4Sfk/15/2024

1. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-2S/67/2023 - 121 zo dňa 15. novembra 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11583/2018-M.OMPČ zo dňa 05.03.2018 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodujúci o rozklade žalobcu potvrdil rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 12628/2017-M ODMASK, 30544/2017 zo dňa 10.07.2017 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v zmysle §7 ods. 1, § 27 a § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) uložil žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky v sume 17.706,29 € Riadiacemu orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

3. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa nezaoberal námietkou ohľadne súdnej preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a návrhu žalobcu na prerušenie konania, nakoľko túto otázku vyriešil už v predchádzajúcom napadnutom rozsudku krajský súd, pričom kasačný súd sa v rozsudku súdu sp. zn. 8Sžfk/30/2021 zo dňa 23. februára 2023 s vysloveným právnym názorom plne stotožnil. Z uvedeného dôvodu správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania v zmysle § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov opätovne zamietol ako nedôvodný.

5. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkami, ktoré kasačný súd vo vyššie uvedenom rozsudku vzhliadol ako dôvodné, konkrétne s námietkou ochrany dobromyseľnosti, otázkou pôvodu finančných prostriedkov poskytnutých žalobcovi na základe zmluvy o NFP a námietkou týkajúcou sa oboznámenia s podkladmi pre vydanie záznamu - Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016. K námietke premlčania správny súd uviedol, že žalobca až do podania kasačnej sťažnosti nevzniesol námietku premlčania a na preklúziu práva vymáhať časť finančného príspevku zo strany orgánu verejnej správy poukázal až v kasačnom konaní. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že v prípade lehoty uvedenej v článku 3 ods. 1 Nariadenie Rady č. 2988/95z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len „nariadenie č. 2988/95“) ide o lehotu prekluzívnu a nie premlčaciu. Poukázal pritom aj na stanovisko generálneho advokáta Manuel Campos Sánchez-Bordona prednesené dňa 08.09.2016 k veci C-584/15. Rovnaký právny názor prevzal do svojej

nastala posledná. Uvedený názor konštatoval Súdny dvor EÚ v rozsudku Glencore Céréales

Lehota na predkladanie ponúk bola stanovená do 03.09.2010 do 10:00 hod. Žalobca uzavrel s úspešným uchádzačom Zmluvu o poskytovaní vzdelávacích služieb dňa 09.11.2010, dodatok č. 1 k zmluve dňa 31.12.2010, dodatok č. 2 k zmluve dňa 01.05.2011. Ako vyplýva z kontrolných zistení ÚVO, žalobca neprimerane skrátil lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. ÚVO zároveň skonštatoval, že predmet zákazky bolo možné rozdeliť do viacerých samostatných časti v rámci predmetu zákazky. Žalobca teda už zverejnením samotnej výzvy na predkladanie ponúk do verejného obstarávania porušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní v procese obstarávania služieb, na ktoré mu bola poskytnutá dotácia na základe žiadostí o platbu nenávratného finančného príspevku zo

V jednotlivých dokumentoch (napr. v bode 7 Správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 20.03.2015) žalovaný uvádzal ako dátum zistenia nezrovnalosti deň 07.10.2011, t. j. deň prvého čerpania finančných prostriedkov.

ďalšieho šetrenia, čiže išlo o akt v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95, ktorým sa prerušilo dňa 15.08.2014 plynutie premlčacej/prekluzívnej doby vo vzťahu ku konaniu týkajúcemu sa vzniknutých nezrovnalostí a týmto dňom začala plynúť nová 4- ročná prekluzívna doba. Žalovaný následne vykonal ďalšie úkony, ktorý každý jednotlivo je možné považovať za vyšetrovací úkon spôsobujúci prerušenie plynutia premlčacej/ prekluzívnej doby.

o písomné vyjadrenie k záznamu - Aktualizácia č. 1 zo dňa 20.06.2016. Písomné vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 19.12.2016. Dňa 17.01.2017 bola žalobcovi zaslaná aktualizovaná správa o zistenej nezrovnalosti spolu so žiadosťou o vrátenie finančných

11. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že námietka žalobcu týkajúca sa preklúzie je nedôvodná. Rovnako nedôvodné je aj tvrdenie žalobcu o ochrane dobromyseľnosti, keď verejné obstarávanie bolo vykonané v roku 2010 a nezrovnalosť bola zistená až v roku 2016. Z obsahu administratívneho spisu podľa správneho súdu vyplývalo, že žalobca bol o zistenej nezrovnalosti informovaný už v auguste 2014.

