4Sfk/21/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BEKY, a. s., Podrybnícka 1, 069 01 Snina, IČO: 36464350, právne zastúpeného: JUDr. Bohumil Novák, Advokátska kancelária, Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101063597/2020 zo dňa 19.06.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-6S/63/2020-159 zo dňa 26. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Vybrané zistenia z administratívneho konania, konanie pred správnym súdom

O trovách konania rozhodol tak, že právo na ich náhradu účastníkom konania nepriznal. 2. Predmetom konania boli rozhodnutia orgánov verejnej správy (žalovaného a správcu dane), a to v rámci konania o návrhu žalobcu na obnovu konania podľa § 75 a nasl. zákona č. 563/ 2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“).

4. Dňa 14.11.2018 podal žalobca u správcu dane návrh na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím správcu dane zo dňa 28.10.2015 číslo 21112310/2015 (bod 3. tohto rozsudku vyššie). Dôvodom obnovy konania mali byť podľa žalobcu nové skutočnosti, a to konkrétne - písomná odpoveď na výzvu vydaná Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Humennom (ďalej aj ako „OR PZ v Humennom“), Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 13.06.2018 (ďalej aj ako „odpoveď z 13.06.2018“) v spojení s návrhom na podanie obžaloby OR PZ, odbor kriminálnej polície z 15.11.2016, pričom tieto listiny podľa neho preukazovali to, že spoločnosť AGRODREVO s. r. o., mu dodala tovar a o týchto nových skutočnostiach sa dozvedel z protokolu z daňovej kontroly žalobcu na dani z príjmov právnických osôb za rok 2014, ktorý mu bol doručený dňa 25.06.2018 (ďalej aj ako „protokol z daňovej kontroly“).

Správca dane rozhodnutím zo dňa 04.06.2019 č. 101356488/2019 zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Prešov - č. 21112310/2015 z 28.10.2015, ktorým mu bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac august 2013. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný rozhodnutím č. 102410273/ 2019 zo dňa 21.10.2019 rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 04.06.2019 - č. 101356488/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa žalovaný stotožnil s názorom správcu dane o tom, že žalobca podal vo vzťahu k ním označeným novým skutočnostiam/dôkazom návrh na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty v zmysle § 75 ods. 4 Daňového poriadku, ďalej, že ním uvádzané skutočnosti/dôkazy nie sú novými skutočnosťami a s odôvodnením, že rozsudok C- 277/14 nie je skutkovým zistením, ale právnym posúdením, a teda nie je skutočnosťou alebo dôkazom, ktorý by mal vplyv na skutkový stav zistený správcom dane. Vo vzťahu k dôkazom

Navyše tento dôkaz neobsahoval informácie, ktoré by neboli známe už v priebehu konania, pretože tieto vychádzajú z informácií zistených správcom dane, a preto ich správca dane nepovažoval za nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo; ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Ďalej uviedol, že návrh na podanie obžaloby z 15.11.2016 daňový subjekt predložil už na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Prešove dňa 24.11.2016, z čoho vyplýva, že ním disponoval už 24.11.2016.

Ide o rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/60/2020 zo dňa 14. novembra 2023 (ďalej aj ako „odkazovaný rozsudok“), ktorý sa týkal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - č. 101063229/2020 zo dňa 19. júna 2020, ktorým tento potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné č. 1028618182019 zo dňa 12. decembra 2019 o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 21111229/2015 zo dňa 28. októbra 2019, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac máj

Pokiaľ ide o žalobné dôvody žalobcu, obsiahnuté v žalobe v uvedenej veci, tieto sú identické so žalobnými dôvodmi, uvedenými v správnej žalobe, na základe ktorej začalo aj konanie v tejto veci, pričom v oboch bolo potrebné posúdiť namietanú nulitu úkonov a rozhodnutí správcu dane konajúceho prostredníctvom svojej pobočky, povahu označených dôkazov a skutočností, ktorými žalobca odôvodnil návrh na povolenie obnovy konania, ako aj dodržanie subjektívnej lehoty na podanie tohto návrhu. Rovnako aj námietky a právna argumentácia právneho zástupcu žalobcu na nariadenom pojednávaní nemá za následok spochybnenie a prípadné vyvrátenie vecnej správnosti rozsudku, na ktorý súd v tomto konaní poukázal a na dôvody zamietnutia žaloby v ňom uvedené, nakoľko tieto dávajú účastníkom konania jasnú a riadne odôvodnenú odpoveď, a to aj na žalobcom vznesené námietky priamo na pojednávaní.

