4Sfk/17/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. ZA- 31S/ 174/2022 - 133 zo dňa 24. októbra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101816185/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín č. 100450058/2022 zo dňa 09. marca 2022 a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie (výrok I.)a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

za zdaňovacie obdobie máj 2019 v sume 8915,70 EUR. Daňové orgány neuznali žalobcovi odpočítanie dane tak ako si ho uplatnil z dodávateľských faktúr od spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. a od spoločnosti AK Fusion s.r.o. 3. Vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. žalobca nevzniesol ani v odvolacom administratívnom konaní, ani v správnej žalobe, žiadne námietky, v tejto časti sa s napadnutým rozhodnutím správcu dane stotožnil. Sporným tak ostalo v odvolacom administratívnom konaní, ako aj v správnom súdnom konaní, len odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od AK Fusion s.r.o.

zahrnul aj do svojho účtovníctva a kontrolného výkazu DPH a napokon v rámci výkonu daňovej kontroly bývalý konateľ AK Fusion s.r.o. pri jeho výsluchu všetky tieto skutočnosti aj potvrdil. 5. Konštatoval, že žalobca predložil pri výkone daňovej kontroly správcovi dane viaceré listinné dôkazy, plnenia nepreukazoval len samotnými faktúrami, ale predložil k nim aj ďalšie dôkazy ako písomné objednávky, preberacie protokoly podpísané oboma účastníkmi zdaniteľného obchodu (žalobcom aj jeho dodávateľom), z ktorých vyplývajú aj konkrétne položkovité rozpisy fakturovaných služieb. Výpismi z bankového účtu boli preukázané úhrady

8. Správny súd uviedol, že daňové orgány v postate spochybňovali zdaniteľné plnenia na základe okolností výlučne na strane dodávateľskej spoločnosti a do veľkej miery svoje rozhodnutia zakladali na tom, že táto spoločnosť nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu daň, neplnila si svoje zákonné povinnosti voči správcovi dane, neuviedla zdaniteľné plnenia v kontrolnom výkaze a následne sa stala nekontaktnou, pričom iný subjekt v reťazci (žalobca) si túto daň odpočítal. Podľa bodu 39. rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-576/15 Maja Marinova MT, chýbajúce vedenie účtovníctva, ktoré by umožnilo uplatnenie DPH a jeho kontrolu zo strany finančnej správy a nezaúčtovanie vystavených a zaplatených faktúr môžu zamedziť správnemu výberu tejto dane a v dôsledku toho narušiť riadne fungovanie spoločného systému DPH. Právo Únie preto nebráni členským štátom, aby takéto neplnenie povinností považovali za daňový podvod (obdobne aj rozsudky vo veciach C-285/09 a C-332/

daňového podvodu a účasť a vedomosť žalobcu o prípadnom podvode však daňové orgány počas administratívneho konania ani neskúmali ani nepreukazovali. 9. Podľa názoru správneho súdu nemožno klásť na ťarchu žalobcovi, že nepreukázal resp. neidentifikoval, ktoré konkrétne osoby (živnostníci) subdodávateľsky vykonali pre dodávateľa žalobcu (AK Fusion s.r.o.) jednotlivé fakturované práce. Tu ide totiž o obchodný vzťah medzi subdodávateľskou a dodávateľskou spoločnosťou, ktorý je mimo kontrolu a dosah žalobcu. 10. Žalobca bol v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu len so svojím priamym odberateľom - spoločnosťou AK Fusion s.r.o. . Žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so subdodávateľmi svojho dodávateľa, preto nemožno od neho rozumne požadovať, aby evidoval osobné údaje konkrétnych subdodávateľov alebo ich pracovníkov ani prípadné ďalšie údaje ako napríklad miesto, kde boli tieto osoby počas vykonávania fakturovaných prác ubytované tak ako to namietali daňové orgány. Dodávateľ AK Fusion s.r.o. zodpovedal žalobcovi za vykonanie diela tak, ako by ho vykonával sám osobne. Možno teda prisvedčiť tvrdeniu žalobcu

Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú

12. Správny súd preto dospel k záveru, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb alebo tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.

