4Sfk/14/2023

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj ako „správca dane”) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - marec, máj - december 2015. O výsledku zistenia z daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101281568/2017 zo dňa 09.06.2017, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 101282939/2017 zo dňa 09.06.2017 žalobca osobne prevzal dňa 12.06.2017.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správca dane v uvedenej veci opakovane konal a rozhodol rozhodnutím zo dňa 01.10.2018, ktoré následne žalovaný taktiež zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Správca dane tak po zrušení dvoch rozhodnutí opakovane vo veci konal a na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutia zo dňa 24.09.2019 č. 531002/2019, č. 102226870/2019, č. 530899/2019 a č. 530947/2019 (ďalej len „rozhodnutia správcu dane“), ktorými žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 v sume 21.121,68 eur, za zdaňovacie obdobie november 2015 v sume 10.456,68 eur, za zdaňovacie obdobie máj 2015 v sume 3.000 eur a za zdaňovacie obdobie august 2015 v sume 14.593,81 eur.

3. Rozhodnutím č. 102226870/2019 zo dňa 24.09.2019 správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 v sume 10. 456,68 eur z faktúr č. FV20151141, č. FV20151142 od dodávateľa BRASTRECH s.r.o. za stavebné a rekonštrukčné práce.

5. Rozhodnutím č. 530947/2019 zo dňa 24.09.2019 správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 v sume 14.593,81 eur z faktúr č. FV20150834, FV20150837, FV20150839 od dodávateľa BRASTRECH s.r.o. za stavebné a rekonštrukčné práce.

dane potvrdil. 7. Dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa dodania pomocných, stavebných a rekonštrukčných prác v kontrolovaných obdobiach a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že služby boli dodané spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. Správca dane zistil, že ani jedna zo zúčastnených preverovaných osôb nedodala fakturované služby žalobcovi a na základe toho vyslovil pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov predložených žalobcom. Sťažovateľ pochybnosti správcu dane nevyvrátil a podľa správcu dane tak neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že služby boli reálne dodané deklarovaným dodávateľom spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. Fotodokumentácia predložená žalobcom podľa názoru správcu dane nepreukazuje, že by boli služby vykonané dodávateľom BRASTRECH s.r.o. ale ani jeho subdodávateľmi, a to spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. alebo MPV Consult, s.r.o.

9. Samostatnými správnymi žalobami sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného (vedené pod spisovými značkami 5S/2/2020, 5S/3/2020, 5S/6/2020, 5S/8/2020), ako aj rozhodnutí žalovaného za zdaňovacie obdobia október, november a december 2014 (vedené pod spisovými značkami 5S/1/2020, 5S/4/2020, 5S/5/ 2020). Uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“) č. k. 5S/1/2020 - 97 zo dňa 28.04.2020, právoplatným dňa 19.05.2020, správny súd spojil podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) veci vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5S/1/2020, 5S/2/2020, 5S/3/2020, 5S/4/2020, 5S/5/2020, 5S/6/2020, 5S/8/ 2020 na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 5S/1/2020.

Následne správny súd rozsudkom č. k. 5S/2/2020- 102 zo dňa 20. októbra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 SPP zamietol žaloby žalobcu, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného spolu s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane za zdaňovacie obdobie máj, august, september a november 2015. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

. Totožná bola podľa správneho súdu aj argumentácia žalovaného a žalobné body žalobcu; rozdiel je len v zdaňovacích obdobiach (veci sp. zn. 5S/1/2020 sa týkajú zdaňovacieho obdobia 2014. 13. Správny súd v odôvodnení rozhodnutia najskôr zopakoval zistenia správcu dane a uviedol, že z nich vyplýva, že dodanie zemných, stavebných a rekonštrukčných prác fakturovaných spornými faktúrami je deklarované len formálne, bez preukázania skutočného materiálneho dodania spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. a jej subdodávateľmi. Uviedol, že aj keď je faktúra dôkazným prostriedkom, je takýto dôkaz použiteľný iba ak je nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú reálnu skutočnosť. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný ešte nie je dôkazom, že daňový subjekt je oprávnený si uplatniť právo na odpočítanie dane z tohto dokladu. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky a v konkrétnom prípade žalobca svoje dôkazné bremeno preukázať splnenie materiálnych podmienok,

Daňové orgány podľa správneho súdu vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena. Zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a odbornej starostlivosti predpokladanej pri výkone podnikateľskej činnosti mal možnosť zabezpečiť hodnoverné dôkazy súvisiace s realizáciou deklarovaných plnení. 16.

