4Sfk/14/2022

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 5S/138/2019-295 zo dňa 28. septembra 2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a zároveň rozhodol tak, že žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

3. Odôvodnenie napadnutého rozsudku realizoval krajský súd postupom podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) - „Vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody“ - keď zistil, že na tento postup boli splnené zákonné predpoklady.

5. Krajský súd v tomto kontexte poukázal na konanie sp. zn. 5S/29/2019, predmetom ktorého bola exekučná výzva na vymáhanie daňového nedoplatku v sume 392.288,81 Eur ku dňu 09.08.2018 a na konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 6S/186/2019, predmetom ktorého bola exekučná výzva na vymáhanie daňového nedoplatku v sume 229.453,41 Eur ku

7. Následne v bode 9 napadnutého rozsudku odkázal na body 3 až 8 rozsudku krajského súdu vo veci sp. zn. 6S/186/2019, kde poukázal na obdobnosť námietok žalobcu s námietkami v súdenej veci a v bode 11 napadnutého rozsudku odcitoval právne posúdenie, resp. právne názory krajského súdu vyjadrené v rozsudku sp. zn. 6S/186/2019 (konkrétne body 23 až 33), s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil (postupom podľa § 140 SSP).

Krajský súd sa v rozsudku osobitne vysporiadal s otázkou prípustnosti súdneho prieskumu daňovej exekučnej výzvy, resp. rozsahu takéhoto prieskumu, odkázal na obsah a náležitosti daňovej exekučnej výzvy a postupne reagoval na podstatné námietky žalobcu týkajúce sa povahy daňovej exekučnej výzvy, jej právnych následkov - napr. v otázke blokovania peňažných prostriedkov na účte žalobcu, ich rozsahu, celkovo poukázal na povahu daňovej exekúcie a jej špecifiká v tom kontexte, že daňovník má právo využitia opravných prostriedkov počas daňového konania, resp. že exekúcia v súlade so zákonom nastupuje až po tom, ako sa stali nedoplatky žalobcu na daniach vykonateľnými. Osobitne poukázal na to, že v rámci súdneho prieskumu exekučnej výzvy je súd oprávnený preveriť zákonnosť postupu správcu dane len v danom štádiu exekučného konania a že neskúma zákonnosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí (exekučného titulu), na základe ktorých bolo daňové exekučné konanie začaté.

II. Vybrané zistenia kasačného súdu z administratívneho spisu

9. Z administratívneho spisu má Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) za preukázané, že správca dane dňa 19.12.2018 vydal podľa § 91 Daňového poriadku daňovú exekučnú výzvu č. 102640440/2018, ktorou žalobcu vyzval, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 87.522,66 Eur. Zároveň ho podľa § 91 ods. 2 písm. g/ Daňového poriadku upozornil, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v určenej lehote, správca dane vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z peňažných účtov žalobcu. V predmetnej výzve tiež zakázal žalobcovi (podľa § 91 ods. 2 písm. i/ Daňového poriadku) nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými v zmysle § 108 ods. 5 Daňového poriadku na jeho peňažných účtoch. 10. V konštatačnej časti daňovej exekučnej výzvy, správca dane špecifikoval vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov zostavený správcom dane (č. 102392191/2018 zostavený ku dňu 28.11.2018), sumu daňového nedoplatku (87.522,66 Eur) a žalobcovi formálne oznámil samotné začatie daňového exekučného konania (podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku) - rozhodnutím č. 102503327/2018 zo dňa 07.12.2018. 11. Proti predmetnej daňovej exekučnej výzve podal žalobca odvolanie (zo dňa 21.01.2019), o ktorom žalovaný napadnutým druhostupňovým rozhodnutím rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný dospel k záveru, že daňový dlžník (žalobca) nepreukázal rozpor napadnutej daňovej exekučnej výzvy s ustanovením § 91 Daňového poriadku. Rovnako nepreukázal ani nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, neuviedol ani iné dôvody, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť vydanej napadnutej daňovej exekučnej výzvy.