14. Obdobne žalobca nemá možnosť kontrolovať plnenie povinností iných daňových subjektov voči správcovi dane. Ako poukazoval žalobca v jeho podanej správnej žalobe aj veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Vs 1/2020 judikoval, že: „Skutočnosť, že dodávateľ si v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania tohto dodávateľa, ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania odberateľa. Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený na okolnosti na jeho strane, pričom tento nezodpovedá za porušenia povinností svojho dodávateľa, ibaže sa vedome zúčastňuje podvodného konania v snahe získať pre seba (alebo pre iného) daňovú výhodu.“

16. K samotnej skutočnosti, že fakturované práce boli v tu posudzovanom prípade vykonávané subdodávateľsky, správny súd uviedol, že ide o bežnú podnikateľskú prax, ktorá automaticky neznamená, že by na jej základe malo dochádzať k spochybňovaniu osoby

18. Pokiaľ daňové orgány argumentovali vo svojich rozhodnutiach tým, že dodávateľ žalobcu nedisponoval potrebným personálnym či materiálnym zabezpečením na poskytnutie služieb a o tom, že tieto boli dodané subdodávateľmi, ktorí neboli v rámci daňovej kontroly identifikovaní, správny súd poukázal na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však vedú závery správcu dane aj žalovaného v tu posudzovanej

Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

21. Správny súd poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022, podľa ktorého: „Nedostatočné personálne a pracovné kapacity subdodávateľa dodávateľa daňového subjektu môžu za určitých okolností predstavovať indíciu, resp. operatívnu informáciu k ďalšiemu vyšetrovaniu a preverovaniu reálnosti zdaniteľného plnenia podľa vystavených faktúr, avšak táto skutočnosť nie je sama osebe spôsobilým dôkazom o fiktívnosti zdaniteľných transakcií podľa vystavených faktúr. U dodávateľa, resp. subdodávateľa môžu nastať rôzne situácie, ako napríklad nelegálne zamestnávanie, zabezpečenie externých spolupracovníkov bez zmluvného základu, zapojenie rodinných príslušníkov, faktické využitie inej spoločnosti, čo sú skutočnosti mimo kontrolovaného daňového subjektu, pretože sú v plne réžii jeho dodávateľa, resp. subdodávateľa alebo následných subdodávateľov. Je neprípustné, aby si daňové orgány týmto spôsobom kompenzovali dôkaznú núdzu (nedostatok dôkazných prostriedkov) vo vzťahu k vlastnej verzii

vnútroštátny daňový orgán nemôže vo všeobecnosti vyžadovať takéto predloženie. Zásady upravujúce uplatňovanie spoločného systému DPH členskými štátmi, najmä zásady daňovej neutrality a právnej istoty, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v prípade existencie jednoduchých nepodložených podozrení zo strany vnútroštátnej daňovej správy, pokiaľ ide o skutočné uskutočnenie hospodárskych transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry, bolo zdaniteľnej osobe, ktorej bola vystavená daňová faktúra, odopreté právo na odpočítanie DPH, ak nie je schopná okrem uvedenej faktúry poskytnúť iné dôkazy o tom, že vykonané hospodárske transakcie sú skutočné (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2020 vo veci SC C.F_ SRL, C- 430/19).“

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).

24. V zmysle ustanovenia § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu,28db) a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu.28db) Poznámkou pod čiarou 28db) predmetného zákonného ustanovenia odkazuje na Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (ďalej len „nariadenie“). Toto nariadenie je tým osobitným predpisom v zmysle § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH.

