4Sfk/21/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Ing. Jozef Pribula, narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., P. D., právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, Slovenská republika, IČO: 35553961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102582791/2022 zo dňa 19. septembra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-1S/81/2022-213 zo dňa 26. augusta 2024, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach - č. k. PO-1S/81/2022-213 zo dňa 26. augusta 2024 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102582791/2022 zo dňa 19. septembra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi sa priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym orgánom

O výsledkoch daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 102927016/2019 zo dňa 18.12.2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.01.2020 spolu s výzvou č. 102927655/2019 na vyjadrenie. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 29.01.2020.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dodávateľ žalobcu spoločnosť ELCOM - KE s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia od 20.05.2016, jej právnym nástupcom bola spoločnosť NEDOS s.r.o., so sídlom Kozmonautov 1676/12, 048 01 Rožňava, ktorá bola dňa 01.06.2016 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom bola spoločnosť Tasmania s.r.o., so sídlom gen. M.R_ Štefánika 373/11, 911 01 Trenčín.

Podľa žalovaného majú všetky subjekty (dodávateľ a jeho subdodávatelia) spoločné to, že so správcom dane nespolupracujú, sú nekontaktné, neplnia si svoje daňové povinnosti, nevykonávajú ekonomickú činnosť a krátko po ukončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré vystavili faktúry, zanikli v dôsledku zlúčenia.

Toto bolo dôvodom, prečo správca dane žiadal a-test aj ďalšie dokumenty (pôvod tovaru, fyzikálne veličiny tovaru, zhodu s normami EÚ, atď.), ktoré mohli byť dôkazom pri preverovaní deklarovaného tovaru. 6. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že žalobca bol priamo spojený s daňovým únikom na DPH v zistenom dodávateľskom reťazci. Dodávatelia a ich subdodávatelia boli zapojení do reťazového obchodu, pričom nebolo preukázané, že disponujú ekonomickými, personálnymi a materiálno-technickými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaných obchodov.

V konaní bolo preukázané, že daňové subjekty, ktoré boli začiatkom dodávateľsko-odberateľského reťazca si uplatňovali odpočítanie dane od neexistujúcich subjektov, t. j. podvod na DPH sa uskutočnil hneď na začiatku reťazca a ďalšie stupne v reťazci slúžili na jeho zahmlievanie. Zistený reťazec bol výsledkom podvodného konania, cielene bol nastavený tak, aby zakrýval daňový podvod, využíval na to zmiznutých obchodníkov, osoby konateľov a spoločníkov, ktorých účasť na transakciách nie je preukázaná. Na konci každého dodávateľského reťazca za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia bol žalobca, ktorý si znižoval daňovú povinnosť na základe faktúr od dodávateľov poznačených daňovým podvodom. Pri absencii dodávateľov tovaru na začiatku dodávateľsko-odberateľského reťazca jednoznačne nemohlo dôjsť k jeho dodaniu a všetky faktúry boli umelo vytvorené za účelom získania daňovej výhody. Uvedené tak viedlo

Protokol aj rozhodnutie obsahuje správne označenie správcu dane, ktorý ho vydal, no namiesto sídlo správcu dane je v ňom uvedená adresa tejto organizačnej zložky, uvedené podľa jeho názoru nemá vplyv na zákonnosť samotného protokolu a ani na neho nadväzujúceho rozhodnutia.

ELCOM - KE, s.r.o., takže v tom čase ešte nemohol tušiť, že dôjde k jej podozrivo skorému zániku, avšak žalobca mohol byť ostražitý minimálne v tom, že obchoduje na trhu aj keď s dlhšie pôsobiacim (od roku 2004), ale málo osvedčeným obchodníkom, ktorý bol v rozhodnom čase v strate, vykazoval takmer nulové alebo žiadne výnosy (viď verejné dostupné registre, FinStat), a aj napriek tomu obchody s touto spoločnosťou žalobca realizoval v rozhodnom období v nie zanedbateľných obratoch (50000,- Eur) v porovnaní s neúmerne až veľmi nízkymi obchodovateľnými transakciami, ktoré žalobca v tomto období realizoval s inými, na trhu etablovanými a osvedčenými obchodníkmi s el. káblovými zväzkami. 11. Správny súd poukázal na to, že daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia. Daňový podvod bol predmetom opakovaného posudzovania zo strany SD EÚ a správny súd v tejto súvislosti odkázal i na jeho súvisiacu judikatúru napríklad rozsudok z 12.01.2006, v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd, ECLI:EU:C:2006:16; zo 06.07.2006, v spojených veciach C- 439/ 04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling, ECLI:EU:C:2006:446, alebo z 21.06.2012, v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, Mahagében a Péter Dávid. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena preukázať existenciu podvodu na DPH (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalovaný ako i správca dane veľmi dôsledne a rozsiahlo preukázali vykonaním testu daňový podvod, rozhodnutie je starostlivo odôvodnené, korešponduje s obsahom administratívneho spisu a v konaní nedošlo k iným vážnejším nedostatkom, pre ktoré by bolo nutné rozhodnutie zrušiť. Podnikanie ako také prináša na jednej strane určite výhody pre žalobcu v podobe slobody a určitej miery nezávislosti, na druhej strane prináša značné riziká pre žalobcu, pričom jednou z povinností, ktoré má žalobca pri podnikaní, je dôsledne plniť svoje daňové povinnosti a chrániť fiškálny záujem štátu. Je nepochybné, že žalobca sa nesprával v podnikateľských reťazcoch ako obozretný podnikateľ a z vykonaného dokazovania je jeho účasť na daňovom podvode bez dôvodných pochybností preukázaná.

