4Sfk/19/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:3020200358.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/145/2020
- IČS
- 3020200358
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcu: ADC MEDIA a.s., so sídlom Miléniova 43, Vozokany, IČO: 36564168, zastúpeného: VIRE law & consulting s.r.o., so sídlom Sasinkova 12, Bratislava, IČO: 47254921, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101451503/2020 zo 17. septembra 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/145/2020-110 z 23. novembra 2021, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej „správca dane“) rozhodnutím č. 100429384/2020 z 13.02.2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“ alebo „daň“) v sume 51720,77 € za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014. Dôvodom bolo neuznanie žalobcovho práva na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 101407002 od dodávateľa Navi Logistik, s.r.o., Bratislava, v sume 305091,46 € (z toho DPH 50848,58 €) za nákup papiera v množstve 1000 t, dátum dodania 19.06.2014. Správca dane dospel k záveru, že nedošlo k vierohodnému preukázaniu, že toto plnenie bolo reálne uskutočnené, a tým došlo k porušeniu § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej „zákon o DPH“), pričom dodávateľovi Navi Logistik s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Ďalšia časť rozdielu dane vyplynula zo záveru, že neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru inému odberateľovi v Maďarsku. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101451503/2020 zo 17.09.2020 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie fakturovaných obchodov tak, ako sú uvedené na faktúrach, a teda vznik daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, teda splnenie jednej zo základných podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane z prijatého zdaniteľného obchodu. 3. Podľa žalovaného je zo zistení správcu dane zrejmé, že bežné obchodné toky boli také, že výrobcom papiera Norske Skog bol tento fakturovaný maďarskej spoločnosti Danubia Web Kft., skutočne dopravený do spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z obchodného reťazca spoločností KEKIPET s.r.o., Šaľa, Local shop s. r. o., Nitra, Navi Logistik s.r.o., a žalobca; pričom finančný tok išiel od žalobcu cez spoločnosť Navi Logistik s.r.o. do spoločnosti Danubia Web Kft. Zo zistení správcu dane nevyplynulo, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z tovaru (papier), ktorý bol výrobcom Norske Skog fakturovaný maďarskej spoločnosti Danubia Web Kft. a bol reálne intrakomunitárne nadobudnutý spoločnosťou Navi Logistik s.r.o. 4. Okrem toho sa v preskúmavanom rozhodnutí uvádza, že došlo k daňovému úniku tým, že daň z tovaru od dodávateľa Norske Skog Bruck GmbH nebola priznaná a zaplatená do štátneho rozpočtu. Pretože však nepriznanie dane bolo založené v prvostupňovom rozhodnutí na nepreukázaní dodania dodávateľom Navi Logistik s.r.o., nebolo podľa správcu dane potrebné preukazovať vedomostnú stránku účasti žalobcu na podvodnom konaní. Podľa žalovaného posudzované zdaniteľné obchody boli s týmto daňovým únikom spojené, a žalobca o tomto konaní dodávateľa vedel alebo mohol a mal vedieť, pretože v jednom podaní sám uviedol, že „predchádzajúci majitelia mali nelichotivú reputáciu“.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Krajský súd v Trenčíne na základe žaloby žalobcu rozsudkom č. k. 11S/145/2020-110 z 23.11.2021, ECLI:SK:KSTN:2021:3020200358.1, zrušil preskúmavané rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. 6. Správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť z toho dôvodu, že na jednej strane žalovaný nespochybnil existenciu tovaru, avšak na druhej strane spochybňuje dodávateľa, resp. vlastníctvo tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, pričom žalovaný taktiež uvádza, že v prejednávanom prípade bol zrealizovaný daňový únik formou podvodného konania, na ktorom mal byť zúčastnený aj žalobca, avšak úmysel, resp. vedomosť žalobcu o tomto podvodnom konaní nebola správcom dane preukázaná. 7. Podľa správneho súdu z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto nespochybňujú samotnú existenciu tovaru (papiera) a skutočnosť, že žalobca nadobudol papier na účely ďalšej podnikateľskej činnosti, ktorú mal v obchodnom registri zapísanú od 30.07.2014. Správny súd konštatoval, že žalovaný má za to, že spoločnosť Navi Logistik s.r.o. bola len prepravcom tovaru a tovar žalobca nadobudol priamo od výrobcu Norske Skog (Nórsko). Z dokazovania vykonaného správcom dane však podľa správneho súdu uvedené skutočnosti nevyplývajú.