26. V tu posudzovanej právnej veci boli predmetom fakturácie služby spočívajúce v prečistení odpadového potrubia od sifónu a potrubia od WC s demontážou WC. Prečistenie potrubia nemožno podľa názoru správneho súdu vnímať ako inštaláciu rozvodov vody a kanalizácie. Aj keď pri vykonávaní čistiacich prác bolo zjavne nevyhnutné demontovanie WC za účelom sprístupnenia potrubia na čistenie, ide v zásade len o odsunutie záchodovej misy a jej následné vrátenie na pôvodné miesto, čo podľa názoru správneho súdu nemožno vnímať ako inštaláciu rozvodov vody, nakoľko nedošlo k výmene potrubia, ani k výmene rozvodov (ani ich časti), ale len o sprístupnenie otvoru do potrubia za účelom jeho prečistenia a samotné WC je len konečným zariadením (obdobne ako napr. akýkoľvek elektrický spotrebič zapojený do elektrických rozvodov nie je sám o sebe elektrickým rozvodom a jeho odpojenie a následné zapojenie by nemohlo byť vnímané ako inštalácia elektrických rozvodov). Správny súd sa

27. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodnutie žalovaného ako jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.

28. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie

svedčili o bežnej prevádzkovej činnosti spoločnosti, peniaze prijaté od žalobu boli vyberané v hotovosti a na účte neboli zaznamenané kreditné platby od iných odberateľov a debetné platby, na ktoré by bolo možné prihliadať ako na platby z obchodného styku s dodávateľmi. Ani žalobca ani jeho dodávateľ AK Fusion s.r.o. neidentifikovali konkrétne osoby, ktoré mali služby vykonať, hoci zadávania prác a ich preberania sú podľa tvrdení konateľov obidvoch spoločností zúčastnili konatelia osobne. Obchody zhodne preukazovali len predložením faktúr spolu s objednávkami, preberacími protokolmi, úhradou faktúr. Fotodokumentácia predložená žalobcom nebola dostačujúca, pretože nepreukazovala dostatočné zásadné skutočnosti a to ktoré osoby mali služby vykonať a v akom rozsahu. Konatelia oboch spoločností t. j. žalobcu a dodávateľa sa vyjadrovali len všeobecne, a v prípade žalobcu sa nevedeli vyjadriť.

30. K hmotnoprávnym podmienkam na odpočítanie dane sťažovateľ uviedol, že predpokladom vzniku nároku na odpočítanie dane príjemcovi plnenia (v danom prípade žalobcovi ako osobe registrovanej pre daň z pridanej hodnoty) je kumulatívne splnenie podmienok vyplývajúcich z čl. 168 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

31. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotné dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.

Podľa sťažovateľa sa v danom prípade nejednalo o bezvýznamne dodanie služby a vzhľadom na rozsah dodanej služby (310 ks a 140 ks sifónov), ktorých prečistenie a výmena sa mala realizovať v nehnuteľnosti, ktorej bol vlastníkom, preto bolo dôvodné požadovať od žalobcu bližšie identifikovať miesto dodania služby, osôb ktoré služby vykonali, evidenciu ich pohybu a pobytu. Ako vlastník nehnuteľnosti a objednávateľ služieb musel zadať informácie a pokyny predovšetkým nájomcovi apartmánových bytov spoločnosti LUBIA s.r.o., resp. správcovi bytov spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. a ich príslušným zamestnancom ohľadom dodávaných služieb a s tým spojenou povinnosťou sprístupniť byt na údržbu a prevziať byt v poriadku po ukončení služby. Bolo teda oprávnené očakávať, že pokiaľ sa tak dialo, konkrétne osoby zodpovedné za nájomcu LUBIA s.r.o., resp. za správcu REVO TATRY, s.r.o. by disponovali informáciami o osobách, priebehu a spôsobe vykonávania služieb v apartmánových bytoch a v danej veci mohli poskytnúť vierohodné informácie. Žalobca však uvedené závažné pochybnosti správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevyvrátil.

Za týchto okolností potom nebolo dôvodné žalobcovi preukazovať podvodné konanie, resp. to, že bol súčasťou podvodného reťazca, o čom vedel alebo mal vedieť. 34. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby Kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol postupom podľa ust. § 459 písm. e) Správneho súdneho poriadku, alebo aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného

Dôvod kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku nie je daný. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť, že kasačná sťažnosť neobsahuje jednoznačné vymedzenie právneho posúdenia, ktoré žalovaný považuje za nesprávne a v čom má spočívať nesprávnosť takéhoto posúdenia, z tohto ohľadu kasačná sťažnosť nemá náležitosti podľa ust. § 440 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Samotná konštatácia žalovaného, že tento sa nestotožňuje so záverom správneho súdu, že v merite veci hmotnoprávne podmienky sa javia za preukázané, je pre riadne odôvodnenie kasačnej sťažnosti nedostačujúca.

