4Sfk/15/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:1020201732.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/265/2020
- IČS
- 1020201732
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Golden Bug Broker House a.s. v likvidácii, Mýtna Nová Ves 9, 956 11 Ludanice, IČO: 31643728, likvidátor: Ing. Jozef Cimra, trvale bytom Hodálova 1, 841 04 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária REDANT s.r.o., so sídlom Konventná 6, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Sevčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti 1/ Oznámenia č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020 o začatí daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za obdobie rok 2017 a 2/ Oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti č. 511167/2020 zo dňa 05.11.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/265/2020-50 zo dňa 20. mája2021, takto
rozhodol:
Kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu vo vzťahu k Oznámeniu č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020 o začatí daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za obdobie rok 2017 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP ako oneskorene podanej a vo vzťahu k Oznámeniu výsledku prešetrenia sťažnosti č. 511167/2020 zo dňa 05.11.2020 ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože nepodlieha súdnemu prieskumu, nie je rozhodnutím a ani opatrením, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd uviedol, že správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti dvoch oznámení žalovaného: 1/ Oznámenie č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020 o začatí daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za obdobie rok 2017 a 2/ Oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti č. 511167/2020 zo dňa 05.11.2020.
3. K Oznámeniu žalovaného č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020 správny súd uviedol, že podľa administratívneho spisu toto bolo žalobcovi doručené na základe fikcie doručenia dňa 01.07.2020, tak ako to vyplýva z doručenky. V zmysle uvedeného, žalobcovi uplynula dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie správnej žaloby dňa 01.09.2020 a deň 01.09.2020 bol posledný deň, kedy žalobca mohol podať správnu žalobu proti Oznámeniu č. 101090956/ 2020 zo dňa 26.06.2020, avšak predmetnú žalobu podal až dňa 16.12.2020, teda po lehote na podanie správnej žaloby (§ 181 ods. 1 SSP a ods. 4 SSP).
4. K Oznámeniu o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 511167/2020 zo dňa 05.11.2020 správny súd uviedol, že zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) žalovanému ukladá povinnosť sa sťažnosťou zaoberať a túto následne vyhodnotiť, o čom sťažovateľa upovedomí.
Vybavením sťažnosti podľa § 1 ods. 2 zákona o sťažnostiach je jej vrátenie, odloženie sťažnosti, oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti. Je na žalovanom ako podanú sťažnosť vyhodnotí, resp. vybaví. Z § 3 ods. 2 zák. o sťažnostiach vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný sa sťažnosťou žalobcu riadne zaoberal tak, ako mu to ukladá zákon č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na zákon o sťažnostiach. Žalovaný postupom podľa § 20 zákona o sťažnostiach oznámil žalobcovi výsledok prešetrenia jeho sťažnosti, ktorú žalovaný vyhodnotil ako
neopodstatnenú. Takýto správny akt žalovaného podľa názoru krajského súdu nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, nedotýka sa žiadnej právnej sféry žalobcu, a tak ako žalovaný správne uviedol vo vyjadrení k žalobe, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánu verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal.