Rovnako konštatoval, že procesné práva žalobcu v konaní boli dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca mal vytvorený priestor, aby sa k zisteniam vyplývajúcim z prebiehajúcej kontroly mohol vyjadriť a realizovať svoje procesné práva, o. i. právo predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. 17. Čo sa týka námietky nezákonne získaných dôkazov, správny súd poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním. V prípade dôkazov získaných daňovými orgánmi, daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, o výsluchu svedkov bol žalobca riadne

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného

19. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý

rozsudok

tak, že zruší napadnuté rozhodnutia žalovaného a veci mu vráti na ďalšie konanie.

21. Namietal závery správneho súdu i žalovaného, že nepreukázal, že dodávku uskutočnil deklarovaný dodávateľ, čo nepovažuje za eurokonformné. Namietal aj záver, že nebolo preukázané reálne plnenie. Podľa sťažovateľa on si splnil svoju dôkaznú povinnosť, sporným nie je reálnosť dodávok a správca dane naopak vôbec neuskutočnil „vedomostný test“ o možnej účasti sťažovateľa na daňovom podvode.

Podporne poukázal aj na rozhodnutia SD EÚ vo veciach C-18/13, Maks Pen, C-446/15, Signum Alfa Sped a C- 610/19 a ďalšie. Taktiež uviedol, že sa správny súd nevysporiadal s otázkou dobromyseľnosti sťažovateľa. 23.

24. Správny súd odobril rozhodnutia žalovaného, hoci sú zdôvodnené dôkazmi z iných konaní alebo dôkazmi získanými nezákonným postupom alebo nešpecifikovanými informáciami Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS“) získanými mimo daňového konania. Nahliadnutím do spisov iných daňových subjektov zo strany správcu dane bolo porušené jeho právo byť prítomný pri výsluchoch svedkov a klásť im otázky podľa § 45 ods. 2 písm. e)

25. Sťažovateľ ďalej uviedol, že nie je sporné, že dodávateľ BRASTRECH s.r.o. má postavenie zdaniteľnej osoby, pričom správca dane a ani správny súd nešpecifikovali, aké dôkazy by považovali za dostatočné na odstránenie pochybností. Konštatoval, že správny súd použil reštriktívny výklad daňových predpisov v neprospech sťažovateľa a odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je eurokonformné. Napadnutý rozsudok považuje za rozporný so zásadou právnej istoty. Záverom tiež uviedol, že absenciou postupu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku vôbec nedošlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na sťažovateľa, keďže všetky výzvy na vyjadrenie pre sťažovateľa boli všeobecné, generické a bez hlbšieho zamyslenia sa nad prípadom. 26. Žalovaný vo vyjadrení z 23.01.2023 uviedol, že sťažovateľ nepredložil také dôkazy, ktoré by dodanie prác dodávateľom BRASTRECH s.r.o. preukázali alebo ktoré by preukazovali, že dodanie bolo uskutočnené inou zdaniteľnou osobou registrovanou pre daň, a teda neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovení zákona o DPH. Podľa žalovaného nedošlo k splneniu

27. Uviedol, že závery správcu dane, žalovaného a aj správneho súdu sú v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalovaný tak zotrval na správnosti svojich záverov, stotožnil sa s napadnutým rozsudkom a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.