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

republiky. 14. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne právne posúdil žalobnú námietku týkajúcu sa formálnych nedostatkov protokolu z daňovej kontroly. Správny súd totiž opomenul tú skutočnosť, že daňová kontrola je jedným z najzávažnejších zásahov štátu do výkonu podnikateľskej činnosti, respektíve zásahu do života daňového subjektu.

Správny súd v rámci svojho záveru v podstate bagatelizoval nedostatok protokolu o daňovej kontrole. Ak je daňová kontrola najzávažnejším zásahom do výkonu podnikateľskej činnosti zo strany štátu, tak tomu by mala zodpovedať aj kvalita výsledku tohto procesu, ktorým je protokol o

žalovaný nepreukázali, že plnenia dodávané jednotlivými subjektmi dodávateľovi sťažovateľa v konečnom dôsledku skončili u sťažovateľa. 16. Sťažovateľ namietal, že správny súd nevyhodnotil zákonnosť právnych záverov žalovaného z hľadiska opatrení prijatých sťažovateľom za účelom overenia svojho dodávateľa boli dostatočné alebo nedostatočné. Sťažovateľ podľa jeho názoru v konaní preukázal, že vykonal pred nadviazaním spolupráce všetky opatrenia za účelom overenia dodávateľa a preukázal, že sťažovateľ bol dobromyseľný a konal v dobrej viere. V konaní zároveň správca

17. Správny súd nesprávne vyhodnotil unesenie dôkazného bremena sťažovateľa ohľadom vykonania opatrení, ktoré naplnili obozretnosť a dobromyseľnosť sťažovateľa pred nadviazaním spolupráce s dodávateľom. Správca dane nemá právo požadovať od daňového subjektu, aby uskutočnil komplexné a hĺbkové preskúmanie okolností u dodávateľa a nahradzovať činnosť správcu dane (C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid, bod 65.). Sťažovateľ ako fyzická osoba podnikateľ vykonal náležité overenie svojho dodávateľa vzhľadom na predmet plnenia a overenie bonity a kredibility svojho dodávateľa, keďže preukázateľne dodané tovary tvorili podstatnú časť nákladov sťažovateľa a nevyhnutný tovar potrebný pre činnosť sťažovateľa na výstupe. Okrem toho, že sťažovateľ preukázal, že platby za faktúry vykonával až po osobnom prevzatí tovaru, overení jeho množstva a kvality tak vykonal aj opatrenia ešte pred samotnými dodávkami tovarov, a to vo vzťahu k prevereniu verejne dostupných registrov, v ktorých sa nenachádzala v roku 2016 jediná indícia, ktorá by

18. Pred nadviazaním spolupráce po vykonaní dostupných overení sťažovateľom neboli zistené žiadne indície, domnienky a ani nepodložené fakty, ktoré by zakladali u sťažovateľa pochybnosť o tom, že budúce dodania tovarov by mali byť kýmkoľvek spochybňované. Dodávateľ bol overovaný nie je len pred začatím spolupráce ale aj pred dodaním tovaru a zaplatením faktúry. Sťažovateľ overoval nie len dodaný tovar ale aj stav dodávateľa pred úhradou odplaty za dodaný tovar, a to v rámci obchodného registra, stránky www.finstat.sk, www.dlznik.sk a v zoznamoch daňových dlžníkov Finančnej správy SR (webové sídlo) ako aj v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Overenie dodávateľa navyše prebiehalo aj počas spolupráce s dodávateľom, a to najmä vo forme osobnej kontroly dodaného tovaru a spôsobilosti dodávateľa objednaný tovar dodať riadne a včas a na v požadovanej kvalite. 19.

V tomto smere správny súd nesprávne právne posúdil rozumnosť opatrení, ktoré mal sťažovateľ pred nadviazaním spolupráce vykonať a rozsah týchto opatrení je v rozpore s judikatúrou kasačného súdu. Správny súd nesprávne právne posúdil vedomostný test sťažovateľa, keďže v konaní nebol správcom vykonaný jediný dôkaz a žiaden takýto dôkaz sa nenachádza ani v administratívnom spise správcu dane, ktorý by preukázal existenciu čo i len jedinej skutočnosti, ktorá by preukázala tvrdenie správcu dane, že sťažovateľ mohol vedieť v čase začatia spolupráce o existencii čo i len hroziaceho daňového podvodu na nižšom stupni reťazca.

Z obsahu administratívneho spisu je navyše zrejmé, že na rozdiel od iných vecí, ktoré správcovia dane sankcionujú neuznaním práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe pozitívne vyhodnoteného Axel - Kitttel testu, sťažovateľ konal so štatutárnym orgánom dodávateľa, a to osobne. Sťažovateľ mal vedomosť o tejto osobe a overil si dostatočne, že konal s osobou oprávnenou na konanie v mene a na účet dodávateľa.

dodávateľa; - negatívny zápis v Obchodnom vestníku;

22. Sťažovateľ dodal, že všetky platby boli realizované bezhotovostne, čo je vzhľadom na objem zdaniteľných obchodov v prejednávanej veci úplne štandardné. Neboli realizované žiadne podozrivé hotovostné transakcie, pričom žiadne takéto požiadavky nemal ani dodávateľ. Takéto prípadné požiadavky by automaticky vzbudili u sťažovateľa pochybnosti o nedobromyseľných úmysloch dodávateľa. Dodávateľ sťažovateľa navyše nevykazoval žiadne známky rizikovosti, v podobe zahraničného štatutárneho orgánu, dojednaná cena za nesporne dodané plnenia bola štandardná a zodpovedajúca trhovým podmienkam, niektorých prípadoch dodaného tovaru jednotkovo nižšia ako cena v maloobchodných predajniach.