Zo skutkového stavu zisteného správcom dane, na ktorý poukázal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že Norske Skog fakturovala tovar maďarskej spoločnosti Danubia Web kft., ktorá ho ďalej fakturovala dodávateľovi žalobcu - spoločnosti Navi Logistik s.r.o. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že došlo k daňovému úniku tým, že ani dodávateľ žalobcu, ani žalobca nepriznali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nezaplatili
daň. Preto sa správny súd nestotožnil so záverom žalovaného, že odpočet DPH nebol žalobcovi priznaný z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, keď žalobca nepreukázal dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre a teda, že dodávateľovi pri preverovanom plnení vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, a preto nebolo potrebné vysporiadať sa s judikatúrou SD EÚ, resp. preukazovať vedomosť účasti žalobcu na podvodnom konaní.
8. Správny súd konštatoval, že právo na odpočítanie DPH možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.
9. Správny súd zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca
dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry SD EÚ. 10. Správca dane ani žalovaný sa však podľa správneho súdu riadne nezaoberali otázkou vedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na obchodoch, ktorých cieľom bolo získanie daňovej výhody, resp. že ide o transakcie, ktoré sú poznačené daňovým podvodom.
Takýmto postupom žalovaný, podľa správneho súdu, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. 11. Správny súd pokračoval, že žalovaný ani správca dane v rozhodnutiach nespochybnili existenciu tovaru ani to, že žalobca s tovarom nakladal v súvislosti s jeho ďalšou podnikateľskou činnosťou v oblasti polygrafie. Zároveň nebola spochybnená preprava predmetného tovaru, resp. že preprava bola uskutočnená dodávateľom uvedeným na spornej faktúre, t. j. spoločnosťou Navi Logistik s.r.o., avšak žalovaný ako aj správca dane v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí spochybňujú vlastníctvo tovaru, a to, že dodávateľ Navi Logistik s.r.o. mal tovar nadobudnúť od nekontaktnej maďarskej spoločnosti Danubia Web Kft. Pritom podľa správneho súdu s ohľadom na § 446 Obchodného zákonníka je nepodstatné, či Navi Logistik s.r.o. bol alebo nebol vlastníkom sporného tovaru.
Daňové orgány druhotne poukázali iba na skutočnosť, že došlo k daňovému úniku a to pri intrakomunitárnom dodaní, pretože daň z obchodného reťazca spoločností Danubia Web Kft., NAVI GRAF s.r.o., Navi Logistik s.r.o. a žalobca nebola na žiadnom stupni odvedená, avšak podľa správneho súdu žalovaný ani správca dane nemôžu túto skutočnosť dávať na ťarchu žalobcovi, ak o tom nemal vedomosť, pričom otázku vedomosti o účasti žalobcu na podvodnom konaní musí preukázať správca dane.
12. Podľa správneho súdu napadnuté rozhodnutie neponúka dostatočnú odpoveď na to, ako sa žalovaný vysporiadal s tým, či bolo zistené a na akom základe, či žalobca urobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať. Uvedené je potrebné skúmať v časových súvislostiach uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, nie z pohľadu množiny informácií, ktoré sa stali dostupnými až dodatočne a ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz o sporných otázkach, než aký si mohol vytvoriť žalobca, limitovaný v čase uskutočňovania zdaniteľných plnení absenciou tých vyhľadávacích oprávnení a kompetencií, akými disponuje správca dane. Povinnosťou daňových orgánov je na základe výsledkov vykonaného dokazovania nielen učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania, resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca, ale súčasne aj záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom, resp. zneužívajúcom
konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci vedieť mal a mohol. 13. Správny súd mal za to, že za situácie, kedy žalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie odpočtu dane podľa zákona o DPH, čo nebolo žalovaným spochybnené (žalovaný spochybňoval v podstate len vlastníctvo tovaru dodávateľom Navi Logistik s.r.o.), mohol byť nárok na odpočet odmietnutý iba a len vtedy, pokiaľ boli preukázané skutočnosti, s ktorými judikatúra Súdneho dvora EÚ zánik nároku spája. Pritom nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazi dodávok existuje iná (predchádzajúca alebo následná) transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt nevie alebo ani nemôže vedieť - keď podvodné konanie sa uskutočnilo na inom stupni obchodného reťazca bez vedomosti daňového subjektu. Rovnako bolo podľa správneho súdu potrebné zrealizovať tzv. „Axel Kittel test“.
