4Sfk/16/2024

1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením č. k. KE-10Sa/7/2019-116 zo dňa 29. decembra 2023 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) uložil žalovanému povinnosť „upustiť od iného zásahu, ktorý spočíval v pozastavení financovania žalobcu na základe listu žalovaného sp. zn. 2580/2019/OSK-4511 zo dňa 31.1.2019, a to tak, že žalovaný je povinný oznámiť a vyplatiť žalobcovi výšku finančných prostriedkov na rok 2019, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia“. 2. Žalovaný totiž listom č. 2580/2019/OSK-4511 zo dňa 31.1.2019 (ďalej aj ako „list žalovaného“) žalobcovi oznámil, že mu pozastavuje výplatu finančných prostriedkov, a to do

4. Uvedený argument žalovaného vyhodnotil správny súd ako nedôvodný, keď poukázal na to, že poskytovanie finačných prostriedkov žalovaným sa v rozsahu súdenej veci uskutočnuje podľa § 9 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 596/2003 Z. z.“), t. j. ide o činnosť žalovaného pri prenesenom výkone štátnej správy. Doplnil, že samotná skutočnosť, že žalovaný v rámci tejto agendy vydáva všeobecne záväzné nariadenie, nemení nič na jeho postavení ako orgánu verejnej správy. V tomto kontexte následne odcitoval ustanovenie § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP ((1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo

Vo veci sp. zn. 6Sa/15/2020 to bolo obdobie roka 2020 a predmetom konania v súdenej veci sú platby požadované žalobcom od žalovaného za rok 2019. Správny súd potom v napadnutom rozhodnutí - v rámci odôvodnenia - uviedol, že poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košicich sp. zn. 6Sa/15/2020 zo dňa 30. mája 2022 a na odôvodnenie v ňom obsiahnuté.

V konkrétnostiach sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil, že poskytovanie finančných prostriedkov tvoriacich predmet tohto súdneho konania je výkonom verejnej správy, a teda dospel k nesprávnemu záveru, že je daná právomoc správneho súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. V tejto súvislosti doplnil, že i samotné odôvodnenie napadnutého uznesenia k tejto právnej otázke je strohé a vôbec nereaguje na jeho argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 25. júla 2019 a 4. novembra 2019.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a konanie zastavil.

Vzhľadom na túto skutočnosť potom žalobca navrhol, aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť odmietol. 12. Zároveň - pre prípad, že by tak najvyšší správny súd nepostupoval - prezentoval žalobca aj vecnú argumentáciu a rozporoval závery sťažovateľa v tom zmysle, že by nakladanie s rozpočtovými prostriedkami určenými zákonom č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktorý odkazuje aj ustanovenie § 9 zákona č. 596/2003 Z. z., nebolo vykonom verejnej správy, resp. „nakladaním“ s právami a právom chránenými záujmami žalobcu v oblasti verejnej

právom chránených záujmov. 13. Žalobca tiež rozporoval argument sťažovateľa, že by správny súd nepostupoval správne, keď vo veci uplatnil postup podľa § 140 SSP a napadnuté uznesenie fakticky odôvodnil len odkazom na iné rozhodnutie toho istého súdu (sp. zn. 6Sa/15/2020).

15. Prejednávaná vec bola dňa 20. mája 2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Sfk/16/2024, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

17. Skôr ako kasačný súd pristúpi k vecnému odôvodneniu tohto uznesenia, poukazuje na to, že výzvou zo dňa 28. júna 2024 vyzval žalovaného (sťažovateľa) na preukázanie právneho titulu, na základe ktorého bol v mene sťažovateľa oprávnený kasačnú sťažnosť spísať a

19. Je pritom nesporné a rozhodovacou praxou kasačného súdu ustálené, že doloženie poverenia, príp. iných dokumentov týkajúcich sa spísania a podpísania kasačnej sťažnosti oprávnenou (kvalifikovanou) osobou ako úkonu relevantného pre účely preukázania splnenia podmienok zastupovania v kasačnom konaní podľa § 449 SSP je takou vadou konania, ktorú je možné v konaní odstrániť aj dodatočne, keďže iný výklad by vo svojej podstate znamenal denegatio iustitiae vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorý sa takéhoto formálneho pochybenia dopustil (k tomu pozri analogicky napr. bod 97 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Sžk/24/2019 zo dňa 10. septembra 2020 - „97.

tohto nedostatku. Postup, ktorý navrhuje žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného, spočívajúci v automatickom odmietnutí kasačnej sťažnosti z dôvodu, že nebola podaná oprávnenou osobou, považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za príliš formalistický.“).

21. Prihliadajúc aj na vlastnú argumentáciu účastníkov konania, kasačný súd z úradnej moci skúmal a zistil, že uznesením sp. zn. 1Sfk/140/2022 zo dňa 28. marca 2024 už iný senát najvyššieho správneho súdu rozhodol o kasačnej sťažnosti žalovaného proti skoršiemu rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 6Sa/15/2020, na ktoré odkazoval správny súd v napadnutom uznesení, t. j. v rozhodnutí tvoriacom predmet tohto kasačného prieskumu (k tomu pozri aj bod 5 tohto odôvodnenia).