12. Proti napadnutému rozsudku podal včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“), ktorý ju odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie krajskému súdu alebo aby - alternatívne - zrušil druhostupňové, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

14. V závere tejto časti kasačnej sťažnosti (časť IV.) následne sťažovateľ v odrážkach uviedol, v čom mali orgány verejnej správy pochybiť a následne - rovnako v odrážkach - uviedol, prečo mali byť napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správny krajským súdom zrušené a prečo mala byť vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľa, krajský súd mal správnej žalobe vyhovieť, keď ako argumentáciu pre tento záver uviedol slovný prepis vybraných ustanovení zákona (SSP) - § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP. 17.

18. V časti VI. kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že orgány verejnej správy mali prekročiť medze zákonom dovolenej správnej úvahy. Podstatná časť argumentácie sťažovateľa sa však netýka prekročenia medzí správnej úvahy, ale údajne nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov. Namietal, že ani zásada voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť prejavom ľubovôle, že je potrebné skúmať spôsob získania dôkazov a pod.

19. V časti VII. kasačnej sťažnosti, sťažovateľ namietal, že mal byť v konaní pred orgánmi verejnej správy porušený princíp dvojinštančnosti konania, ako aj to, že bol spoľahlivo, presne a úplne zistený skutočný stav veci. Odkazuje pritom na ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaním (Správny poriadok) - (ďalej aj ako „Správny poriadok“) - konkrétne na § 3 ods. 5 v spojení s § 32 ods. 1. Konštatoval, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nielen nepreskúmateľné, ale vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo také zistenie skutkového stavu, ktoré je pre posúdenie veci nedostatočné. Krajskému súdu sťažovateľ vytýkal, že bolo jeho úlohou „celkom samostatne a nezávisle hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených právnych orgánom, a ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, je potrebné, aby reagoval.

právne názory riadne neodôvodnil a rozsudok nezodpovedá požiadavkám § 139 ods. 2 SSP. Práve nedostatočne odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré však krajský súd akceptoval, malo byť dôvodom pre ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

IV. Konanie na kasačnom súde

23. Skôr ako kasačný súd pristúpi k materiálnemu odôvodneniu tohto rozsudku, poukazuje na to, že napadnutý rozsudok bol krajským súdom odôvodnený postupom podľa § 140 SSP, t.j. odkazom na skorší rozsudok krajského súdu v obdobnej veci (sp. zn. 6S/186/2019) medzi tými istými účastníkmi konania. Tento rozsudok pritom už v čase vydania napadnutého rozsudku krajským súdom prešiel kasačným prieskumom, keď kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 6S/186/2019) bola rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/81/2020 zo dňa 30. júna 2021 zamietnutá.

24. Kasačný súd však už od vydania rozhodnutia vo veci sp. zn. 8Sžfk/81/2020 riešil aj ďalšie kasačné sťažnosti žalobcu - v iných obdobných veciach, kedy tento - rovnako ako v tejto veci - napadol rozsudky krajského súdu, ktorým boli zamietnuté jeho správne žaloby. Konkrétne vo veci sp. zn. 4Sžfk/56/2020 (rozsudkom zo dňa 26. mája 2020) kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 6S/222/2019 a rozsudkom vo veci sp. zn. 10Sžfk/56/2020 (zo dňa 28. júna 2022) kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu vo veci sp. zn. 6S/156/2019.

25. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd preberá pre účely tohto rozsudku vybrané časti z viacerých (skorších) rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a bude na ne odkazovať postupom podľa § 464 SSP, pričom odkazuje primárne z časového hľadiska na ostatný rozsudok kasačného súdu vo veci, a to na body 21 až 29 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 10Sžfk/56/2020 zo dňa 28. júna 2022: „21. Podľa § 453 ods. 1 a 2 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a kasačnými bodmi, čo znemožňuje kasačnému súdu dotvárať alebo dopĺňať kasačnú sťažnosť. Takáto činnosť by z jeho strany znamenala porušenie rovnosti účastníkov konania.

22. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti podanej žalobcom kasačný súd musí konštatovať, že všetky uplatnené sťažnostné body boli vymedzené neurčito, nezrozumiteľne a nekonkrétne, čím de facto zabránili kasačnému súdu vykonať riadny kasačný prieskum napadnutého rozsudku a eventuálne sa odchýliť od záverov, ku ktorým dospel krajský súd.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.

