4Sfk/25/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): HOLES, s.r.o., so sídlom Janova Lehota 274, IČO: 36625124, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städle 17, Vaduz 9490, Lichtenštajnské kniežatstvo, vo veci organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, Dolná 370/6A, Banská Bystrica, IČO: 53096428, konajúcej prostredníctvom vedúcej organizačnej zložky JUDr. Veroniky Barkovej, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101107858/2019 zo dňa 13. mája 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/182/2019-250 zo dňa 01.10.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/182/2019-250 zo dňa 01.10.2020 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie prvý až štvrtý štvrťrok roku 2011 vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

O podanom odvolaní žalobcu, voči uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že ho podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. 3. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia zameral svoju pozornosť na námietky prezentované žalobcom týkajúce sa vyčerpania jeho dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu zákonom stanovených podmienok pre vznik práva na odpočítanie DPH, ktoré badal v predložení účtovných dokladov, dodávateľských faktúr a ich príloh, Stavebného denníka a potvrdenia konateľa spoločnosti KITTEN s.r.o. Ing. Švábika o dodaní preverovaných rekonštrukčných prác spoločnosti STAVEKO-SK, a.s.

Na to konateľ spoločnosti KITTEN s.r.o. tvrdil, že rekonštrukčné práce vykonal vlastnými zamestnancami jeho subdodávateľ, ktorým bol ROCO s.r.o. (s totožným konateľom Ing. Švábikom), ktorý bol však v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nekontaktný a sporné skutočnosti sa preto nepodarilo overiť. Krajský súd bol toho názoru, že správca dane, ako aj žalovaný správne argumentovali, že účtovné doklady - dodávateľské faktúry s prílohami a Stavebný denník, sú dôkazom o splnení podmienok na odpočet DPH len vtedy, ak odrážajú reálnu skutočnosť.

subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. S ohľadom na uvedené sa potom žalobca mýlil v tvrdení, že svoje dôkazné bremeno uniesol predložením dodávateľských faktúr s položkovitým popisom vykonaných prác, Stavebným denníkom a tvrdením Ing. Švábika - konateľa KITTEN s. r. o., pretože uvedené dôkazy boli len tvrdením o týchto skutočnostiach, ale ich materiálna podstata preukázaná nebola.

skutočností. Vzhľadom na vyššie uvedené nebola námietka žalobcu, že svoje dôkazné bremeno uniesol dôvodná, pretože nemala oporu v zistenom skutkovom stave veci, ani v platnej právnej úprave. 6. Za nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku týkajúcu sa nesprávne vyhodnoteného Stavebného denníka a jeho neakceptovania ako dôkazu a to s ohľadom na skutočnosť, že v administratívnom konaní bol Stavebný denník akceptovaný ako dôkaz, no nebol vyhodnotený v tom smere, že by preukazoval dodanie rekonštrukčných prác senníka a koniarne žalobcovi tým dodávateľom, ktorý bol ako dodávateľ uvedený na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH. Dôvodili, že neobsahoval mená konkrétnych osôb vykonávajúcich rekonštrukčné práce, a preto tvrdenie žalobcu, že mu rekonštrukčné práce dodal deklarovaný dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ nebolo možné zistiť/overiť prípadným výsluchom týchto osôb. Žalobca, STAVEKO-SK, a. s, KITTEN s. r. o., ani Roco s. r. o. pritom neoznačili konkrétne osoby, ktoré vykonali predmetnú rekonštrukciu a nepredložili žiadne dôkazy o tom,

V dôsledku toho dospel aj krajský súd k záveru, že Stavebný denník nepreukazuje, že by skutočným dodávateľom rekonštrukcie senníka a koniarne mala byť spoločnosť STAVEKO-SK, a. s., resp. jej subdodávateľ KITTEN s. r. o. alebo Roco s. r. o.

