4Sfk/25/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): Axalnet, s.r.o., so sídlom: Škultétyho 4720/2A, 955 01 Topoľčany, IČO: 36549096, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52990516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100532916/2023 zo dňa 08. februára 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici - č. k. 6Sf/ 64/2024 - 71 zo dňa 30. októbra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia (ďalej len „zákon o DPH“), a preto nárok na odpočítanie DPH nevznikol. 3. Následne správca dane v poradí druhým rozhodnutím č. 102744102/2022 zo dňa 06.10.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2015 rozdiel DPH v sume 5.300,00 eur za zabezpečenie reklamných služieb spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o. a spoločnosťou K - production, s.r.o. z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že služby boli poskytnuté deklarovaným dodávateľom a tiež nepreukázal, že cieľom prijatých služieb bola propagácia služieb žalobcu. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 100532916/2023 zo dňa 08. februára 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca v rámci daňovej kontroly predložil správcovi dane v súvislosti s dodávateľskými faktúrami od spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. (predmet fakturácie: kúpa reklamného priestoru v súvislosti s podujatím „DRACULA

Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynuli (okrem iného) nasledovné podstatné skutočnosti: - v mediálnej a reklamnej kampani bolo prezentované logo „axalnet“ v spotoch medzi reklamnými partnermi a medzi hlavnými partnermi podujatia; - v obchodnom registri sa nachádza 6 spoločností, ktoré obsahujú slovo „axalnet“.

ktorúkoľvek z uvedených spoločností; - hlavný cieľ reklamnej a mediálnej kampane bolo upozornenie na kultúrne podujatia, a nie na služby žalobcu, ktorý nerozhodoval o miestach a dobe umiestnenia reklamy; - žalobca je regionálnym poskytovateľom internetového pripojenia rámci regiónu Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou a reklamné podujatia sa konali v Bratislave, Košiciach a

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca v rámci daňovej kontroly predložil správcovi dane v súvislosti s dodávateľskými faktúrami od spoločnosti K - production, s.r.o. (predmet fakturácie: zabezpečenie reklamných služieb v súvislosti s podujatím „TOP DANCING 2015“, zabezpečenie reklamných služieb v súvislosti s podujatím „Robo Opatovský Soberano Overtime tour 2015“ zabezpečenie reklamných služieb v súvislosti s podujatím „Tanečný maratón hrádza - Duchonka 2015“) zmluvu o reklame, hodnotiacu správu a fotodokumentáciu.

a čase podujatia; - konateľ dodávateľa predložil texty pre moderátora, kde bolo uvedené, že žalobca je poskytovateľom internetového pripojenia, nebolo však preukázané, že by uvedený text aj na jednotlivých podujatiach odznel; - samotné Prezentované logo „axalnet“ mohlo prezentovať ktorúkoľvek zo šiestich spoločností, ktoré obsahujú „axalnet“; - nebol predložený dôkaz, že bol žalobca prezentovaný ako poskytovateľ internetových služieb. 7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na závery Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) v rozsudku vo veci C-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25.11.2021.

II. Konanie na správnom súde

9. Správny súd skonštatoval, že z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, existencia reklamnej služby, ako zdaniteľného plnenia, bola nesporná a preukázaná. Správcom dane bolo spochybnené, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené deklarovanými dodávateľmi NOBOX MEDIA, s.r.o. a K- production, s.r.o. a že prijaté plnenia boli žalobcom použité v rámci ekonomickej činnosti žalobcu.

11. Hoci správny súd skonštatoval nesprávne právne posúdenie v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí, dospel k záveru o nedôvodnosti zrušenia napadnutého rozhodnutia, keďže v prípadnom novom rozhodnutí by žalovaný musel dospieť k rovnakému záveru o odopretí práva na odpočet DPH, pre nesplnenie tretej hmotnoprávnej podmienky.

13. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že prezentované logo žalobcu - „axalnet“ mohlo predstavovať prezentáciu ktorejkoľvek zo šiestich spoločností, ktorých súčasťou obchodného mena je slovo „axalnet“. Uvedené spoločnosti majú všetky sídlo v Topoľčanoch a okrem iného je ich predmetom podnikania poskytovanie služieb prístupu do siete Internet (rovnaký, ako vykonáva žalobca). Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom zvolená forma propagácie (slovom axalnet) sa nemôže automaticky bez ďalšieho preukazovania zo strany žalobcu považovať za šírenie informácie o žalobcovi. Žalovaný podľa správneho súdu dôvodne konštatoval, že z dôkazov predložených k výkonu daňovej kontroly automaticky nevyplývalo, že investície vložené žalobcom do zvolenej formy propagácie vytvárali očakávania, vďaka ktorým bude práve žalobca (a nie niektorá z ostatných piatich spoločností) „dobre videný a žiadúci“, aby potenciálni zákazníci prichádzali do budúcnosti práve a len k žalobcovi, a nie k niektorej z ostatných piatich obchodných spoločností („Prezentované logo mohlo teda predstavovať prezentáciu ktorejkoľvek z týchto uvedených spoločností.“).

