4Sfk/21/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): FABCAR Szolgáltató és Kereskedelmi Korlátolt Felelösségű Társaság, Bartók Béla út. 152, F.ép., Budapešť, Maďarsko, IČO: 13805434-2-43, právne zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Schwartzom, AK so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 176841/2017 zo dňa15.05.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/101/2017 - 236 zo dňa 29.09.2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

Colný kódex Spoločenstva platného v čase prijatia colného vyhlásenia č. 0615810400974 a zároveň po dodatočnom zápise do účtovnej evidencie podľa čl. 101 ods. 1 v spojení s čl. 104 ods. 1 a čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie oznámil žalobcovi ako povinnému dlžníkovi v zmysle čl. 103 ods. 3 Colného kódexu Únie povinnosť uhradiť dodatočne vymeranú sumu dovozného cla. Colný dlh vznikol podľa čl. 201 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 201 ods. 2 Colného kódexu Únie, podľa ktorého colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, a to okamihom prijatia colného vyhlásenia. Žalobca bol ako dlžník právne kvalifikovaný podľa čl. 201 ods. 3 Colného kódexu Únie, podľa ktorého je dlžníkom deklarant. Colný Úrad v predmetnom prípade rozhodnutím č. 42873/ 2017 zo dňa 17.01.2017 určil colnú hodnotu tovaru náhradnou metódou vo výške 2651,93 eur a rozhodol o dodatočnom zápise dovoznej platby v celkovej výške 751,56 eur vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím v colnom konaní č. 0615810400974 zo dňa 11.04.2014. 2. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 176841/2017 zo dňa 15.05.2017 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, posúdil námietky účastníka konania uvedené v jeho odvolaní i všetky ostatné skutočnosti súvisiace s prejednávanou právnou vecou. Všetky dôkazné prostriedky boli starostlivo vyhodnotené a dôkazy boli posudzované v súlade s ustanovením § 3 a § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení.

3. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/101/2017 - 236 zo dňa 29.09.2021 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ( ďalej ako „S.s.p.“) žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

5. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že Colnou hodnotou dovážaného tovaru je podľa čl. 1 Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT a Protokolu k nej (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 120/1984 Zb. ) a čl. 29 Colného kódexu prevodná hodnota tovaru, teda cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva. Skutočnou colnou

6. Ako ďalej uviedol krajský súd, prevodná cena tovaru môže byť predmetom úpravy v colnom konaní, ak je takáto úprava nevyhnutná preto, aby nebola určená svojvoľná alebo vymyslená colná hodnota (m. m. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-116/ 12, Christodoulou a ďalší, bod 39). Hodnota transakcie musí odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru a zohľadňovať všetky položky tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu. Pokiaľ majú colné orgány odôvodnené pochybnosti, či skutočná hodnota transakcie zodpovedá zaplatenej alebo splatnej cene, môžu v zmysle čl. 181a vykonávacieho nariadenia deklarovanú cenu odmietnuť, ak tieto pochybnosti pretrvávajú aj potom, čo colné orgány požiadali dovozcu o doloženie doplňujúcich informácií a dokladov k prevodnej cene tovaru a umožnili mu vyjadriť sa k týmto pochybnostiam (C-263/06, Carboni e derivati, bod 52).

Pri preverovaní nadobudol pochybnosti o správnosti a úplnosti údajov, týkajúcich sa deklarovanej colnej hodnoty, ktoré odvíjal od výraznej odlišnosti prevodných cien od hodnoty mediánu stanoveného Európskou komisiou (Joint Research Centre) - ceny založenej na reálnych dovozných prípadoch v rámci EÚ, ktorého účelom je zaručiť uplatňovanie rovnakých podmienok pre dovozcov v rámci colného územia Európskej únie. Colný úrad následne v