Z uvedeného dôvodu preto akt žalovaného v zmysle § 7 písm. b/ SSP nepodlieha súdnemu prieskumu pred správnym súdom. 5. Dodal, že podľa názoru súdu ani podľa zákona o sťažnostiach sťažovateľ nemá právny nárok na kladné vybavenie jeho sťažnosti. Je na žalovanom, ako sťažnosť vyhodnotí a vybaví a jeho povinnosťou je žalobcu o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti bezodkladne informovať. Upovedomenie sťažovateľa o výsledku vybavenia jeho sťažnosti podľa § 20 zákona o sťažnostiach nemá priamy dopad na verejnú sféru, nepredstavuje ujmu na subjektívnych právach žalobcu a nevytvára to pre neho žiadnu konštitutívno-právnu situáciu, resp. právny
vzťah. Napadnutým oznámením žalovaného nemohli byť preto priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu, pretože žalovaný ním iba oznámil žalobcovi spôsob vybavenia jeho sťažnosti. V tejto súvislosti správny súd poukázal na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. 7Sžso/l 1/2010, podľa ktorého písomné oznámenie správneho orgánu o vybavení sťažnosti nepodlieha súdnemu prieskumu. Táto písomnosť nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani ňou nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Oznámenie žalovaného o vybavení sťažnosti negatívne nezasiahlo právnu sféru žalobcu.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
6. Proti rozhodnutiu správneho súdu podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/, j/ SSP, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie. 7. Sťažovateľ uviedol, že dňa 23.03.2020 požiadal likvidátor správcu dane o súhlas s návrhom na výmaz z Obchodného registra, pričom žiadal, aby správca dane v súlade s § 54 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v platnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“) vydal rozhodnutie, ktorým udelí súhlas s návrhom na výmaz sťažovateľa z Obchodného registra. Žalovaný však vydal oznámenie o daňovej kontrole (po 4 mesiacoch od podania žiadosti) a až následne dňa 12.08.2020 doručil sťažovateľovi oznámenie o nevydaní súhlasu s tvrdením, že súhlas s výmazom nemožno vydať, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky, a to prebiehajúca daňová kontrola. Voči postupu žalovaného podal sťažnosť. V zmysle uvedeného bolo podľa názoru sťažovateľa povinnosťou žalovaného zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa, zistiť platný skutkový stav a vydať v zákonom stanovenej lehote riadne odôvodnené rozhodnutie. 8. Sťažovateľ poukázal na skutkovo obdobnú vec rozhodovanú Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 3Sžk/51/2019, v zmysle ktorého má súhlas, resp. nesúhlas správcu dane podľa § 54 Daňového poriadku formu opatrenia, ktorým sú alebo môžu byť práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 9. Ďalej uviedol, že nakoľko v danej veci nemal žiadny dostupný opravný prostriedok, aby mohol odstrániť dôsledky nezákonného postupu žalovaného, podal sťažnosť. Z toho plynie záver, že dvojmesačná prekluzívna lehota začala plynúť od okamihu doručenia oznámenia o sťažnosti, nakoľko až v tom časovom okamihu boli kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy v systéme správneho súdnictva. Správny súd tak nesprávne právne posúdil povahu sťažnosti s ohľadom na moment začiatku plynutia lehoty a splnenia zákonných podmienok na podanie žaloby. Až moment doručenia oznámenia o sťažnosti dňa 09.11.2020 zakladá začiatok plynutia lehoty na podanie správnej žaloby a až od tohto mohlo oznámenie o daňovej kontrole v zmysle § 7 písm. a/ SSP bude podliehať súdnemu prieskumu v systéme správneho súdnictva. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na argumentácii vo vyjadrení k žalobe a uviedol, že rozhodnutie krajského súdu považuje za vecne správne. Podanú žalobu vo vzťahu k oznámeniu o začatí daňovej kontroly považoval za oneskorenú. Vo vzťahu k oznámeniu výsledku prešetrenia sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ mal možnosť podať podľa § 22 zákona o sťažnostiach opravný prostriedok, čo nevyužil, a preto uvedené rozhodnutie nie je možné podrobiť súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. a/ SSP. Rovnako, predmetné rozhodnutie nijako nezasahuje do subjektívnych práv sťažovateľa. Svoj názor podporil rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/2/2019 zo dňa 04.08.2020 a 7Sžso/ 11/2010.
