4Sfk/2/2026

1. Žalovaný (ďalej aj ako „Ministerstvo“) uverejnil na svojej oficiálnej webovej platforme výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosť“ alebo „žiadosť o poskytnutie dotácie“) s názvom „Covid dotácia pre špecifické obchodné spoločnosti podnikajúce v kultúre a kreatívnom priemysle“ (ďalej len „výzva") - podľa § 5 zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o poskytovaní dotácií“) a schválenej Schémy minimálnej pomoci na podporu kultúry a kreatívneho priemyslu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 DM15/2020 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „schéma“). 2. Koniec lehoty na podanie žiadosti o poskytnutie dotácie bol stanovený na deň 31. október 2021. V bode 2.2 výzvy bolo zadefinované, že žiadosť o dotáciu sa považuje za riadne podanú, ak bola podaná v lehote na predkladanie žiadostí - vrátane všetkých požadovaných príloh. 3. Žalobca podal žiadosť o poskytnutie dotácie dňa 5. októbra 2021 cez portál slovensko.sk, t. j. v lehote. Zo súdneho spisu (č. l. 19 a nasl., č. l. 145 a nasl.) vyplýva, že žiadosť žalobcu obsahovala vodotlač - text: „koncept“. 4. V e-mailovej správe zo dňa 03.11.2021 (10:00 hod.) - č. l. 25 súdneho spisu - žalovaný zástupcovi žalobcu uviedol: „Môžeme potvrdiť, že v mene spoločnosti N & V Design spol. s r.o. bolo v rámci lehoty doručené podanie cez portál slovensko.sk, ktoré bude predmetom posúdenia v zmysle podmienok stanovených výzvou.“ 5. Podaním zo dňa 15.11.2021 (č. l. 46) žalovaný žalobcovi oznámil - okrem iných - nasledovné: „Kontrolou ministerstvo zistilo, že Vaša žiadosť nespĺňa podmienky stanovené výzvou resp. samotná žiadosť/čestné vyhlásenie obsahuje nepravdivé informácie. Na základe tejto skutočnosti v súlade s pravidlami výzvy a platnými právnymi predpismi žiadosť nebude podporená priznaním dotácie.“ (ďalej aj ako „opatrenie“ alebo „napadnuté opatrenie“). 6. Právnemu zástupcovi žalobcu žalovaný listom zo dňa 20.12.2021 (č. l. 61 súdneho spisu) oznámil ďalšie skutočnosti súvisiace s vecou, a to nasledovné: a) žalobca (ako žiadateľ) nedoručil Ministerstvu žiadosť, „ale iba jej KONCEPT“, a preto Ministerstvo „nemohlo pre nesplnenie základnej podmienky pristúpiť k posúdeniu a vyhodnoteniu žiadosti“ b) „ministerstvo postupovalo spôsobom, že KONCEPT žiadosti neposudzovalo a o tejto skutočnosti informovalo Žiadateľa mailovou notifikáciou automaticky odoslanou dňa 5. novembra 2021 automaticky ISDS na mailovú adresu vyplnenú Žiadateľom pri registrácii žiadosti“.

7. Opatrenie žalovaného napadol včas podanou správnou žalobou - podanou na Správnom súde v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) - žalobca, ktorý ju odôvodnil skutočnosťami podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“). 8. Žalobca konkrétne namietal, že žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť postupovať s ním v úzkej súčinnosti a neupozornil ho na formálnu chybu, pre ktorú mu nebola priznaná dotácia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Napádal tiež to, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, lebo ostatných žiadateľov opakovane upozorňoval na nedostatky ich žiadostí (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie opatrenia, resp. že toto nie je v súlade s reálnym stavom (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).

10. K veci samej správny súd uviedol, že nemohol dať za pravdu žalovanému, že žalobca nepodal žiadosť riadne, pretože v zmysle bodu 2.2. výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie sa považuje žiadosť za riadne podanú, ak bola podaná v lehote - vrátane všetkých požadovaných príloh - a žalovaný nenamietal, že by bola podaná po lehote.

