4Sfk/17/2021

1. Krajský súd v Nitre (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č. k. 11S/ 77/2019-219 zo dňa 26. januára 2021 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) odmietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal zrušenia oznámení žalovaného č. BCPB- 0242/2015 zo dňa 03.09.2015 a č. BCPB-0186/2015 zo dňa 02.06.2015 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie ako oneskorene podanú v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako

. . . . .", a to z dôvodu nesplnenia si informačnej povinnosti žalobcu (doručiť BCPB ročnú finančnú správu k 31. 12. 2014 spolu s dokladom o jej uverejnení). V prípade splnenia si informačnej povinnosti emitentom (žalobcom) v dodatočnej 3-mesačnej lehote, toto rozhodnutie Predstavenstva žalovaného o pozastavení obchodovania zaniká, a to odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom došlo k splneniu informačnej povinnosti emitentom a obnoví sa obchodovanie s cenným papierom, tzn. v prípade, ak by si žalobca splnil svoju povinnosť a počas tejto dodatočnej 3 - mesačnej lehoty by doručil žalovanému ročnú finančnú správu k 31.12.2014, obchodovanie s cennými papiermi žalobcu by bolo obnovené.

. . . . .", a to z dôvodu nesplnenia si zákonnej informačnej povinnosti ani v dodatočnej lehote. 4. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že síce nesplnil svoju povinnosť ustanovenú zákonom č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o burze cenných papierov") a preto žalovaný mohol (avšak nemusel) rozhodnúť o pozastavení obchodovania s cennými papiermi žalobcu na regulovanom voľnom trhu.

5. V rozhodnutí žalovaného o pozastavení obchodovania s cennými papiermi žalobcu bol žalovaný povinný žalobcu vyzvať na odstránenie nedostatkov a určiť dodatočnú lehotu, v ktorej mal žalobca nedostatky odstrániť, najviac však do troch mesiacov.

6. V danej veci správny súd prvýkrát rozhodol meritórne uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. tak, že žalobu žalobcu odmietol s odôvodnením, že sa jedná o rozhodnutia, ktoré súdy v zmysle § 7 SSP nepreskúmavajú.

Konštatoval pritom, že vec posudzoval podľa právnej úpravy ku dňu podania správnej žaloby na súd a v tomto čase bolo možné napadnúť žalobou predmetné „rozhodnutie“ (opatrenie) žalovaného na súde v rámci súdneho prieskumu zákonnosti (§ 65 ods. 3 zákona o burze cenných papierov v znení účinnom do 30. júna 2016).

8. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z podanej žaloby a ani zo žalobného petitu nevyplýva tvrdenie žalobcu, že sa domáha doručenia rozhodnutí predstavenstva žalovaného zo dňa 28.05.2015 o pozastavení a vylúčení. Žalobca v žalobe cituje ust. § 250 ods. 2 OSP (platné v čase podania žaloby), ale žalobný petit nezodpovedá citovanému ustanoveniu, t. j. uloženia povinnosti doručiť rozhodnutie predstavenstva žalovaného zo dňa 28.05.2015. V konaní správneho súdnictva tak súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. § 134 ods. 1, 2 SSP (vyplývala i z OSP), teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby). 9.

ktorému smeruje. Ide o lehotu, ktorá je zhodná podľa OSP účinného do 30. 06. 2016 i podľa SSP. Predmet súdneho sporu bol teda daný a jasný žalobným petitom, čo potvrdil i Najvyšší súd ako kasačný súd a konštatoval: “V prejednávanej veci je spornou otázka, či list žalovaného č. BCPB-0186/2015zo dňa 02.06.2015, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že došlo k pozastaveniu obchodovania s cennými papiermi ISIN: CS0009005657 žalobcu na regulovanom voľnom trhu BCPE; a list žalovaného č. BCPB-0242/2015 zo dňa 03.09.2015, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že žalovaný vylúčil cenné papiere ISIN: CS0009005657

právnoaplikačné akty správnych orgánov, čo potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia súdna prax.“ 10. Správny súd následne poukázal na skutočnosť, že prvé opatrenie žalovaného - list zo dňa 02.06.2015 bol žalobcovi doručený dňa 05.06.2015 a zákonná lehota na podanie žaloby mu uplynula dňa 05.08.2015. Druhé opatrenie žalovaného - list zo dňa 03.09.2015 bol žalobcovi doručený dňa 09.09.2015, lehota na podanie žaloby na súd (osobne či poštou) žalobcovi uplynula dňa 09.11.2015. Žalobca však žalobu na správny súd doručil dňa 21.12.2015, teda po

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

12. Sťažovateľ tvrdil, že žalovaný vo veci sťažovateľa rozhodoval ako orgán verejnej správy, ktorý bol povinný postupovať v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), ako aj pravidlami a zásadami správneho konania. Zároveň rozhodovanie žalovaného označil ako za rozhodovanie o správnom delikte, za ktorý bola sťažovateľovi zo strany žalovaného uložená sankcia spočívajúca najprv v pozastavení obchodovania s Cennými papiermi na regulovanom voľnom trhu žalovaným a následne vo vylúčení Cenných papierov z obchodovania na regulovanom voľnom trhu.

nepoužije). Žalovaný tak konal v súlade s ustanoveniami § 38 ods. 1 a 3 zákona o burze cenných papierov. 15. Na základe chybného predpokladu sťažovateľa, že mal žalovaný postupovať podľa správneho poriadku, sú podľa žalovaného nesprávne aj ďalšie námietky sťažovateľa v kasačnej sťažnosti a nemožno tak aplikovať § 179 ods. 1 SSP na prejednávanú vec, ktorým sa sťažovateľ len snaží ospravedlniť zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby.

