená. Správca dane obdržal dňa 02.09.2019 od N.. P. T. oznámenie, že všetka účtovná dokumentácia spoločnosti bola riadne odovzdaná novému majiteľovi pri predaji spoločnosti. Správca dane následne zaslal výzvu likvidátorovi Martinovi Novákovi na adresu v Českej republike, odkiaľ sa zásielka vrátila správcovi dane neprevzatá s oznámením poštového doručovateľa „adresát neznámy“. 6.
Správca dane zaslal subjektu RSD SYSTEM s.r.o. v likvidácii výzvu zo dňa 05.09.2019 na predloženie daňových dokladov za zdaňovacie obdobia apríl 2018 a máj 2018. Zásielka doručovaná na adresu likvidátora - spoločnosti ELDOS, s.r.o. - sa správcovi dane vrátila neprevzatá s oznámením poštového doručovateľa „adresát neznámy“.
7. Správca dane predvolal na ústne pojednávanie konateľa žalobcu - Ladislava Popoviča. Na otázku správcu dane, kedy a za akých okolností začala obchodná spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťami SETLOS, s.r.o., RSD SYSTEM s.r.o. a Družstvom Trentin, konateľ žalobcu dňa 17.02.2020 uviedol, že nevie, nepamätá si. Predmetom obchodov so spoločnosťami SETLOS, s.r.o. a RSD SYSTEM s.r.o. bol nákup tovaru, predmetom obchodu s Družstvom Trentin bola reklama. Nepamätal si mená osôb, s ktorými za uvedené subjekty jednal. Za žalobcu obchody vybavovali jeho zamestnanci. V sídle spoločností nebol, nepreveroval si ich, nevedel uviesť, či mali kancelárske a skladovacie priestory. Prepravu nakupovaného tovaru zabezpečovali dodávateľské spoločnosti, k vozidlám vykonávajúcim prepravu sa vyjadriť nevedel.
Tovar bol vyložený v sklade prenajatom od spoločnosti BUBI GOLD s.r.o. Šaca. Tovar bol uhrádzaný bankovým prevodom a ďalej žalobcom dodávaný spoločnosti U. S. Steel Košice. K spolupráci s Družstvom Trentin konateľ žalobcu uviedol, že nemá vedomosť o vysielaní reklamných spotov na základe faktúr predložených správcom dane. Nepreveroval to na miestach uvedených na faktúre. Nevedel sa vyjadriť akým spôsobom, na akom mieste a akými osobami Družstvo Trentin vykonalo zdaniteľné plnenie pre jeho spoločnosť. Na otázku, či reklamné služby zrealizovalo Družstvo Trentin vo svojej réžii alebo prostredníctvom subdodávok, konateľ žalobcu uviedol, že nevie, ako boli služby vykonávané. Na otázku, či bol v sídle Družstva Trentin, alebo v iných jeho priestoroch, konateľ žalobcu uviedol, že si nepamätá, asi nebol. Stretli sa v Košiciach. 8.
Zo zistení správcu dane ďalej vyplynulo, že - spoločnosť SETLOS, s.r.o. za rok 2018 nepodala daňové priznanie pre daň z príjmov právnických osôb. Daňovému subjektu SETLOS, s.r.o. v likvidácii bola zrušená registrácia pre
DPH; - daňový subjekt Družstvo Trentin (neskôr Manula družstvo) so správcom dane nespolupracoval. Boli u neho vykonávané daňové kontroly za zdaňovacie obdobia 03/2018, 04/2018, 05/2018, 06/2018, 07/2018 a 09/2018, pričom výzvy správcu dane nepreberal, požadované doklady nepredložil, preto správca dane pristúpil k procesu určovania dane podľa
pomôcok; - daňový subjekt RSD SYSTEM s.r.o. taktiež so správcom dane nespolupracoval. Bola u neho vykonávaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2018. Pre nemožnosť výkonu daňovej kontroly pristúpil správca dane k procesu určovania dane podľa pomôcok.
9. Správca dane v protokole z daňovej kontroly uzavrel, že dôkazmi predloženými žalobcom nebolo preukázané reálne dodanie tovarov a služieb spoločnosťami RSD SYSTEM s.r.o. a SETLOS, s.r.o. a taktiež nebolo preukázané dodanie reklamných služieb subjektom Družstvo Trentin. 10. Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly spochybnil závery správcu dane.