zamietol. 11. Z odkazovaného rozsudku (bod 27.) vyplýva právny názor správneho súdu, podľa ktorého účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných a obsahovo nezmenených dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav veci v pôvodnom konaní a ani preskúmavanie zákonnosti postupu a vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne (úplným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

Keďže žalobca uplatnil návrh na povolenie obnovy konania s tvrdením, že vyšli najavo nové skutočnosti/dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v pôvodnom konaní uplatniť bez jeho zavinenia, správne sa žalovaný zameral na pravdivosť/opodstatnenosť týchto tvrdení. 13. Čo sa týka námietky nulity rozhodnutia správcu dane táto bola - podľa správneho súdu - nedôvodná, keď sa tento stotožnil s názorom žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí, a teda s tým, ako sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal. Nulitným rozhodnutím je zdanlivý, ničotný (nulitný) právny akt, z ktorého nevyplývajú následky, ktoré sú s ním inak spájané, pretože vôbec nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo síce áno, ale mimo zákonom mu zverenú právomoc. Preto je neplatný od samého počiatku (ex tunc) - od jeho vydania, z právneho hľadiska neexistuje a nikoho nezaväzuje. Uviedol, že v Daňovom poriadku je nulitné rozhodnutie upravené v ustanovení § 64 ods. 2, podľa ktorého nulitným rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré vydal vecne nepríslušný správca dane; ktorým je obec,

Preto aj pracovníci pobočky daňového úradu, hoci vykonávajú svoju činnosť na adrese odlišnej od adresy sídla daňového úradu, tak konajú ako oprávnené úradné osoby daňového úradu. Uvedenie dodatku „pobočka. . .“ popri označení daňového úradu v hlavičke rozhodnutia s adresou danej pobočky, nespochybňuje, že písomnosť vydal daňový úrad ako oprávnený orgán. Túto skutočnosť pritom - podľa správneho súdu - nespochybňuje ani jedno z ustanovení Daňového poriadku uvedených žalobcom v žalobe a nakoniec na spochybnenie tejto skutočnosti žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, len to tvrdil. Správny súd mal napokon za to, že táto obrana žalobcu je účelová.

. .] Hoci je v hlavičke napadnutého oznámenia popri označení daňového úradu uvedený aj dodatok „pobočka Poprad" s adresou Štefánikova 3651/13, 058 01 Poprad, uvedené nespochybňuje, že k aplikácii ustanovenia § 13 ods. 9 Daňového poriadku pristúpil Daňový úrad Prešov ako oprávnený orgán, čo, ako aj správne uviedol vo svojom vyjadrení z 28.10.2015 k žalobe (návrhu). Úvodný text napadnutého oznámenia „Daňový úrad Prešov Vám v zmysle .

15. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, tá taktiež nebola - podľa správneho súdu - dôvodná. Námietka nedostatočne/nesprávne zisteného skutkového stavu veci bola nekonkrétna, a preto ju nebolo možné preskúmať. Žalobca poukázal na to, že ak orgány verejnej správy vyzývali orgány činné v trestnom konaní na predloženie dokladov, tak vedeli o trestnom stíhaní pána P., ale túto skutočnosť žalobcovi neoznámili, teda nezisťovali riadne stav veci, čím porušili jeho práva v daňovom konaní. Správny súd k tomu v odkazovanom rozsudku, že žiadosť na predloženie dokladov súvisela s podanou písomnou odpoveďou OR PZ v Humennom zo dňa 13. júna 2018, ktorá bola poskytnutá v administratívnom konaní súvisiacom s daňovou kontrolou dane z príjmov právnickej osoby (žalobcu) za rok 2014. Žalobca neuviedol, aký vplyv malo ním tvrdené porušenie jeho práv v inom daňovom konaní, či nedostatočne zistený skutkový stav veci v dôsledku neoboznámenia žalobcu s trestným stíhaním pána P. vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorého predmetom bolo

16. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho právneho posúdenia veci orgánmi verejnej správy. Dospel k záveru, že žalovaný správne právne posúdil žalobcom uplatnené skutočnosti v návrhu na povolenie obnovy konania ako skutočnosti, ktoré nie sú novými skutočnosťami a taktiež aj správne posúdil nedodržanie lehoty na podanie návrhu na povolenie obnovy konania. 17. Žalobca za novú skutočnosť/dôkaz označil písomnú odpoveď OR PZ v Humennom z 13. júna 2018 (k tomu pozri aj bod 4. tohto rozsudku vyššie), z ktorej odvodzoval aj dodržanie 6-mesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a ktorú žalovaný logicky a správne vyhodnotil ako podanie informácie, keď obsahom tejto odpovede bolo podanie informácie o tom, že požadované doklady sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, a preto ich nemožno predložiť. Naviac, prílohou tejto odpovede bol návrh na podanie obžaloby na X. P. zo dňa 15. novembra 2016, ktorá bola ako dôkaz predložená už v rámci preskúmavacieho konania Krajského súdu v Prešove dňa 24. novembra 2016 (poznámka súdu - konanie sp. zn. 3S/47/2016). 18.

Návrhom na podanie obžaloby žalobca disponoval už dňa 24.11.2016, keď ho predložil na pojednávaní na Krajskom súde v Prešove vo veci sp. zn. 3S/47/2016 (k tomu pozri bod 17. vyššie) a - ako je zrejmé z administratívneho spisu - túto skutočnosť mu oznámilo OR PZ v Humennom oznámením zo dňa 15.11.2016 ako oznamovateľovi trestného činu.

20. Pokiaľ ide o druhú skutočnosť, ktorá mala byť dôvodom pre obnovu konania (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 277/14) - podľa správneho súdu - ju vyhodnotil žalovaný správne, keď skonštatoval, že rozsudok Súdneho dvora EÚ nie je skutkovým zistením, a teda nie je novou skutočnosťou, ktorá by menila doterajšie skutkové zistenia v pôvodnom konaní, a preto nie je dôvodom na povolenie obnovy konania v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového

21. Napokon sa správny súd v odkazovanom rozsudku vyjadril aj k rozhodnutiu najvyššieho súdu - sp. zn. 1Vs/1/2020, na ktoré žalobca poukazoval na pojednávaní (pozn.: príslušný záver je konštatovaný vo vzťahu k pojednávaniu vo veci vedenej na Správnom súde v Košiciach - sp. zn. PO-6S/60/2020 zo dňa 14. novembra 2023). Podľa názoru správneho súdu, v uvedenom rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sa rieši hmotnoprávne posúdenie samotnej veci, teda nároku na priznanie alebo nepriznanie odpočtu DPH, ktoré má význam pre tie spory, ktoré ešte nie sú skončené. V prejednávanej veci však orgány verejnej správy, resp. správny súd neriešili priznanie/nepriznanie práva na odpočet DPH, ale posudzovalo sa, či správne vydal správca dane rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, resp. či je toto rozhodnutie zákonné - spolu s rozhodnutím žalovaného vo veci. Z tohto dôvodu správny súd neprihliadol na predmetné rozhodnutie.

22. Rozsudok správneho súdu uvedený v bode 1. vyššie napadol včas podanou správnou žalobou žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“). Tento ju formálne odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, t. j. nesprávnym procesným postupom správneho súdu, ktorý mal mať za následok porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces, ako aj nesprávnym právnym posúdením veci zo strany správneho súdu.

24. Namietol, že príslušný súd sa nevysporiadal s tým, že dovtedy predložené dôkazy svedčia iba o dodaní tovaru, ale nový dôkaz - odpoveď OR PZ v Humennom - „preukazuje skutočnosť, že pán P. v tejto veci konal za dodávateľa AGRODREVO s.r.o.“. Tvrdí, že správny súd iba zopakoval závery žalovaného, avšak nezaoberal sa jeho námietkami o právnej nesprávnosti týchto záverov. Ako podstatné porušenie svojich procesných práv majúce za následok porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces potom sťažovateľ vyhodnotil to, že správny súd sa v napadnutom rozsudku obmedzil len na konštatovanie, že predchádzajúce podania svedčia iba o uskutočnení plnenia, ale až nový dôkaz preukazuje, že za spoločnosť dodávateľa reálne konal pán P..