25. K ďalšej námietke žalobcu a to vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačný súd poukazuje na to, že podľa § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ods. 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred krajským súdom. V tomto zmysle kasačný súd upozorňuje na to, že v takomto rozsahu resp. týmto spôsobom dôvod kasačnej sťažnosti a to nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP žalobcom vymedzený nebol.

K námietke týkajúcej sa nezaobstarania si dostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, neúplného zistenia skutkového stavu zo strany správnych orgánov a porušenia princípu dvojinštančnosti konania, kasačný súd uvádza, že tieto pochybenia konkretizované neboli. Kasačný súd pritom pripomína, že predmetom konania je daňová exekúcia, kde sa vychádza z vykonateľného exekučného titulu. Z podkladov je pritom zrejmé, že v čase vydávania daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia žalovaného existoval vykonateľný exekučný titul. Kasačný súd preto nerozumie, aké nedostatky v skutkovom stave mala žalobkyňa na mysli.

28. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd záverom konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal. Námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako príliš všeobecné a abstraktné a preto i nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

26. Obdobne kasačnú sťažnosť žalobcu (pri analogickej argumentácii ako je v súdenej veci) proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 6S/222/2019) vyhodnotil už skôr aj iný senát kasačného súdu, a to v rámci rozsudku vo veci sp. zn. 4Sžfk/56/2020 (zo dňa 26. mája 2022), pričom aj na tento rozsudok odkazuje senát najvyššieho správneho súdu (§ 464 SSP) v tejto veci - konkrétne na body 11 až 17 uvedeného rozsudku (sp. zn. 4Sžfk/56/2020): „11. Kasačný súd je v súlade s § 453 ods. 1 časti vety pred bodkočiarkou SSP viazaný kasačnými bodmi. Táto skutočnosť znemožňuje kasačnému súdu dotvárať kasačné sťažnosti a ani dopĺňať. Z tohto dôvodu, kasačný súd musel námietku kasačného súdu týkajúcu sa nesprávnosti postupu správneho súdu vyhodnotiť ako nedôvodnú. Žalobkyňa síce na strane 11 v odrážkach uvádza dôvody, pre ktoré malo prísť k pochybeniu, avšak tie nijakým spôsobom nerozvíja. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že napríklad nebolo dostatočným spôsobom vykonané

Kasačný súd pritom pripomína, že predmetom konania je daňová exekúcia, kde sa vychádza z vykonateľného exekučného titulu. Z podkladov je pritom zrejmé, že v čase vydávania daňovej exekučnej výzvy a napádaných rozhodnutí existoval vykonateľný exekučný titul. Kasačný súd preto nerozumie, aké nedostatky v skutkovom stave mala žalobkyňa na

14. V kasačnej sťažnosti absentovalo zo strany žalobkyne, aké dôkazy navrhnuté zo strany žalobkyne neboli vykonané a v čom pri tomto posúdení správny súd pochybil. Kasačný súd pritom pripomína, že rozsah preskúmavania napádaných rozhodnutí je obmedzený len na exekučné konanie.

16. Po preskúmaní jednotlivých námietok trpiacich vadou prílišnej všeobecnosti a abstraktnosti, kasačný súd nezistil žiadne pochybenia zo strany správneho súdu v rozsahu namietanom v kasačnej sťažnosti. Podané námietky aj so zreteľom na vyššie uvádzané skutočnosti tak vyhodnotil ako nedôvodné.

27. Vyššie uvedené závery iných senátov kasačného súdu v citovaných právnych veciach sú primerane aplikovateľné aj na súdenú vec, a preto na ne senát rozhodujúci v tejto veci odkázal ako na právny základ pre výrok tohto rozsudku. 28. Nad rozsah riadne uplatnených kasačných bodov/námietok, poukazuje senát najvyššieho správneho súdu rozhodujúci v tejto veci aj na body 30 až 39 rozsudku vo veci sp. zn. 10Sžfk/ 56/2020: „30. Podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku: „Deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.“

32. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku: „Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.“

