4Sfk/22/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: LEGATOs Recovery k.s., so sídlom Mierová 650/56, 821 05 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA s.r.o. v konkurze so sídlom Nám. gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31702791, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Gregáňová, Dopravná 2439/6, 934 01 Levice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, Prešovská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101299237/2018 zo dňa 09.07.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/82/2018-47 zo dňa 8. januára 2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/82/2018-73, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že nadmerný odpočet, ktorý vznikol žalobcovi sa použije na úhradu jeho daňového nedoplatku, t.j. nedôjde k vráteniu tejto sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa § 79 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákona o DPH“). Oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku je tak spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Iný postup by bol

2. Podstatným znakom pre určenie možnosti súdneho prieskumu nie je hmotná alebo procesná povaha rozhodnutia, ale jeho konkrétny prejav v právnej sfére daňového subjektu. Pri kompenzácii vykonanej správcom dane sú nepochybne dotknuté práva daňového subjektu, keďže dochádza k zmene výšky daňového nedoplatku vyplývajúceho z predpisov hmotného

4. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že nadmerný odpočet 801,80 eura bol započítaný k dani, pohľadávky žalovaného, ktorá vznikla rozhodnutím, ktoré je toho času predmetom súdneho prieskumu , správny súd zdôraznil, že táto skutočnosť nebráni započítaniu, keďže napriek podanej správnej žalobe (KS PO; sp. zn. 6S/48/2015) jeho vykonateľnosť súdom odložená nebola, započítanie je teda prípustné.

6. Rovnako tak nadmerný odpočet v sume 801,80 eura za zdaňovacie obdobie apríl 2018 - pohľadávka žalobcu voči správcovi dane, vznikla po vyhlásení konkurzu. 7. Je zrejmé, že pohľadávka z nadmerného odpočtu DPH je pohľadávkou úpadcu podliehajúcou konkurzu. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 zákona o konkurze pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením

8. Krajský súd uviedol, že žiadnu pohľadávku podliehajúcu konkurzu, nemôže daňový úrad „použiť“ na úhradu záväzkov úpadcu v rozpore s pravidlami uvedenými v § 54 ods. 1 až 3 zákona o konkurze. Z ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o konkurze vyplýva, že pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Správny súd mal za to, že je potrebné, aby bola prihlásená daňovým úradom každá pohľadávka v konkurze predpísaným spôsobom, a to buď postupom podľa § 28 ods. 1 a nasl. zákona o konkurze alebo postupom podľa § 87 ods. 7 zákona o konkurze a až po ich prihlásení by si mohol tieto pohľadávky daňový úrad ako veriteľ započítať proti záväzkom, ktoré má voči úpadcovi. Povinnosť prihlásiť každú pohľadávku, teda aj tú, ktorú by si chcel neskôr daňový úrad započítať, má opodstatnenie z dôvodu, že správca konkurznej podstaty je povinný každú pohľadávku preskúmať a ak by nevyhovovala kritériám zákona, je povinný ju poprieť. Len takýmto spôsobom by bolo možné zabrániť tomu, aby sa uplatňovali a následne započítavali aj pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojovania, pretože nie každú prihlásenú pohľadávku je možné započítať.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

10. Nesúhlasil so závermi správneho súdu, že daňový úrad pohľadávku neprihlásil, resp. neuplatnil u správcu konkurznej podstaty. Uviedol, že ju uplatnil v konkurznom konaní v zmysle ust. § 87 ods. 7 zákona o konkurze a o pohľadávku proti podstate.

11. Keďže pohľadávka bola podľa sťažovateľa riadne uplatnená u správcu konkurznej podstaty a nejde o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia vzhľadom na § 2 písm. b/ Daňového poriadku mal sťažovateľ za to, si ju mohol započítať proti záväzkom, ktoré má voči úpadcovi. Z tohto dôvodu podľa jeho právneho názoru nie je možné tvrdiť, že by sťažovateľ porušil ust. § 44 ods. 3, ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko v danom prípade ide o pohľadávku proti podstate a tá sa s poukazom na ust. § 28 ods. 1 citovaného zákona v konkurze neuplatňuje prihláškou.