23. Sťažovateľ nesúhlasil s tvrdením správneho súdu, z ktorého podľa neho vyplynulo, že orgány finančnej správy sú oprávnené v podstate neobmedzene vykonávať dokazovanie aj vo vyrubovacom konaní z vlastného podnetu (vyhľadávacia zásada), a to napriek tomu, že tie isté orgány majú celý jeden rok na vyhľadávanie dôkazov v rámci daňovej kontroly.

Vo vyrubovacom konaní logicky tento priestor už daňové orgánu nemajú, čomu svedčí uplatnenie prejednávacej zásady a navyše tento postup explicitne zakotvuje ustanovenie § 68 odsek 3 daňového poriadku. 24. Sťažovateľ okrem už vykonaných dôkazov v administratívnom konaní navrhol realizovať miestne zisťovanie a výsluchy viacerých svedkov pre potreby odstránenia pochybností nastolených správcom dane vo vzťahu ku konkrétnemu miestu dodania a spôsobe odovzdania dodaných tovarov. Ani správny súd a ani žalovaný nemali pochybnosť o existencii tovarov, pričom potom, čo svedok ako osoba konajúca v čase dodania tovarov v mene dodávateľa potvrdil dodanie tovarov, spôsob odovzdania, spôsob dodania ako aj dôvod nedisponovania so svojim účtovníctvom, označil správca dane vykonaný dôkaz za nedostatočný.

25. Sťažovateľ tieto skutočnosti uviedol v žalobe ako dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa ustanovenia § 191 odsek 1 písmeno e) SSP, pričom správny súd v rámci nevyhodnotenia uvedeného žalobného dôvodu nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa sťažovateľa nie je pochýb, že ide o zásadné otázky, na ktoré správny súd nedal žiadnu odpoveď. Pod právo na spravodlivý súdny proces patrí aj právo na presvedčivé a riadne odôvodnenie rozhodnutia a poskytnutie odpovede na zásadné právne otázky, ktoré boli v súdnom konaní nastolené. Napadnutý rozsudok je v tomto smere veľmi všeobecný a nedáva odpovede ani okrajovo na zásadné otázky nastolené sťažovateľom.

V prípade sankcionovania účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo v prípade sankcionovania zneužitia práva v daňovej oblasti, ide o situácie, v ktorých hmotnoprávne podmienky priznania týchto práv nie sú sporné. Preto ak príslušné orgány na jednej strane konštatovali, že sťažovateľ nepreukázal hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH a na druhej strane konštatovali, že sa dopustil vedomej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, vnútorne si odporujú. V tomto smere je rozhodnutie žalovaného podľa názoru sťažovateľa nepreskúmateľné, keďže žalovaný dostatočne zrejme a určito nevyjadril dôvod, ktorý ho viedol k nepriznaniu uplatneného práva na odpočet, pričom ide v zmysle judikatúry NSS SR o dôvod na zrušenie žalovaného rozhodnutia.

28. Sťažovateľ uviedol, že správny súd dospel k záveru o tom, že nevykonanie sťažovateľom navrhovaných dôkazov vo veci splnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane má byť dôsledok toho, že správca dane dospel k záveru, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane boli splnené. Sťažovateľ namietal, že nie je zrejmé ako k tomuto záveru mohol správny súd dospieť, keďže kompletne celý administratívny spis sa v drvivej časti venuje výlučne splneniu a zisťovaniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Prvým momentom, kedy žalovaný uviedol, že považuje hmotnoprávne podmienky za splnené bolo až pojednávanie pred správnym súdom, čo je rozhodne neskoro preto, aby daňový subjekt mohol reagovať na požiadavky správcu dane, ktoré sú vo vzťahu k preukazovaniu neúčasti daňového subjektu na daňovom podvode a na dostatočnom overení svojho obchodného partnera zásadne iné ako pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V tomto smere správny súd nesprávne právne posúdil konanie žalovaného a jeho podriadeného správcu dane. Správny súd si totiž

29. Sťažovateľ namietal, že správny súd akceptoval lavírovanie orgánov Finančnej správy SR medzi dôvodmi na neuznanie práva na odpočítanie dane, pričom žalovaný a správca dane si ich vyberajú, tak ako sa im to v tom ktorom štádiu konania hodí, avšak so spoločným cieľom, a to vydať rozhodnutie o určení rozdielu dane. Ak by sťažovateľ mal vedomosť o tom, že daňové orgány dospeli k záveru o tom, že hmotnoprávne podmienky na odpočet dane boli splnené, tak nebolo by potrebné rozsiahlo argumentovať a uvádzať žalobné body ohľadom tejto povinnosti daňového subjektu. Až do pojednávania pred správnym súdom nemal sťažovateľ od daňových orgánov jednoznačnú odpoveď, ktorý dôvod vlastne použili na neuznanie nároku na odpočítanie dane.