28. Prejednávaná vec bola dňa 06.02.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn. 4Sfk/14/2023, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

30. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

35. Kasačný súd v prvom rade k námietkam sťažovateľa ohľadne dôkazného bremena uvádza, že dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil zákonom stanovené podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a ?povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v?samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a?následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.

prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania. 36. V tejto súvislosti vo vzťahu k neprimeranému dôkaznému bremenu, konkrétne k poukazom sťažovateľa na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“), ako aj judikatúry Najvyššieho súdu SR, kasačný súd uvádza, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením formálnych ako aj hmotnoprávnych požiadaviek. Hmotnoprávnymi

Z uvedeného pritom jednoznačne vyplýva, že jednou z podmienok je, aby tovar alebo služby boli dodané osobou, ktorá má postavenie zdaniteľnej osoby. 37. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: - dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), - daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§ 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o

38. Z uvedeného vyplýva, že zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí dodanie tovaru a postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na?faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo?veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

Platí pritom, že nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Odpočet DPH si sťažovateľ uplatnil sám, preto je povinný uchovávať a následne preukázať všetky doklady, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie skutočností uvedených na faktúrach.

21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019). 41. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj SD EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samé osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb).

42. Kasačný súd v predmetnej veci konštatuje, že pri spornom dodávateľovi BRASTRECH s.r.o. boli spochybnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH. Sťažovateľom predložené dôkazy vykonané dokazovanie totiž nepreukazujú, že ku zdaniteľným obchodom, ktoré sú predmetom faktúr za zdaňovacie obdobia máj, august, september a november 2015 skutočne došlo tak, ako to sťažovateľ deklaroval. Kasačný súd dospel rovnako ako správny súd k záveru, že sťažovateľ nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov (pomocné, stavebné a rekonštrukčné práce) tak, ako boli fakturované deklarovaným dodávateľom, pričom nebolo preukázané ani ich vykonanie iným platiteľom dane. Kasačný súd dodáva, že tak ako žalovaný, ani správny súd nespochybnil reálne vykonanie prác, spochybnené bolo ich vykonanie spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. alebo inou zdaniteľnou osobou a s tým spojené právo sťažovateľa na odpočítanie dane (pozn.: pre priznanie práva na odpočet DPH nepostačuje len samotná existencia tovaru/služby, ale musí byť preukázané aj ich dodanie iným platiteľom dane/inou zdaniteľnou osobou).

44. Kasačný súd ďalej sumarizuje, že pochybnosti správcu dane vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi BRASTRECH s.r.o. boli najmä nasledovné: - konateľ tejto spoločnosti, p. Čech, o jej činnosti nič nevedel (zápisnica z ústneho pojednávania č. 100014668/2017 z 04.01.2017), osoba konajúca v jej mene, p. S. síce potvrdila dodanie služieb, avšak subdodávateľsky, a to spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. a bez vedomosti o ďalších podrobnostiach (zápisnica z ústneho pojednávania č. 100173100/2017 z 30.01.2017); - osoba konajúca v mene spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., p. T., potvrdil dodanie služieb, avšak tiež subdodávateľsky spoločnosťou MPV Consult, s.r.o., a naviac, oprávnenie p. T. konať v mene tejto spoločnosti bolo spochybnené; - dodanie služieb spoločnosťou MPV Consult, s.r.o. bolo spochybnené, keďže jej konateľ dodanie služieb nepotvrdil a rovnako existovali pochybnosti o jeho konaní v mene tejto

vykonal. Zo spisového materiálu tak nevyplynul žiaden dokument ani iný relevantný dôkaz, ktorým by sťažovateľ preukázal, že k dodaniu služieb skutočne došlo tak, ako to sťažovateľ deklaroval. 46. Kasačný súd zároveň poukazuje aj na povahu fakturovaného plnenia, kedy išlo o pomocné, rekonštrukčné a stavebné práce, kde bežne subjekty sú na plnení priamo jeho vlastnou realizáciou zúčastnené a disponujú dodacími listami, súpismi vykonaných prác, zápismi z kontrolných dní, odovzdávacích či preberacích protokolov alebo dokonca stavebnými denníkmi. Na základe vykonaného dokazovania sa tak dodanie sporných služieb sťažovateľovi od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. nepreukázalo, keďže nebolo preukázané, že toto plnenie by dodal deklarovaný dodávateľ a ani žiaden z ním uvádzaných subdodávateľov. Podstatná je pritom tá skutočnosť, že ani sám sťažovateľ nevedel správcovi dane predložiť žiadne relevantné dôkazy, ktoré by hodnoverne preukázali realizáciu deklarovaného obchodu.

Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa, ktorého nákup tovaru/dodanie služieb bolo správcom dane spochybnené, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a osobou uvedenou na faktúre, príp. inou zdaniteľnou osobou (iným platiteľom dane).

48. K namietaným procesným pochybeniam správcu dane kasačný súd uvádza, že závery správcu dane, žalovaného, ako aj správneho súdu, majú oporu v administratívnom spise, z ktorého vyplýva, že správca dane sťažovateľa so svojimi zisteniami priebežne oboznamoval, sťažovateľ nahliadol do spisu a vyhotovil si z nich fotokópie, teda sa k nim mohol vyjadriť. Správca dane ho informoval o výsluchoch svedkov, ktoré vykonal (napr. relevantná svedecká výpoveď p. Čecha a p. S.), pričom sťažovateľ sa ich nezúčastnil. Sťažovateľ kvalifikovane nenavrhol vypočuť žiadneho svedka. Kasačný súd dodáva, že argumentácia sťažovateľa je veľmi všeobecná, nekonkretizuje, pri akom úkone a akým spôsobom mu boli upreté jeho procesné práva. Navyše kasačný súd považuje za nutné uviesť, že sťažovateľ kasačnú sťažnosť dopĺňa aj o citácie a tvrdenia správneho súdu, ktoré sa však v napadnutom rozsudku správneho súdu nenachádzajú. Kasačný súd podotýka, že je na sťažovateľovi, akým spôsobom bude realizovať svoju procesnú obranu, avšak nemožno následne očakávať, že kasačný súd bude

49. I napriek uvedenému kasačný súd dopĺňa, že otázke využitia podkladov a listín z?daňovej kontroly iných subjektov sa venoval napríklad v rozhodnutí sp. zn. 8Sžfk/76/2020 z 02.02.2022, kde v bode 39 uviedol, že „V?súhrne je preto možné uviesť, že ak svedkovia vypočúvaní v?rámci inej daňovej kontroly neboli vypočúvaní aj v?daňovej kontrole sťažovateľky, nie je porušením procesných práv sťažovateľky to, ak o?výsluchu takýchto svedkov upovedomená nebola. Uvedené neznamená, že je vylúčené, aby ako dôkaz v?daňovej kontrole sťažovateľky nemohli byť?použité ako podklady aj listiny z?daňovej kontroly týchto iných subjektov, keď podľa názoru kasačného súdu, takto obstarané podklady (najmä protokoly z?iných daňových kontrol) spĺňajú podmienku dôkazu podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o?rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,

najavo. Zároveň je potrebné podotknúť, že správca dane materiálnu, resp. právnu podstatu rozhodnutia vo veci nezaložil na skutočnostiach získaných KÚFS, konkrétne spomínaným začatím trestného stíhania vo veci trestného činu falšovania verejnej listiny, či len skutočnostiach zistených ohľadne subdodávateľov sťažovateľa tak, ako sa to snaží sťažovateľ vykresliť. Správca dane svoje rozhodnutia založil na už vyššie spomínanej skutočnosti, keď pri spornom dodávateľovi BRASTRECH s.r.o. boli spochybnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - existencia plnenia v rámci konkrétneho vzťahu medzi sťažovateľom a deklarovaným dodávateľom, príp. iným dodávateľom - platiteľom dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že služby neboli dodané tak, ako to uviedol sťažovateľ a že reálnosť dodania služieb zdaniteľnou osobou nebola hodnoverným spôsobom preukázaná, teda svoje rozhodnutie založil na konkrétnych zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania v rámci daňového konania, a to v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku.

dodania. V rozhodnutí C-446/15 Signum Alfa Sped bola skutková situácia tiež odlišná, pretože dôvodom pochybností správcu dane bolo, že deklarovaní dodávatelia nedisponovali ľudskými a materiálnymi zdrojmi potrebnými na vykonanie fakturovaných služieb v čase ich vykonania.

V Bratislave dňa 24. apríla 2024