Toto - podľa sťažovateľa - viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď správny súd dospel k opačnej interpretácii právnych predpisov použitých v tejto veci. 26. V ďalšom sťažovateľ namietal, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu je aj v nesprávnom vyhodnotení plynutia lehôt v súvislosti s podaným návrhom na obnovu konania.

Týmito podstatnými námietkami sťažovateľa sa pritom správny súd v napadnutom rozsudku nevenoval, a preto považuje tento rozsudok za nepreskúmateľný. Z tejto nepreskúmateľnosti potom podľa sťažovateľa vyplýva aj „nesprávne právne posúdenie veci pri otázke dodržania objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania“.

28. Podľa sťažovateľa je nesprávnym právnym posúdením aj to, že správny súd sa „snaží neustále preukazovať moment, kedy sa daňový subjekt dozvedel, že jeho dodávateľom je spoločnosť AGRODREVO s.r.o.“. Namieta, že podstatným pre posúdenie tejto otázky je iný moment, a to moment, kedy „sa objavil nový dôkaz svedčiaci o daňovým subjektom tvrdenej skutočnosti, že mu tovar dodal ním určený konkrétny dodávateľ, spoločnosť AGRODREVO s.r.o.“.

30. Za svojvoľné a nevychádzajúce zo skutkového stavu označil sťažovateľ závery správneho súdu o tom, že tento o trestnom stíhaní pána P. vedel a že z informácií týkajúcich sa tohto stíhania sa už nepochybne dozvedel aj to, že pán P. neoprávnene podnikal, ako aj to, že v prípravnom konaní bolo preukázané, že k zdaniteľným plneniam medzi sťažovateľom a AGRODREVO s.r.o. došlo. Naopak, sťažovateľ tvrdí, že až v liste orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018 sa „prvýkrát vyslovene uvádza rozhodujúca skutočnosť, dôkaz, ktorý potreboval žalobca, a to, konštatovanie, že je preukázané, že X. P. konal pri predaji tovaru za spoločnosť AGRODREVO s.r.o.“.

32. Za nesprávne právne posúdenie považuje sťažovateľ aj to, že správny súd vôbec nehodnotil to, že dôvodom pre obnovu konania je skutočnosť, ktorá existovala už v čase vyrubovacieho konania, avšak ktorú sťažovateľ nevedel preukázať skôr pre neexistenciu predmetného dôkazu (list orgánu Policajného zboru z roku 2018).

Poukázal na náležitosti rozhodnutia tak, ako sú uvedené v § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku, keď v okolnostiach súdenej veci má za preukázané, že prvostupňové rozhodnutie vydala pobočka správcu dane, ktorá však nemá právnu subjektivitu, a preto ani vecnú kompetenciu vydávať

Záver správneho súdu o tom, že vo veci nekonala pobočka, ale správca dane, považuje za „zakrývanie“ nezákonnosti a svojvôle finančných orgánov správnym súdom. K tomuto naviac skonštatoval, že v prvostupňovom rozhodnutí sa nenachádza označenie sídla príslušného správcu dane (Daňový úrad Prešov) hoci ide o podstatnú náležitosť podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku. Pobočka správcu navonok samostatne nekoná, neexistuje, a teda nemá žiadnu právnu subjektivitu. Doplnil, že jeho námietka spočívala práve v tom, že žiadny zákon pobočke nedovoľuje konať a rozhodovať o právach daňových subjektov, to môže len správca dane, ktorým nemôže byť pobočka. Vzhľadom na to, že pobočka správcu dane v uvedenej veci konala ako samostatný orgán verejnej správy, označuje svoje rozhodnutia svojím sídlom a úradnou pečiatkou, ide o nezákonné a svojvoľné konanie zo strany tohto orgánu.