Rozpor svedeckej výpovede s tvrdeniami odberateľa a predloženými dokladmi, ktoré nasvedčujú inej, v realite uskutočniteľnej verzii obchodnej transakcie, musí byť odberateľovi, na ktorom leží dôkazné bremeno, umožnené v konaní odstrániť vykonaním navrhnutých dôkazov a komplexným vyhodnotením skutkových zistení.“ alebo „Pokiaľ správca dane opiera svoje závery o to, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol, musí mu predtým umožniť toto bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia

31. Za nepreskúmateľný a nesprávny považoval sťažovateľ záver v napadnutom rozsudku vo vzťahu k vedomostnému test podľa Axel - Kittel testu. Správny súd dospel totiž k záveru, že sťažovateľ vedel, alebo mohol a mal vedieť, že za zúčastňuje podvodného reťazca na základe, toho , že správca dane spochybnil reálne vykonávanie obchodnej činnosti u dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ďalej pre nedostatok personálneho a materiálneho zabezpečenia dodávateľa, že sťažovateľ obchodoval s troma dodávateľmi, ktoré mali rovnakého konateľa a pre skutočnosť, že iní dodávatelia majú webové stránky.

majetok alebo zamestnancov, ak dodanie bolo zrealizované na vozidle, ktoré určil dodávateľ a ktoré bolo spôsobilé objednané tovary bezpečne doviezť. Skutočnosť, že dodávatelia mali rovnakého konateľa žiadnym spôsobom nevzbudzuje pochybnosti a nevyvoláva podozrenie o tom, že ktorýkoľvek z troch dodávateľov by mal byť spojený s daňovým únikom.

správneho súdu. 33. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávny právne vyhodnotil všetky opatrenia vykonané daňovým subjektom v čase nadviazania spolupráce s dodávateľmi ako aj počas jej priebehu, keďže vzhľadom na obchodované objemy tovarov vykonal sťažovateľ všetko, čo v danom čase mohol, ale najmä čo od neho možno rozumne očakávať pre nadviazaním spolupráce, preto, aby si dostatočne overil svojho partnera. Sťažovateľ navrhol orgánom Finančnej správy SR vykonať dôkazy ohľadom toho, že postupoval v plnej miere obozretne a vykonal všetky dostupné opatrenia, preto aby sa čo i len nevedome nestal súčasťou daňového podvodu.

34. Za nesprávne považoval sťažovateľ posúdenie spornej otázky povinnosti sťažovateľa realizovať due diligence vo vzťahu k výberu dodávateľa v čase uskutočnenia dodania tovarov. Napadnutý rozsudok v tejto časti nesie znaky všeobecného konštatovania bez riadneho posúdenia žalobných námietok v súvislosti s obsahom administratívneho spisu, keďže vôbec nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s námietkou nevykonania dôkazov žalovaným vo veci preukázania uskutočnenia due diligence a dôsledkov z toho vyplývajúcich ako aj s námietkou času, kedy žalovaný a správca dane realizoval rozbor ekonomickej aktivity dodávateľa sťažovateľa prostredníctvom nástrojov, ktoré sťažovateľ nemá a nemal ani v čase výberu dodávateľa (analytický systém finančnej správy).

Je neprípustné, aby si správca dane zamietnutím práva na odpočítanie DPH kompenzoval dôkaznú núdzu (nedostatok dôkazných prostriedkov) vo vzťahu k vlastnej verzii skutkového deja. Zásady daňovej neutrality a právnej istoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v prípade existencie jednoduchých nepodložených podozrení zo strany vnútroštátnej daňovej správy, pokiaľ ide o skutočne uskutočniteľné hospodárske transakcie, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry, bolo zdaniteľnej osobe, ktorej bola vystavená daňová faktúra, odopreté právo na odpočítanie DPH, ak nie je schopná okrem uvedenej faktúry poskytnúť iné dôkazy o tom, že vykonanie hospodárskej transakcie je

Nie je vylúčené, aby určitá informácia majúca povahu indície mohla byť za istej konštelácie považovaná za nepriamy dôkaz. V prípade nepriamych dôkazov možno dospieť k záveru o neexistencii zdaniteľného plnenia, avšak len v prípade, že tieto nepriame dôkazy vylučujú akýkoľvek iný priebeh skutkového deja a tvoria súvislú, logickú, uzatvorenú a ničím nenarušenú sieť dôkazov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a nadväzujú na seba, t. j. jednoznačne vedú k záveru o fiktívnosti zdaniteľného plnenia“.

Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.“ 37. Sťažovateľ poukázal aj na právny názor uvedený v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci PPUH Stehcemp, C-277/14, podľa ktorého: „Je úlohou daňového orgánu, ktorý konštatoval podvod alebo nezrovnalosti, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry, aby vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby od príjemcu faktúry vyžadoval overovania, ktoré nie je povinný vykonať, preukázal, že tento príjemca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie DPH, na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli súčasťou podvodu subjektu na predchádzajúcom stupni, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu. Ak existujú skutočnosti umožňujúce predpokladať porušenie

38. Vo vzťahu ku konaniu vedenému voči sťažovateľovi, závery uvedeného rozsudku s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu znamenajú, že sťažovateľ si ako obozretný podnikateľ splnil svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti, čo aj sťažovateľ v rámci daňovej kontroly preukázal konkrétnymi dôkazmi (na rozdiel od správcu dane). Napriek tomu, že správca dane nemôže požadovať od daňového subjektu, aby si preveroval schopnosť dodania zdaniteľného plnenia dodávateľom, tak z vykonaného dokazovania vyplýva, že sťažovateľ v rámci opatrení vykonaných na preverenie svojho dodávateľa osobne realizoval kontrolu dodaných zdaniteľných plnení, aby sa vyhol akýmkoľvek následným a neskorším nezrovnalostiam v množstve a kvalite tovaru a zároveň, aby sa uistil, že za dodané plnenia má dodávateľ právo na zaplatenie odplaty podľa dohodnutých podmienok.