To, že jeho dodávatelia neskôr ukončili svoju podnikateľskú činnosť, resp. zanikli zlúčením s inými spoločnosťami, mu v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu, nakoľko k uvedeným právnym skutočnostiam došlo až po realizácii preverovaných zdaniteľných plnení. Poukázal na: - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) vo veci sp. zn. 8Sžf/ 9/2013, podľa ktorého ak žalobca disponuje vydanými faktúrami a príjmovými pokladničnými dokladmi, nie je spochybnená existencia dodaných prác. Žalobca zdôraznil, že okrem faktúr disponuje aj fotodokumentáciou, pričom preukázal, že tovar nadobudnutý od spoločností RSD SYSTEM s.r.o. a SETLOS, s.r.o. bol ďalej dodaný spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o.; - rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2010, z ktorého vyplýva, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Nebolo povinnosťou žalobcu preverovať subdodávateľské vzťahy jeho dodávateľov, ak sa plnenia riadne uskutočnili v dohodnutom rozsahu;
- rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že na preukázanie pochybností vyplývajúcich zo skutočností, ktoré nastali na strane dodávateľa alebo subdodávateľov kontrolovaného daňového subjektu, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane;
- rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, z ktorého vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly; - rozsudky NS SR vo veciach sp. zn. 3Sžf/10/2012, 8Sžf/2/2013, 1Sžfk/20/2017, z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že na daňový subjekt nemôže byť prenášaná zodpovednosť za preukazovanie skutočností v dodávateľskom reťazci, ktorého sa stal súčasťou, ibaže by vedel alebo mohol vedieť, že transakcia je poznačená daňovým podvodom; - rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ) vo veci C-439/04 a C-440/ 04, podľa ktorého právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza plneniu platiteľa dane alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
11. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100915904/2020 zo dňa 19.05.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 36147,91 eur na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na zistenia uvedené v protokole z daňovej
kontroly. K argumentácii žalobcu uviedol, že samotná faktúra nie je bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, je len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúry je splnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania
DPH. Faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia, čo v prípade pochybností preukazuje platiteľ. Ak si daňový subjekt uplatní nárok na odpočítanie DPH, musí preukázať nielen to, že k zdaniteľnému obchodu reálne došlo, ale aj to, že dodanie tovaru alebo služby skutočne zrealizovala osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ, avšak žalobca túto skutočnosť nepreukázal.
12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom zopakoval argumentáciu z písomného vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly. Rozhodnutie správcu dane navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 13. Žalovaný rozhodnutím č. 101415337/2020 zo dňa 09.09.2020 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, stotožniac sa s rozsahom správcom dane vykonaného dokazovania, z neho ustáleným skutkovým stavom a naň nadväzujúcim právnym posúdením veci. K odvolacej argumentácii žalobcu žalovaný uviedol, že hoci k faktúram vystaveným za dodanie tovaru predložil žalobca aj príjemky tovaru, k faktúram týkajúcim sa poskytnutých služieb (servisné a účtovnícke práce) žiadne ďalšie doklady nepredložil, hoci pri ústnom pojednávaní predloženie ďalších dôkazov prisľúbil. Pritom tvrdenie o predložení fotodokumentácie nezodpovedá podľa žalovaného skutočnosti. Pokiaľ ide o dodanie reklamných služieb Družstvom Trentin, žalovaný pripomenul, že k faktúre vystavenej za dodanie reklamných služieb (vysielanie reklamného spotu na LED
obrazovkách v období od 01.04.2018 do 30.04.2018) predložil žalobca tabuľky opatrené odtlačkom pečiatky deklarovaného dodávateľa s nečitateľným podpisom. V týchto tabuľkách sú uvedené údaje o mieste umiestnenia LED obrazovky, čase vysielania, dĺžke reklamného spotu, počte odvysielaní. Konateľ žalobcu doručil dodatočne správcovi dane zmluvu o poskytnutí reklamného priestoru zo dňa 01.03.2018, v ktorej je síce ako poskytovateľ označené Družstvo Trentin a ako objednávateľ žalobca (HCP - čerpacia technika s.r.o.), avšak zmluva neobsahuje žiadne mená štatutárnych zástupcov zmluvných strán.