35. Sťažovateľ má za to, že rozhodnutia finančných orgánov v jeho veci boli nesprávne a nespravodlivé, keď mu nebola poskytnutá ochrana práv na „elementárnu spravodlivosť“. Doplnil, že správny súd napadnutým rozsudkom poskytol ochranu iba orgánom verejnej moci, ktoré zjavne konali nesprávne a nespravodlivo, resp. naopak - neposkytli ochranu jeho základným ústavným právam.

37. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností sťažovateľ Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil (z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP) a aby vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov konania.

38. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa podaním č. 102008548/2024 zo dňa 12.07.2024 vyjadril žalovaný. 39. Poukázal na to, že kasačné body sa v podstatnej miere zhodujú s námietkami, ktoré sťažovateľ prezentoval aj v rámci konania pred správnymi orgánmi, resp. so žalobnými bodmi, s ktorými sa správny súd vysporiadal.

41. Podľa žalovaného je však odpoveď orgánu Policajného zboru z 13.06.2018 možné považovať len za informáciu o tom, že písomnosti požadované správcom dane nie je možné predložiť z dôvodu, že sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ako celku. Žalovaný so sťažovateľom nesúhlasí, že z tohto listu má vyplývať „nová“ skutočnosť, t. j. že by tento list orgán Policajného zboru potvrdzoval, príp. že by išlo o rozhodnutie preukazujúce, že p. P. konal - v rámci sporných obchodov - za spoločnosť AGRODREVO s. r. o.

Túto informáciu vyjadrenie orgánu Policajného zboru z 13.06.2018 len potvrdzuje. Z tohto dôvodu sa potom žalovaný nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že o návrhu na podanie trestného oznámenia sa sťažovateľ dozvedel až z listu 13.06.2018.

44. Z uvedených dôvodov žalovaný trvá aj na tom, že návrh na obnovu konania bol podaný po lehote, a preto považuje napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy za správne. 45. Podľa názoru žalovaného je nedôvodná aj námietka sťažovateľa, ktorou tento napádal závery správneho súdu o tom, že nedošlo k takému pochybeniu v súvislosti s vydaním prvostupňového rozhodnutia, ktoré by predstavovalo nezákonnosť vyvolávajúcu potrebu zrušenia predmetného rozhodnutia (pozn.: námietka nulity prvostupňového rozhodnutia). Odkázal pritom na § 5 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej na § 7 ods. 1 a § 64 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku.

IV. Konanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky

48. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) v postavení kasačného súdu preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 49. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Pred rozhodnutím vo veci si k spisu v tejto veci pripojil súdny spis vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 2Sfk/6/2024, v ktorom je predmetom kasačného konania odkazovaný rozsudok (Správny súd v Košiciach, sp. zn. PO-6S/60/2020).

50. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podané kasačné sťažnosti smerujú proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 51. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačných sťažností, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybraná súvisiaca právna úprava

61. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.

V. Právne posúdenie veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

Relevantným je to, že kým v tomto konaní sa preskúmava zákonnosť postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy v súvislosti s tým, že sťažovateľov návrh na obnovu konania zamietli, rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré sťažovateľ poukazuje, sa týkajú merita veci (odpočtu DPH).

rozsudku, k čomu kasačný súd pristúpi v ďalších bodoch tohto odôvodnenia. Pre úplnosť je však v tejto súvislosti zároveň potrebné uviesť, že správne súdne konanie sa (až na určité výnimky, medzi ktoré konanie v tejto veci nepatrí) riadi tzv. koncentračnou zásadou, a preto je primárne relevantná právna argumentácia účastníka konania obsiahnutá už v samotnej správnej žalobe, keď žalobné body, ako ani rozsah žaloby sa po uplynutí zákonnej lehoty určenej na realizáciu tohto úkonu meniť/rozširovať nemôžu (k tomu pozri § 183 SSP - „Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.“). Prípadná nová argumentácia prezentovaná v rámci ústneho pojednávania na správnom súde (ak nebola zároveň obsiahnutá už v správnej žalobe), je potom bez relevancie.

účastníka konania.