11. V rámci prieskumu napadnutého opatrenia prisvedčil správny súd žalobnej námietke, že napadnuté opatrenie nie je riadne odôvodnené. Nespochybnil pritom, že žalovaný má právo kontrolovať splnenie podmienok na vyhovenie žiadosti o poskytnutie dotácií a že nie je právny nárok na poskytnutie dotácie, ale jeho povinnosťou je závery svojho posúdenia riadne odôvodniť, a to s ohľadom na princípy dobrej správy vecí verejných, (najmä princíp viazanosti právom, transparentnosti, právnej istoty a rovnakého zaobchádzania). Z dôvodu nevyhovenia žiadosti o dotácie uvedeného v oznámení nie je zrejmé, ktorú z podmienok uvedených vo výzve žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie žalobca nesplnil.

Uviedol tiež, že nepreskúmateľnosť je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť správny akt vydaný v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažený, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bol správny akt vydaný a následne uplatniť možnosť sa proti jeho dôvodom brániť, ale znemožňuje i jeho prieskum správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníkov konania. Doplnil, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného opatrenia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením.

13. Za dôvodnú uznal správny súd aj námietku žalobcu, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť, keď ho nevyzval na odstránenie formálnej chyby (vodotlač „koncept“ na žiadosti). Základnou otázkou v postupe žalovaného bola otázka, či bol povinný vyzvať žiadateľa na odstránenie nedostatkov v zmysle § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií, t. j. či v administratívnom konaní pochybil, ak žalobcu nevyzval na ozrejmenie vodotlače „koncept“ na žiadosti, resp. či má táto skutočnosť natoľko významný charakter, aby mala za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej a vadu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

14. V závere napadnutého rozsudku zhrnul, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň, že postupom žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého opatrenia, spočívajúcom v tom, že žalovaný nevyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov jeho žiadosti, došlo k porušeniu zákona, t. j. boli naplnené žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP.

konania.

vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného 16. Rozsudok správneho súdu vo veci napadol kasačnou sťažnosťou žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“). Formálne ju odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, t. j. porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením veci zo strany správneho súdu.

19. Podľa sťažovateľa napadnuté opatrenie nepodlieha súdnemu prieskumu práve z dôvodu, že sa ním nevstúpilo do právnej sféry žalobcu, a to v kontexte hmotného, ako ani procesného práva. Nedodržanie zákonom ustanoveného postupu v administratívnom konaní má význam iba za podmienky, že jeho výsledkom bolo prijatie nezákonného správneho aktu, ktorý sa stal predmetom prieskumu v správnom súdnictve. V tomto zmysle sťažovateľ poukázal ďalej na to, že doterajšia rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojej podstate odmieta formalizmus v tom zmysle, že by sa veci vracali správnym orgánom na ďalšie konanie v prípade, ak takýto postup nemôže účastníkovi konania privodiť iné, resp. výhodnejšie rozhodnutie. Doplnil, že samotný rozsudok správneho súdu považuje za nevykonateľný v kontexte nemožnosti opätovného prerokovania žiadosti, ktorá bola podaná v rámci ukončeného dotačného programu.

21. V kontexte záverov správneho súdu, že nebolo dôvodné, aby sa sťažovateľ žiadosťou žalobcu nezaoberal, sťažovateľ uviedol, že pre takýto postup absentuje základný predpoklad, a to „forma finálneho podania“, ktoré bolo doručené do elektronickej schránky sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené potom skonštatoval, že je bez významu, či podanie obsahovalo všetky náležitosti. Skonštatoval, že žalobca nepodal žiadosť prostredníctvom formulára - prostredníctvom svojho užívateľského konta vytvoreného v dotačnom informačnom systéme.

23. Sťažovateľ namietal, že by svojím konaním porušil princíp viazanosti právom, princíp transparentnosti, resp. princíp právnej istoty a rovnakého zaobchádzania ako princípy dobrej verejnej správy. Zopakoval, že žalobca nedodržal výzvou predpísanú formu podanej žiadosti o poskytnutie dotácie, a preto žalovaný nebol oprávnený túto posudzovať.