8. Ako ďalej uviedol krajský súd v rozsudku, Colný úrad Nitra zároveň aplikoval postup podľa článku 73 ods. 1 druhá veta Colného kódexu a rozhodnutím č. 0615810400974 zo dňa 11. 04. 2014 prepustil predmetný tovar do navrhovaného colného režimu voľný obeh napriek tomu, že nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty, s čím bol žalobca riadne oboznámený. 9. Ďalej vyplynulo, že na základe písomnej výzvy žalobca predložil kontrakt medzi odosielateľom a príjemcom (listina zo dňa 15. 03. 2014 označená ako „Contract, Invoice No: PQ10060“), neodstránil však pochybnosti o prevodnej hodnote tovaru, ktorá bola neprimerane nízka oproti podobným dovozným prípadom. Pochybnosti, ktoré viedli colný úrad k uplatneniu čl. 181a vykonávacieho nariadenia, sa pritom netýkali pravosti dokladov predložených žalobcom k predmetnej obchodnej transakcii. Pre účely uplatnenia čl. 181a vykonávacieho nariadenia nie je pravosť dokumentov potvrdzujúcich hodnotu transakcie zodpovedajúcej dovážanému tovaru určujúcou skutočnosťou, ale predstavuje len jeden z faktorov, ktoré musia colné orgány zohľadniť.

11. Ako ďalej vyplynulo z odôvodnenia rozsudku, žalobca namietal, že žalovaný pri svojom rozhodovaní a určovaní colnej hodnoty tovaru vôbec nepoužil CIRCABC (Centrum komunikácie a informačných zdrojov pre verejnú správu, podnikateľov a občanov). Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že colný úrad vychádzal z hodnôt Eurostat-u, OLAF-u a V4 a plne rešpektoval princíp predaja tovaru na vývoz na colné územie Spoločenstva, pričom colný úrad nemal dôvod využiť webovú stránku CIRCABC, ktorá síce slúži ako informačný zdroj pre verejnú správu, podnikateľov a občanov, ale dané informácie nemajú obchodný charakter a netýkajú sa dovozných alebo vývozných prípadov, a teda tieto informácie nemajú žiadne využitie v prípade určenia colnej hodnoty náhradnou metódou. Členské štáty pri získavaní informácií o dovozných, resp. vývozných obchodných prípadoch využívajú iné na to určené informačné zdroje - informácie získané prostredníctvom Eurostat-u, OLAF-u a V4 je možné považovať za objektívne a relevantné, keďže sú v gescii príslušných orgánov (Eurostat, OLAF, colné a finančné orgány skupiny krajín V4).

Colný úrad Nitra zároveň vyššie uvedeným oznámením stanovil žalobcovi lehotu do 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia na vyjadrenie stanoviska k dôvodom na vydanie rozhodnutia, ako aj navrhnutie, príp. doplnenie podkladov k vydaniu rozhodnutia.

Spochybňovanie údajov zistených colným úradom v priebehu správneho konania preto považuje správny súd za účelové, pričom ani v podanej žalobe žalobca nekonkretizuje colnú hodnotu tovaru, z ktorej mal colný úrad vychádzať a neuviedol žiadny konkrétny dovozný prípad, ktorý by podľa jeho názoru zodpovedal a zodpovedá obvyklej cene rovnakého, resp. podobného tovaru na úrovni

14. Podľa názoru krajského súdu s ohľadom na cenový rozdiel medzi prevodnou hodnotou dovážaného tovaru a colným úradom zistenými colnými hodnotami tovaru v podobných dovozných prípadoch boli pochybnosti colného úradu opodstatnené a postup podľa § 181a vykonávacieho nariadenia dôvodný. Keďže žalobca tieto pochybnosti na výzvu colného úradu neodstránil a zotrval na deklarovanej colnej hodnote tovaru vyplývajúcej z prevodných dokladov, bol colný úrad oprávnený pristúpiť k určeniu colnej hodnoty tzv. náhradnou metódou.