24 ods. 2 danˇove´ho poriadku, je to spra´vca, kto vedie dokazovanie, pricˇom dba´, aby skutocˇnosti nevyhnutne´ na u´cˇely spra´vy dani´ boli zistene´ cˇo naju´plnejsˇie a nie je pritom viazany´ iba na´vrhmi danˇovy´ch subjektov. Z uvedene´ho ustanovenia nevyply´va, zˇe vo vyrubovacom konani´ by dokazovanie mohlo bytˇ realizovane´ len v rozsahu na´vrhov danˇove´ho subjektu. Zˇalovany´ nesu´hlasil s na´mietkou stˇazˇovatelˇa, podlˇa ktorej orga´ny verejnej spra´vy mali rozhodnutie vo veci v ota´zke do^vodu pre nepriznanie pra´va na odpocˇet DPH koncipovatˇ tak na nesplneni´ hmotnopra´vnych podmienok, ako aj na danˇovom podvode. Uviedol, zˇe z rozhodnutia spra´vcu dane je zrejme´, zˇe bol zisteny´ retˇazec zdanitelˇny´ch obchodov, v ktorom subdoda´vatelia doda´vatelˇsky´ch spolocˇnosti´ pre zˇalobcu danˇ na vy´stupe nepriznali a doda´vatelˇske´ spolocˇnosti si danˇ odpocˇi´tali, cˇi´m dosˇlo k podvodu a zˇalobca je s danˇovy´m u´nikom spojeny´.

40. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

42. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

44. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

46. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú

48. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

51. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 52. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH ak vznikne právo na odpočítanie dane, platiteľ vykoná odpočítanie dane tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Odpočítanie dane vykoná platiteľ v tom zdaňovacom období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa odseku 1. 53. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasacˇny´ su´d dospeje k za´veru, zˇe napadnute´ rozhodnutie orga´nu verejnej spra´vy alebo opatrenie orga´nu verejnej spra´vy nie je v su´lade so za´konom, a spra´vny su´d zˇalobu zamietol, mo^zˇe rozhodnutie spra´vneho su´du zmenitˇ tak, zˇe zrusˇi´ napadnute´ rozhodnutie orga´nu verejnej spra´vy alebo opatrenie orga´nu verejnej spra´vy a vec mu vra´ti na dˇalsˇie konanie. 54. Úlohou súdu konajúceho v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

19.09.2022. 58. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasacˇny´ su´d rozhoduje o kasacˇnej stˇazˇnosti v obdobnej veci, ktora´ uzˇ bola predmetom konania pred kasacˇny´m su´dom, mo^zˇe v odo^vodneni´ svojho rozhodnutia pouka´zatˇ uzˇ len na obdobne´ rozhodnutie, ktore´ho prevzatu´ cˇastˇ v odo^vodneni´ uvedie.

V predmetnej veci posudzované zdaňovacie obdobie pre DPH bolo marec 2016, vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sfk/18/2024 to bol apríl 2016. Rozhodnutia daňových orgánov nadväzovali na spoločnú pre obe zdaňovacie obdobia vykonanú daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až september a november 2016, z ktorej správca dane vyhotovil protokole z daňovej kontroly č. 102927016/2019 zo dňa 18.12.2019.

61. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/ 18/2024 z 23. októbra 2024: „124. Najvysˇsˇi´ spra´vny su´d vsˇak v merite prisvedcˇil podstatnej cˇasti na´mietok stˇazˇovatelˇa, ktore´ sa ty´kali najma¨ preukazovania, hodnotenia a napokon aj su´visiaceho odo^vodnenia - splnenia podmienok vymedzeny´ch v tzv. Axel Kittel teste ako usta´leny´ch podmienok pre nepriznanie pra´va na odpocˇi´tanie DPH z do^vodu u´cˇasti danˇove´ho subjektu na danˇovom podvode.

dane ma´ za to, zˇe pri absencii doda´vatelˇov tovaru na zacˇiatku doda´vatelˇsko- odberatelˇske´ho retˇazca jednoznacˇne nemohlo do^jstˇ k jeho dodaniu. . .“, cˇi´m indikoval sko^r pochybnostˇ vo vztˇahu k dodaniu tovaru (a ty´m pochybnostˇ vo vztˇahu k splneniu hmotnopra´vnych podmienok pre priznanie pra´va na odpocˇet DPH). Odo^vodnenie spra´vcu dane sa potom v tomto smere javi´ ako neu´plne´ a cˇiastocˇne zma¨tocˇne´, pricˇom kasacˇny´ su´d na tu´to skutocˇnostˇ poukazuje bez ohlˇadu na to, zˇe vady odo^vodnenia rozhodnutia orga´nov verejnej spra´vy v uvedenom zmysle stˇazˇovatelˇ nenamietal (ako to uviedol aj spra´vny su´d v odkazovanom rozsudku), kedˇ vec sa v su´lade s vy´rokom tohto rozsudku vracia na dˇalsˇie konanie zˇalovane´mu.