25. Napokon v kasačnej sťažnosti uviedol, že zo znenia napadnutého rozsudku správneho súdu čiastočne vyplýva prezumpcia existencie subjektívneho majetkového práva žalobcu na poskytnutie dotácie, čo však považuje za nesprávne právne posúdenie veci, keď v tomto kontexte - okrem iných - zopakoval, že žiadateľ (a teda ani žalobca) nemá subjektívne právo na poskytnutie dotácie. Prezentoval v tejto súvislosti svoje názory týkajúce sa inštitútu reálnej majetkovej ujmy a náhrady reálnej škody - v kontexte súdenej veci.

27. Vo veci samej navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že žalobu žalobcu zamietne a sťažovateľovi prizná náhradu trov konania v celom rozsahu. Alternatívne - aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 28. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril žalobca, a to podaním zo dňa 08.12.2025. V ňom osobitne poukázal na to, že aj keď nemá právo na „výsledok“, má právo na riadny proces s ním súvisiaci. Uviedol tiež, že v žiadosti o dotáciu neuviedol žiaden nepravdivý údaj, ale „z nepatrnosti zaslal Žiadosť s vodotlačou „koncept““, pričom zopakoval, že sťažovateľ - i napriek očividnému omylu - žalobcu na predmetné pochybenie neupozornil. 29. V súvislosti so samotným opatrením poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/40/2018 zo dňa 05.03.2019, keď akcentoval, že opatrenie - i napriek svojej neformálnej povahe - je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych majetkových práv žalobcu. Doplnil, že v zmysle uvedeného záveru rozhodoval správny súd aj v iných veciach (sp. zn. BA-6S/188/2021, sp. zn. BA-2S/118/2021, sp. zn. BA-1S/183/2021 a sp. zn. BA-XS/ XXX/XXXX), keď aj v nich boli predmetom prieskumu oznámenia o neposkytnutí dotácie. 30. Uviedol, že sťažovateľ hrubo zavádza, ak konštatuje, že žalobca nepodal žiadosť o dotáciu prostredníctvom na to určeného informačného systému O.. Naopak, poukázal na odpoveď sťažovateľa zo dňa 09.12.2021 (č. MK-9091/2021-110/29036), z ktorej vyplýva, že žalobca „zaregistroval v rámci lehoty na predkladanie žiadostí dňa 05. novembra 2021 v informačnom dotačnom systéme ministerstva (ďalej len ako „ISDS“) žiadosť o poskytnutie dotácie [...]“. 31. Podľa žalobcu, sťažovateľ mal celkom zrejme povinnosť žalobcu vyzvať na opravu chybnej žiadosti a mal za to, že správny súd sa v tomto smere nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zároveň svoje rozhodnutie v uvedenom kontexte aj dostatočne odôvodnil. 32. V súvislosti s vadami odôvodnenia poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého opatrenia bolo strohé a že žalobca „ani len netušil, čo mohlo byť dôvodom nevyhovenia“, keď doplnil, že sporná vodotlač bola ľahko prehliadnuteľná. V súhrne sa žalobca stotožnil so záverom správneho súdu o tom, že napadnuté opatrenie bolo nepreskúmateľné. 33. Žalobca - poukazujúc na návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku jeho kasačnej sťažnosti - poukázal na to, že vyhovenie takýmto návrhom je v rámci rozhodovacej praxe mimoriadne výnimočné a zároveň doplnil, že sťažovateľovi žiadna likvidácia (ako štátnemu orgánu) vo veci nehrozí. 34. Námietky sťažovateľa ohľadom náhrady škody a pod. považuje žalobca v tomto konaní za nadbytočné, pričom uviedol, že prípadné úvahy sťažovateľa v tomto smere patria pred civilný súd. Doplnil, že nie je zrejmé, z akého dôvodu formuluje sťažovateľ svoju obranu v uvedenom kontexte v rámci konania pred kasačným súdom. Navrhol, aby kasačný súd predmetnému návrhu sťažovateľa (na priznanie odkladného účinku jeho kasačnej sťažnosti) nevyhovel, resp. aby tento účinok jeho kasačnej sťažnosti nepriznal. 35. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti napokon navrhol, aby Najvyšší správny súd „prvostupňový Rozsudok potvrdil“ a aby mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

40. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 41. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. Podľa § 1 zákona o poskytovaní dotácií tento zákon upravuje účel, podmienky a spôsob poskytovania dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo kultúry") a kontrolu využívania poskytnutých dotácií. 43. Podľa § 5 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií, žiadateľ predkladá žiadosť na základe výzvy, ktorú ministerstvo kultúry zverejní na svojom webovom sídle. Žiadateľ je povinný vyplniť a zaregistrovať formulár elektronickej registrácie žiadosti prístupný na webovom sídle ministerstva kultúry a v termíne predloženia žiadosti podať elektronicky vyplnenú a zaregistrovanú žiadosť cez takto prístupné registračné rozhranie ministerstva kultúry. Ak tak určuje výzva, žiadateľ je súčasne povinný v termíne predloženia žiadosti predložiť žiadosť alebo jej časť aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe spôsobom podľa štvrtej vety. Ak sa žiadosť predkladá v elektronickej podobe, je potrebné, aby elektronická identita žiadateľa bola preukázaná podľa osobitného predpisu. 44. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií, žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ, alebo žiadosť, ktorá bola podaná po termíne na predloženie žiadosti určenom vo výzve, ministerstvo kultúry neposudzuje. 45. Podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií, ak sú v žiadosti formálne nedostatky alebo žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a prílohy, ministerstvo kultúry vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Lehota na odstránenie nedostatkov nemôže byť kratšia ako sedem dní. Ak žiadateľ v určenej lehote nedostatky neodstráni, žiadosť sa neposudzuje. Spôsob odstránenia nedostatkov žiadosti na účel podľa § 2 ods. 1 písm. e)

47. Hneď v úvode tejto časti rozsudku je potrebné uviesť, že dôvodom zrušenia napadnutého opatrenia sťažovateľa rozsudkom správneho súdu boli vo svojej podstate dve okolnosti: a) nedostatočné odôvodnenie toho, prečo žalobcovi nebola dotácia priznaná, resp. aké podmienky nesplnil (a i.) a b) nezákonný postup sťažovateľa, ktorý mal spočívať v tom, že tento nerealizoval procesné úkony smerujúce k odstráneniu vád žiadosti, s ktorou sa žalobca prihlásil do dotačnej schémy na základy vyhlásenej výzvy.

49. Predbežnou otázkou súvisiacou s právnym posúdením tejto veci je pritom ustálenie toho, či žalobca žiadosť podal. Vychádzajúc z obsahu administratívneho, resp. súdneho spisu - podľa kasačného súdu - nemôže byť sporné, že žalobca žiadosť o poskytnutie dotácie podal.

50. Vzhľadom na uvedené potom podľa Najvyššieho správneho súdu nemôže byť sporné, že žalobca na vypísanú výzvu Ministerstva reflektoval, podal žiadosť, keď jej prijatie bolo žalobcovi zo strany sťažovateľa riadne potvrdené. Za týchto okolností kasačný súd nepovažoval za dôvodné ďalej osobitne skúmať komunikačné kanály, prostredníctvom ktorých žalobca žiadosť sťažovateľovi doručil. Už len pre úplnosť je potrebné uviesť, že priamo v napadnutom opatrení, ktorým bol žalobcovi oznámený výsledok hodnotenia jeho žiadosti, Ministerstvo uviedlo, že žiadosť žalobcu nebude podporená priznaním dotácie, z čoho - logicky - vyplýva, že táto musela byť podaná. Nemohla by totiž byť posudzovaná žiadosť, ktorá nebola riadne podaná.

verzie žiadosti, resp. žiadosti s vodoznakom „koncept“ znamená, že túto je z hodnotenia možné napr. vylúčiť, príp. že sa na ňu nemá prihliadať, resp. že táto je neplatná, že nemôže byť meritórne hodnotená a pod. To, že žalobca podal žiadosť, ktorú je možné vnímať aspoň ako koncept, pritom nerozporuje ani samotný sťažovateľ.

53. Na strane druhej, ak by aj vodoznak „koncept“ mal byť považovaný za vadu žiadosti, podľa názoru kasačného súdu ide o formálny nedostatok - a v zhode so správnym súdom má aj kasačný súd - za to, že sa jedná o okolnosť, ktorú mohol sťažovateľ riešiť postupom podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií („.

55. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd práve na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií, ktoré taxatívne určuje dve situácie, pri ktorých sa podaná žiadosť neposudzuje, a to ak sa jedná o žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ, alebo žiadosť, ktorá bola podaná po termíne na predloženie žiadosti určenom vo výzve. V súdenej veci sa však nejedná ani o jednu z uvedených situácií. Podanie neúplnej žiadosti, príp. jej pracovnej verzie alebo žiadosti s formálnymi vadami teda nespadá do výnimiek podľa uvedeného zákonného ustanovenia, ktoré by bez ďalšieho mohli viesť k tomu, že žiadosť nebude posudzovaná.

57. Pre úplnosť Najvyšší správny súd dopĺňa (a to aj v nadväznosti na kasačnú sťažnosť žalovaného), že je potrebné rozlišovať medzi dvoma situáciami: (i) právom žalobcu na to, aby bola jeho žiadosť riadne posúdená, resp. hodnotená; aby mu bola poskytnutá súčinnosť pri odstraňovaní formálnych vád (podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií), resp. aby mu bolo primerane odôvodnené, prečo mu dotácia nebude poskytnutá (na strane jednej) a (ii) vlastným nárokom žalobcu na dotáciu (na strane druhej). Správny súd, ako ani Najvyšší správny súd nerozporujú, že nie každý, kto sa do výzvy prihlásil, má, resp. mal automaticky nárok na poskytnutie dotácie. Rovnako tak správny súd, ako ani kasačný súd nevstupujú týmto rozsudkom do autonómnej hodnotiacej sféry Ministerstva, keď napadnutý rozsudok a ani tento rozsudok Najvyššieho správneho súdu nedeklarujú, že žalobcovi mala byť dotácia poskytnutá.

59. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že správnemu súdu (a v konečnom dôsledku ani kasačnému súdu) neprislúchalo v tomto konaní preskúmavať povahu jednotlivých nedostatkov žiadosti žalobcu (ak ich bolo viac), keďže tieto v oznámení sťažovateľa neboli vymedzené verifikovateľným spôsobom, a preto nebolo možné zo strany súdov podrobnejšie vyjadriť sa ani k tomu, či tieto mali formálnu povahu (a teda či sa pri nich malo postupovať podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií) alebo či sa jednalo o materiálne vady a nedostatky, pri ktorých takýto postup možný nie je. V zhode so správnym súdom však aj kasačný súd uvádza, že len samotný vodoznak „koncept“ na žiadosti žalobcu nepochybne mohol byť vyhodnotený ako formálna vada, ktorá predmetným procesným postupom riešiteľná bola. Uvedené zároveň neznamená, že žiadosť nemohla vykazovať (iné) vady, ktoré nemali formálnu povahu a ktoré by opodstatňovali správnosť postupu sťažovateľa. Tieto však v napadnutom opatrení jednoznačne vymedzené nie sú.

61. V súdenej veci pritom sťažovateľ v napadnutom opatrení uviedol len toľko, že žiadosť žalobcu „nespĺňala podmienky stanovené výzvou“ a že „žiadosť/čestné vyhlásenie obsahuje nepravdivé informácie“. Takéto odôvodnenie neposkytnutia dotácie je pritom natoľko všeobecné a vágne, že je vo svojej podstate nepreskúmateľné. Nie je zrejmé, či sa pod zvrat „nespĺňala podmienky stanovené výzvou“ má subsumovať formálny nedostatok žiadosti, príp. formálne nedostatky - a ak áno, aké (pozn.: z použitého množného čísla vyplýva, že ich malo byť viac), príp. či nesplnenie podmienok stanovených výzvou znamená nesplnenie materiálnych podmienok výzvy. Rovnako, aj všeobecný záver o tom, že „žiadosť/čestné vyhlásenie obsahuje nepravdivé informácie“ je natoľko neurčitý, že z tejto formulácie nie je možné jednoznačne vyvodiť ani len to, kde sa mala „objaviť“ nepravdivá informácia (v žiadosti alebo v čestnom vyhlásení) a už vôbec nie to, v čom mala nepravdivosť spočívať.