K námietke Najvyššieho súdu SR o nesúlade z dôvodu, že daňový subjekt nemusí mať vedomosť o svojom daňovom nedoplatku, jeho dôvode a výške, poukázal Ústavný súd SR na právnu domnienku ignorantia iuris non excusat. Ústavný súd SR však ďalej uviedol, že ak by bol daňový nedoplatok v daňovej evidencii evidovaný v nesprávnej výške, čo by malo za následok obsahovú nesprávnosť výkazu nedoplatkov, má daňový subjekt možnosť využiť svoje právo podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku podať u správcu dane odvolanie voči daňovej exekučnej výzve. V nadväznosti na prostriedky právnej ochrany daňového dlžníka v daňovom exekučnom konaní (odvolanie voči daňovej exekučnej výzve, návrh na zastavenie daňového exekučného konania) Ústavný súd SR zdôraznil požiadavku ústavne konformného výkladu a uplatňovania ustanovení Daňového poriadku, ktoré ich zakotvujú.

Nemožno tak podľa Ústavného súdu SR za každých okolností vychádzať z výkladu, podľa ktorého v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve či v návrhu na zastavenie daňového exekučného konania možno argumentovať iba okolnosťami, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu č. k. 4 Sžf/85/2014 zo 06.10.2015).

36. Je potrebné vziať na zreteľ, že výkaz nedoplatkov sa daňovému dlžníkovi nedoručuje a doručuje sa mu až daňová exekučná výzva, ktorá však podľa doslovného gramatického znenia § 91 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku nemusí striktne obsahovať identifikačné údaje samotného daňového nedoplatku čo do jeho dôvodu. Doslovnú literu zákona možno naplniť už len označením výšky nedoplatku a čísla a dátumu zostavenia vykonateľného výkazu nedoplatkov, ktoré však daňovému dlžníkovi nemusia nič hovoriť, keďže samotný výkaz nedoplatkov sa mu predtým nedoručoval. Takáto reštriktívnejšia špecifikácia môže zabrániť tomu, aby bol daňový dlžník schopný jednoznačne identifikovať daňový nedoplatok čo do jeho

37. Kasačný súd preto zastáva názor, že v prípade daňových exekúcií vedených na podklade vykonateľných výkazov nedoplatkov zostavených bez vydania predchádzajúceho rozhodnutia majú správcovia dane aplikovať ustanovenie § 91 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku ústavne komforne a v daňových exekučných výzvach označovať výkaz nedoplatkov nielen výslednou sumou daňového nedoplatku a evidenčným číslom a dátumom zostavenia výkazu nedoplatkov, ale aj údajmi definujúcimi samotný daňový nedoplatok čo do jeho dôvodu tak, aby daňový dlžník mohol nedoplatok jednoznačne identifikovať a následne sa aj účinne brániť proti exekúcii dostupnými právnymi prostriedkami (odvolanie proti daňovej exekučnej výzve, zastavenie exekučného konania), pričom v rámci takejto obrany môže namietať i prípadnú obsahovú a formálnu nesprávnosť výkazu nedoplatkov ako exekučného titulu.

2 písm. e) Daňového poriadku je potrebné vykladať ústavne konformne, v súlade s princípom dobrej verejnej správy a tak, aby sa v exekučnom daňovom konaní mohol reálne i naplniť predpoklad účinnej procesnej obrany dlžníka vrátane preskúmavania obsahovej nesprávnosti výkazu nedoplatkov v zmysle nálezu ÚS SR.

Z dôvodu viazanosti kasačnými bodmi podľa § 453 SSP kasačný súd uvedený nedostatok preto neskúmal z toho hľadiska, či vedie k nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov a potrebe zrušenia rozsudku krajského súdu alebo zmeny rozsudku krajského súdu a zrušenia rozhodnutia žalovaného a tieto súvislosti uviedol len ako obiter dictum.“

rozsudku. 30. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP). Kasačný súd nepriznal trovy konania ani úspešnému žalovanému z dôvodu, že žalovaný je orgánom štátnej správy a kasačný súd v danej veci nevzhliadol výnimočnosť situácie zakladajúcu nárok na priznanie náhrady trov konania takémuto orgánu.

V Bratislave dňa 14. júna 2023