V tomto prípade sa podľa žalovaného jednalo o správne trestanie. Z uvedených dôvodov navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a priznal mu náhradu trov konania. 17. Podaním zo dňa 24.01.2022 sa sťažovateľ vyjadril k vyjadreniu žalovaného, v ktorom zotrval na svojej argumentácií a opätovne navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) a d) SSP, ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje. 24. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 25. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 26. Podľa § 181 ods. 1, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 27. Podľa § 182 ods. 1 písm. c) až e) a h) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, alebo že žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“), h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“). 28. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 29. Podľa § 250b ods. 1 a 2 OSP, Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. 30. Úvodom kasačný súd uvádza, že dôvod kasačnej sťažnosti vymedzený v § 440 ods. 1 písm. j) SSP, ktorý sťažovateľ uplatnil v kasačnej sťažnosti sa vzťahuje na situácie, keď žalobca (sťažovateľ) nesúhlasí s procesným rozhodnutím správneho súdu, ktorým odmietol jeho podanie, ktoré sťažovateľ ako podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote neopravil ani nedoplnil a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať. Tento dôvod ako jediný z dôvodov kasačnej sťažnosti je vyhradený iba pre určitý typ rozhodnutia, a to pre nemeritórne uznesenie o odmietnutí podania.

32. Podľa sťažovateľa bolo ďalej potrebné posúdiť prejednávanú vec v zmysle ustanovení § 194 a nasl. SSP, teda ako vec spadajúcu pod zásady správneho trestania. Uvedené by znamenalo, že správny súd by nebol viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby a mal tak nad rámec petitu správnej žaloby rozhodnúť o doručení rozhodnutia predstavenstva žalovaného, ako aj všetkých nedoručených rozhodnutí, ktoré naň nadväzovali.

sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ohľadne zachovania lehoty na podanie správnej žaloby dôvodil tým, že sa jedná o správne trestanie, pričom ešte na pojednávaní pred správnym súdom tvrdil, že zachovanie lehoty na podanie správnej žaloby odvádza od iných skutočností (tvrdil, že rozhodnutie predstavenstva žalovaného im nebolo doručené), pričom predmetom prieskumu pred správnym súdom boli oznámenia žalovaného, ktoré mu doručené preukázateľne boli. Uplatnil tak skutočnosti nové, ku ktorým by kasačný súd nemal pri svojom rozhodovaní prihliadať. Kasačný súd k uvedenému poznamenáva, že v konaní pred správnym súdom bol sťažovateľ (podľa zápisnice zo súdneho pojednávania zo dňa 02.12.2020) oboznámený s tvrdením žalovaného o oneskorene podanej žalobe a jeho návrhu na odmietnutie žaloby, teda uvedené bolo predmetom dokazovania pred správnym súdom, pričom sťažovateľova argumentácia v tomto smere nebola v tomto konaní takto prezentovaná. Námietky sťažovateľa sa preto v tomto smere javia aj ako účelové.

Akokoľvek sa snaží sťažovateľ navodiť dojem, že sa na uvedenú vec rovnako vzťahujú ustanovenia správneho trestania v zmysle ustanovení § 194 a nasl. SSP, je nepochybné, že porušenie povinnosti sťažovateľa a to aj s následkom sankcie, bolo riešené v inom konaní, konkrétne v konaní pred Národnou bankou Slovenska ako orgánom príslušným na konanie v zmysle ustanovení zákona o burze cenných papierov a to pod sp. zn. ODT-11296/2015.

SSP nemá žiadne opodstatnenie. 35. Uvedený názor dokonca potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžnd 2/2019 zo dňa 02. 07. 2019, na ktorý sa sťažovateľ nesprávne odvoláva, keď ten v bode 63 svojho rozhodnutia uviedol, že: žalovaný rozhoduje o vylúčení cenných papierov z obchodovania na regulovanom voľnom trhu v rámci správneho, resp. iného administratívneho konania, svedčí aj skutočnosť, že skutkové okolnosti, predstavujúce dôvod pre vylúčenie cenných papierov eminenta z obchodovania na regulovanom voľnom trhu, sú súčasne verejnoprávnych deliktom, pre ktorý sa voči eminentovi vedie deliktuálne správne konanie. Daná skutočnosť, že následkom nesplnenia si určitej povinnosti zo strany eminenta, môže byť jeho verejnoprávny postih, nasvedčuje tomu, že verejnoprávny charakter má aj realizácia všetkých súvisiacich úkonov, vrátane samotného rozhodovania o vylúčení cenných papierov eminenta z obchodovania na regulovanom voľnom trhu.“ Najvyšší súd v uvedenom bode jednoznačne uviedol, že „.