12. K tvrdeniu žalobcu, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pred vydaním záznamu - Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016 správny súd uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že záznam - Aktualizácia č. 1 zo dňa 20.06.2016 vychádza zo Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 06.08.2014. Ako vyplýva zo záznamu - Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016, ako aj zo sprievodného listu k zaslaniu záznamu zo dňa 24.06.2016, do obsahu záznamu - Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016 boli zapracované závery ÚVO uvedené v Protokole o výsledku kontroly VO zo dňa 08.04.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 13.04.2015 a bolo mu umožnené vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam.

13. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že zistenia ÚVO, ktoré tvorili podklad pre vydanie záznamu - Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016, boli uvedené v protokole o výsledku kontroly VO zo dňa 08.04.2015 a žalobca tak mal možnosť sa s týmito podkladmi oboznámiť a následne sa k ním aj vyjadriť. Uvedené vyplýva aj z písomného vyjadrenia k Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania - aktualizácia č. 1 zo dňa 14.12.2016, v ktorom žalobca uviedol, že „k záverom z protokolu, ktoré boli následne zapracované do Záznamu z administratívnej kontroly VO - aktualizácia č. 1. naďalej trváme na svojom vyjadrení. Vyjadrenie ku kontrolným zisteniam k Protokolu o výsledku kontroly

Správny súd z uvedeného dôvodu po opätovnom preskúmaní žalobnej námietky týkajúcej sa nemožnosti oboznámiť sa s podkladmi pred vydaním záznamu - aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016 dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná. Nad rámec uvedeného správny

Postup správnych orgánov bol legitímny a nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že by postupom príslušných správnych orgánov došlo k zásahu do jeho práv. 14. Záverom, vo vzťahu k námietke, že žalobcovi neboli poskytnuté prostriedky Európskej únie, ale len prostriedky zo štátneho rozpočtu, na ktoré nie je možné aplikovať právny režim použitý žalovaným, správny súd uviedol, že finančný príspevok bol žalobcovi poskytnutý v zmysle zákona o podpore z fondov EÚ, ktorý odkazuje na aplikáciu nariadenia č. 2988/95 ako aj nariadenia č. 1083/2006. V zmysle § 2 písm. e) zákona o rozpočtových pravidlách, prostriedkami Európskej únie sú finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom platobného orgánu alebo certifikačného orgánu, pričom na tomto mieste zákonodarca opätovne odkazuje na nariadenie č. 1083/2006. V citovanom ustanovení sa deklaruje právny status prostriedkov Európskej únie poskytnutých Slovenskej republike z fondov Európskeho

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania. 16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd dospel k záveru, že opätovná administratívna finančná kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote, pričom však podľa sťažovateľa túto zákonnú lehotu žiadnym spôsobom neidentifikoval, čo do dĺžky trvania, identifikácie právneho predpisu, ktorý by ju upravoval, ani jej začiatok ani koniec. Nie je preto preskúmateľným záver správneho súdu, že administratívna kontrola bola zo strany žalovaného vykonaná v zákonnej lehote. Správny súd podľa neho ani neidentifikoval takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala opätovný výkon administratívnej kontroly verejného obstarávania tým istým subjektom. Pokiaľ v tomto smere nepriamo poukazoval na prekluzívnu lehotu v zmysle čl. 3 nariadenia č. 2988/95, uvedená lehota sa vzťahuje na vydanie správneho rozhodnutia o uložení sankcie, avšak nie je možné ju automaticky považovať za lehotu, v rámci ktorej je možné vykonať administratívnu finančnú kontrolu verejného obstarávania, ako v prejednávanom prípade.

V danom prípade nebola vykonaná u sťažovateľa zo strany žalovaného alebo iného orgánu kontrola na mieste. 18. Ďalej sťažovateľ zdôraznil, že predmetom opakovaného overovania (administratívnej kontroly) boli tie isté a nezmenené podklady k verejnému obstarávaniu, ktoré zostali po celý čas od ich predloženia nezmenené. Žiadne iné skutkové okolnosti neboli zo strany žalovaného zistené, ktoré by menili skutkový stav zistený žalovaným už v rámci prvotnej administratívnej kontroly verejného obstarávania (ktorej výsledkom bolo schválenie verejného obstarávania). Konanie žalovaného bolo zároveň podľa sťažovateľa v priamom rozpore s povinnosťou náležitej starostlivosti, keď od predloženia dokumentácie k verejnému obstarávaniu do dosiahnutia konečnej verzie zistenej nezrovnalosti uplynulo 6 rokov.