o DPH. V takom prípade platí, že táto zdaniteľná osoba (STAVEKO-SK, a.s.) službu sama prijala a dodala. V preskúmavanej veci to znamená, že pre uznanie uplatneného nadmerného odpočtu DPH za oprávnené, bolo potrebné preukázať, že STAVEKO-SK, a. s. prijal službu (rekonštrukciu senníka a koniarne žalobcu) od KITTEN s. r. o. alebo od Roco s. r. o. a dodal ju

Žalobcova argumentácia neobsahovala vecné tvrdenia o nesprávnosti úvah správcu dane a žalovaného s vyhodnotením Stavebného denníka a bola len prostým vyjadrením jeho nesúhlasu s takýmto vyhodnotením, čo však nepostačuje na vyslovenie záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov. 8. Žalobca namietal rozširovanie jeho dôkazného bremena v súvislosti s vyžadovaním predloženia dôkazov o pohybe osôb na pozemku žalobcu, ako aj skutočností týkajúcich sa iných osôb, za čo však nezodpovedá. Krajský súd však dospel k záveru, že správca dane sám vykonal u dodávateľov a subdodávateľov žalobcu dokazovanie na preverenie žalobcom tvrdených skutočností a dôvodnosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH v rámci jeho zákonnej povinnosti zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie a prihliadať pritom na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, keďže žalobcom predloženými dôkazmi nebola oprávnenosť uplatneného nadmerného odpočtu DPH nesporne preukázaná. Je pravdou, že správca dane a žalovaný žalobcovi „vytkli“, že si neviedol evidenciu osôb

Rozhodnutie žalovaného a správcu dane ale nebolo založené na tom, že žalobca neviedol a nepreukázal správcovi dane zoznam osôb, ktoré sa pohybovali v jeho areáli v preverovanom zdaňovacom období v rámci vykonávanej rekonštrukcie senníka a koniarne, ale na tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že preverované zdaniteľné plnenie mu dodal na faktúrach označený dodávateľ alebo v jeho mene KITTEN s. r. o. alebo Roco s. r. o. V prípade, ak by uvedenú evidenciu viedol, sporné skutočnosti by bolo možné

V dôsledku toho sa s touto otázkou bližšie nezaoberali. Navyše, ani sám žalobca nedôvodil, aký vplyv by mala táto skutočnosť na posúdenie nároku. 10. Rovnako za nedôvodnú mal správny súd aj námietku, že žalobcovi nebolo možné vyčítať neobozretnosť, resp. nedostatočné preverenie si dodávateľa, pretože sa míňala dôvodu, pre ktorý nebol žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet DPH uznaný.

Spôsob určenia sumy nadmerného odpočtu DPH vo výške 55.129,78 eura bol teda podľa obsahu rozhodnutia správcu dane vymedzený dodávateľskými faktúrami vystavenými STAVEKO-

13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP, navrhujúc napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť postupom podľa § 462 ods. 2 SSP tak, že kasačný súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zruší a vec mu vráti na ďalšie

15. Sťažovateľ zdôraznil, že disponoval existenciou materiálneho plnenia, faktúrou obsahujúcou presne vyšpecifikovaný druh a množstvo tovaru a práce, ktorých podkladom pre ich vystavenie boli preberacie protokoly o odovzdaní diela, podpísané stavebným dozorom, Stavebným denníkom vedeným dodávateľom, spoločnosťou STAVEKO-SK, a.s. a stavbyvedúcim, ako aj vykonaným výsluchom svedka Ing. Švábika ako konateľa spoločnosti KITTEN, s.r.o., ktorý svojou svedeckou výpoveďou potvrdil dodanie stavebných prác pre deklarovaného dodávateľa. S poukazom na uvedené sťažovateľ zastával názor, že ak predložil listiny preukazujúce realizáciu zdaniteľného plnenia od dodávateľa deklarovaným spôsobom, nemožno založiť rozhodnutie o neunesení dôkazného bremena sťažovateľom ako daňovým subjektom, pretože ho v skutočnosti vyčerpal. Dodal, že deklarovaný dodávateľ spoločnosť STAVEKO-SK, a.s., mal preverované faktúry na dodanie stavebných prác zaevidované vo svojom účtovníctve, ako aj v záznamoch DPH a tá bola odvedená v správnej výške a v správnom zdaňovacom období. Nebolo možné preto vyčítať sťažovateľovi, že si mal

16. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010 zaoberajúci sa otázkou rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie reálne existuje no pochybnosti vzniknú o osobe dodávateľa. Najvyšší súd tu akcentoval, že sa jedná o skutočnosti týkajúce sa iného daňového subjektu ako žalobcu a preto nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby sledoval a kontroloval výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov.