14. Správny súd ďalej v súvislosti s otázkou vedomosti žalobcu na účasti na podvodnom konaní konštatoval, že správne orgány sa predmetnou otázkou v napadnutých rozhodnutiach ani nezaoberali. Žalovaný ohľadne otázky vedomosti/nevedomosti žalobcu s podvodným konaním v napadnutom rozhodnutí poukázal len na žalobcove vyjadrenie o „nelichotivej reputácii predchádzajúcich majiteľov“, ktorá však podľa názoru správneho súdu nepreukazuje vedomosť žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní v súvislosti so zdaniteľným plnením deklarovaným spornou faktúrou.
15. Podľa správneho súdu bolo nutné, aby sa správne orgány vysporiadali s judikatúrou Súdneho dvora EÚ ohľadne vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom konaní. Pritom správny súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že tovar naozaj existoval a bol dodaný dodávateľom uvedeným na spornej faktúre (spoločnosťou Navi Logistik s.r.o.).
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
16. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie, tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
17. Sťažovateľ tvrdil, že zo zistení správcu dane je zrejmé, že papier bol jeho výrobcom Norske Skog dopravený do spoločnosti NAVI GRAF, s.r.o. najneskôr v júni 2014, ale fakturovaný maďarskej spoločnosti Danubia Web Kft. Budapešť, personálne prepojenej s
dodávateľom. Podľa sťažovateľa dodávateľ tovaru aj žalobca prijali tovar, ale nedeklarovali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, a nezaplatili z neho daň, a do obchodu bola podľa neho umelo vložená spoločnosť Navi Logistik s.r.o., ktorá mala tovar nadobudnúť od Danubia Web Kft., ale Navi Logistik s.r.o. nepriznala a neodviedla daň. Žalobca si podľa sťažovateľa uplatnil odpočítanie dane z umelo vytvoreného obchodného reťazca od spoločnosti Navi Logistik s.r.o.
18. Predložením účtovných dokladov ku kontrole síce žalobca formálne splnil dôkaznú povinnosť, avšak správca dane preukázateľne spochybnil ich vierohodnosť a pravdivosť. Sťažovateľ tvrdil, že zo zistení správcu dane nevyplynulo, že ide o totožný tovar, keď nesedí fakturované množstvo. Poukázal na to, že spoločnosť Danubia Web Kft. je nekontaktná spoločnosť, NAVI GRAF s.r.o. bola dobrovoľne vymazaná, rovnako aj spoločnosť Navi Logistik s.r.o., a ich nástupcom sa stala spoločnosť MajLanko SK TRADE, s.r.o., Čenkovce. Sťažovateľ za zrejmé považoval, že daň z nadobudnutého papiera od spoločnosti Norske Skog nebola priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu, od spoločnosti Navi Logistik s.r.o. je v súčasnosti nevymožiteľná, a právny nástupca tejto spoločnosti nie je platiteľom DPH.
19. S poukazom na hmotnoprávne podmienky odpočítania dane podľa § 49 ods 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sťažovateľ uviedol, že ak si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa, musí byť schopný preukázať, že sa deklarované dodanie naozaj uskutočnilo práve dodávateľom uvedeným na faktúre.
