4Sfk/18/2023

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 26S/66/2019 - 121 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 101690464/2019 z 10. júla 2019 zamietol.

obdobie december 2012. Podstatnou skutočnosťou je, že aj v zdaňovacom období december 2012 správca dane konštatoval, že z dôvodu nepreukázania nadobudnutia a dodania tovaru neuznal žalobcovi právo odpočítať daň z faktúry vystavenej spoločnosťou MAGISTRATO s.r.o., a právo oslobodiť tovar od dane pri jeho dodaní z tuzemska do iného členského štátu. Na základe tejto zhody v subjektoch konania a posudzovaného predmetu konania, správny súd v súlade s ust. § 140 SSP v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom v rozsudku č. k. 15S/23/2019 - 117 z 10. decembra 2019, ktorého závery mal za plne aplikovateľné aj pre prejednávanú vec, a preto tieto dôvody nadbytočne neopakoval.

V tomto smere správny súd uviedol, že medzičasom v obdobnej právnej veci NS SR v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sžfk 34/2018 predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na tieto otázky reagoval Súdny dvor EÚ v rozsudku z 30. septembra 2021 vo veci C-186/20, v ktorom vyslovil právny záver v zmysle ktorého: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010

dôvodnú. 4. Vo vzťahu k ďalším žalobcovým námietkami (rozloženie dôkazného bremena, skutkové zistenia a pod.) správny súd uviedol, že ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tomto prípade dôkazná povinnosť zaťažuje daňový subjekt (žalobcu), a teda je jeho povinnosťou preukázať všetky ním tvrdené skutočnosti. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

5. Správny súd ďalej uviedol, že v prejednávanej veci nebolo v administratívnom konaní preukázané poskytnutie tovaru zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetnej faktúre (MAGISTRATO s.r.o.), nakoľko tento dodávateľ nevedel, resp. nebol schopný preukázať, že takýmto tovarom vôbec disponoval. Na to, aby spoločnosť MAGISTRATO s.r.o. mohla žalobcovi dodať tovar deklarovaný na faktúre, musela takýmto tovarom disponovať, čo v administratívnom konaní preukázané nebolo. Z uvedeného dôvodu, preto správny súd považoval právne závery vyslovené žalovaným v napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15S/23/2019 za správne a na tieto poukazuje.

na ďalšie konanie. Bolo na žalovanom ako sa vysporiada s dôvodmi, pre ktoré bolo jeho rozhodnutie zrušené, avšak tu dáva správny súd do pozornosti že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo hlavne z dôvodu jeho arbitrárnosti, a nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného

7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa riadne a včas, prostredníctvom právneho zástupcu kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. i) SSP, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Sťažovateľ namietal, že tým, že správny súd neprehľadne, neúplne, nekvalitne a všeobecne odôvodnil svoj rozsudok znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, t. j. znemožnil mu podať kvalitnú kasačnú sťažnosť, v ktorej by mohol vyvrátiť alebo spochybniť právne argumenty a úvahy správneho súdu, pretože relevantné argumenty a úvahy správneho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú. Zároveň nesúhlasil s tým, že bez vysporiadania sa so žalobnými námietkami, správny súd arbitrárne odkázal na predošlý

rozsudok

iného senátu správneho súdu č. k. 15S/23/2019 - 117 z 10. decembra 2019, ktorý sťažovateľ nepovažoval za totožný, jednak preto, že sa posudzovali iné zdaňovacie obdobia a obchody prebiehali na inom skutkovom základe a s inými obchodnými partnermi. 9. Podľa názoru sťažovateľa sa správny súd nevysporiadal s námietkou nerešpektovania maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly zo strany správcu dane, keďže sa pri danej žalobnej námietke odvolal na judikatúru SD EÚ, ale sťažovateľ sa domnieval, že túto nemožno aplikovať absolútne na každý prípad. 10. Sťažovateľ tiež namietal nerešpektovanie zásady rozloženia dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Nesprávne právne posúdenie a odklon od ustálenej judikatúry videl sťažovateľ aj v tom, že správny súd sa vôbec nevenoval námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu zo strany správcu dane a ohľadne nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia žalovaného. 11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších písomných podaní a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, z dôvodu, že neobsahuje žiadne nové skutočnosti nad rámec tých, ku ktorým sa už žalovaný vyjadril.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 13. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 14. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/66/2019 - 121, ktorý postupom podľa § 190 SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 101690464/2019 z 10. júla 2019 zamietol. 15. Napadnutým rozhodnutím č. 101690464/2019 z 10. júla 2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie č. 129063/2019 zo 06. marca 2019, ktorým určil žalobcovi ako platiteľovi DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 rozdiel v sume 46.091,91 eura uplatneného nadmerného odpočtu DPH správcu dane potvrdil. Ešte predtým však žalovaný rozhodnutím č. 101595223/ 2017 z 19. júla 2017 („prvé rozhodnutie“) potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100596959/ 2017 z 10. apríla 2017, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel v sume 46.091,91 eura, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní, keď si žalobca uplatnil za mesiac apríl 2013 nadmerný odpočet spolu vo výške 72.662,35 eura. Proti prvému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca všeobecnú správnu žalobu vedenú na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/13/2017, o ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k. 26S/13/2017 - 165 z 19. júla 2018 tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Následne žalovaný rozhodnutím č. 1025500438/2018 zo dňa 11.12.2018 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 100596959/2017 zo dňa 10.04.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

27. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil (teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú vec.

29. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p. Svojím postupom krajský súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam kasačný súd vo veci rozhodol postupom podľa ust. § 464 SSP tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.