Za nesprávne preto sťažovateľ označil aj vyhodnotenie predložených dôkazov, ktoré podľa názoru krajského súdu predstavovali iba tvrdenia, ktorých materiálna podstata nebola preukázaná. Pritom práve Stavebný denník a zápisy v ňom obsiahnuté sú dôkazmi preukazujúcimi spôsob dodania služby. V súvislosti s výčitkami namierenými voči výpovedi Ing. Švábika, konateľa subdodávateľa spoločnosti KITTEN s.r.o. a Roco s.r.o. argumentoval, že nepreukázanie okolností týkajúcich sa skutočností ohľadom samotného plnenia subdodávateľov pre deklarovaného dodávateľa, nemôže byť pričítaná sťažovateľovi na ťarchu a preto nemôže v tomto smere ani znášať dôkaznú núdzu. Prisúdenie celej dôkaznej núdze sťažovateľovi ohľadom nepreukázania skutočností „toku dodania stavebných prác od dodávateľových dodávateľov dodávateľmi“ možno považovať za nezákonné rozširovanie zodpovednosti za vzniknutú dôkaznú núdzu, ktorá vznikla na strane tretích subjektov.

19. Dodal, že s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti sa nestotožňuje so záverom krajského súdu, ktorý konštatoval, že ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal okolnosti týkajúce sa plnenia deklarovaného dodávateľa spoločnosti STAVEKO-SK, a.s., ktorý zabezpečoval dodanie stavebných prác subdodávateľmi, teda subjektami, s ktorými sme žiadne zmluvy neuzatvárali, dodajúc, že tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno sťažovateľa. 20.

S konkretizáciou na prejednávanú vec pritom správca dane nepreukázal, že by mal sťažovateľ vedomosť o údajnom podvodnom konaní deklarovaného dodávateľa, resp. dodávateľov subdodávateľa. Neexistuje preto žiaden relevantný dôvod na odopretie práva na nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2011.

Sťažovateľ pritom poukázal na významný judikát najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2013 (R 38/2017) na ktorý krajský súd odmietol prihliadnuť miesto neho v odôvodnení napadnutého rozsudku označil úplne iné rozhodnutie.

Samotné stručné konštatovanie, že uplatnený argument je irelevantný, nie je dostačujúce. 23. Opätovne zdôraznil, že žiaden právny predpis neukladá povinnosť, aby stavebný denník obsahoval mená zamestnancov. Na podporu tvrdeného, teda že Stavebný denník je dôkazom aj bez toho, aby obsahoval mená zamestnancov, sťažovateľ dal do pozornosti už zmienený judikát najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2013 (R 38/2017), v kontexte ktorého predostrel, ako mal krajský súd pri jeho vyhodnocovaní postupovať. Práve z neho vyplýva, že iba pri absencii stavebného denníka ako takého, ktorý je zákonom predpokladanou stavebnou dokumentáciou o stavebných činnostiach, možno konštatovať neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k poskytnutým službám pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb.

dokumentáciou stavby. Zápisy doň sú vykonávané stavbyvedúcim denne a hodnovernosť obsahu vykonaných zápisov je ním tiež (podpisom) verifikovaná. Stavebný denník obsahujúci všetky náležitosti vyžadované tak zákonom, ako aj judikatúrou je teda dôkaz preukazujúci hodnovernosť vykonania stavebných prác deklarovaným dodávateľom. Stavebný denník bol pritom na úvodnej strane, obsahoval označenie objektov s umiestnením staveniska ako:

Sťažovateľ teda mal za to, že svoju námietku nesprávneho vyhodnotenia Stavebného denníka zo strany krajského súdu riadne konkretizoval. 24. Sťažovateľ nesúhlasil ani so záverom krajského súdu, ktorý pripustil, že by sa určitých skutkových okolností mohol byť Stavebný denník dôkazom o dodaní preverovaného zdaniteľného plnenia či o jeho dodávateľovi, no to len v prípade, ak by deklarovaný dodávateľ predmet zdaniteľného plnenia aj zhotovoval sám, teda nie prostredníctvom subdodávateľov. Takéto ponímanie Stavebného denníka je neprípustné.

26. Sťažovateľ namietal aj závery krajského súdu, podľa ktorých nemala judikatúra Súdneho dvora EÚ (SD EÚ) pre posúdenie vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žiaden význam. Totiž práve rozsudok vo veci MAKS PEN riešil predmetnú situáciu, kedy sa daňovému subjektu nepodarilo preukázať, že plnenie dodal deklarovaný dodávateľ uvedený na faktúre a práve tento rozsudok má pre posúdenie vecnej správnosti rozhodujúci význam. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že iba za predpokladu, že by bola daňovému subjektu zo strany daňových orgánov preukázaná účasť na podvodnom konaní, mohlo by to mať za následok odmietnutie práva na odpočet DPH. Preto odôvodnenie krajského súdu v bode 46 napadnutého rozsudku považoval sťažovateľ za nedostačujúce. Sťažovateľ totiž dôvodne namietal, že mu účasť na podvodnom konaní preukázaná nebola a tým pádom mu právo na priznanie nadmerného odpočtu DPH vzniklo.

28. Následne doručil sťažovateľ krajskému súdu ďalšie podanie, v ktorom poukázal na uznesenie SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft. Proti Nemzeti Adó - és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatóság zo dňa 03.09.2020, v ktorom bola riešená otázka preukazovania faktického dodávateľa plnenia, pričom sťažovateľ mal za to, že uvedené rozhodnutie sa vzťahuje aj na otázky riešené v prejednávanej veci a potvrdzuje sťažovateľovu argumentáciu v tom smere, že ak by aj sťažovateľ nepreukázal, že by deklarované stavebné práce mu boli dodané deklarovaným dodávateľom na faktúrach (ale boli dodané v subdodávkach) tak len táto skutočnosť sama o sebe nezakladá daňovým orgánom právo odoprieť práva na nadmerný odpočet DPH.

III. Konanie na kasačnom súde

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§

443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. 31. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/ 182/2019-250 zo dňa 01.10.2020, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného 101107858/2019 zo dňa 13.05.2019 potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie správcu dane. 32. Z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u sťažovateľa, platiteľa dane z pridanej hodnoty, v zmysle § 46 ods. 3 Daňového poriadku daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia prvý až štvrtý štvrťrok 2011, začatú dňa 28.06.2013 a ukončenú doručením protokolu č. 9601401/5/2336131/2014/ Hro dňa 29.05.2014. Tým, že krajský súd v napadnutom rozsudku podrobne opísal priebeh administratívneho konania predchádzajúceho vydaným rozhodnutiam správcu dane, ako aj žalovaného, kasačný súd odkazuje na jeho body 1 až 13, a nebude skutočnosti tam uvedené rekapitulovať.

33. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

38. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

40. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 41.