2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne. 36. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 37. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k. ZA- 31S/ 174/2022 - 133 zo dňa 24. októbra 2024, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101816185/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie správcu dane č. 100450058/2022 zo dňa 09. marca 2022 a vec vrátil orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie. 38. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že správca dane vykonal u daňového subjektu WALKER, spol. s r.o., DIČ 2020875175, IČO 35684259, IČ DPH SK2020875175, Vinohradnícka ul. 3, 821 06 Bratislava - m. č. Podunajské Biskupice daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019. Daňová kontrola bola začatá dňa 09.09.2019 podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 101903841/2019 zo dňa 08.08.2019. 39. Daňová kontrola bola prerušená od 29.04.2020 do 30.09.2020 podľa § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov na žiadosť daňového subjektu. 40. Daňová kontrola bola podľa ustanovenia §46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ukončená 21.01.2021 dňom doručenia protokolu č. 100067141/ 2021 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorá bola jeho súčasťou. 41. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 100686812/ 2021 zo dňa 26.04.2021, ktorým vyrubil platiteľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019 v sume 12.825,24 Eur. Voči rozhodnutiu daňový subjekt podal dňa 27.05.2021 odvolanie. O odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 101919818/2021 zo dňa 11.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2021 spôsobom, že rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. 42. Po doplnení dokazovania bolo vo veci rozhodnuté rozhodnutím č. 100450058/2022 zo dňa 09.03.2022 tak, že Daňový úrad Žilina vyrubil daňovému subjektu WALKER, s. r. o. rozdiel dane v sume 8.915,70 Eur. 43. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného č. 101816185/2022 zo dňa 22.06.2022 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Toto rozhodnutie je predmetom správnej žaloby.

44. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

46. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

49. Podľa § 2 zákona o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

inak. 51. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

54. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

odseku 1. 56. Kasačný súd konštatoval, že pokiaľ by sa v konaní nepreukázalo, že zdaniteľné obchody vôbec prebehli, alebo by sa zistilo, že plnenia deklarované daňovým subjektom sa u neho nenachádzajú, resp. nezanechali žiadnu stopu svojej existencie, alebo z dôkazov produkovaných daňovým subjektom nevyplýva existencia materiálneho plnenia, správca dane by mohol uzavrieť, že daňovému subjektu tovar alebo služby neboli nikdy dodané.

faktúry. 57. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak daňový subjekt bol pritom súčasťou obchodu (alebo reťazca obchodov), v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. jedna z osôb poskytujúcich zdaniteľné plnenia z reťazca, ktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti, v takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť daňovému subjektu právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej DPH, avšak len za predpokladu, že tieto orgány objektívne preukázali, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, b. 50)

59. Medzi účastníkmi súdneho konania nebolo sporným, že žalobca prenajímal v kontrolovanom zdaňovacom období apartmánové byty v rekreačnom areáli Tatragolf mountain resort vo Veľkej Lomnici personálne prepojenej spoločnosti LUBIA s.r.o. Ďalšie správcom dane zistené skutočnosti, že peniaze z bankového účtu prijaté dodávateľom AK Fusion s.r.o. od žalobcu boli vyberané v hotovosti a na tomto účte neboli zaznamenané kreditné platby od iných odberateľov alebo debetné platby z obchodného styku s dodávateľmi, sami o sebe vzťahovali sa len na dodávateľa a nebol preukázaný interes žalobcu. Preto uvedené skutočnosti nemohli ovplyvniť nazeranie na vznik práva na odpočítanie hodnoty splatnej alebo zaplatenej dane alebo na konanie žalobcu z hľadiska dodržania zákonných povinností daňového subjektu. Rovnako skutočnosť, že dodávateľ žalobcu dodávateľom AK Fusion s.r.o. riadne neplnil svoje daňové povinnosti a bol v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktný nemôže byť posúdené v neprospech žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane.