36. Kasačný súd ďalej vzhľadom k uvedenému konštatuje, že ako správne podotkol správny súd a aj Najvyšší súd v konaní sp. zn. 4Sžnd 2/2019 zo dňa 02.07.2019 (body 67 a nasledujúce), predmet súdneho sporu ako aj petit žaloby bol jasný keď sťažovateľ požadoval zrušenie listov/ oznámení žalovaného č. BCPB-0242/2015 zo dňa 03.09.2015 a č. BCPB-0186/2015 zo dňa 02.06.2015 a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a to v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) OSP. Kasačný súd sa s týmto názorom plne stotožňuje a na doplnenie uvádza, že aj ustanovenie § 57 SSP (predtým § 42 ods. 3 OSP) stanovuje, že z podania musí byť zrejmé, čo sa ním sleduje a aké právne následky sa ním sledujú. V tomto prípade sťažovateľ požadoval zrušenie uvedených oznámení žalovaného, ktoré aj ako bolo vyššie ustálené, boli predmetom prieskumu pred správnym súdom. Správny súd tak správne poznamenal (keďže sa nejedná o oblasť správneho trestania), že je viazaný rozsahom žaloby a žalobnými bodmi (aj podľa § 250h ods. 1 OSP)

37. Pre úplnosť kasačný súd v uvedenej veci dodáva, že v prípade, aj keby bola sťažovateľova argumentácia správna a jednalo by sa posudzovanie veci v oblasti správneho trestania, nebolo by možné uplatniť ním navrhovaný postup vo veci. Sťažovateľ totiž v podstate namietal, že napriek ním uvedenému petitu v správnej žalobe, mal správny súd vo veci „nad rámec petitu žaloby rozhodnúť o doručení rozhodnutia predstavenstva žalovaného ako aj všetkých nedoručených rozhodnutí, ktoré naň nadväzovali“. Uvedené (ako už kasačný súd vyššie uviedol) odôvodňoval použitím ustanovení § 194 SSP a nasl. kedy by správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby. Sťažovateľovi by tak zostala zachovaná pozícia opomenutého účastníka, čím by bola správna žaloba podaná v lehote. Kasačný súd v tomto smere uvádza, že ani za použitia ustanovení § 194 a nasl SSP v oblasti správneho trestania nie je možné za sťažovateľa (žalobcu) dopĺňať petit žaloby a taktiež nemožno určovať úmysel jeho podanej správnej žaloby. Ako bolo uvedené, jednou zo základných náležitostí

38. Navyše, kasačný súd podotýka, že neviazanosť správneho súdu rozsahom žaloby v zmysle uvádzacej vety § 195 SSP znamená, že správny súd bude môcť pri zistení dôvodov vymedzených v písmenách a) až e) tohto ustanovenia zrušiť aj iné bezprostredne súvisiace výroky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia než tie, ktoré boli napadnuté správnou žalobou (§ 182 ods. 1 písm. c)). Neznamená to však, že môže správny súd nahrádzať činnosť žalobcu (v tomto prípade sťažovateľa) a dopĺňať účel podania správnej žaloby, prípadne korigovať jeho úmysly tak aby bola zachovaná lehota na podanie jeho žaloby, prípadne aby mal postavenie opomenutého účastníka konania, keď to sám sťažovateľ konkrétne bližšie nešpecifikoval. Uvedené dôvody vymedzené v § 195 majú tak v zásade povahu vád, ktorých obsiahnutie v preskúmavanom rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy majú za následok jeho nezákonnosť. Avšak postup správneho súdu v tomto smere bude primárne vždy závislý od uplatneného kasačného alebo moderačného žalobného návrhu (§ 182 ods. 1 písm. h) SSP). 39.

21.12.2015 a preto správny súd žalobu sťažovateľa ako podanú oneskorene v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP správne odmietol. 40. Záverom kasačný súd dodáva, že ak by sťažovateľ správnou žalobou včas napadol oznámenia/listy žalovaného, otázky súvisiace so zákonnosťou týchto rozhodnutí mohli byť v takomto správnom súdnom konaní posúdené- najmä otázka uplatnenia Správneho poriadku na prejednávanú vec. Za skutkových a právnych okolností uvedených vyššie sú však tieto bez dopadu na zákonnosť rozhodnutia správneho súdu v súdenej veci irelevantné.

poriadku. 41. Na základe uvedeného, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP zamietol. O trovách konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi ich náhradu nepriznal, keď tento v konaní nebol úspešný. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, kasačný súd priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP

V Bratislave dňa 1. decembra 2023