67. Otázka, čo sa považuje za novú skutočnosť alebo dôkaz v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku bola riešená napr. aj rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžfk/ 4/2016 z 23. novembra 2017, ktorý z dôvodu jeho publikácie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2019 pod číslom 3 predstavuje rozhodnutie zásadného právneho významu a ustálenú rozhodovaciu prax aj najvyššieho správneho súdu (uznesenie sp. zn. 2 Sžfk 45/2020 z 24. novembra 2021, body 20. a 21.).

68. Aj vo veci sp. zn. 5Sfk/124/2022 najvyšší správny súd potvrdil, že „Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej vety, zásadným pre určenie, či nová skutočnosť alebo dôkaz predstavuje dôvod na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je časové hľadisko, konkrétne, okamih do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu.“.

70. I keď to pre rozhodnutie kasačného súdu vo veci nebolo relevantné, najvyšší správny súd prisvedčil tvrdeniu sťažovateľa, že informáciu o tom, že p. X. P. mal neoprávnene podnikať tým, že „vystupoval ako osoba konajúca v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o.“, sa tento nedozvedel z listu OR PZ v Humennom zo dňa 15.11.2016, ale až z listu tohto orgánu zo dňa 13.06.2018. V skoršom liste zo dňa 15.11.2016 OR PZ v Humennom sťažovateľa len informovalo, že bol podaný návrh na podanie obžaloby, resp. že v prípravnom konaní bolo „preukázané, že zdaniteľným plneniam medzi spoločnosťou BEKY, a.s. a spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o. skutočne došlo, čím tak obvineným boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie [.

71. Vychádzajúc z uvedeného sa potom kasačný súd nestotožnil s parciálnym záverom správneho súdu uvedeným v bode 43. odkazovaného rozsudku, kde tento uviedol, že sťažovateľovi subjektívna lehota (6 mesiacov na podanie návrhu na obnovu konania) už uplynula („Tvrdenie žalobcu, že sa o podaní obžaloby na X. P. dozvedel až z písomnej odpovede OR PZ Humenné zo dňa 13.08.2018 preto nezodpovedá zistenému skutkovému

72. Ak totiž sťažovateľ namietal, že novou skutočnosťou má byť zistenie orgánu Policajného zboru o tom, že pán P. v rozpore so zákonom „vystupoval ako osoba konajúca v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o.“, toto nie je to isté ako mať vedomosť o tom, že bol podaný návrh na vznesenie obžaloby (o čom už sťažovateľ dňa 24.11.2016 nepochybne vedel, keď túto informáciu použil v inom súdnom konaní).

74. Z vyššie uvedených dôvodov je preto nesprávny záver správneho súdu, že sťažovateľovi uplynula subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania, keďže mať informáciu o tom, že bol podaný návrh na obžalobu a mať vedomosť o skutkových zisteniach orgánov činných v trestnom konaní týkajúcich sa skutku, za ktorý bol návrh podaný, nie je možné

75. Ako je však už uvedené vyššie, kasačný súd v tomto konaní nemal preukázané, že by bol sťažovateľovi spolu s listom OR PZ v Humennom zo dňa 24.11.2016 doručený aj samotný návrh na podanie obžaloby, keď toto nevyplýva tak z vlastného textu predmetného listu, ako ani z iných formálnych častí listu (napr. vymedzenie počtu prílohu tohto listu a pod.), a preto formuloval záver uvedený v bode 74. tohto rozsudku.

77. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie v bodoch 70. až 76., v zhode so žalovaným, kasačný súd dopĺňa, že samotný list orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018, ktorý sťažovateľ označil ako „hlavný“ dôkaz pre obnovu konania, nie je v skutočnosti dôkazom toho, že X. P. v rámci príslušných obchodov so spoločnosťou BEKY a.s. naozaj konal v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o. (ako je to uvedené v návrhu na podanie obžaloby, príp. v liste orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018). Uvedená listina je úradným potvrdením toho (vo vzťahu k správcovi dane), že návrh na podanie obžaloby bol podaný, na akom skutkovom, resp. právnom základe sa tak stalo a že žiadosti správcu dane o poskytnutie súvisiacich podkladov nie je možné vyhovieť, keďže tieto sa nachádzajú na príslušnom súde pre účely trestného

79. Tu potom najvyšší správny súd opätovne sumarizuje, že ak novým dôkazom vo veci mal byť podľa sťažovateľa „hlavne“ list orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018 adresovaný správcovi dane v rámci daňovej kontroly sťažovateľa (daň z príjmu za rok 2014), nemôže ísť o dôkaz podľa § 74 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, keďže tento vznikol až po právoplatnom skončení pôvodného daňového konania vo veci (DPH - august 2013).

