4Sfk/14/2025

1. Napadnutým uznesením Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 12286-9000/2023 zo dňa 21.09.2023. V dôvodoch rozhodnutia správny súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v poučení napadnutého rozhodnutia je odkaz na ust. § 177 ods. 6 veta tretia zákona o VO a teda, že napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Správny súd konštatoval, že žalovaný nepochybil, keď v danej veci odkázal na citované ustanovenie zákona, ktoré jednoznačne upravuje, že rozhodnutie predsedu úradu o preskúmanie rozhodnutia nie je preskúmateľné súdom, okrem rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť. 2. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané predsedom žalovaného a preto podľa názoru správneho súdu bola naplnená prvá podmienka tohto ustanovenia. Uvedené ustanovenie však predpokladá preskúmateľnosť súdom v prípade, ak sa rozhodnutím ukladá povinnosť. V tejto prizme správny súd postupoval ďalej a vyhodnotil, či sa napadnutým rozhodnutím uložila žalobcovi povinnosť a konštatoval, že z výroku napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že ním nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť niečo konať, strpieť alebo zaplatiť. Bolo v ňom len uvedené, že porušil ustanovenie § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný podľa názoru súdu žalobcovi neuložil žiadnu povinnosť, ale len konštatoval zistené porušenia. Podľa názoru správneho súdu tak nebola naplnená druhá podmienka v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, a teda uloženie povinnosti v dôsledku čoho nedošlo k porušeniu práv žalobcu. 3. Správny súd ďalej uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou u žalobcu, že bol vylúčený súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že v ust. § 7 písm. h) SSP je upravené negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov a teda ustanovené, čo správne súdy nepreskúmavajú. Ako to uviedol aj žalovaný v ust. § 7 písm. 4) SSP ustanovuje správne akty vylúčené osobitným predpisom. V tomto prípade správny súd opakovane zdôraznil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím len konštatoval porušenie ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, pričom týmto napadnutým rozhodnutím nebolo autoritatívne zasiahnuté do práv a povinností žalobcu. 4. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd postupom podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. h) SSP žalobu odmietol. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

5. Proti právoplatnému uzneseniu správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 22.11.2024 kasačnú sťažnosť. 6.

7. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že odôvodnenie uznesenia správneho súdu je pomerne stručné a zamerané výlučne len na prípustnosť podanej správnej žaloby. Má za to, že správny súd nesprávne skúmal prípustnosť podanej žaloby. S poukazom na ust. § 176 ods. 6 veta tretia zákona o verejnom obstarávaní v spojení s čl 46 ústavy. Podľa jeho názoru správny súd nesprávne interpretoval článok 46 ústavy a vôbec neskúmal, či nedošlo k jeho porušeniu. Vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 21.09.2023 predstavuje zásah do základných práv a slobôd žalobcu a je spôsobilé ovplyvniť jeho právnu situáciu.

nesprávne právne posúdenie veci zo strany sťažovateľa tým, že konajúci súd nesprávne skúmal prípustnosť podanej žaloby s poukazom na ust. §177 ods. 6 tretia veta zákona č. 343/2015 v spojení s čl. 46 ústavy, nakoľko sťažovateľ mal za to, že napadnuté rozhodnutie predstavuje zásah do jeho základných práv a slobôd a je spôsobilé ovplyvniť jeho právnu situáciu, pretože na podklade napadnutého rozhodnutia môže byť žalobcovi uložená pokuta podľa ust. § 182 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Uvedená konštrukcia sťažovateľa podľa názoru žalovaného o hypotetickej možnosti zásahu do jeho práv rozhodnutím, ktoré v budúcnosti môže, ale nemusí byť vydané na podklade napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalovaného ako dôvodenie prípustnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia nemôže obstáť.

Hypotetický zásah do označených práv žalobcu, ktorý by mal nastať v dôsledku tohto času neexistujúceho rozhodnutia, ktoré by teoreticky mohlo ukladať žalobcovi nejakú povinnosť a ktoré nie je a logicky ako neexistujúce nemôže byť predmetom tohto správneho konania je absolútne zavádzajúca fabulácia. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby kasačný súd predloženú kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

20. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd podľa ust. § 438 ods. 2 SSP po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania právne zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1 SSP bez nariadenia pojednávania podľa § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 21. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie Správneho súdu v Bratislave 3S/77/2023 - 97 zo dňa 30.09.2024, ktorým správny súd odmietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 12286-9000/2023 zo dňa 21.09.2023. 22. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 21.09.2023 bolo vydané rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 12286-9000/2023, ktorý rozhodoval vo veci podnetu sprostredkovateľského orgánu Ministerstva hospodárska Slovenskej republiky, odbor nezrovnalostí a právnej podpory zo dňa 18.12.2019 s registračným číslom 314/ 2019-2060-2250 na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 9441-6000/2017-OD/4 zo dňa 07.09.2018 vydaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného PROBATYS SK, s.r.o., Osloboditeľov 679, Batizovce, pred uzavretím zmluvy pri zadávaní zákazky na dodanie tovaru na predmet „komplexná technologická linka na produkciu špeciálneho vrstveného skla s požiarnou odolnosťou“ vyhlásenej uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2017/S 214 - 444453 zo dňa 08.11.2017 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 221/2017 zo dňa 09.11.2017 pod značkou 15829 - MST. Rozhodol tak, že predseda Úradu pre verejné obstarávanie podľa § 177 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zmenil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 9441 - 6000/2017 - OD/4 zo dňa 07.09.2018 nasledovne: „Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že kontrolovaný pri zadávaní zákazky na dodanie tovaru na predmet zákazky Komplexná technologická linka na produkciu špeciálneho vrstveného skla s požiarnou odolnosťou vyhlásenej uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2017/S 214 - 444453 zo dňa 08.11.2017, vo Vestníku verejného obstarávania č. 221/2017 zo dňa 09.11.2017 pod značkou 15829 - MST svojím konaním porušil § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a to najmä princípy rovnakého zaobchádzania a transparentnosti tým, že neidentifikoval zainteresovanú osobu podľa § 23 ods. 3 písm. a), b) zákona o verejnom obstarávaním v nadväznosti na čo neprijal primerané opatrenia podľa § 23 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní a zároveň § 10 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní vo väzbe na realizovanie čestnej hospodárskej súťaže, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.“

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

je založené na princípe generálnej klauzuly s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci pri preskúmavaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú sú vymedzené v ust. § 7 SSP.

Subjektívne práva možno charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonov vo sfére verejnomocenských právomocí (k tomu bližšie pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 230/2010). 31.

32. Najvyšší správny súd poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v uzneseniach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/31/2011, 5Sžf/26/2012, 10Sžk/47/2017, 5Sžf/26/2012, 6Sžfk/22/2018, ktorú si osvojil aj správny súd a na ktorej Najvyšší správny súd zotrváva.

34. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 7 nesporne vyplýva, že toto vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 35. Podľa ust. § 177 ods. 6 zákona č. 343/2015 na preskúmanie rozhodnutia podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia § 167 a § 170 - 176. Proti rozhodnutiu predsedu úradu o preskúmaní rozhodnutia nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie predsedu úradu o preskúmanie rozhodnutia nie je preskúmateľné súdom okrem rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť. 36.

37. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko žalobca (sťažovateľ) v konaní nemal úspech a žalovanému náhradu trov kasačného konania zo zákona prislúcha len výnimočne (§ 168 SSP).

V Bratislave dňa 1. augusta 2025