16. Ak je deklarovaná prevodná hodnota tovaru neprimerane nízka v porovnaní so Štatistickým priemerom kúpnych cien uplatňovaných pri dovoze podobných tovarov, môžu colné orgány zamietnuť deklarovanú colnú hodnotu a určovať colnú hodnotu dovezeného

17. Colný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že colná hodnota tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia č. 0615810400974 nebola určená podľa ustanovení článku 30 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu, ku ktorým sa vzťahujú ustanovenia článkov 150 a 151 vykonávacieho nariadenia, ale bola určená podľa článku 31 Colného kódexu na základe údajov dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami Všeobecnej dohody a Dohody GATT. V zmysle čl. 7 Dohody GATT je táto metóda colného hodnotenia (metóda použitia rozumných prostriedkov) založená na predchádzajúcich metódach (články 29 a 30 ods. 2 Colného kódexu), avšak s použitím určitej miery pružnosti - striktné požiadavky sa uplatňujú pružne a voľnejšie.

19. Krajský súd následne poukázal na znenie čl. 142 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého 1. na účely tejto hlavy: c) „rovnaký tovar“ znamená tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý je rovnaký vo všetkých znakoch, vrátane fyzikálnych vlastností, akosti a názvu. Menšie rozdiely v jeho vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký; d) „podobný tovar“ je tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý hoci nie je rovnaký vo všetkých znakoch, má podobné znaky a skladá sa z podobných materiálov, ktoré mu umožňujú plniť rovnaké funkcie vrátane jeho obchodnej zámeny; akosť tovaru, jeho názov a existencia obchodnej známky, patria medzi činitele, na ktoré sa prihliada pri posudzovaní podobnosti

2 písm. c) Colného kódexu (hodnota založená na jednotkovej cene) nie je možné použiť, keďže podmienky stanovené v čl. 152 vykonávacieho nariadenia nie sú splnené, pretože zisťovanie jednotkovej ceny, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar takto predáva v Únii v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú v spojení s predávajúcim v tom stave, v akom bol dovezený - v čase alebo približne v čase dovozu tovaru, ktorého hodnota sa určuje, - alebo čo najskôr po dovoze tovaru, ktorého hodnota sa má určiť a v každom prípade do 90 dní od uvedeného dovozu - osobám, ktoré nie sú spojené s osobami, od ktorých nakupujú takýto tovar (po odpočítaní taxatívne vymenovaných zrážok) je založené na predložení relevantných cenníkov, ktoré deklarant nepredložil ani v colnom konaní a ani dodatočne na základe výzvy na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií.

22. Poslednou možnosťou určenia colnej hodnoty je využitie metódy uvedenej v čl. 31 ods. 1 Colného kódexu (metódy použitia rozumných prostriedkov) založenej na údajoch dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami Všeobecnej dohody a Dohody GATT. V zmysle čl. 7 Dohody GATT je táto metóda colného hodnotenia založená na predchádzajúcich metódach (články 29 a 30 ods. 2 Colného kódexu), avšak s použitím určitej miery pružnosti - striktné požiadavky sa uplatňujú pružne a

23. Ako uviedol krajský súd, colný úrad pri určení colnej hodnoty na základe údajov z databázy V4 vzal do úvahy - sadzobné zatriedenie tovaru a s rozumnou pružnosťou aj jeho názov, podobnosť jeho znakov, zloženia a predpokladanej funkčnej zameniteľnosti, - v súlade s obchodnou praxou a podmienkami trhu tovar dovezený v rovnakom alebo približne rovnakom období ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota, t. j. tovar dovezený v období 90 dní pred dátumom dovozu a 90 dní po dátume dovozu tovaru, ktorý je predmetom

24. Súd v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorý uviedol, že colný úrad rešpektoval kritériá použitia metódy rozumných prostriedkov a stanovená colná hodnota zodpovedá konkrétnemu dovoznému prípadu (viď bod 40 odôvodnenia tohto rozsudku).