styku s osobami pracujúcimi za AK Fusion s.r.o. Informácie k preverovanej veci nevedela poskytnúť ani spoločnosť LUBIA s.r.o., ktorá mala byty v prenájme a v rezorte poskytovala komplexné služby vlastníkom bytov. Podľa správcu mal žalobca disponovať informáciami o osobách vykonávajúcich čistenie potrubí v apartmánových domoch, resp. si ich mohol obstarať, nakoľko ako vlastník nehnuteľností a objednávateľ služieb musel zadať informácie a pokyny predovšetkým nájomcovi apartmánových bytov spoločnosti LUBIA s.r.o. resp. správcovi bytov spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. a ich príslušným zamestnancom ohľadom dodávaných služieb a s tým spojenou povinnosťou sprístupniť byt na údržbu a prevziať byt v poriadku po ukončení služby.

Správny súd poukázal na to, že svedok Viliam Henžel bývalý konateľ AK Fusion s.r.o. potvrdil dodanie služieb, pričom k všeobecnosti výpovede svedka namietanej žalovaným súd argumentoval, že svedok potvrdil časové a vecné súvislosti zdaniteľných plnení fakturovaných spornými faktúrami, potvrdil existenciu záväzkových vzťahov a skutočnosť, že spoločnosť AK Fusion s.r.o. vykonala v prospech žalobcu fakturované plnenia, pričom svedok popísal ako, kde a kedy boli práce vykonávané, ako boli práce zadávané a preberané, kto bol pri tom účastný za jednotlivé subjekty, popísal miesta realizácie fakturovaných prác a predložil k nim aj fotodokumentáciu. Na základe uvedeného zhrnutia správny súd dospel k záveru, že žalobca disponoval existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

Racionálne zmýšľajúci podnikateľ nepochybne vie, prečo daný tovar (službu) nakúpil a ako ho hodlá za pomoci svojich podnikateľských kapacít použiť na svoje podnikanie. Ekonomický dôvod (kauzu) transakcie, u ktorej správca dane zistí dôvodné pochybnosti o jej reálnom uskutočnení, nestačí v rámci daňovej kontroly doložiť daňovými a účtovnými dokladmi.

63. Kasačný súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.).

64. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Isteže môže nastať situácia, kedy z rôznych dôvodov dodávatelia alebo subdodávatelia nevedia preukázať dodanie tovaru alebo služby a tým vznik daňovej povinnosti, ktorá následne u kontrolovaného daňového subjektu podmieňuje právo na odpočítanie dane. Môže nastať situácia, že dodávatelia alebo subdodávatelia kontrolovaného daňového subjektu sú nekontaktní alebo inak porušili právne predpisy týkajúce sa DPH (napr. nepodali daňové priznanie). Už samotné zistenie skutočnosti, že vystavovatelia dotknutých daňových dokladov nevedia preukázať pôvod tovaru alebo služby, spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov a deklarovaných v jeho daňovom priznaní. V takom prípade je povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu predložiť daňovému orgánu dostatok dôkazov, ktoré potvrdia ním tvrdené (reálne) uskutočnenie obchodu (zdaniteľného plnenia).

66. Takouto stopou by boli podklady napríklad informujúce o forme, rozsahu a iných vlastnostiach služby alebo o oboznámení sa s požiadavkami obchodných partnerov pred a počas realizácie obchodu alebo o koordinácii jednotlivých úkonov medzi sťažovateľom, jeho dodávateľom a tiež medzi dodávateľom sťažovateľa a jeho dodávateľmi. Uvedený výpočet je z hľadiska možných ďalších dôkazov len minimálny a predpokladá sa, že podnikateľ pri svojej bežnej činnosti disponuje množstvom aj iných dôkazov, ktoré získal v priebehu realizovania svojich obchodov. Takéto dôkazy obozretný podnikateľ uchováva po celú dobu, kedy by mohli byť jeho obchodné transakcie preverované, pretože je povinnosťou daňového subjektu pri realizácii zdaniteľného obchodu správať sa s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu. Takýmto dôkazom je práve aj znalosť problematiky a disponovanie relevantnými informáciami o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je pre tento účel povinný uchovať dôkazy (napr. listiny, elektronickú komunikáciu, fotodokumentáciu) o uskutočnenom obchode.

