4Sfk/20/2022

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 11S/89/2019- 97 zo dňa 23. septembra 2020 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101514063/2019 z 20.06.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“), č. 100565515/2019 zo dňa 05.03.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorými bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2017 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 20.040,10 eur z dôvodu, že sa zdaniteľné obchody neuskutočnili tak, ako boli deklarované a nie je preukázané skutočné dodanie služieb jednotlivými dodávateľmi pre žalobcu.

podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní prác. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť, pričom v tejto súvislosti namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku, ako i zákona o DPH.

zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH. Predmetom uvedených faktúr bola dodávka prác (označených ako pomocné práce ORL Tempo, pomocné čistiace práce ORL, Pomocné práce pri čistení ORL KJG Čachtice Vajnory, Pomocné práce pri čistení ORL Bory, Zabezpečenie opravy, oplotenia Sprectral Istropolis Bratislava, Zabezpečenie prepravy, oplotenia Wing for Life Bratislava, Čistenie mobilné WC NDS, Odvoz odpadu Ministerstvo vnútra SR Bratislava, Preprava mobilného ORL), pričom k týmto faktúram žalobca pripojil účtovné doklady konkrétneho čísla a dodacie listy zo dňa 30.04.2017 opatrené pečiatkami dodávateľov (RALE imperial s.r.o. a Golden Bee s.r.o.) a odberateľa s nečitateľnými podpismi, na ktorých je predmet dodania totožný s predmetom fakturácie na jednotlivých faktúrach.

zákonom. V prejednávanej veci teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, resp. nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť postupu, ako i rozhodnutia správcu dane a žalovaného. 5. Správny súd následne poukázal na skutočnosť, že obdobná vec už bola predmetom konania pred správnym súdom (sp. zn. 11S/88/2019, sp. zn. 11S/89/2019), pokiaľ ide o tie isté žalobné dôvody, ale iné zdaňovacie obdobie (január 2017) v súvislosti s tým istým žalobcom a tým istým žalovaným. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 140 SSP poukázal na rozsudok sp. zn. 11S/88/2019 zo dňa 01.07.2020. Záverom správny súd uviedol, že daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že služby boli i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach.

Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade dodávok prác žalobcovi, správca dane neodôvodnil nevykonaním týchto prác, ani zodpovednosťou žalobcu za nesplnenie si povinností jeho dodávateľa voči orgánom finančnej správy.

6. K námietke žalobcu, že splnil všetky podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu z predložených faktúr, a že správca dane nespochybnil, že predmetné práce boli vykonané, dodané žalobcovi, ktorý ich ďalej odovzdal svojim odberateľom (o čom žalobca a jeho odberatelia na základe výzvy správcu dane predložili dôkazy), uviedol, že toto konštatovanie správcu dane si žalobca, s poukazom na hmotnoprávne podmienky ust. § 49 zákona o DPH, nesprávne vysvetľuje nakoľko táto okolnosť nepreukazuje, že tieto práce vykonala pre žalobcu spoločnosť RALE imperial s.r.o. a že týmto spoločnostiam vznikla daňová povinnosť.

žalovaného. Nepreukázal reálne dodanie tovaru (služby) podľa predložených dokladov od ním označených dodávateľov. 7. Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že práce vykonali deklarovaní dodávatelia). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

8. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a súčasne aj rozhodnutie správcu dane a vec mu vráti na ďalšie konanie. Sťažovateľ si zároveň uplatnil úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

Napriek tomu, že na tieto nedostatky poukázal v podanej žalobe, ako aj v ďalších podaniach predložených v konaní, súd zopakoval závery žalovaného bez toho, aby sa žalobcom uvádzanými námietkami voči postupu žalovaného zaoberal, čo podľa sťažovateľa zakladá nesprávny procesný postup.

Tento právny názor správneho súdu (po vzore žalovaného), na základe ktorého vydal sťažovateľom napadnutý rozsudok, nevyplýva podľa sťažovateľa z platnej právnej úpravy v oblasti uplatnenia nároku na odpočet DPH. Právny rámec podmienok uplatnenia práva na odpočet DPH je stanovený v článku 178 Smernice, podľa ktorého je vykonanie tohto práva podmienené vlastnením faktúry vystavenej v súlade s článkom 226 Smernice.

skutočností, ktoré zaťažujú tretie osoby nemôže byť na ťarchu sťažovateľa. Sťažovateľ v daňovom konaní okrem iného aj výpoveďami svedkov preukázal, že splnil podmienky odpočtu DPH. 12. V nadväznosti na uvedené nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom sťažovateľ odôvodnil kasačnú sťažnosť aj ustanovením § 440 ods. 1 písm. h/ SSP a v tejto súvislosti uviedol rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5SŽÍ752/2015 zo dňa

15. Prejednávaná vec bola dňa 14.05.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S pod sp. zn.: 6Sžfk/38/2021. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S.

16. Kasačný súd sa oboznámil so skutkovým stavom z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu, z ktorého zistil nasledovné skutočnosti: 17. Správca dane vykonal u daňového subjektu, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období bolo čistenie kanalizácií, havarijná služba, odpadové hospodárstvo, prenájom mobilných zariadení a doprava, kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2017. Správca dane kontrolou predložených účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 2017/0034 zo dňa 30.04.2017, č. 2017/0033 zo dňa 30.04.2017, č. 2017/0032 zo dňa 30.04.2017, č. 2017/0031 zo dňa 30.04.2017 od spoločnosti RALE imperial s.r.o., v celkovej fakturovanej sume 63.147,00 eur z toho DPH v sume 10.524,50 eur za pomocné čistiace práce. Taktiež si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 3017043005 zo dňa 30.04.2017, č. 3017043004

práce. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly uvedených v protokole z daňovej kontroly č. 102268056/2018 zo dňa 16.11.2018 vydal dňa 05.03.2019 rozhodnutie č. 100565515/2019, v ktorom skonštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu sa zdaniteľné obchody neuskutočnili tak, ako boli deklarované a nie je preukázané skutočné dodanie služieb dodávateľom pre daňový subjekt podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH.

18. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101514063/2019 z 20.06.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie apríl 2017 v sume 20.040,10 eur potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal priebeh vykonanej daňovej kontroly, vykonaného dokazovania a vyjadril sa k odvolacím námietkam sťažovateľa. Konštatoval, že v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že fakturované služby skutočne dodali spoločnosti uvedené na predložených faktúrach a ani tieto spoločnosti nepredložili v priebehu daňovej kontroly žiadne dôkazy preukazujúce reálnosť deklarovaného dodania z ich strany.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

21. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

26. Kasačný súd uvádza, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa aj žalovaného (za zdaňovacie obdobie január 2017) rozhodoval kasačný súd rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/3/2021 zo dňa 9. decembra 2021, ktorým kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú

uviedol: „29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní napadnutého rozsudku, rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

31. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 32. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

33. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.

Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53). 36. Kasačný súd poukazuje na osobitné postavenie správcu dane, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.

37. Najvyšší správny súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že žalobca v konaní nepreukázal, že dodanie predmetných prác dodávateľom - RALE imperial s.r.o. bolo uskutočnené tak, ako to deklaroval. Práve naopak, v priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane štyri faktúry vystavené spoločnosťou RALE imperial s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s dátumom dodania 31.01.2017, predmetom ktorých bola dodávka prác (označených ako pomocné práce pri čistení NDS, resp. čistenie pomocné práce, odvoz a preprava odpadu - čistenie areálu OLO, pomocné práce pri čistení lapačov a žúmp - odvoz odpadu, čistiace práce a odber a preprava vzoriek Marius MC Donald), pričom k týmto faktúram pripojil účtovné doklady konkrétneho čísla a dodacie listy zo dňa 31.01.2017 opatrené pečiatkou dodávateľa a odberateľa a nečitateľnými podpismi, na ktorých je predmet dodania totožný s predmetom fakturácie na jednotlivých faktúrach. Žalobca však nepripojil žiadne relevantné doklady preukazujúce kto, kedy, kde a hlavne, v akom rozsahu tieto práce vykonal a komu ich odovzdal, resp. kto a kedy ich prevzal a v akom rozsahu.

Práce vykonával osobne a neskôr volal na výpomoc neidentifikované nezamestnané osoby, ktoré vyplácal v hotovosti. Vykonané práce skontroloval osobne, taktiež aj konateľ žalobcu a majiteľ prevádzky, kde sa vykonali práce. Potvrdil, že vystavil a podpísal faktúry pre žalobcu, čomu predchádzalo vykonanie prác a vystavenie dodacieho listu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nebolo preukázané splnomocnenie pre X.. S. H., ktorý bez udelenia splnomocnenia nemohol právne relevantným spôsobom konať za spoločnosť, ktorej bol spoločníkom od 16.11.2016 a v mene tejto spoločnosti nemohol „obchodovať“ so žalobcom.

39. Listiny, ktoré žalobca predložil ako prílohu k faktúram od spoločnosti RALE imperial s.r.o. neumožňujú identifikáciu miesta, kde boli čistiace práce vykonané, ani identifikáciu osoby, ktorá práce vykonala a taktiež nie je možné na základe týchto listín určiť rozsah vykonaných prác, čo je nepochybne dôležité, napr. i z dôvodu posúdenia primeranosti dohodnutej ceny, ktorá má vplyv na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty obsahujú zhodný text „fakturujeme Vám za prevedené práce v dohodnutých cenách podľa súpisu vykonané v mesiaci január 2017“, pričom žiadny súpis prác vykonaných v mesiaci január 2017 nebol predložený a za takýto súpis nemožno považovať ani dodací list priložený k jednotlivým faktúram, nakoľko tento neobsahuje žiadny súpis prác, ale len všeobecný údaj v zmysle „pomocné práce pri čistení NDS“, „odvoz a preprava odpadu - čistenie areálu OLO“, „pomocné práce pri čistení lapačov a žúmp - odvoz odpadu“, „čistiace práce a odber a preprava vzoriek Marius MC Donald“.

Podmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Odpočet DPH si žalobca uplatnil sám, preto je povinný uchovávať a následne preukázať všetky doklady, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie skutočností, uvedených na faktúrach. 42. Žalobca neuniesol ani v administratívnom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú kontrolu daňovníkom deklarovaných skutočností a dokladov. Aj keď faktúry obsahujú po formálnej

najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).

Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch.

46. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, v ktorom riadne vyhodnotil predložené dôkazy a dôkladne sa vysporiadal aj so všetkými námietkami sťažovateľa.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, kasačný súd považoval uvedený kasačný dôvod sťažovateľa za nedôvodný.

49. Právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním

Doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

51. Právny záver správneho súdu, že správca dane postupoval správne, keď konštatoval, že daňový subjekt nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a preto mu bol rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 správne vyrubený, považuje kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu, rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu za správny a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Jeho závery v kontexte citovaných právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

27. Kasačný súd preto nevzhliadol žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a ktorá by mala v kasačnom konaní vyústiť do zrušenia napadnutého rozsudku a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 28. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 20. septembra 2023