Toto pritom „kompenzoval“ spra´vny su´d akousi vlastnou analytickou cˇinnostˇou, kedˇ skutocˇnosti relevantne´ pre posu´denie veci abstrahoval z rozhodnuti´ (ako celku) a na ich za´klade na´sledne dospel k za´veru, zˇe rozhodnutia orga´nov verejnej spra´vy nie su´ nezrozumitelˇne´. V tejto su´vislosti vsˇak za´rovenˇ doplnil, zˇe nedostatocˇne´ odo^vodnenie stˇazˇovatelˇ v zˇalobe ani nenamietal.

verejnej spra´vy, a to osobitne, kedˇ sa u´cˇastni´kom konania nejake´ pra´vo neprizna´va, pri´p. sa im uklada´ nejaka´ povinnostˇ, musia vykazovatˇ vysoku´ mieru presvedcˇivosti, konkre´tnosti/adresnosti a za´rovenˇ musia spl´nˇatˇ relevantne´ krite´ria´ forma´lnej a vecnej

konania. 128. Bez ohlˇadu na to, zˇe v su´denej veci sa sa´m spra´vny su´d poku´sil nahraditˇ cˇinnostˇ orga´nov verejnej spra´vy a pouka´zatˇ na do^vody, ktore´ preukazuju´ splnenie podmienok pre nepriznanie pra´va na odpocˇi´tanie DPH z do^vodu podvodu (k tomu pozri bod 22. tohto rozsudku vysˇsˇie), kasacˇny´ su´d sa s touto sumariza´ciou - a to aj vzhlˇadom na to, zˇe ta´to vyply´va v naznacˇenom zneni´ aj z rozhodnuti´ orga´nov verejnej spra´vy ako do^vody pre preuka´zanie splnenia podmienok stˇazˇovatelˇa na danˇovom podvode - po vecnej stra´nke nestotozˇnil.

Jeho vedomostˇ alebo priji´mane´ preventi´vnych opatrenia je potrebne´ sku´matˇ a hodnotitˇ spa¨tne - t. j. k cˇasu, kedy sa zdanitelˇne´ obchody mali realizovatˇ. K tomuto cˇasove´mu u´seku pritom kasacˇny´ su´d kvalifikovane´ a ucelene´ u´vahy orga´nov verejnej spra´vy v rozhodnutiach neidentifikoval. Obdobne, pre u´cˇely preukazovania podmienok pre nepriznanie pra´va na odpocˇi´tanie DPH z do^vodu u´cˇasti stˇazˇovatelˇa na danˇovom podvode, sa javi´ - v predlozˇenom zneni´ odo^vodneni´ rozhodnuti´ orga´nov verejnej spra´vy - ako nedostatocˇny´, resp. zma¨tocˇny´ aj argument o nedostatku ekonomicke´ho, persona´lneho a materia´lneho zabezpecˇenia doda´vatelˇa (bod 22., II. tohto rozsudku

131. Na strane druhej, cˇiastocˇne sa ty´mto ota´zkam adresne venoval zˇalovany´ - a zrejme z jeho za´verov vycha´dzal aj spra´vny su´d - kedˇ tento najma¨ str. 18 svojho rozhodnutia - uviedol, zˇe nebolo preuka´zane´, zˇe doda´vatelia stˇazˇovatelˇa disponuju´ „ekonomicky´mi, persona´lnymi a materia´lno- technicky´mi prostriedkami na to, aby zabezpecˇili fakturovane´ zdanitelˇne´ plnenie“ a obdobne uviedol, zˇe bol „spochybneny´ aj skutocˇny´ vy´kon obchodnej cˇinnosti danˇovy´ch subjektov zapojeny´ch do retˇazca“.

to najma¨ v kontexte kvality ich odo^vodnenia, kasacˇne´mu su´du javi´ ako nedostatocˇne´, cˇo sekunda´rne vyvola´va stav pochybnosti o tom, cˇi podmienky tzv. Axel Kittel testu boli v su´denej veci splnene´, resp. dostatocˇne preuka´zane´, na cˇo nadva¨zuje vy´rok tohto

Ak teda aj stˇazˇovatelˇ vy´slovne nenamieta v spra´vnej zˇalobe kvalitu odo^vodnenia rozhodnutia orga´nu verejnej spra´vy v ota´zke tzv. Axel Kittel testu, resp. jeho zlozˇiek, avsˇak merito´rne namietne to, zˇe tak, ako splnenie tohto testu prezentoval spra´vny orga´n v odo^vodneni´ svojho rozhodnutia, nepreukazuje jeho u´cˇastˇ na danˇovom podvode (cˇo aj v dˇalsˇom konkretizuje), toto je mozˇne´ vni´matˇ aj ako na´mietku vo vztˇahu k odo^vodneniu tejto