Predmetom zmluvy bol záväzok poskytovateľa vysielať reklamu objednávateľa na LED obrazovkách v Bratislave (OC Tesco Cesta na Senec, Slovnaftská, Svornosti, Gagarinova, Mierová) na základe objednávky, avšak predmetom fakturácie sú aj LED obrazovky v Košiciach, Prešove a v Liptovskom Mikuláši. Žiadne objednávky ani ďalšie vysvetlenia ohľadne dodania reklamných služieb Družstvom Trentin konateľ žalobcu správcovi dane neposkytol, pričom nevedel uviesť nič k detailom ich vzájomnej spolupráce ani k zdaniteľnému obchodu. Žalovaný uzavrel, že rozhodujúcim dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH žalobcovi neboli skutočnosti, ktoré nastali na strane žalobcových dodávateľov uvedených v preverovaných faktúrach (nekontaktnosť, prevod obchodného podielu na iné zahraničné osoby, zmena konateľov, vstup do likvidácie, nedostupnosť účtovníctva), ale to, že sám žalobca, resp. jeho konateľ, nevedel vierohodným a nespochybniteľným spôsobom preukázať, že dodania boli uskutočnené práve tak, ako to bolo deklarované preverovanými faktúrami, t.j. že nárok na odpočet DPH vystavených subjektmi SETLOS, s.r.o., RSD SYSTEM s.r.o. a Družstvo Trentin si žalobca
uplatnil oprávnene.
II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
14. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej zopakoval svoju dovtedajšiu argumentáciu. Namietol nezákonné rozširovanie vlastného dôkazného bremena v daňovom konaní, ktoré nie je absolútne. Zotrval na názore, že skutočnosti, ktoré podľa daňového poriadku bol v súvislosti s uplatneným nárokom na odpočet DPH povinný preukázať, sa mu ním predloženými dôkazmi preukázať aj podarilo. Tovary boli skutočne dodané a služby zrealizované. Nezodpovedá za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného navrhol žalobca zrušiť pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie. 15. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 8S/158/2020-64 zo dňa 28.07.2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol. Stotožnil sa so závermi správnych orgánov, že žalobca nevedel vierohodne preukázať reálne dodanie tovaru a služieb od deklarovaných dodávateľských spoločností. Poukázal na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 6Sžf/32/2015. Samotná materiálna existencia tovaru a jeho ďalšie použitie na podnikateľské účely ešte nezakladá právo na odpočet DPH, takže argumentácia o tom, že tovary boli ďalej dodané spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., nie je v tomto kontexte relevantná.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej
16. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, vytýkajúc správnemu súdu vadu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstatu sťažovateľovej argumentácie možno zhrnúť nasledovne: - dôkazné bremeno nie je absolútne, najmä nemožno spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy u svojich dodávateľov; - sťažovateľ poskytol správcovi dane všetky požadované doklady, prijaté plnenia ďalej použil pre účely svojej podnikateľskej činnosti, a to dodaním spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o.; - prípadná nekontaktnosť sťažovateľových dodávateľov a neexistencia alebo nedostupnosť ich účtovnej evidencie nemôže byť sťažovateľovi na ťarchu; - pokiaľ ide o reklamné služby, pre sťažovateľa bolo pri výbere obchodného partnera kľúčové umiestnenie reklamných plôch a možnosť interaktívne meniť reklamný obsah spolu s objemom informácií. Išlo o miesta s vysokou koncentráciou obyvateľstva a oblasti v blízkosti výrobných a logistických centier; - na preverovaných faktúrach sú uvedené všetky zákonom požadované náležitosti, čo tiež dokazuje, že k zdaniteľným plneniam došlo; - dôkazné bremeno o podvodnom alebo zneužívajúcom konaní vo vzťahu k DPH je na správcovi dane. 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.
19. Vec bola náhodným výberom pridelená do štvrtého senátu Najvyššieho správneho súdu. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
20. Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti bolo úlohou kasačného súdu vyjadriť sa v tejto konkrétnej veci k otázke dôkazného bremena v daňovom konaní, jeho obsahu, rozsahu a rozloženiu medzi kontrolovaný daňový subjekt (sťažovateľa) a správcu dane, ako aj ku skutočnostiam / dôvodom, pre ktoré správca dane sťažovateľovi odoprel (neuznal) požadovaný nárok na odpočet DPH. 21. Úvodom právneho posúdenia veci považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi (i) požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) požiadavkou na preukázanie formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na?ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané
alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, ale aj rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo?dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/ 20 zo?dňa?9. ?decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. ?septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).
Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako?zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre v súlade s objektívnou realitou sa zaraďuje medzi?podmienky formálne (rozhodnutia SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).
22. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok) preukáže, alebo zo správcom dane vykonaného dokazovania vyplynie, že skutočný dodávateľ tovarov a služieb bol platiteľom
dane. A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa tovaru/služby nebude totožná s identitou fakturačne deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby (podobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8 Sžfk 43/2021 zo dňa 14. decembra 2022, body 52 až 56). To všetko platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod, resp. vedomú účasť (vedel alebo musel vedieť o svojej účasti) daňového subjektu na?obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
23. Platí teda, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy, ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa na daňovom podvode, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 45 - 49).
Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet či oslobodenia od DPH zaťažuje primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).
24. K otázke dôkazného bremena pritom existuje početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo?dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt,
na?ktorom?leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na?odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?9Sžfk/ 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp.?zn.?6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020)“.
25. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je?bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp? .zn.?6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a?aj?prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje judikatúrou ustálené pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a?daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo?dňa?16. decembra 2009)“.
26. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj SD EÚ pritom identifikovala niektoré okolnosti, ktoré samy o sebe (bez súčasného pristúpenia ďalších okolností) nemajú spôsobilosť vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre?priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia SD EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/ 13 zo?dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49) či?(iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia SD EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64, rozsudok
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z?30.06.2022, publikovaný v?Zbierke stanovísk a?rozhodnutí NSS SR pod č. 3/2022). Z?judikatúry SD EÚ tiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za?predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. rozsudok SD EÚ vo veci C-267/15 Gemeente Woerden).
27. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Daňové orgány založili svoju argumentáciu v preskúmavaných rozhodnutiach primárne na spochybnení identity dodávateľov tovarov a služieb sťažovateľovi. Argumentácia zistením
podvodného alebo zneužívajúceho konania a účasti sťažovateľa na ňom alebo vedomosti sťažovateľa o ňom z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že za účelom preverenia skutočností uvedených vo faktúrach predložených sťažovateľom vykonal správca dane rôzne šetrenia najskôr na úrovni priamych deklarovaných dodávateľov sťažovateľa - SETLOS, s.r.o., RSD SYSTEM s.r.o., Družstvo Trentin, resp. Manula družstvo (viď bližšie body 3. až 6. tohto rozsudku).
Keďže správcovi dane sa ani od jedného z deklarovaných dodávateľov sťažovateľa nepodarilo počas daňovej kontroly získať žiadne využiteľné informácie ohľadne preverovaných zdaniteľných plnení, pristúpil správca dane k získavaniu potrebných informácií z jemu dostupných evidencií a zistení iných správcov dane ohľadne dodávateľských subjektov (viď bod 8. tohto rozsudku) a súčasne aj priamo od sťažovateľa, resp. jeho konateľa. Z výsluchu konateľa sa však správca dane nedozvedel žiadne informácie s potenciálom upotrebiteľnosti v procese verifikácie tvrdení sťažovateľa, nakoľko Ladislav Popovič (konateľ sťažovateľa) otázky správcu dane buď nevedel zodpovedať vôbec alebo poskytol len veľmi všeobecné informácie (viď bod 7. tohto rozsudku). Pochybnosti správcu dane boli založené najmä na nasledovných zisteniach: - ani s jedným z dodávateľských subjektov sa správcovi dane nepodarilo nadviazať procesný kontakt za účelom preverenia tvrdení sťažovateľa. Zásielky doručované počas daňovej kontroly na aktuálne adresy dodávateľských subjektov podľa zápisov v obchodnom registri
alebo doručované likvidátorom spoločností SETLOS, s.r.o. v likvidácii a RSD SYSTEM s.r.o. v likvidácii sa správcovi dane vracali ako nevyzdvihnuté, - miestne zisťovanie na adrese Manula družstvo neviedlo k získaniu žiadnych informácií, - N.. P. T. (podľa informácií finančnej správy splnomocnený zástupca spoločnosti SETLOS, s.r.o.) ako jediný zareagoval na korešpondenčné aktivity správcu dane, avšak oznámil správcovi dane iba to, že všetku účtovnú dokumentáciu spoločnosti odovzdal novému majiteľovi pri predaji spoločnosti, - z informácií z iných konaní týkajúcich sa dodávateľských daňových subjektov správca dane zistil, že spoločnosť SETLOS, s.r.o. za rok 2018 nepodala daňové priznanie pre daň z príjmov právnických osôb a neskôr jej bola zrušená registrácia pre DPH.