81. Aj keby potom kasačný súd akceptoval tvrdenie sťažovateľa, že o tom, že p. P. konal v mene AGRODREVO, s.r.o. sa dozvedel až v rámci oboznamovania sa s podkladmi z jeho daňovej kontroly na dani z príjmu za rok 2014 (nie v novembri 2016), a preto by sa subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania mala počítať až od tohto okamihu, toto vo veci nie je právne relevantné, a to práve z vyššie uvedených dôvodov.

Ustanovenie § 74 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku totiž jasne viaže požiadavku pre nové konanie na to, že musí vyjsť najavo nová skutočnosť alebo dôkaz, ktorý musel mať podstatný vplyv na vec, a ktorý nemohol byť uplatnený - v pôvodnom konaní - z dôvodov mimo účastníka konania. Dôkaz v tejto veci „nevyšiel najavo“ dodatočne, ale „vznikol“ dodatočne (ak by teda aj príslušný list orgánu Policajného zboru bol dôkazom), čo však podľa kasačného súdu nie je, a preto príslušná listina nemôže byť dôkazom pre účely obnovy konania. Tu je potom (aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu) nesprávny právny názor sťažovateľa, že dôležité je, kedy „sa objavil nový dôkaz“ (str. 5, resp. str. 7 - posledný odsek). Dôležitým vo veci nie je len to, kedy vyšiel najavo dôkaz, ale to, či tento existoval už v čase pôvodného konania (čo v tomto prípade splnené nebolo).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa potom najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami sťažovateľa obsiahnutými v kasačnej sťažnosti v tom zmysle, že list orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018 (vrátane návrhu na podanie obžaloby zo dňa 15.11.2016, ktorý bol jeho prílohou) je novým dôkazom vo veci pre účely obnovy konania podľa § 74 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Tak list zo dňa 13.06.2018, ako aj samotný návrh na podanie obžaloby „vznikli“ po právoplatnom skončení vyrubovacieho konania vo veci samej (15.11.2015). Toto bez ďalšieho bráni tomu, aby na tieto listiny bolo možné nahliadať ako na nové dôkazy pre účely obnovy konania podľa Daňového poriadku. Dodatočne kasačný súd uvádza, že nielenže tieto listiny „vznikli“ po právoplatnom skončení vyrubovacieho konania, ale nejedná sa ani o „dôkazy“ meritórne relevantné, keďže upovedomenie orgánu Policajného zboru o tom, že bol podaný návrh na podanie obžaloby, nie je dôkazom toho, že obvinený určitým spôsobom konal a už vôbec nie dôkazom o jeho vine a spôsobe spáchania trestného činu (ak ho spáchal).

Na strane druhej, prvostupňové rozhodnutie neobsahuje označenie sídla správcu dane. 86. V súvislosti s týmto kasačným bodom poukazuje najvyšší správny súd na to, že sa s ním (ako so žalobnou námietkou) dostatočne vysporiadal správny súd v odkazovanom rozsudku (sp. zn. PO-6S/60/2020 zo dňa 14. novembra 2023) - k tomu pozri aj bod 14. tohto rozsudku

88. V súdenej veci sám sťažovateľ uznáva, že „jeho“ správcom dane je Daňový úrad Prešov. Ako nezákonnosť rozhodnutia vníma to, že v záhlaví rozhodnutia je uvedený Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné, Štefánikova 18, 066 39 Humenné. Má za to, že k tomu, aby bolo rozhodnutie zákonné, malo v ňom byť uvedené, že ho vydal Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov.