134. Pozornosti kasacˇne´ho su´du v su´vislosti s touto na´mietkou stˇazˇovatelˇa (jeho u´cˇastˇ na danˇovom podvode) neusˇlo, zˇe stˇazˇovatelˇ v spra´vnej zˇalobe (str. 11 spra´vnej zˇaloby), ako aj v kasacˇnej stˇazˇnosti tvrdil, zˇe uzˇ v konani´ pred spra´vnymi orga´nmi navrhol vykonatˇ do^kazy, ktore´ vsˇak vykonane´ neboli, a ktore´ mohli preuka´zatˇ, zˇe v rozhodnom cˇase nemohol matˇ vedomostˇ o danˇovom podvode, resp. zˇe prijal dostatocˇne´ preventi´vne opatrenia v su´vislosti so svojimi doda´vatelˇmi. Spra´vny su´d pritom v bode 58. odkazovane´ho rozsudku nevyvra´til zˇalobny´ bod stˇazˇovatelˇa, zˇe o vykonanie do^kazov viazˇucich sa k jeho u´dajne´ho podvodne´mu konania - v su´vislosti s jeho doda´vatelˇmi - zˇiadal a ani sa vy´slovne nevyjadril k tomu, cˇi bol za´konny´ postup spra´vnych orga´nov, ak take´to dokazovanie nevykonali. Naopak, spra´vny su´d poskytol pri´kladmo na´vrh toho,

136. Spra´vny su´d ako treti´ do^vod svedcˇiaci o tom, zˇe stˇazˇovatelˇ vedel alebo mohol vedietˇ, zˇe participuje na danˇovom podvode, resp. mal bytˇ obozretnejsˇi´ v ra´mci obchodovania uva´dza, zˇe jeho priame doda´vatelˇske´ spolocˇnosti spa´jala osoba jedne´ho konatelˇa (k tomu pozri bod 22., III. tohto rozsudku). Persona´lne prepojenie medzi doda´vatelˇsky´mi spolocˇnostˇami nepochybne mo^zˇe bytˇ jednou z okolnosti´ naznacˇuju´cich riziko u´cˇasti na podvodnom konani´ a potrebu ostrazˇitejsˇieho pri´stupu zo strany odberatelˇa (stˇazˇovatelˇa), ak chce s taky´mito subjektmi danˇovy´ subjekt obchodovatˇ, avsˇak konsˇtatovanie spra´vneho su´du o najnizˇsˇej pri´pustnej kvalite odo^vodnenia rozhodnuti´ orga´nov verejnej spra´vy spolu so vsˇeobecny´m konsˇtatovani´m - samo osebe a bez dˇalsˇieho - o tom, zˇe doda´vatelˇske´ spolocˇnosti mali jedne´ho konatelˇa, sa z hlˇadiska preuka´zania podmienok pre nepriznanie pra´va na odpocˇet DPH z do^vodu danˇove´ho podvodu javi´ ako nepostacˇuju´ce a ma´lo presvedcˇive´.

137. Obdobne to plati´ aj vo vztˇahu k za´veru spra´vneho su´du, zˇe nesˇtandardnostˇou obchodovania stˇazˇovatelˇa malo bytˇ aj to, zˇe tento od kredibilny´ch doda´vatelˇov (maju´cich webstra´nky a e-shopy) odoberal „zlomkove´ mnozˇstvo“ tovaru (aj z hlˇadiska ich hodnoty) v porovnani´ s deklarovany´m doda´vatelˇom z obchodov, ktore´ su´ predmetom

u´dajom vzbudzuju´cim podozrenie vsˇak uzˇ nepochybne mo^zˇe bytˇ. 138. Kasacˇny´ su´d preto dospel k za´veru, zˇe do^vodna´ je kasacˇna´ na´mietka stˇazˇovatelˇa, v ktorej tento namietal, zˇe sa spra´vne orga´ny nevysporiadali s jeho na´vrhmi na doplnenie dokazovania, a to aj vo vztˇahu ku skutocˇnostiam relevantny´m pre za´ver o jeho u´cˇasti na danˇovom podvode (k tomu pozri napr. bod 16. kasacˇnej stˇazˇnosti), resp. o tom, zˇe nemal a nemohol matˇ vedomostˇ o u´cˇasti na danˇovom podvode (k tomu pozri najma¨ bod 17. kasacˇnej stˇazˇnosti). Rovnako je podlˇa kasacˇne´ho su´du predcˇasny´, resp. nedostatocˇne odo^vodneny´ (a preto pre u´cˇely tohto kasacˇne´ho konania aj nespra´vny) pra´vny za´ver orga´nov verejnej spra´vy, o vedomosti stˇazˇovatelˇa na danˇovom podvode. Do^vody identifikovane´ orga´nmi verejnej spra´vy ako do^vody relevantne´ pre u´cˇely tzv. Axel Kittel testu budu´ musietˇ bytˇ v dˇalsˇom konani´ v ra´mci rozhodnutia vo veci, podrobne

nemohlo do^jstˇ k jeho dodaniu“, pri´p. k tomu, zˇe je sporna´ skutocˇna´ obchodna´ cˇinnostˇ doda´vatelˇov v retˇazci (bod 131. tohto rozsudku), cˇo by v takomto zneni´ a izolovane mohlo naznacˇovatˇ nesplnenie hmotnopra´vnych podmienok pre priznanie pra´va na odpocˇi´tanie