15. Správny súd neprisvedčil ani žalobcovej námietke, že reklamné služby prijaté od deklarovaných dodávateľov NOBOX MEDIA, s.r.o. a K- production, s.r.o. mali vo vzťahu k celkovej ekonomickej činnosti žalobcu charakter režijných nákladov. Žalovaný svoj záver správne založil na vyhodnotení preskúmania tej skutočnosti, či prijatá reklamná služba bola použitá na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, a teda, či v konkrétnych okolnostiach bola prezentácia žalobcu spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom poskytovanými žalobcom.

16. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmienil tak, že ruší napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie.

18. Sťažovateľ opätovne poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20 Amper Metal, z ktorého podľa neho vyplýva, že právo na odpočítanie dane sa priznáva zdaniteľnej osobe aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe a jednou alebo viacerými transakciami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje.

19. Sťažovateľ dal do pozornosti ďalšiu rozhodovaciu činnosť SD EÚ (veci C-696/22, C- 465/03, C-408/98, C-16/00), z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že všeobecné režijné náklady zdaniteľnej osoby sú v princípe nákladovými položkami ekonomickej činnosti ako celku, a preto majú priamu a bezprostrednú súvislosť s ekonomickou činnosťou tejto osoby ako celku.

21. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že v uvedenom prípade náklady vynaložené za dodanie služby vzhľadom na ich objektívny obsah, je potrebné považovať za všeobecné výdavky spojené s výkonom ekonomickej činnosti daňového subjektu, ktorých priamym a bezprostredným cieľom bola propagácia spoločnosti na mediálnych nosičoch, na ktorých bola zverejnená vo forme loga, ktoré predstavovalo názov spoločnosti v grafickom prevedení.

vôle. 23. Sťažovateľ argumentoval aj rozsudkom Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA- 1S/204/ 201 - 131 a BA-1S/205-210/2021 zo dňa 19. 11. 2024. 24. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoju predošlú argumentáciu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

29. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 30. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 32. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

34. Totožné kasačné námietky sťažovateľa už boli predmetom konania o kasačnej sťažnosti totožného sťažovateľa, ktorá sa tiež týkala záverov z totožnej daňovej kontroly. Jediným rozdielom medzi posudzovanými vecami bola skutočnosť, že v tu prejednávanej veci správca dane posudzoval zdaniteľné obchody aj s ďalším dodávateľom K- production, s.r.o. (okrem subjektu NOBOX MEDIA, s.r.o.). Uvedená odlišnosť však nemala zásadný vplyv na posúdenie tejto veci, osobitne vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ neprodukoval odlišné kasačné námietky k posúdeniu reklamných služieb dodaných dodávateľom K- production, s.r.o. Aj v prípade reklamných služieb dodaných dodávateľom K- production, s.r.o., bolo obdobne prezentované logo „axalnet“ bez preukázania prezentácie činnosti žalobcu. Teda aj pri

Kasačný súd v názorovej zhode so správnym súdom konštatuje, že správca dane a žalovaný nesprávne právne vec posúdili, ak nepriznali sťažovateľovi právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia formálnej podmienky - dodania reklamnej služby dodávateľom uvedeným na faktúre. Správny súd v tejto súvislosti poskytol dostatočné vysvetlenie i s poukazom na rozhodovaciu prax tunajšieho súdu. V prejednávanej veci zostalo sporné splnenie hmotnoprávnej podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona DPH spočívajúcej v preukázaní súvislosti medzi prijatým zdaniteľným plnením (reklamnou službou) a jej použitím v rámci ekonomickej činnosti sťažovateľa. Išlo o zodpovedanie otázky, či obstaraná reklamná služba na vstupe bola spôsobilá vyvolať nadobudnutie tovarov alebo služieb na výstupe, resp. či bolo možné považovať reklamnú službu za súčasť všeobecných nákladov, ktoré súviseli s ekonomickou činnosťou sťažovateľa.

17. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

Súdny dvor Európskej únie v uvedenom rozsudku, okrem iného, uviedol nasledovné: 38. Vzhľadom na okolnosti vo veci samej musí vnútroštátny súd s prihliadnutím na objektívny obsah reklamných služieb v prejednávanej veci posúdiť, či tieto služby priamo a bezprostredne súvisia s transakciou na výstupe, ktorá zakladá právo na odpočítanie, alebo ak nejde o takýto prípad, s celkovou hospodárskou činnosťou spoločnosti Amper Metal ako súčasť jej všeobecných nákladov na takúto činnosť, alebo či sú predmetné služby výdavkami na reprezentáciu, ktoré nemajú výlučne podnikateľskú povahu v zmysle článku 176 9 2Sfk/14/ 2025 prvého odseku smernice o DPH.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súvislosti s posudzovaním naplnenia hmotnoprávnych podmienok pre vznik práva na odpočítanie DPH, ak je zdaniteľným plnením na vstupe reklamná služba, v minulosti dospel k záveru, že pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku (rozsudok sp. zn. 2 Sžfk 31/2019 z 31. januára 2022 (publikované v ZNSS 2/2022 pod č. 17/2022 ZNSS)).