Rozhodujúci je podľa sťažovateľa právny status predmetných prostriedkov, t. j. kto bol ich vlastníkom pred ich poskytnutím, pričom poukázal na stanovisko Ministerstva financií SR zo dňa 05.05.2015, v ktorom ministerstvo podľa sťažovateľa zastalo jednoznačné stanovisko, že po vstupe prostriedkov z rozpočtu EÚ do rozpočtu SR je vylúčené, aby tieto prostriedky boli naďalej súčasťou rozpočtu EÚ. Podľa neho sa správny súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s predmetným dôkazom. 20. Ďalej sťažovateľ namietal, že správny súd nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. Ako správny súd zistil, žalovaný do Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016 zapracoval závery ÚVO uvedené v Protokole o výsledku kontroly VO zo dňa 08.04.2015, t. j. jedná sa o primárne zistenia ÚVO, ku ktorým sa kontrolovaný (žalobca) ešte nevyjadril. V zmysle právnej úpravy zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z. z.“ alebo „zákon o verejnom

Podľa sťažovateľa tak Aktualizácia č. 1 nezohľadňovala vyjadrenia sťažovateľa ku kontrolným zisteniam ÚVO. Sťažovateľ síce mal možnosť sa vyjadriť ku protokolu ÚVO, avšak tak učinil v inom konaní (vedenom na ÚVO) a nebolo mu umožnené vyjadriť sa k podkladom pred vydaním Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.6.2016 zo strany žalovaného. Žalovaný vyjadrenia sťažovateľa k protokolu ÚVO nezohľadnil, lebo vychádzal iba z protokolu, t. j. z dokumentu, až po doručení ktorého sa sťažovateľ k nemu mohol vôbec vyjadriť.

len žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že k poškodeniu rozpočtu EÚ nemohlo ani fakticky dôjsť. K vzniku nezrovnalosti tak došlo 30.7.2010 (porušenie právnych predpisov verejného obstarávania, ktoré mohlo ohroziť rozpočet EÚ). K uplynutiu prekluzívnej lehoty tak došlo 30.7.2014, t. j. pred úkonom zo dňa 15.8.2014, ktorý správny súd vyhodnotil ako vyšetrovací úkon spôsobujúci prerušenie plynutia prekluzívnej doby. Zároveň zotrval na námietke, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami uplatnenými v rámci rozkladu a správny súd túto námietku žiadnym spôsobom nevyhodnotil a ani neuviedol žiadnu argumentáciu, prečo uvedenú námietku nevyhodnotil. 22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 12.02.2024 uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu, ktorý sa podľa neho dostatočne vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa. Tvrdenie sťažovateľa, že otázka dobromyseľnosti a zároveň riešenie otázky plynutia prekluzívnej lehoty nemá vzájomnú súvislosť považoval za nedôvodné. Samotné Nariadenie č. 2988/95 odkazuje v súvislosti s preklúziou na skutočnosť,

Rovnako tvrdenie sťažovateľa, že žiadny právny predpis nestanovuje lehotu v rámci, ktorej môže byť vykonaná administratívna kontrola verejného obstarávania nemá podľa žalovaného oporu v právnych predpisov, nakoľko z ust. § 27 zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že finančnú opravu môže vykonať riadiaci orgán pred ukončením operačného programu a ust. § 27a uvedeného zákona jasne definuje postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania.

24. K otázke pôvodu finančných prostriedkov podľa žalovaného správny súd správne aplikoval zákon č. 523/2004 Z. z. ako aj nariadenie č. 1083/2006, pričom špekulácie sťažovateľa boli opakovane označované vnútroštátnymi súdmi za bezpredmetné, pričom prípustnosť výkladu práva jednoznačne vyvracia aj rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ napr. v rozsudku zo dňa 13.03.2008 v spojených veciach C- 383/06 až C-385/06 bod 49 a 59.

III. Konanie na kasačnom súde

Na kasačnom súde bola vec pridelená na rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: 4Sfk/15/ 2024. 27. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave BA- 2S/67/2023 - 121 zo dňa 15.11.2023.