62. K ďalším (nedôvodným) námietkam sa kasačný súd v rozsudku sp. zn. 4Sfk/18/2024 z 23. októbra 2024 vyjadril nasledovne: „139. Len pre u´plnostˇ je potrebne´ dodatˇ, zˇe kasacˇny´ su´d sa nestotozˇnil s na´mietkou stˇazˇovatelˇa, zˇe v pri´pade absencie konkre´tneho katalo´gu opatreni´, ktore´ by urcˇovali, cˇo ma´ danˇovy´ subjekt realizovatˇ v ra´mci verifika´cie svojich doda´vatelˇov (aby predisˇiel u´cˇasti na danˇovom podvode), nie je mozˇne´ pripi´satˇ na tˇarchu danˇove´ho subjektu jeho pri´padnu´ u´cˇastˇ na takomto podvode. Taky´to vsˇeobecny´ (taxati´vny) katalo´g (osobitne, ak by mal bytˇ vytvoreny´ orga´nmi verejnej spra´vy) sa javi´ ako neu´cˇelny´, kedˇzˇe okolnosti vyvola´vaju´ce mozˇne´ podozrenie z u´cˇasti na danˇovom podvode a nadva¨zuju´ce verifikacˇne´ u´kony, ktore´ je mozˇne´ od danˇove´ho subjektu v konkre´tnej veci predpokladatˇ, budu´ v praxi vzˇdy vykazovatˇ velˇku´ mieru variability, a preto budu´ musietˇ bytˇ aj individua´lne posudzovane´.

140. Napokon, podlˇa na´zoru najvysˇsˇieho spra´vneho su´du je aj u´vahu spra´vneho su´du o tom, zˇe stˇazˇovatelˇ mohol obchodovatˇ aj s iny´m doda´vatelˇom ako su´ sporni´ doda´vatelia (bod 58. odkazovane´ho rozsudku, posledna´ veta), potrebne´ interpretovatˇ tak, zˇe ak by sa pri urcˇity´ch doda´vatelˇoch preuka´zalo, zˇe obchodovanie s nimi by mohlo viestˇ k participa´cii na danˇovom podvode (zo strany odberatelˇa - stˇazˇovatelˇa), na´sledkom riadne vykonany´ch preventi´vnych opatreni´ by v takomto pri´pade mohlo, resp. malo bytˇ aj to, zˇe danˇovy´ subjekt by pri´slusˇne´ tovary a sluzˇby obstaral od iny´ch doda´vatelˇov, pri ktory´ch by take´to riziko neexistovalo (ak by chcel predi´stˇ na´sledkom s ty´m spojeny´mi).

63. Kasačný súd neprisvedčil na´mietke stˇazˇovatelˇa, zˇe spra´vny su´d nespra´vne pra´vne vyhodnotil vadu protokolu z danˇovej kontroly (neuvedenie si´dla spra´vcu dane v protokole), a napadnute´ rozhodnutia orga´nov verejnej spra´vy nezrusˇil.

Pri forma´lnych nedostatkoch aktu orga´nu verejnej spra´vy je potrebne´ sku´matˇ intenzitu pochybenia a jej dopady na subjekti´vne pra´va u´cˇastni´ka konania. „Je neu´cˇelne´ a nehospoda´rne forma´lne zopakovanie administrati´vneho konania, ak pre u´cˇastni´ka vo vzťahu k skutkovej stra´nke veci nepredstavuje rea´lnu mozˇnostˇ dosiahnutˇ rozhodnutie v jeho prospech a za taky´chto okolnosti´ plati´, zˇe nie kazˇde´ porusˇenie procesne´ho predpisu ma´ za na´sledok porusˇenie pra´v u´cˇastni´ka konania. Rovnako je mozˇne´ pouka´zatˇ na rozsudok Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky sp. zn. 6Szˇo/255/2010, v ktorom tento vyslovil na´zor, zˇe rozhodnutie sa nezrusˇuje preto, aby sa zopakoval proces a odstra´nili sa forma´lne vady, ktore´ nemo^zˇu privoditˇ vecne ine´, či vy´hodnejsˇie rozhodnutie pre u´cˇastni´ka“ (R103/2011).

2022 ZNSS (sp. zn. 1Szˇfk/10/2020) uviedol, že „v ra´mci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali blizˇsˇie objasnitˇ konkre´tne sporne´ skutocˇnosti, ktore´ vyvstali z pripomienok danˇove´ho subjektu k zisteniam spra´vcu dane, pricˇom samozrejme nie je vylu´cˇene´ ani doplnenie dokazovania v urcˇitej, nie rozsiahlej miere, nakolˇko riadne dokazovanie ma´ bytˇ prima´rne realizovane´ v ra´mci danˇovej kontroly“. 65. Z vysˇsˇie uvedeny´ch do^vodov dospel kasacˇny´ su´d k za´veru, zˇe napadnute´ rozhodnutie žalovaného orga´nu verejnej spra´vy nie je v su´lade so za´konom, pričom považoval za potrebné v súlade s § 462 ods. 2 SSP zmeniť kasacˇnou stˇazˇnostˇou napadnutý rozsudku spra´vneho su´du, ktorý žalobu zamietol tak, že rozhodnutie zˇalovane´ho zrusˇil a vec mu vra´til na dˇalsˇie konanie konštatujúc zároveň dôvodnosť kasačnej sťažnosti. V ďalšom konaní správny orgán, ktorý je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) vec opakovane prejedná a rozhodne. 66. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasacˇny´ su´d podlˇa § 467 ods. 1, ods. 2 SSP v spojeni´ s § 167 SSP. Stˇazˇovatelˇ bol v konani´ u´spesˇny´, a preto mu patri´ náhrada trov celého konania (pred spra´vnym su´dom i pred kasačným súdom). O výške náhrady trov konania rozhodne spra´vny su´d samostatny´m rozhodnuti´m (§ 175 ods. 2 SSP). 67. Toto rozhodnutie bolo prijate´ sena´tom kasacˇne´ho su´du pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. apríla 2025