III. Konanie na kasačnom súde
11. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že dňa 23.03.2020 požiadal likvidátor správcu dane o súhlas s návrhom na výmaz z Obchodného registra. Sťažovateľ dňa 13.07.2020 podal žiadosť na druhostupňový orgán, pričom poukázal na to, že správca dane o žiadosti nerozhodol bezmála štyri mesiace od jej podania a požiadal o vybavenie žiadosti na základe zmeny príslušnosti podľa § 66 Daňového poriadku. Správca dane dňa 29.06.2020 odoslal žalobcovi prostredníctvom poštovej doručovacej služby do vlastných rúk Oznámenie č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020, na základe ktorého bola u sťažovateľa začatá daňová kontrola. Dňa 12.08.2020 bolo sťažovateľovi od správcu dane doručené oznámenie č. 101273339/2020 zo dňa 07.08.2020, ktorým mu oznámil, že vydá súhlas správcu dane na výmaz spoločnosti z obchodného registra až po splnení všetkých daňových povinností (po ukončení daňovej kontroly). Dňa 20.08.2020 bolo žalobcovi doručené oznámenie Finančného riaditeľstva SR č. 101305397/2020 zo dňa 12.08.2020, v zmysle ktorého keďže sa správca dane podanou žiadosťou daňového subjektu zaoberal, žalovaný nebude vo veci daného podania ďalej konať. Dňa 28.08.2020 žalobca doručil správcovi dane sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, v ktorej namietal postup správcu dane vo veci žiadosti o súhlas s návrhom na výmaz žalobcu z obchodného registra a proti začatiu daňovej kontroly. Dňa 09.11.2020 žalobcovi doručil správca dane oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 05.11.2020, so záverom, že sťažnosť žalobcu bola vyhodnotená ako neopodstatnená z dôvodu, že nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 7 písm. b/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánu verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak
tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 181 ods. 1 - 4 fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej
správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 18. Zásadnú námietku sťažovateľa, že dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP začala plynúť od okamihu doručenia oznámenia o sťažnosti, nakoľko až v tom časovom okamihu boli kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy v systéme správneho súdnictva, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú a nemajúcu oporu v Správnom súdnom poriadku.
19. Včasné podanie správnej žaloby (v lehote dvoch mesiacov) je procesnou podmienkou, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný. Zmeškanie lehoty (§ 181 ods. 4 SSP) nemožno odpustiť. Nepodanie žaloby včas vedie k odmietnutiu žaloby [§ 98 ods. 1 písm. d) SSP]. Je preto potrebné venovať dostatočnú pozornosť začiatku plynutia lehôt.
20. V danom prípade bola žaloba podaná proti 1/ Oznámeniu č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020 o začatí daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za obdobie rok 2017, ktoré bolo sťažovateľovi doručené na základe fikcie doručenia dňa 01.07.2020.
Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola sťažovateľom podaná až dňa 16.12.2020, čo je nepochybne po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, a teda oneskorene. 21. Správne súdnictvo predstavuje realizáciu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (generálna klauzula). Ústava však blanketovou normou zveruje zákonodarcovi aj kompetenciu vylúčiť ním zvolené rozhodnutia orgánov verejnej správy spod súdneho prieskumu („ak zákon neustanoví inak“), pričom limitom tejto kompetencie je zákaz vylúčenia takých rozhodnutí, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy). Súčasne je zákonodarca oprávnený na zákonnej úrovni upraviť podmienky a podrobnosti práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy). Ústavou poskytovaný priestor využil zákonodarca v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje
taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. 22. Pri skúmaní právomoci správny súd postupuje tak, že na základe žaloby vylúči, že nejde o žiadnu vec uvedenú v § 7 SSP. Uvedené ustanovenia vymedzujú negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby.
Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala niektorá z týchto negatívnych procesných podmienok, nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania. Procesné podmienky si preto overuje pred vyhlásením rozhodnutia.
23. Vo vzťahu k žalobou napadnutému 2/ Oznámeniu o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 511167/2020 zo dňa 05.11.2020 kasačný súd poukazuje na judikát uverejnený v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 85/2012, podľa ktorého: „Písomné oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.“
24. V predmetnej veci kasačný súd konštatuje, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie napadnutého oznámenia 2/ v rámci správneho súdnictva ako sa mylne sťažovateľ domnieval. 25. Kasačný súd sa v ostatnom plne stotožňuje s napadnutým uznesením krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery. S ohľadom na uvedené kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
26. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. júna 2022