63. Nedostatky, ktoré - v zhode so správnym súdom identifikoval v postupe sťažovateľa aj kasačný súd - pritom nie sú vadami formálnymi. Akokoľvek preto sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentoval rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, ktoré deklarujú, že rozhodnutia správnych orgánov sa nemajú zrušovať pre formálne vady správneho konania, resp. samotného rozhodnutia/opatrenia, tieto rozhodnutia nie sú na súdenú vec priliehavé.

Kasačný súd potom uvádza, že argumenty sťažovateľa o tom, že rozsudok správneho súdu je fakticky nevykonateľný, lebo dotačný program je skončený, že nie je možné dotačný program „otvoriť“ a pod., presahujú rámec toho, čo mal správny súd a Najvyšší správny súd v tomto konaní posudzovať. 65.

66. Už len pre úplnosť Najvyšší správny súd konštatuje (ako to v konečnom dôsledku vyplýva aj z tohto rozsudku vyššie), že ako nedôvodné vyhodnotil aj všetky námietky sťažovateľa, ktoré sa týkali nemožnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého opatrenia.

67. Ak sťažovateľ tvrdil, že neposkytnutím dotácie žalobcovi nemohlo byť vstúpené do jeho subjektívnych práv, a teda nemohol vzniknúť právny základ pre spôsobilý predmet prieskumu, s tým sa kasačný súd v zásade stotožňuje. Zásahom do subjektívnych práv žalobcu v súdenej veci však nebolo samotné neposkytnutie dotácie (toto správny súd nepreskúmaval), ale to, že bol „vylúčený“ z dotačnej schémy bez toho, aby boli pred tým uplatnené zákonné postupy (§ 6 ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií), jeho žiadosť nebola meritórne posudzovaná, resp. v tom, že v oznámení nie je riadne odôvodnené, čo bolo dôvodom, pre ktorý mu dotácia

(nie identických) veciach je možné vyvodiť, že vo veciach, v ktorých sa posudzuje priznanie peňažných prostriedkov z verejných financií minimálne do času, kým sa toto poskytnutie transformuje do podoby zmluvného vzťahu, ide o vzťah verejnoprávny - k tomu pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. IV. ÚS 65/2026 zo dňa 10. februára 2026 - „V tejto súvislosti ústavný súd podporne taktiež poukazuje na judikatúru, v ktorej dospeli súdy k identickému záveru o súkromnoprávnom charaktere takýchto vzťahov, napr. rozhodnutia najvyššieho správneho súdu vo veciach sp. zn. 5Sfk/101/2022 z 28. februára 2023 a sp. zn. 1Sžfk/69/2020 z 28. júna 2022 a čiastočne použiteľné závery ústavného súdu v obdobnej veci v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 219/2015 z 1. apríla 2015, v ktorom ako ústavne akceptovateľný posúdil právny názor, podľa ktorého vzťah z titulu pridelenia nenávratného finančného príspevku [pozn.: v súdenej veci dotácia podľa zákona o poskytovaní dotácií] je vzťahom verejnoprávnym len do momentu uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného

70. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahovala žiadne také námietky, ktoré by kvalifikovane vyvracali závery správneho súdu, a to tak, aby to dopadalo na správnosť, resp. zákonnosť výroku napadnutého rozsudku. Z týchto dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného postupom podľa § 461 SSP zamietol - výrok II tohto rozsudku (pozn.: žalobca nesprávne navrhoval vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, aby Najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu „potvrdil“).

Na doplnenie je naviac potrebné uviesť, že ak vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti je determinované naliehavou potrebou dočasnej úpravy vzniknutého právneho stavu v kontexte rozsudku správneho súdu (§ 477 ods. 2 SSP „(2) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu [.

Uvedené skutočnosti potom viedli k zamietnutiu predmetného návrhu sťažovateľa. 72. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a nasl. SSP. Sťažovateľ - žalovaný bol v kasačnom konaní neúspešný, a preto mu náhrada trov kasačného konania nepatrí. Žalobca bol v kasačnom konaní úspešný, a preto mu patrí právo na náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania.

V Bratislave dňa 19. marca 2026