Uplatnením vyššie uvedeného postupu bola colná hodnota tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia č. 0615810400974 určená na základe colnej hodnoty tovaru (dámske tkané košele z bavlny v množstve 1402 kusov), ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh (kódové označenie 42 00) rozhodnutím v colnom konaní č. 0586110403662 zo dňa 17. 03. 2014 a pri ktorom bola colná hodnota určená na základe čl. 29 Colného kódexu vo výške 2,039942939

eur. 26. V nadväznosti na vyššie uvedené boli vo vzťahu k položke č. 6 colného vyhlásenia č. 0615810400974 zapísané do účtovnej evidencie v zmysle čl. 104 ods. 1 v spojení s čl. 105 ods. 4. Colného kódexu colný dlh a iné platby platené v súvislostí s dovozom tovaru spolu vo výške 751,55 eur (dovozné clo vo výške 262,17 eur a daň z pridanej hodnoty vo výške 489,38 eur). Výška zapísaného dovozného cla bola určená ako rozdiel medzi dovozným clom vyplývajúcim z colnej hodnoty určenej podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu a dovozným clom zapísaným do účtovnej evidencie na základe údajov deklarovaných v colnom vyhlásení č. 0615810400974. Výška zapísanej dane z pridanej hodnoty bola určená ako rozdiel medzi daňou z pridanej hodnoty vyplývajúcou zo zmeny základu DPH v dôsledku určenia colnej hodnoty podľa čl. 31 ods. 1 Colného kódexu a daňou z pridanej hodnoty vyrubenou rozhodnutím č. 1280134/2015.

Colného kódexu, to znamená, že ustanovenia článku 150 nariadenia č. 2454/93 a článku 151 nariadenia č. 2454/93 o výbere najnižšej zo zistených prevodných hodnôt nie je v tomto prípade možné uplatniť. Daná situácia sa však netýka postupu slovenských colných orgánov, ktoré na rozdiel od maďarských, vychádzali z databázy V4. Keďže colný orgán ako metódu určenia colnej hodnoty použil metódu uvedenú v článku 31 ods. 1 Colného kódexu (metódu použitia rozumných prostriedkov), je viazaný dodržaním zásad ustanovenými pre túto metódu. 28. K námietke žalobcu, ktorý namietal procesný postup colného úradu, keď tento podľa jeho názoru nepostupoval v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a nenariadil pojednávanie, správny súd uviedol, že že colný úrad postupoval v súlade s čl. 181a ods. 2 nariadenia č. 2454/ 93, v zmysle ktorého ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu požadovať dodatočné informácie v súlade s článkom 178 ods. 4; ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu, na požiadanie písomne, o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť na vyjadrenie. Uvedený postup bol dodržaný v Oznámení dôvodov rozhodnutia o určení colnej hodnoty a dodatočnom vymeraní colného dlhu č. 1700540/2016 zo dňa 14. 11. 2016, pričom žalobca na uvedené oznámenie reagoval v podaní doručenom colnému úradu dňa 21. 12. 2016.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

Zároveň požiadal o priznanie náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. 30. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd sa v plnej miere stotožnil so závermi žalovaného v správnom konaní bez náležitého odôvodnenia, z ktorého by bolo celkom jasné, prečo a z akých relevantných dôvodov zamietol žalobu sťažovateľa.

konaní. Uvedené sťažovateľ namietal aj v konaní pred krajským súdom, ktorý sa však stotožnil s rozhodnutím správneho orgánu, ktoré podľa názoru sťažovateľa náležite neodôvodnil, čím porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces.

33. Korektným a i ústavne konformným výkladom treba dospieť k záveru, že povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany v konaní.

súdu. V konaní či už súdnom alebo správnom sťažovateľ poukázal na CIRCABC - Centrum komunikácie a informačných zdrojov pre verejnú správu, podnikateľov a občanov, ktorý súd a ani žalovaný pri svojom rozhodovaní vôbec nepoužil a prakticky ho ignoroval.