Tiež poukázal na povinnosť Navi logistik s.r.o. zaplatiť daň uvedenú na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. 20. Ďalej sťažovateľ pokračoval argumentáciou o tom, že samotná faktúra ešte nepreukazuje uskutočnenie reálneho plnenia, a žalobca mal možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov. 21. Ďalej je podľa žalovaného zrejmé, že v prípade dodávateľa žalobcu došlo k daňovému úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného konania deklarovaného dodávateľa a ostatných zúčastnených subjektov v reťazci (personálne prepojenie zúčastnených osôb), niet pochybností že posudzované obchody sú s týmto konaním spojené. Z hľadiska vyhodnotenia podvodného konania je podľa sťažovateľa v prípade žalobcu zrejmé, že o ňom mohol vedieť, keby dodržal zásadu opatrnosti, keďže sám uviedol v odvolaní doručenom dňa 21.02.2017, že „predchádzajúci majitelia mali nelichotivú reputáciu“. Bolo povinnosťou žalobcu ako platiteľa počínať si v obchodných vzťahoch opatrne a s primeranou obozretnosťou.
22. Napokon žalovaný uviedol, že sa podvodným konaním žalobcu v rozhodnutí zaoberal, vyhodnotil aj judikatúru súdneho dvora EÚ, a prijal záver, že hoci došlo k podvodnému konaniu a daňovému úniku, v rozhodnutí správcu dane nie je dôvodom nepriznania dane podvodné konanie v predchádzajúcich článkoch obchodného reťazca. Sťažovateľ trval na tom, že zo zistení správcu dane nevyplynulo, že spoločnosť Navi Logistik s.r.o. disponovala fakturovaným tovarom, pričom táto spoločnosť pôsobila v obchodoch ako špedičná a obchodná spoločnosť, ktorá zabezpečovala objednávky a prepravu tovarov od nórskeho výrobcu tiež pre prepojenú spoločnosť NAVI GRAF s.r.o. 23. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Tvrdil, že sťažovateľ opakovane poukazuje na už prekonané rozhodnutia súdov a nezohľadňuje judikatúru Súdneho dvora EÚ a eurokonformný výklad práva. Mal za to, že všetky hmotnoprávne podmienky odpočítania dane boli splnené.
24. Podľa žalobcu žalovaný neuviedol relevantné dôkazy, ktoré by naznačovali, nieto dokazovali vedomosť žalobcu o podvodnom konaní v dodávateľskom reťazci. Namietal proti tomu, že finančné orgány podľa neho vyhľadali poctivý podnik, ktorý môžu sankcionovať, pretože všetci pôvodcovia podvodov spomenutí v kasačnej sťažnosti už nie sú kontaktní.
Tiež poukázal na to, že bol nerušene po celý čas držiteľom tovaru, ktorého vydania sa nedomáhala žiadna tretia osoba. Pripomenul možnosť získať vlastnícke právo aj od nevlastníka. Ďalej zdôraznil, že má ako súkromný subjekt obmedzené možnosti preverovania si obchodných
partnerov.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
25. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 4S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2024 v znení opatrenia č. 5. Podľa § 27b rozvrhu práce v znení účinnom od 1. marca 2024 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia.
Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
27. Východiská správneho súdu, vedúce k rozsudku v prospech žalobcu, je možné rozdeliť do dvoch častí, rovnako aj sťažovateľova kasačná sťažnosť sa venuje (aspoň čiastočne) obom týmto argumentačným oblastiam.
28. Správny súd najskôr v podstate skonštatoval, že záver žalovaného o nepreukázaní hmotnoprávnych podmienok odpočítania DPH kvôli pochybnostiam, či dodávateľ Navi Logistik s.r.o. mal vlastnícke právo k dodávanému papieru v konkrétnych okolnostiach veci a na základe vykonaného dokazovania, neobstojí. Správny súd vychádzal okrem iného z toho, že označený dodávateľ mal ako špeditér či prepravca preukázateľne vo faktickej moci papier (tovar), ktorý prepravil k žalobcovi, ďalej vychádzal z právnej úpravy § 446 Obchodného zákonníka o možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka, ako aj z toho, že žalobca preukázateľne takýto tovar používal na ďalšie zdaniteľné plnenia.