89. Odhliadnuc od právnej argumentácie správneho súdu, ktorú kasačný súd považuje za správnu, a ktorú zhrnul v bode 14. tohto rozsudku, je potrebné poukázať na to, že úvodná časť prvostupňového rozhodnutia obsahuje špecifikáciu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal ako „Daňový úrad Prešov“. Obdobne, aj vo výrokovej časti je uvedené, že návrh sťažovateľa na o povolenie obnovy konania zamietol prvostupňovým rozhodnutím „Daňový úrad Prešov“. Na konci rozhodnutia sa nachádza úradný odtlačok pečiatky Daňového úradu Prešov (bez špecifikácie pobočky) a rozhodnutie je podpísané Ing. Miroslavou Čekanovou, ktorá v čase vydania rozhodnutia zastávala funkciu „námestník riaditeľa daňového úradu“.

. .“). 90. Kasačný súd naviac poukazuje aj na zamietajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (č. k. 24S/111/2016-41 z 20. júla 2017 v znení opravného uznesenia č. k. 24S/ 111/2016-73 zo dňa 12. marca 2018), ktorý prešiel kasačným prieskumom so zamietajúcim výrokom (sp. zn. 10Sžfk/25/2018 zo dňa 30.01.2019), z ktorého vyplýva, že „[.

[. . .] vydáva rozhodnutie:“, ďalej pokračuje výrok „Daňový úrad Banská Bystrica podľa § 68 ods. 5 a 6 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty [.

91. Vyhotovenie prvostupňového rozhodnutia v súdenej veci je pritom analogické skutkovým okolnostiam uvedeným v súdnych rozhodnutiach špecifikovaných v bode 14. tohto rozsudku, resp. v bode 90. tohto rozsudku. 92. Z uvedeného je teda zrejmé, že vo veci konal orgán, o ktorom sám žalovaný uviedol, že bol príslušný na konanie (Daňový úrad Prešov). Dodatočná špecifikácia „pobočka Humenné“ a uvedenie adresy predmetnej pobočky žiadnym spôsobom nedopadá na zákonnosť uvedeného rozhodnutia. 93.

Ak by preto aj kasačný súd akceptoval výklad sťažovateľa, že aj uvedenie adresy je zákonnou náležitosťou rozhodnutia (čo však zákon výslovne neurčuje), v okolnostiach súdenej veci by nepochybne išlo o formálnu vadu, pre ktorú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy nemajú byť zrušované (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002 „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“, podobne napr. 10Sžp/16/2013 zo dňa 28. mája 2014 a iné).

. .]“. Rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní, boli vydané počas účinnosti novej právnej úpravy organizácie orgánov finančnej správy, keď zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 5 ods. 6 určuje, že „(6) Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje

95. V podmienkach súdenej veci má teda kasačný súd za preukázané, že vo veci konal orgán verejnej správy, ktorý bol príslušný na konanie a rozhodovanie. Naviac, ak by špecifikácia pobočky v záhlaví rozhodnutia (a naopak neuvedenie adresy správcu dane) malo predstavovať vadu rozhodnutia, ide o formálnu vadu, ktorá je opraviteľná zákonným postupom a nebolo by preto dôvodné kvôli tejto vade predmetné rozhodnutia správnych orgánov zrušovať (k tomu pozri aj bod 93. tohto rozsudku, resp. § 63 ods. 12 Daňového poriadku „(12) Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania“).

97. Kasačný súd sa ďalším záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku nevenoval (a to najmä otázke zákonnosti, resp. správnosti záverov správneho súdu k druhému dôvodu návrhu na obnovu konania - rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14 zo dňa 22. októbra 2015 vo veci PPUH Stehcemp sp. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslav Stefanek proti Dyrektor Izby Skarbowej w Łódźi), keď tieto sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenamietal.

99. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) v kasačnom konaní úspešný nebol a - žalovaný - hoci úspešný bol, najvyšší správny súd na jeho strane neidentifikoval okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 168 SSP. Z uvedených dôvodov potom náhrada trov kasačného konania nebola priznaná ani jednému účastníkovi konania (voči druhému účastníkovi konania).

V Bratislave dňa 23. októbra 2024