To podľa sťažovateľa svedčí o tom, že správca konkurznej podstaty uznal právny dôvod pri výške pohľadávky proti podstate. 13. K záveru správneho súdu o nemožnosti započítania mimozmluvných sankcií, ktorých uspokojenie v konkurze je zákonom určené, sťažovateľ uviedol, že daňou sa podľa § 2 písm. b/ Daňového poriadku rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Daňovým nedoplatkom je v zmysle § 2 písm. f/ Daňového poriadku dlžná suma dane po lehote splatnosti.

mimozmluvnú sankciu podľa § 87 ods. 8 cit. zákona preto nebol dôvodný. 15. Podľa názoru žalobcu samotná skutočnosť, že sťažovateľ pokutu považuje za daň, nemenný je sankčný charakter a povaha pokuty. Preto je ako pohľadávka na mimozmluvné sankcie so vznikom po vyhlásení konkurzu z uspokojenia vylúčená zo zákona, teda bez ohľadu na to, či si ju veriteľ splnil alebo nie a či bol veriteľ o neuznaní pohľadávky informovaný alebo

III. Konanie na kasačnom súde

súdu Slovenskej republiky pod pôvodnou sp. zn. 5Sžfk/26/2019. Dňa 15.11.2021 bola vrátená Krajskému súdu v Prešove na odstránenie nedostatku a následne predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 11.03.2022 a bola ďalej vedená pod sp. zn. 4Sfk/22/

18. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa vydal dňa 09.07.2018 pod číslom: 1012992378/2018 oznámenie o použití nadmerného odpočtu, v ktorom žalovaný oznámil, že v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) nadmerný odpočet vo výške 801,80 eura, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 26.06.2018 vo výške 801,80 EUR za zdaňovacie obdobie apríl 2018 sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 801,80 eura za zdaňovacie obdobie november 2011 splatného dňa 04.09.2017, t.j. nedoplatku splatného po vyhlásení konkurzu. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12.07.2018. 19. Ďalej z predloženého administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 09.04.2015 Číslo: 20079941/2015 vydal žalovaný rozhodnutie podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/

eura. Predmetné rozhodnutie potvrdilo FR SR dňa 21.10.2015 pod číslom: 21047324/2015. 20. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa dňa 05. mája 2017 rozhodnutím číslo: 100782373/2017 uložila žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov ukladá daňovému subjektu PERSPECTA Recovery k.s., Bardejovské kúpele 30, 085 01 Bardejov - správca v konkurznom konaní úpadcu ST OMEGA s.r.o. v reštrukturalizácii, DIČ: 2020525848, IČO: 31702791, IČ DPH SK 2020525848, Nám. gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa pokutu vo výške 20632,60 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov - za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

21. Oznámením o použití nadmerného odpočtu č. 101299237/2018 si žalovaný započítal svoju domnelú pohľadávku zakladajúcu sa na rozhodnutí Daňového úradu Prešov č. 20079941/ 2015 zo dňa 09.04.2015 na pohľadávku úpadcu, ktorá mu vznikla dňa 26.06.2018, t.j. žalobca si započítal svoju pohľadávku vzniknutú dňa 09.04.2015 (deň vydania rozhodnutia správcu dane za zdaňovacie obdobie november 2011), a teda PRED vyhlásením konkurzu na pohľadávku úpadcu so vznikom PO vyhlásení konkurzu. Takéto započítanie pohľadávok je v rozpore so zákonom, resp. nie je možné. Kritériom pre zistenie započítateľnosti pohľadávok je moment ich vzniku, nie splatnosti. Pokiaľ žalovaný uviedol, že pohľadávka za obdobie november 2011 je splatná 04.09.2017, žalobca uviedol, že mu nie je známe, z čoho tento dátum

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§

24. Podľa § 2 písm. b/ Daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie b/ daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 54 ods. 1 zákona o konkurze, proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

29. Podľa § 44 ods. 1 zákona o konkurze, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

31. Podľa § 44 ods. 3 zákona o konkurze, pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.

33. Podľa § 28 ods. 1 zákona o konkurze, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. 34. Podľa § 87 ods. 7 zákona o konkurze, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

36. V kasačnom konaní sťažovateľ namietal otázku spornosti prihlásenia pohľadávky; pokiaľ ide o posúdenie otázky, či bola pohľadávka sťažovateľa vyplývajúca z rozhodnutia o pokute riadne uplatnená v konkurznom konaní ako pohľadávka proti podstate, kasačný súd považuje právny názor krajského súdu za zákonný a správny.

Ak by sa tieto rozhodnutia nedostali do dispozície ich adresáta, neboli by záväzné a nespôsobovali by zamýšľané právne následky. S ich doručením sa spájajú následky vo forme ich právoplatnosti a vykonateľnosti, resp. možnosti uplatnenia opravných prostriedkov. Doručenie rozhodnutia o uložení pokuty správcovi konkurznej podstaty však bez ďalšieho úkonu nemožno interpretovať ako uplatnenie pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 7 ZKR.