29. V druhej časti svojej argumentácie správny súd vychádzal z toho, že ak chcú finančné orgány nepriznať právo na odpočítanie DPH z dôvodu účasti konkrétneho platiteľa (tu žalobcu) na daňovom podvode, respektíve na dodávateľskom reťazci, v, ktorom došlo k daňovému podvodu, musia okrem iného vykonať Axel Kittel test, a v rámci neho preukázať, že takýto platiteľ vedel alebo musel vedieť, že sa podieľa na takto podvodom poznačenom reťazci. 30. Žalovaný v kasačnej sťažnosti tvrdil, že správny súd vec nesprávne právne posúdil.
V zmysle § 440 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. g/ SSP je potrebné dôvod kasačnej sťažnosti spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci vymedziť tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
31. Sťažovateľova argumentácia však priamo nesmeruje voči právnemu posúdeniu správneho súdu, teda nepopisuje, v čom bol jeho výklad a aplikácia niektorej právnej normy nesprávny. Sťažovateľ v podstate opakuje skutkové zistenia a tvrdenia, vrátane toho, že sa nepreukázala reálna existencia tovaru v reťazci. Nič relevantné nepredostrel sťažovateľ k tej argumentácii a úvahám správneho súdu, v ktorej súd za podstatné pre vec považoval okrem iného vykonanie prepravy označeným dodávateľom, ako aj to že vlastnícke právo k tovaru bolo možné previesť podľa Obchodného zákonníka hoci aj od dodávateľa - nevlastníka. Taktiež súvislosti s otázkou splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zdôrazňuje argumentáciu o úniku (nezaplatení) dane u tvrdeného dodávateľa či subdodávateľa, čo však nemá priamy súvis s otázkou, či došlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok, ale má relevanciu až pri prípadnom nepriznaní odpočítania dane z dôvodu podvodu alebo zneužitia
práva. 32. To, že sťažovateľ vníma skutkové okolnosti a z nich plynúcich záver ohľadom preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok inak ako správny súd, bez relevantnej argumentácie voči úvahám správneho súdu nenapĺňa požiadavky na formuláciu takéhoto sťažnostného bodu.
33. Kasačný súd k tomu ešte dodáva, že state z kasačnej sťažnosti pripomínajúce, že samotná faktúra a jej formálne zaúčtovanie ešte nie sú dostatočným dôkazom naplnenia hmotnoprávnych podmienok, ignorujú fakt, že nič také správny súd ani netvrdil.
34. Kasačný súd považuje za vhodné poukázať i na to, že v obdobnej právnej veci rovnakých účastníkov, týkajúcej sa DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014, toho istého dodávateľa, obdobného tovaru, a prakticky rovnakých skutkových východísk, Krajský súd v Bratislave rozsudkom zrušil obdobné rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd potom rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/ 99/2020 z 25.05.2022 zamietol kasačnú sťažnosť rovnakého sťažovateľa a v bodoch 35 až 46 vysvetlil, prečo považoval za udržateľný záver o unesení dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k dodaniu obdobného tovaru.
35. V druhej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ opakoval, že u dodávateľa žalobcu došlo k daňovému úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného konania deklarovaného dodávateľa a ostatných zúčastnených osôb, a skonštatoval, že je zrejmé, že žalobca o tomto podvodnom konaní mohol vedieť, keby dodržal zásadu opatrnosti. Sťažovateľ tvrdil, že sa podvodným konaním žalobcu v rozhodnutí zaoberal, vyhodnotil aj judikatúru Súdneho dvora EÚ, a prijal záver, že hoci došlo k podvodnému konaniu daňovému úniku medzi navzájom prepojenými spoločnosťami Danubia Web Kft. a Navi Logistik s.r.o., dôvodom nepriznania práva na odpočítania dane v prvostupňovom rozhodnutí nie je podvodné konanie v predchádzajúcich článkoch obchodného reťazca.