68. Z administratívneho spisu je nesporné, že sa v ňom nachádzajú zápisnice z ústnych pojednávaní zachytávajúce výpovede svedka Viliama Henžela bývalého konateľa AK Fusion s.r.o., ktoré boli vyhotovené v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou u žalobcu alebo daňovou kontrolou vykonanou u AK Fusion s.r.o.

pozostávala z fotografií, na ktorých je vyobrazená sanita, avšak nezachytáva žiaden proces dodávok predmetných služieb (demontáž, prečistenie odpadového potrubia, montáž). Fotodokumentáciu alebo iný dôkaz týkajúci sa služby kosenie trávy, vyžínanie krovín a vyčistenie pozemku svedok nepredložil.

71. V súdenej veci žalobca nebol schopný preukázať reálnosť svojich obchodov, z ktorých si odpočítal DPH. Sťažovateľ nepredložil dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti o reálnosti dodávky AK Fusion s.r.o. 72. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s tvrdením správneho súdu uvedeným v ods. 60 jeho rozsudku: „Inými slovami povedané, daňové orgány v postate spochybňovali zdaniteľné plnenia na základe okolností výlučne na strane dodávateľskej spoločnosti a do veľkej miery svoje rozhodnutia zakladali na tom, že táto spoločnosť nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu daň, neplnila si svoje zákonné povinnosti voči správcovi dane, neuviedla zdaniteľné plnenia v kontrolnom výkaze a následne sa stala nekontaktnou, pričom iný subjekt v reťazci (žalobca) si túto daň odpočítal.“

74. Správny súd len zhrnul svoje právne závery, avšak neuviedol (nevysvetlil) ako dospel k inému posúdeniu skutkového stavu a v čom po obsahovej stránke spočíval rozdiel jeho náhľadu na počas daňovej kontroly zabezpečené dôkazy. Kasačný súd nepovažoval za argumentačne dostatočné a vysvetľujúce iné vyhodnotenie dôkazov vykonaných správcom dane ako v napadnutom rozhodnutí.

SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06)“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). 76. Správny súd sa už z vyššie uvedených dôvodov v napadnutom rozhodnutí riadne nezaoberal spornými otázkami právne relevantnými pre konanie. To malo jednak za následok už spomenuté nesprávne posúdenie a zároveň došlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý proces. Uvedené nedostatky nemožno zhojiť v konaní pred kasačným súdom. Pokiaľ má kasačný súd posudzovať právne úvahy správneho súdu k zákonnosti žalobou napadnutému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, je nevyhnutnou podmienkou aby

odôvodnenie

rozsudku správneho primárne hodnotilo zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na dvojinštančnosť správneho súdneho konania a s tým spojenú dvojinštančnosť hodnotenia skutočností rozhodných pre právne posúdenie veci, v záujme zachovania práva účastníkov súdneho konania na spravodlivý súdny proces nie je účelné napraviť tento stav súdom kasačným, a to za účelom predídenia vydaniu rozhodnutia vo veci bez možnosti podania kasačnej sťažnosti. Zásada zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces v tomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti konania. 77. Z do^vodov uvedeny´ch vysˇsˇie Najvysˇsˇi´ spra´vny su´d napadnuty´ rozsudok správneho su´du podlˇa § 462 ods. 1 v spojeni´ s § 440 ods. 1 pi´sm. g) SSP zrusˇil a vra´til mu vec na dˇalsˇie konanie. 78. V ďalšom konaní sa správny súd vysporiada so všetkými okolnosťami potrebnými pre vyvodenie svojho právneho záveru. Musí ísť o vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup správneho súdu musí byť v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené a osvedčené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia tak, aby bolo presvedčivé. 79. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.