Svoju pozornosť zameral predovšetkým na to, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

43. V prvom rade, v súlade s postupnosťou námietok zvolených sťažovateľom, bolo úlohou kasačného súdu posúdiť, či za zisteného skutkového stavu, kedy dodanie rekonštrukčných prác sťažovateľovi nebolo spochybnené, správca dane správne identifikoval dôvody nenaplnenia podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH a od toho odvodil dôkazné bremeno, ktorým zaťažil sťažovateľa. Správca dane vo svojom rozhodnutí jednoznačne identifikoval, že dôvodom jeho rozhodnutia je nesplnenie podmienok pre odpočítanie DPH z dôvodu nejednoznačnej identifikácie zdaniteľnej osoby, ktorá mala deklarované rekonštrukčné práce skutočne dodať. S týmito závermi sa stotožnil aj žalovaný, ktorý ich len v mierne zrozumiteľnejšej forme opísal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

45. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť daňovému subjektu odpočet DPH len z dôvodu, že nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť.

sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

Krajský súd v bode 46 napadnutého rozsudku výslovne uviedol presný opak, že rozhodnutie žalovaného nebolo založené na podvodnom konaní žalobcu, ani iného subjektu v preverovanom reťazci, pričom práve na tieto konštatovania mal reflektovať a v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím ich korigovať. Keďže správca dane a ani žalovaný týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi, tak kasačný súd považuje ich rozhodnutie za nezákonné. 47.

48. V druhom rade smerovali námietky sťažovateľa voči nesprávnemu vyhodnoteniu Stavebného denníka vo vzťahu k preukázaniu sťažovateľom tvrdených skutočností a s tým (opätovne) súvisiacu otázku unesenia dôkazného bremena (v tomto smere je správna argumentácia sťažovateľa, že vyhodnotenie Stavebného denníka a dôkazné bremeno vo vzťahu k oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH spolu úzko súvisia). Sporným sa stala

Týmto prístupom však naplnil sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. 49. Na tomto mieste kasačný súd poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf/ 81/2015 zo dňa 01.12.2016 (R 38/2017) (podobne aj rozsudok sp. zn. 6Sžfk/13/2018 zo dňa 11.06.2019) na ktoré odkázal aj sám sťažovateľ, no krajský súd ich opomenul zohľadniť. S ohľadom na charakter tvrdenej činnosti dodávateľa ktorá spočíva v rekonštrukčných resp. stavebných prácach, sa o ich uskutočnení mala v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) viesť dotknutými osobami povinná, resp. aj dobrovoľne vedená dokumentácia, ako aj zápisy v stavebnom denníku (§ 46a, § 46d).

51. Podľa § 46a ods. 1 Stavebného zákona v citovanom znení, stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku. 52. Podľa § 46d ods. 1 Stavebného zákona, stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby. Krajský súd svojím výkladom v prejednávanej veci v podstate negoval závery vyslovené najvyšším súdom v hore zmienenom rozhodnutí. 53.

54. Tento záver však nie je udržateľný. Správca dane v zásade nemôže vyžadovať od daňového subjektu ďalšie náležitosti Stavebného denníka, ktoré mu nevyplývajú z platných právnych predpisov a to až následne, keď o tejto konkrétnej povinnosti nebol vopred upovedomený a objektívne už nemá možnosť obsah stavebného denníka nijako ovplyvniť.

V tomto smere potom skutočne dochádza k nezákonnému rozširovaniu a prenášaniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Pokiaľ teda krajský súd konštatoval, že sťažovateľ nepreukázal dodanie rekonštrukčných prác deklarovaným dodávateľ, nemohlo tento záver spájať so Stavebným denníkom tak, ako bol v priebehu daňovej kontroly predložený.

56. S odkazom na uvedené konštatovania kasačného súdu sa potom opätovne stáva relevantnou aj otázka odchýlenia sa krajského súdu od rozhodnutí SD EÚ namietaných sťažovateľom, ktoré krajský súd nezohľadnil práve s poukazom na jeho (nesprávne) závery obsiahnuté v bodoch 40 až 42 napadnutého rozsudku krajského súdu.

58. Po zistení dôvodnosti kasačnej sťažnosti kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude jeho úlohou vec opätovne prejednať a vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uplatnil v správnej žalobe a to za stavu, kedy je súčasne v súlade s § 469 SSP viazaný právnym názorom vyjadreným vyššie, v odôvodnení predmetného rozhodnutia kasačného súdu.