36. Kasačný súd z preskúmavaného rozhodnutia zistil, že na judikatúru týkajúcu sa daňového podvodu (na tomto mieste ju netreba opakovať, účastníkom konania je dobre známa) sťažovateľ naozaj čiastočne poukazoval, a konštatoval tam ajdaňový únik a podvodné konanie v dodávateľskom reťazci. Avšak vo vzťahu k vedomosti o tomto podvode na strane žalobcu sťažovateľ iba na strane 16 preskúmavaného rozhodnutia v jednom odseku veľmi stroho konštatuje, že žalobca o tomto konaní dodávateľa vedel alebo mohol a mal vedieť, pretože v odvolaní doručenom dňa 21.02.2017 uviedol, že „predchádzajúci majitelia mali nelichotivú reputáciou“; a bolo povinnosťou žalobcu počínať si v obchodných vzťahoch opatrne, s priemernou obozretnosťou. Rovnakú argumentáciu zopakoval sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, čím chcel zrejme vyvrátiť záver správneho súdu, že sa mal v konaní sťažovateľ venovať aj vedomostnému testu. Z preskúmavaného rozhodnutia je ďalej celkom zrejmé, že žalovaný za dôvod vedúci k výroku jeho rozhodnutia výlučne nesplnenie hmotnoprávnych podmienok.
Kasačné konanie neslúži na to, aby žalovaný orgán verejnej správy dodatočne menil svoju argumentáciu a tak sa snažil nahradiť či pozmeniť odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. 37. Samotný správny súd v napadnutom rozsudku, najmä body 49-55, vysvetlil, že samotný takýto poukaz na žalobcovo vyjadrenie nepreukazuje vedomosť žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní. Konkrétne v bode 53, správny súd uviedol: „Správny súd ďalej v súvislosti s otázkou vedomosti žalobcu na účasti na podvodnom konaní konštatuje, že správne orgány sa predmetnou otázkou v napadnutých rozhodnutiach ani nezaoberali. Žalovaný ohľadne otázky vedomosti/nevedomosti žalobcu s podvodným konaním v napadnutom rozhodnutí poukázal len na žalobcove vyjadrenie o „nelichotivej reputácii predchádzajúcich majiteľov“, ktorá však podľa názoru správneho súdu nepreukazuje vedomosť žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní v súvislosti so zdaniteľným plnením deklarovaným predmetnou spornou faktúrou.“ Na právne posúdenie správneho súdu ani v tejto otázke tak žalovaný relevantnou argumentáciou nereagoval, len zopakoval vetu, ktorú správny súd už vyhodnotil ako nedostatočnú.
38. Dá sa teda zhrnúť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti len opakoval svoje skutkové závery a argumenty z preskúmavaného rozhodnutia, pokiaľ ide o splnenie či nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane, a vo vzťahu k preukazovaniu účasti či vedomosti o podvodnom konaní v podstate tvrdí, že síce účasť na daňovom podvode nebola dôvodom nepriznania práva na odpočítania dane, ale že vlastne aj tak v rozhodnutí preukázal vedomosť o účasti na podvode. S ohľadom na už uvedené však tieto argumenty neboli spôsobilé presvedčiť kasačný súd o nesprávnosti právneho posúdenia veci správnym súdom.
39. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. Úlohou finančných orgánov bude v intenciách záverov napadnutého rozsudku sa vecou znova zaoberať. S ohľadom na obsah napadnutého rozsudku a vyhodnotenie kasačnej sťažnosti ako celkom nedôvodnej kasačný súd nepovažuje nateraz za potrebné bližšie vysvetľovať neustále sa rozvíjajúcu doktrínu týkajúcu sa nepriznania práva na odpočítanie dane, či už z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, alebo z dôvodu účasti na daňovom podvode, alebo kvôli zneužitiu práva.
40. O trovách rozhodol kasačný súd podľa zásady úspechu a preto podľa § 467 ods. 1 v spojení s 167 ods. 1 SSP priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
41. Tento rozsudok prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. júna 2024