Zjednodušene povedané, derivatívne rozhodnutie (v ktorom sa postupom podľa § 140 SSP odkazuje na iné rozhodnutie správneho súdu) vo všeobecnosti „sleduje osud“ pôvodného (primárneho) rozhodnutia správneho súdu. Uvedené, samozrejme, nemusí platiť bez výnimky, keď relevantným pre uplatnenie iného postupu môže byť napríklad práve iný spôsob prejednania identickej žaloby, príp. to, že správny súd v neskoršom rozhodnutí neakceptuje niektoré závery zo skoršieho rozhodnutia, príp. že doplní do odôvodnenia iné úvahy, o ktoré opiera svoj výrok, ktoré však v pôvodnom (odkazovanom) rozhodnutí neboli a pod.

24. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie, kasačný súd postupom podľa § 464 SSP odkazuje (vrátane relevantných doplnení) na body 13 až 17, ako aj na body 20 a 21 uznesenia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sfk/140/2022 zo dňa 28. marca 2024, s ktorými sa stotožňuje a považuje ich (analogicky) za právny základ aj pre rozhodnutie kasačného súdu v tejto veci: „13. Kasačný súd jednomyseľne dospel k právnemu názoru, že list žalovaného číslo 2483/ 2020/OSK-04085 zo dňa 4. marca 2020 [poznámka kasačného súdu - v súdenej veci: list žalovaného uvedený v bode 2 tohto odôvodnenia] o pozastavení financovania žalobcu adresovaný žalobcovi, je opatrením orgánu verejnej správy vydaným v administratívnom konaní, ktorý sa preskúmava na základe správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) S.s.p. Ak žalobca nadobudol presvedčenie, že toto rozhodnutie žalovaného zasiahlo do jeho práv a oprávnených záujmov, mal sa domáhať jeho preskúmania správnym súdom v rámci konania o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 23 ods. 2 písm. e) S.s.p. totiž na krajskom súde koná a rozhoduje sudca o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. O všeobecnej správnej žalobe, ktorá podľa § 177 a nasl. S.s.p. smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu takého orgánu, koná a rozhoduje trojčlenný senát na základe § 23 ods. 1 S.s.p. Samo označenie druhu žaloby v žalobe [porov. napríklad § 182 ods. 1 písm. a) a § 257 o písm. a) S.s.p.] pritom nie je rozhodujúce. Podľa § 55 ods. 3 S.s.p. totiž správny súd každé podanie posudzuje podľa obsahu. Ak teda žalobca označí žalobu ako žalobu proti inému zásahu podľa § 252 a nasl. S.s.p., nezbavuje to správny súd povinnosti a možnosti skúmať, či akt verejnej správy, ktorého preskúmania sa žalobca domáha, má alebo aspoň môže mať charakter iného zásahu. 16. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného sudcu. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred

17. Podľa čl. 48 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom príslušnosť súdu ustanoví zákon. Správny súdny poriadok ustanovuje, ktorý správny súd je vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušný na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, pretože uvedené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je však v správnom súdnom konaní späté nielen s právomocou a príslušnosťou správneho súdu, ale i druhom správneho súdneho konania. V zmysle zákonnej úpravy totiž v rámci jednotlivých druhov správneho súdneho konania (§ 6 ods. 1 S.s.p.) rozhodujú na správnych súdoch rôzne typy senátov, ako i sudcovia. Je pritom nesporným zásahom do práva na zákonného sudcu, ak vec, ktorá má byť na krajskom súde prejednaná a rozhodnutá trojčlenným senátom, je prejednaná a rozhodnutá sudcom.

21. Na záver kasačný súd udáva, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia povahy uvedeného listu rozhodol nesprávne obsadený senát. V prejednávanej právnej veci správny súd o správnej žalobe rozhodne znova v trojčlennom senáte (§ 23 ods. 1 S.s.p.), viazaný právnym názorom vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.“

krajskom súde nekonal a nerozhodoval miesto senátu sudca, má skúmať kasačný súd z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby to sťažovateľ namietal v sťažnostných bodoch. 17. [. . .] Keďže stanovenie druhu správneho súdneho konania je závislé od predmetu prieskumu (konania), je vždy na krajskom súde, aby náležite posúdil a ustálil, o aké správne súdne konanie ide a kto má byť v rámci neho zákonným sudcom. Prípadné pochybenie krajského súdu spočívajúce v tom, že miesto senátu konal a rozhodoval sudca je pritom zo strany kasačného súdu zistiteľné bez ďalšieho, pretože kasačnému súdu je známe, v akom druhu správneho súdneho konania vec rozhodol krajský súd a čo bolo predmetom prieskumu (konania). Opísaný záver je súčasne súladný aj s odbornou spisbou, v zmysle ktorej okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci krajským súdom prebehlo v zákonnom zložení (t. j. či bol krajský súd správne obsadený), je povinný kasačný súd sledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania a dôvodom prípustnosti kasačnej

Keďže na uvedenú nezákonnosť prihliada kasačný súd z úradnej povinnosti (k tomu pozri bod 25 vyššie), vo veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, pričom tento postup je súladný aj so skoršou rozhodovacou praxou najvyššieho správneho súdu v obdobnej veci tých istých účastníkov konania (k tomu pozri bod 24 tohto uznesenia - sp. zn. 1Sfk/140/2022).

rozhodnutí. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.