Následne dňa 30.07.2010 zverejnil výzvu na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania s cieľom zabezpečiť aktivity schválenej žiadosti o nenávratný finančný príspevok na projekt „Kvalitný personál - kvalitné hotelové služby“ s cieľom zvýšenia kvality poskytovaných služieb prostredníctvom tvorby nových pracovných miest a rozvoja odborných a sociálnych kompetencií zamestnancov hotela TOLIAR. Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom (ďalej len „SORO“) schválil zrealizované verejné obstarávanie a postúpil ho v plnej výške na financovanie.

V protokole č. 12643-7000/2014-OK/4 zo dňa 08.04.2015 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že sťažovateľ postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona č. 25/ 2006 Z. z., keď stanovil kratšiu lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov ako lehotu na predkladanie ponúk, čím lehotu neprimerane skrátil o 29 dní a zároveň sťažovateľ spojil do jedného verejného obstarávania vzdelávania s rôznymi, priamo nesúvisiacimi zameraniami, pričom z dokumentácie nevyplýva nutnosť ich spojenia do jedného verejného obstarávania, ani že spolu súvisia. Podľa Úradu pre verejné obstarávanie mohlo mať uvedené konanie sťažovateľa vplyv na výsledok verejného obstarávania. 30. Žalovaný vypracoval záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 1 zo dňa 20.06.2016, ktorým zrušil a v plnom rozsahu nahradil predchádzajúci záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 15.08.2014. V súvislosti s počtom a závažnosťou nedostatkov stanovil SORO finančnú opravu vo výške 10% z hodnoty výdavkov

60 písm. b) overil, že výdavky na operácie vykázané sťažovateľom za zrealizované verejné obstarávanie nie sú v súlade s predpismi Spoločenstva a v nadväznosti na Usmernenie COCOF 07/0037/02 zo dňa 29.11.2007 vykonal finančnú opravu. Porušenie práva ES spočíva v tom, že výdavky na operácie vykázané sťažovateľom neboli vykázané v súlade s čl. 9 ods. 5 Nariadenia ES č. 1083/2006 vo väzbe na zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na ktorú tento článok odkazuje. Následne, porušenie právnych predpisov SR vo väzbe na čl. 60 písm. b) Nariadenia č. 1083/2006 spočíva v nedodržaní ustanovení zákona č. 25/2006 Z. z. Konanie sťažovateľa tak naplnilo znaky pojmu „nezrovnalosť“ podľa čl. 2 ods. 7 Nariadenia ES č. 1083/2006 a čl. 1a bod 1 Nariadenia Komisie (ES) č. 2035/2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1681/94 o nezrovnalostiach a získavaní neoprávnene vyplatených čiastok späť v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík a o organizácii informačného systému v tejto oblasti.

Následne sú prostriedky EÚ a štátneho rozpočtu SR preúčtované na účet prijímateľa (sťažovateľa). 32. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 11583/2018-M.OMPČ zo dňa 05.03.2018, ktorým rozklad sťažovateľa zamietol.

rozsudku. 34. Kasačný súd dopĺňa, že i keď zrušený rozsudok č. k. 2S/103/2018- 63 zo dňa 30.09.2020 bol vrátený Krajskému súdu v Bratislave, vzhľadom na inštitucionálne zmeny v rámci výkonu správneho súdnictva v podmienkach Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júna 2023 (po zrušení napadnutého rozsudku) v ďalšom konaní rozhodoval Správny súd v Bratislave, na ktorý prešla rozhodovacia právomoc v súdenej veci (§ 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z.).

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

37. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

39. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkami Európskej únie finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu, platobného orgánu alebo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej

41. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 258/2008 Z. z. ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.

44. Podľa § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z. ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).

46. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky.

48. Podľa § 137 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 25/2006 Z. z. úrad pri výkone dohľadu rozhoduje o námietkach orgánu štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. Úrad pri výkone dohľadu vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek a kontrolu súťaže návrhov organizovaných kontrolovaným.

50. Podľa čl. 2 ods. 7 nariadenia ES č. 1083/2006 na účely tohto nariadenia majú nasledujúce pojmy tento význam: „nezrovnalosť“: akékoľvek porušenie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré vyplýva z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou.

52. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95, premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť

53. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

K uvedenému tak kasačný súd uvádza, že aj po ukončení administratívnej finančnej kontroly v prípade, že nastanú skutočnosti, ktoré budú vyžadovať vykonanie finančnej kontroly, orgán verejnej správy, t. j. oprávnená osoba, môže vykonať finančnú kontrolu na mieste alebo opätovnú administratívnu finančnú kontrolu z vlastného podnetu alebo na základe podnetu orgánu štátnej správy. Opätovná administratívna finančná kontrola sa začne prvým úkonom oprávnenej osoby voči povinnej osobe. V prejednávanej veci bolo nesporné, že Úrad pre verejné obstarávanie začal kontrolu u sťažovateľa na základe podnetu orgánu štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, o čom bol sťažovateľ aj riadne oboznámený listom zo dňa 09.01.2015.

K uvedenej námietke kasačný súd dodáva, že sťažovateľ v správnej žalobe neidentifikoval žiadne porušenie zákona, ktorého by sa v tomto smere Úrad pre verejné obstarávanie alebo žalovaný mal dopustiť. Sťažovateľ v správnej žalobe vyjadril svoju všeobecnú nespokojnosť s výkonom administratívnej kontroly, pričom namietal, že došlo k porušeniu právnej istoty, nakoľko porušenia zákona bolo zistené až po dlhom časovom období, čím mal žalovaný porušiť svoju povinnosť vykonať administratívnu kontrolu riadne a s odbornou starostlivosťou. Žiadna z uvedených námietok sťažovateľa však nezakladá nezákonnosť postupu žalovaného, čo správne vyhodnotil aj správny súd.

V súlade s § 182 ods. 1 písm. e) SSP je povinnosťou sťažovateľa v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a najmä právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Sťažovateľ tak mal už v správnej žalobe konkretizovať dôvody a právne východiská, z ktorých mala vyplývať údajná nezákonnosť postupu žalovaného, čo však neurobil. Preto aj na námietky sťažovateľa, ktoré v tomto smere uplatňuje až v kasačnom konaní v zmysle § 441 kasačný súd ani nemôže prihliadať.

59. K námietke sťažovateľa, že mu finančný príspevok nebol poskytnutý z prostriedkov Európskej únie, ale len zo štátneho rozpočtu kasačný súd uvádza, že právnym titulom, na základe ktorého bol sťažovateľovi finančný príspevok poskytnutý, je „Zmluva“, z ktorej vyplýva, že „Projekt“ sťažovateľa je spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom z prostriedkov pre program „Zamestnanosť a sociálna inklúzia“. Poskytnutý finančný príspevok je tvorený prostriedkami Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

sťažovateľa riadne vysporiadal, pričom jasne a zrozumiteľne vysvetlil princíp poskytovania finančných príspevkov z prostriedkov Európskej únie. Preto sú námietky sťažovateľa v tomto smere len špekulatívne. 61. Správne podotkol aj žalovaný, že uvedené právne východiská vyplývajú napríklad aj z rozhodnutia Súdneho dvora zo dňa 13.03.2008 v spojených veciach C-383/06 až C-385/06 body 49 a 59, podľa ktorých: „49. Uplatnenie vnútroštátneho práva nesmie mať negatívny vplyv na uplatnenie a účinnosť práva Spoločenstva. O takýto prípad by išlo najmä vtedy, ak by takéto uplatenie vnútroštátneho práva prakticky znemožňovalo vymáhanie protiprávne pridelených prostriedkov (pozri rozsudok Deutsche Milchkontor a i., už citovaný, body 21 a 22).

I-9611, bod 51). 59. Z vyššie uvedených úvah preto vyplýva, že na položené otázky je potrebné odpovedať v tom zmysle, že vymáhanie prostriedkov stratených v dôsledku zneužitia alebo nedbanlivosti sa musí uskutočniť na základe článku 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 a podľa postupov stanovených vnútroštátnym právom, a to pod podmienkou, že uplatnenie tohto práva nebude mať negatívny vplyv na uplatnenie a účinnosť práva Spoločenstva a nebude mať za dôsledok praktické znemožnenie vymáhania protiprávne pridelených súm.

62. V tomto kontexte podľa názoru kasačného súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, keďže je z jeho obsahu zjavné, že ním bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti a námietky sťažovateľa.

žalovaného. 64. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že sťažovateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také vady odôvodnenia rozhodnutia, na základe ktorých rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). Správny súd však v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko).