38. Samotné doručenie rozhodnutí správnych orgánov (žalovaného a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky) subjektu oprávnenému konať ex lege v mene žalobcu (správca konkurznej podstaty) podľa § 44 ods. 1 ZKR v spojení s § 63 ods. 1 Daňového poriadku, avšak bez akéhokoľvek dodatočného formálneho prejavu vôle zo strany sťažovateľa (veriteľa), aby predmetná pokuta bola pojatá do zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní žalobcu, je podľa názoru kasačného súdu potrebné považovať len za procesné doručenie rozhodnutia/rozhodnutí zástupcovi účastníka konania, nie za kvalifikované uplatnenie pohľadávky u správcu konkurznej podstaty. Kasačný súd si je vedomý skutočnosti, že pri pohľadávkach proti podstate sa neuplatňuje formálny postup podávania prihlášok, avšak uvedené neznamená, že pohľadávka proti podstate sa považuje za uplatnenú len vlastným doručením listiny preukazujúcej právny dôvod, príp. výšku predmetnej pohľadávky správcovi.

39. Naviac, ani z postupu správcu konkurznej podstaty v danej súvislosti nemohol sťažovateľ rozumne predpokladať, že tento uznáva predmetnú pohľadávku čo do jej právneho dôvodu i výšky, keďže v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu dal správca najavo, že pohľadávku z titulu jej sankčnej povahy nemožno v konkurze uspokojiť (str. 2, posledný odsek - odvolania žalobcu zo dňa 28.05.2017, ktorým napadol rozhodnutie sťažovateľa o uložení pokuty vyplýva: „.

40. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov preto neobstojí argument sťažovateľa prezentovaný v kasačnej sťažnosti, podľa ktorého sa uplatnenie pohľadávky sťažovateľa má vnímať ako riadne realizované z dôvodu, že na základe doručených rozhodnutí správca žalobcu nevyzval sťažovateľa (ako veriteľa), aby tento v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy podal na súd návrh smerujúci k určeniu právneho dôvodu a výšky pohľadávky. Toto tvrdenie sťažovateľa by bolo opodstatnené, keby uplatnenie pohľadávky sťažovateľ uskutočnil, čo sa však nestalo. Ak totiž pohľadávka uplatnená nebola (k tomu pozri odseky tohto odôvodnenia vyššie), resp. správca žalobcu nebol veriteľom (sťažovateľom) požiadaný o doručenie oznámenia o uznaní pohľadávky a jej poradia, nemôže, logicky, sťažovateľ neexistenciu tohto oznámenia použiť ako argument dokazujúci údajne riadne uplatnenie a následnú akceptáciu tejto pohľadávky správcom žalobcu.

DPH. Za neopodstatnenú považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa smerujúcu k tomu, že nakoľko sa za daň považuje aj pokuta a splatná daň je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. b/, e/ Daňového poriadku), s ktorým sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie nakladá ako s pohľadávkou (§ 158 ods. 1 Daňového poriadku), nie je uložená pokuta sankciou, ale daňou, ktorá z uspokojenia v konkurze vylúčená nie je.

43. Kasačný súd naviac uvádza, že argumentácia sťažovateľa o tom, že pokuta uložená v daňovom konaní je pre účely konkurzu „daňou“ (a teda nie mimozmluvnou sankciou) neobstojí ani na základe primárneho jazykového a logického výkladu, keď ustanovenie § 2 Daňového poriadku príslušné pojmy vymedzuje výlučne „na účely tohto zákona“ (rozumej: daňového poriadku). Je preto nesprávny výklad sťažovateľa, ak sa tento domnieva, že obsah pojmu „daň“, resp. „daňová pohľadávka“ pre účely daňového poriadku je možné extenzívne a bez ďalšieho rozširovať aj na iné pramene práva (a teda aj na zákon o konkurze). Kasačný súd v zhode aj so skoršou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR - má za to, že pre účely konkurzu je pokuta uložená v daňovom konaní „mimozmluvnou sankciou“ a nie daňou (ako tomu je pre účely Daňového poriadku).

konania. Kasačný súd má za to, že vo veci sú preto splnené aj materiálne predpoklady na to, aby takáto pokuta nebola pre účely zákona o konkurze považovaná za „daň“ (ako sa nesprávne domnieva sťažovateľ). Platí preto, že aj keby túto pohľadávku sťažovateľ v konkurze riadne uplatnil (čo sa však nestalo), nebolo by možné ju započítať s pohľadávkou žalobcu na nadmerný odpočet DPH, pretože ide o pohľadávku na mimozmluvnej sankcii, ktorá je vylúčená z uspokojenia v konkurze.

46. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa v časti týkajúcej sa hmotnoprávnych otázok za nedôvodnú, a preto ju postupom podľa § 461 SSP zamietol. 47. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania pred kasačným súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.