Európskej únie. Uvedenú metódu však žalovaný neaplikoval a svojimi svojvoľne určenými metódami stanovil sťažovateľovi ničím nepodloženú a navýšenú colnú hodnotu tovaru. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na ustanovenie čl. 150 ods. 1 a 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v platnom znení.

37. Podľa názoru sťažovateľa vysvetlenie a zdôvodnenie žalovaného, s ktorým sa stotožnil krajský súd v súvislosti s určením colnej hodnoty „metódou rozumných prostriedkov“, je nedostatočné a ide o svojvoľne určenú a aplikovanú metódu žalovaného, ktorou sťažovateľovi bezdôvodne a nepodložene navýšil colnú hodnotu tovaru, čím bezdôvodne navýšil povinnosť úhrady dovozného cla a DPH v celkovej výške 751,55 eur.

39. Slovenská republika a ako i Maďarská republika sú členmi EÚ a musia vychádzať z rovnakej legislatívy EÚ. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ považoval za potrebné poukázať na uvedený znalecký posudok aj keď sa jedná o súdny spor mimo územia SR. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný musel vychádzať pri stanovení colnej hodnoty tovaru z najnižšej ceny rovnakého, resp. obdobného tovaru. Krajský súd tento listinný dôkaz nebral vôbec do úvahy. 40. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakuje už skôr použitú argumentáciu a námietky, pričom neuvádza žiaden nový dôkaz ani skutočnosť, ktoré by odôvodňovali zmenu právnej kvalifikácie konania sťažovateľa alebo iné posúdenie skutkového i právneho stavu veci. S ohľadom na objektívne zistený skutkový i právny stav veci žalovaný zotrváva na argumentácii, ktorú k opakovaným námietkam sťažovateľa uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach, v ktorých podrobne objasnil skutkové i právne dôvody určenia colnej hodnoty tovaru náhradnou metódou a dodatočného zápisu dovozného cla pre tovar predložený na colné konanie sťažovateľom.

IV. Konanie na kasačnom súde

14DE765034299517M8, (ii) faktúra - Commercial Invoice No.: PQ10060, (iii) packing list k Invoice No: PQ10060, (iv) Air Waybill 020-65739310, (v) Számla - faktúra za prepravu tovaru, (vi) CMR zo dňa 10. 04. 2014 a CMR zo dňa 11.04.2014.

45. Ako vyplynulo z obsahu spisu krajského súdu ako i administratívneho spisu Colný úrad Nitra vyzval sťažovateľa ako deklaranta formou písomnej výzvy č. 1096158/1/184773/2014 zo dňa 11.04.2014, aby v súvislosti s colným vyhlásením zo dňa 11.04.2014 č. 0615810400974 predložil ďalšie doklady alebo iné dôkazy o tom, že deklarovaná colná hodnota tovaru zodpovedá cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva. Na základe písomnej výzvy žalobca predložil kontrakt medzi odosielateľom a príjemcom (listina zo dňa 15.03. 2014 označená ako „Contract, Invoice No: PQ10060“).

Predmetom vyššie uvedenej žiadosti bolo o. i. preverenie colnej hodnoty tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia č. 0615810400974. Colnému úradu Nitra bola doručená odpoveď Finančného riaditeľstva SR č. 195797/2016-1100606 zo dňa 25. 02.2016, z ktorej vyplýva, že colná správa Čínskej ľudovej republiky nevybavila žiadosť o administratívnu spoluprácu č. 1096132/1/190117/2014 zo 16.04.2014 týkajúcu sa preverenia colnej hodnoty tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia č. 0615810400974. Colný úrad Nitra po overení údajov deklarovaných na colnom vyhlásení a vyhodnotení dokladov, ktoré tvorili prílohu colného vyhlásenia a vyhodnotení dokladov, ktoré boli na písomnú výzvu Colného úradu Nitra predložené sťažovateľom, dospel k názoru, že pochybnosti o deklarovanej colnej hodnote tovaru neboli odstránené.