66. K námietke sťažovateľa ohľadne nemožnosti vyjadriť sa k podkladom pred vydaním záznamu- Aktualizácie č. 1 kasačný súd uvádza, že ich považuje za nedôvodné až zavádzajúce. Správny súd sa aj s touto námietkou sťažovateľa riadne vysporiadal keď uviedol, že do obsahu záznamu - Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016 boli zapracované závery ÚVO uvedené v Protokole o výsledku kontroly VO zo dňa 08.04.2015, ktorý bol sťažovateľovi doručený dňa 13.04.2015, pričom bolo sťažovateľovi umožnené vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam. Aj kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že dňa 27.04.2015 bolo ÚVO doručené vyjadrenie, v ktorom sa sťažovateľ vyjadril iba ku kontrolným zisteniam č. 1 a č.

67. Kasačný súd zároveň konštatuje, že samotná argumentácia sťažovateľa je v tejto súvislosti zmätočná, keď najskôr namietal, že nemal možnosť sa k podkladom pred vydaním záznamu vyjadriť a následne namietal, že sa vyjadril k protokolu zo dňa 08.04.2015 až dňa 27.04.2015, t. j. pred vydaním záznamu- Aktualizácie 1 zo dňa 20.06.2016, čo znamená, že nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Z uvedenej argumentácie sťažovateľa vyplýva, že v čase vydania záznamu- Aktualizácie 1 zo dňa 20.06.2016, v ktorom sú zapracované závery ÚVO uvedené v protokole zo dňa 08.04.2015, už ÚVO disponovalo aj vyjadrením sťažovateľa k protokolu.

68. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa kasačného súdu nedôvodná aj námietka sťažovateľa ohľadne plynutia prekluzívnej doby. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti začiatok plynutia prekluzívnej doby odvíjal od skutočnosti, že nedošlo k poškodeniu rozpočtu Európskej únie a finančné prostriedky boli čerpané výhradne zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, preto za začiatok plynutia prekluzívnej doby považoval dátum 30.07.2014. Kasačný súd už k otázke čerpania finančných prostriedkov a ich pôvodu vyjadril právny názor, pričom sa stotožnil s posúdením správneho súdu. Z tohto dôvodu už len dodáva, že je zrejmé, že sťažovateľ odvodzuje plynutie lehôt od nesprávneho pôvodu finančných prostriedkov, teda od skutočnosti, ktorú nesprávne právne posúdil. Správny súd jasne a vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil začiatok plynutia prekluzívnej doby, pričom sa venoval aj otázke, či sa jedná o premlčanie a preklúziu a poskytol aj rozsiahly právny výklad čl. 1 a čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95. Z uvedeného spolu so skutočnosťami zistenými z administratívneho spisu aj

69. Záverom kasačný súd k námietke sťažovateľa, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkami sťažovateľa uvedenými v rozklade a správny súd sa k tomu nijako nevyjadril uvádza, že správny súd sa už v rozsudku č. k.: 2S/103/2018- 63 zo dňa 30.09.2020 uvedenou námietkou sťažovateľa zaoberal a vyhodnotil ju. Konkrétne v bode 43 predmetného rozsudku správny súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je síce stručné, no dáva odpovede na všetky otázky podstatné pre rozhodnutie, pričom dodržal zákonne ustanovenia Správneho poriadku ohľadne riadneho odôvodnenia rozhodnutí. Sťažovateľ v správnej žalobe namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou pôvodu finančných prostriedkov a rovnako ani s pojmom „nezrovnalosť“ v zmysle nariadenia č. 1083/2006. Správny súd v bode 43 rozsudku jasne uviedol, že žalovaný sa s uvedenými námietkami sťažovateľa vysporiadal, pričom v spojení s napadnutým rozsudkom správneho súdu č. k.: 2S/67/2023 zo dňa 15. novembra 2023- 121

Ako už kasačný súd vyššie uviedol, správny súd je v zmysle § 134 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom nemôže dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za sťažovateľa vyhľadávať. Uvedená námietka je tak podľa kasačného súdu nedôvodná.

. .súd konštatuje, že správne konanie, t. j. prvostupňové ako aj odvolacie konania tvoria jeden celok. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (§ 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok, v znení neskorších predpisov). Odvolací správny orgán je oprávnený z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy, ako aj zopakovať už vykonané dôkazy. Odvolací správny orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska jeho zákonnosti a vecnej správnosti a je tiež oprávnený zisťovať, či vydané rozhodnutie zabezpečí optimálne a efektívne splnenie účelu príslušného právneho predpis.“).

73. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 20. marca 2025