Sťažovateľ nepreukázal, či prijatá reklamná služba viedla k zisku nových obchodných partnerov, aký vplyv mala mať reklamná služba na jeho dovtedajších odberateľov, resp. vo všeobecnosti aký vplyv mala reklamná kampaň na jeho podnikanie. Sťažovateľ tiež nepreukázal v akej miere sa prijatá služba premietla do výsledných cien tovarov a služieb, ktoré poskytuje svojim odberateľom. Všetky uvedené aspekty sú relevantné z hľadiska posúdenia, či reklamná služba skutočne tvorí súčasť všeobecných nákladov podnikateľa alebo ide o osobitnú službu, ktorej priama a bezprostredná súvislosť s konkrétnymi zdaniteľnými plneniami na výstupe alebo ekonomickou činnosťou podnikateľa ako celku musí byť preukázaná. V posudzovanom prípade išlo o propagáciu loga sťažovateľa (nie jeho produktov či služieb), o ktorom nebola preukázaná jeho všeobecná známosť, a to len na podujatí DRACULA MUZIKÁL, ktoré len ťažko možno prepojiť s podnikaním sťažovateľa.

Podstata odôvodnenia žalovaného a správcu dane spočívala, s prihliadnutím na formu prezentácie sťažovateľa, v nesplnení hmotnoprávnej podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu absencie potenciálu reklamnej služby viesť k zabezpečeniu zdaniteľných plnení na výstupe. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto nie je v rozpore s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky deklarovaným v uvedenom rozsudku.

23. Ekonomická súvislosť s konkrétnym jedným alebo viacerými zdaniteľnými plneniami na výstupe alebo všeobecnou ekonomickou činnosťou podnikateľa, ako jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH musí byť daná vždy. V opačnom prípade, ak takúto súvislosť reklamné služby nemajú, ide o obstaranie služieb na konci reťazca, pri ktorých právo na odpočítanie DPH nevzniká, pretože na prijatú službu nenadväzuje pridaná hodnota.

Takýto prístup smeruje k zodpovedaniu otázky, či existuje ekonomická súvislosť reklamnej služby na vstupe so zdaniteľnými plneniami na výstupe, a teda či je splnená hmotnoprávna podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH.

26. K priloženému rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/204/201 - 131 a BA- 1S/205-210/2021 zo dňa 19.11.2024 možno uviesť, že skutkový stav je odlišný ako v prípade posudzovanej veci (žalovaný a správca dane v tom prípade založili svoje rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu rozlišovania medzi sponzoringom a reklamou na účely priznania práva na odpočítanie DPH). Uvedené rozhodnutie nie je navyše v rozpore s ustálenou súdnou praxou tunajšieho súdu. Na dodatok kasačný súd uvádza, že nie je viazaný právnym názorom správneho súdu.“

Sťažovateľ ani v prípade týchto podujatí nepreukázal prepojenie so svojou ekonomickou činnosťou a s jeho ďalšími obchodmi, ktoré dodával ako platiteľa dane. Zároveň kasačná sťažnosť neobsahovala odlišné námietky vo vzťahu k reklamným službám dodaným spoločnosťou K- production, s.r.o. 36.

37. Pochybnosti správcu dane a žalovaného smerujúce k spochybneniu tretej hmotnoprávnej podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane spočívali v tom, že v predmetnej veci bolo v rámci reklamnej kampane podujatí „DRACULA MUZIKÁL“, „TOP DANCING 2015“, „Robo Opatovský Soberano Overtime tour 2015“ a „Tanečný maratón hrádza - Duchonka 2015“ propagované len logo sťažovateľa (navyše rovnaké ako ďalších 5 spoločností), ako reklamného partnera, na podujatiach nesúvisiacich s obchodnou činnosťou sťažovateľa a neboli propagované produkty a služby poskytované sťažovateľom. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, považuje takto vznesené pochybnosti za dôvodné a relevantné.

39. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval ďalšou rozhodovacou činnosťou SD EÚ, z tejto nevyplývajú závery ním prezentované, keď SD EÚ akcentuje, že vnútroštátny súd musí prihliadnuť na objektívny obsah reklamných služieb.

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, kasačný súd vo veci rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. 42. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 25. septembra 2025