- podľa údajov poskytnutých Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) pre jednotlivé podpoložky kombinovanej nomenklatúry za obdobie rokov 2009-2013 (do septembra 2013) bola colná hodnota tovaru zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry pôvodného v rovnakej krajine pôvodu stanovená v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako dovoz tovaru, pri ktorom sa určuje colná hodnota, zistená vo výške 18,5 eur/kg;

Maďarska a Poľskej republiky) bola colná hodnota tovaru zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry pôvodného v rovnakej krajine pôvodu a dovážaného v rovnakom alebo približne rovnakom množstve a v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota, zistená vo výške 2,039942939 eur/kus.

49. K námietke sťažovateľa obsiahnutej v kasačnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces konaním krajského súdu, ktorý podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uvádza, že napriek skutočnosti, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke spravodlivého konania na súde, ktorú je možné aplikovať i na konania správnych orgánov, (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/ 96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/ 91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/ 90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo

50. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia práva na spravodlivý proces spočívajúcej v povinnosti správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie, ak colný úrad považoval vyjadrenie sťažovateľa za nedostatočné, kasačný súd uvádza, že správne konanie, ktorým je v danom prípade konanie o určení colnej hodnoty náhradnou metódou, je ovládané zásadou písomnosti a nariadenie ústneho pojednávania je možné iba v zákonom taxatívne uvedených prípadoch (§ 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov) a to, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo ak si to vyžaduje povaha veci.

52. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu ako i správnych orgánov, že deklarovaná colná hodnota tovaru bola spochybnená, a preto správne colné orgány určili colnú hodnotu náhradnou metódou podľa článku 181a Nariadenia komisie (EHS) č. 2454/93 zo dňa 02.07.1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa citovaného článku č. 181a ods. 1 nariadenia č. 2454/93 colné orgány nemusia určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným v ods. 2 nie sú dostatočne presvedčené, na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť podľa čl. 29 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva.

nomenklatúry, pôvodného v rovnakej krajine pôvodu, stanovená v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako dovoz tovaru, pri ktorom sa určuje colná hodnota zistená vo výške 18,5 eur/kg, ako aj v porovnaní s údajmi z databáz V4 bola colná hodnota tovaru zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry, pôvodného v rovnakej krajine pôvodu a dovážaného v rovnakom alebo približne rovnakom množstve a v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota tovaru vo výške 2,039942393 eur/

54. Pokiaľ sa jedná o sťažovateľom citovaný článok 150 ods.1, 3 a 151 ods. 1, 3 nariadenia č. 2454/93 kasačný súd uvádza, že colná hodnota tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia ev. č. 0615810400974 zo dňa 11.04.2014 nebola určená podľa ustanovení článku 30 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu Spoločenstva , ku ktorým sa vzťahujú ustanovenia článkov 150 a 151 nariadenia č. 2454/93, ale bola určená podľa čl. 31 Colného kódexu Spoločenstva na základe údajov dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami upravenými v dvoch medzinárodných zmluvách, ktoré sú záväzné pre Slovenskú republiku, a to v článku VII GATT a v Dohode o vykonávaní článku VII GATT. V zmysle článku VII GATT je táto metóda colného hodnotenia (metóda použitia rozumných prostriedkov) založená na predchádzajúcich metódach (články 29 a 30 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva), avšak s použitím určitej miery pružnosti taktiež v prípade, že sa deklarant v štandardnom colnom konaní rozhodne použiť jednotkovú metódu,

55. Kasačný súd v súvislosti s poukazom sťažovateľa na obdobný spor na území Maďarskej republiky a v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, kde sa jednoznačne uvádza, že NAV - Národný daňový a colný úrad musí vychádzať pri stanovení colnej hodnoty tovaru z jeho najnižšej hodnoty uvádza, že daná situácia sa netýka postupu slovenských orgánov.