Absencia akejkoľvek spolupráce a súčinnosti daňových subjektov Družstvo Trentin a RSD SYSTEM s.r.o. so správcom dane pri daňových kontrolách vykonávaných za niektoré zdaňovacie obdobia roku 2018 u týchto subjektov viedla k tomu, že u nich správca dane pristúpil k procesu určovania
dane podľa pomôcok, - konateľ sťažovateľa nevedel správcovi dane uviesť mená ani jednej z osôb, s ktorými za dodávateľov jednal, tieto subjekty si žiadnym spôsobom nepreveroval, nebol v ich sídle, nevedel poskytnúť žiadne informácie k preprave tovarov, pričom jeho argumentácia sa zredukovala v podstate iba na prízvukovanie faktu, že dodané tovary dodal ďalej svojmu odberateľovi - spoločnosti U. S. Steel Košice a že tovar bol skladovaný v prenajatom sklade spoločnosti BUBI GOLD s.r.o. Šaca, - konateľ sťažovateľa obdobne k spolupráci s Družstvom Trentin priznal, že nemá vedomosť o vysielaní reklamných spotov na základe preverovanej faktúry. Dodané služby si žiadnym spôsobom nepreveroval, nevedel nič o spôsobe ich realizácie, nevedel sa vyjadriť, či tieto služby zrealizovalo Družstvo Trentin vo svojej réžii alebo prostredníctvom subdodávok, - k reklamným službám, ktoré mali byť poskytnuté Družstvom Trentin, predložil sťažovateľ zmluvu o poskytnutí reklamného priestoru zo dňa 01.03.2018, avšak bez uvedenia mien štatutárnych zástupcov zmluvných strán. Hoci predmetom zmluvy bol záväzok poskytovateľa
vysielať reklamu objednávateľa na LED obrazovkách na základe objednávky v Bratislave, sú predmetom fakturácie aj LED obrazovky v Košiciach, Prešove a v Liptovskom Mikuláši. 28. Ak na základe vyššie uvedených zistení (opísané v bodoch 3. až 8. a 13. tohto rozsudku) správca dane pojal relevantné pochybnosti o identite dodávateľov tovarov a služieb z preverovaných faktúr a zotrval na pozícii ich neodstránenia sťažovateľom, je potrebné takýto postup vyhodnotiť ako procesne korektný a logicky vyplývajúci z výsledkov dokazovania, ktorý podľa názoru kasačného súdu zodpovedá kritériám nastaveným aktuálnou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 86/2022, I. ÚS 259/2022, I. ÚS 247/2023). Rovnako, ak závery správcu dane v napadnutom rozsudku správny súd aproboval, nie je možné ho označiť za taký, ktorý je postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k rozhodujúcej kasačnej námietke možno preto uzavrieť, že zistenia správcu dane, ktoré postupne nadobúdal v priebehu daňovej kontroly, spochybňujú hodnovernosť listinných
dôkazov predkladaných sťažovateľom a procesne korektným spôsobom viedli k prenosu dôkazného bremena (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne na sťažovateľa (napr. IV. ÚS 380/2021, rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžfk/10/ 2022 zo dňa 24.02.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022). Sťažovateľ dôvodné pochybnosti správcu dane nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie relevantné dôkazy na ich vyvrátenie (napr. mená konkrétnych svojich zamestnancov, ktorí mali obchody s dodávateľskými subjektmi dojednávať alebo preberať dodaný tovar), a preto je dôvodný záver, že neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno. Argumentácia, komu sťažovateľ následne dodal tovar nadobudnutý od svojich dodávateľov, nemá pri hľadaní odpovede na sporné otázky právnu relevanciu.
29. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovanými dodávateľmi, prípadne účtovných dokladov nimi vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa. Kasačný súd zastáva názor, že od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať (či už predložením alebo aspoň označením konkrétnych dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu a mechanizmus dodania tovaru či služieb.
30. Kasačný súd pripomína, že pri posudzovaní ne/splnenia podmienok vzniku nároku na odpočet DPH pre prípad nepreukázania identity dodávateľa môže byť relevantná tiež otázka, či vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu nie sú k dispozícii údaje potrebné k overeniu toho, či mal skutočný dodávateľ (teda nie dodávateľ uvedený na faktúre) postavenie platcu DPH, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje sťažovateľa.
K uvedenému poukazuje kasačný súd na rozsudok SD EÚ z 9. decembra 2021 vo veci C-154/20, Kemwater ProChemie, bod 43: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“ V danom prípade sťažovateľ konštantne tvrdil, že tovary a služby mu boli dodané práve
ním deklarovanými dodávateľmi (SETLOS, s.r.o., RSD SYSTEM s.r.o. a Družstvo Trentin). Existencia iných zdaniteľných osôb v pozícii skutočných dodávateľov nevyplynula ani z vykonaného dokazovania, a preto skutkové okolnosti daného prípadu nesmerovali k tomu, že zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach dodal za (niektorého alebo všetkých) deklarovaných dodávateľov iný dodávateľ, ktorý mal postavenie platcu DPH.
31. Z vyššie prezentovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju s poukazom na ustanovenie § 461 SSP zamietol. 32. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom kasačného konania právo na ich náhradu nepriznal. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP), čo podľa obsahu súdneho spisu nenastalo.
33. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. apríla 2024