4Sfk/27/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 31S/ 91/2021- 102 zo dňa 18. októbra 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100388062/2021 zo dňa 08.03.2021 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej ako „správca dane“) č. 101650553/2020 zo dňa 30.10.2020 (ďalej ako „rozhodnutie správcu dane“), a ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 830,50 eur za zdaňovacie obdobie február 2014.

povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“). Správca dane preveril doklady produkované daňovým subjektom v daňovej kontrole, ktoré sú identifikované v protokole o daňovej kontrole zo dňa 11.12.2019, pričom uvedený postup zacielil na ustálenie skutočnosti, či týmto dokladom nechýba materiálny základ. Základom pochybností správcu dane boli opodstatnene predovšetkým zistenia vyplývajúce práve z výpovede svedka - bývalého konateľa dodávateľa AXAL SK, s.r.o., ktoré síce potvrdzovali existenciu právneho vzťahu tohto dodávateľa so žalobcom v relevantnom období, skutočnosť vystavenia faktúr a ich potvrdenia, ako aj realizáciu plnenia, avšak zároveň uviedol, že plnenie dodávateľ AXAL SK, s.r.o. neuskutočňoval, teda neuskutočnil ho na základe použitia vlastných kapacít, ale v

prostredníctvom účtovníctva dodávateľa žalobcu, nakoľko bývalý konateľ/spoločník previedol svoj obchodný podiel ešte v roku 2014 na maďarského občana Istvána Sándora Tótha, ktorý podľa zistení správcu dane nie je kontaktnou osobou, so správcom dane nespolupracoval, a teda nebolo možné získať účtovnú evidenciu a ani žiadne iné doklady, ktoré by potvrdili reálne vykonanie prác uvedeným dodávateľom. K týmto skutočnostiam zakladajúcim dôvodné pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľného plnenia pristúpili tieto skutočnosti: - nebolo zistené, že by dodávateľ daňového subjektu vymáhal pohľadávky z titulu realizácie predmetných prác voči žalobcovi, a tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného vo vzťahu spoločnosti AXAL SK, s.r.o., napriek existencii pohľadávok v pomerne vysokých výškach došlo k prevodu obchodného podielu, - subjekty, ktoré v oblasti realizácie stavieb v roku 2014 spolupracovali s daňovým subjektom, a to napríklad GFCH, spol. s r.o., AMJ-TECH, s.r.o., jednak vedeli presne do detailov prostredníctvom svojich štatutárnych zástupcov opísať, čo na ktorej zákazke vykonávali, vedeli

a pod. 4. Správny súd poukázal aj na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09, sp. zn. III.ÚS 93/2016. Daňový subjekt sa teda dostal do situácie, kedy nebol schopný spoľahlivo vyvrátiť dôvodné pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov dodávateľom uvedeným na faktúre a táto skutočnosť bola nepochybne dôsledkom jeho nedostatočnej opatrnosti pri výbere obchodného partnera, s ktorým vstúpil do obchodnoprávneho podnikateľského vzťahu v súvislosti s uvedeným plnením. Zdôraznil, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi (vrátane subjektu AXAL SK, s.r.o.), mal žalobca pri vstupe do týchto právnych vzťahov a tiež v ich priebehu, a teda v čase napĺňania práv a povinností z nich vyplývajúcich, zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako podnikateľský subjekt v súlade

Taktiež nie je možné ani správnemu orgánu prvého stupňa, ako ani žalovanému vyčítať, že by nehodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, alebo že by k nim pristupoval selektívne a do úvahy bral len niektoré a niektoré prehliadal. 6.

relevanciu. Obdobný záver konštatoval správny súd i vo vzťahu k námietkam, ktoré boli obsiahnuté v 10. a 11. žalobnom bode. 7. K námietkam ohľadne dokazovania správny súd uviedol, že skutočnosť, že správca dane z hodnotenia dôkazov nevylúčil žiaden zo žalobcom produkovaných dôkazov vyplýva z obsahu protokolu o daňovej kontrole, kde sú tieto dôkazy identifikované. Osobitne k poukazu žalobcu na zaistenie všetkých účtovných dokladov Kriminálnym úradom finančnej správy (ďalej len „KÚFS“) dňa 26.09.2018 poukázal správny súd na skutočnosť, že pokiaľ by doklady preukazujúce právo žalobcu na odpočet boli k momentu ich odňatia KÚFS súčasťou účtovných dokladov žalobcu za účtovne ukončené preverované zdaňovacie obdobie, boli by predmetom odňatia, čo však preukázané nebolo.

Správny súd tiež poukázal na význam inštitútu stavebného denníka, konkrétne, že je potrebné vo vzťahu ku plneniam, ktoré majú povahu stavebných prác považovať stavebný denník za zásadný dokument, zaznamenávajúci priebeh stavby od jej začatia až do skončenia, ktorý dokument pokiaľ, je vedený v súlade s uvedeným zákonným vymedzením, je dôležitým a významným dôkazom pri uplatňovaní nárokov zo zmluvných vzťahov, predmetom ktorých boli stavebné práce napríklad v súvislosti s uplatňovaním nárokov z vád realizovaného plnenia.

spochybnená nebola. 10. Záverom správny súd uviedol, že správca dane a žalovaný založili svoje rozhodnutie na nepreukázaní splnenia materiálnych podmienok vzniku práva na odpočet DPH a nie na konštatovaní, že sa daňový subjekt dopustil podvodného konania.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi úplnú náhradu trov konania. 12. Podľa sťažovateľa - v zmysle kasačnej námietky podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP - napadnutý rozsudok správneho súdu je založený na skutočnosti, že sťažovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, s čím sa sťažovateľ nestotožňuje, nakoľko existencia a dodanie zdaniteľného plnenia boli preukázané a má za to, že tento postup nie je súladný so zákonom. Neúmerné prenášanie dôkazného bremena na daňový subjekt je potrebné považovať za ústavne neudržateľný postup.

Správca dane nemôže sťažovateľovi pričítať existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže takýto výklad by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval správcovi dane poprieť túto dodávku. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uviedol, že hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné.

V tejto súvislosti poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022. 15. Podľa sťažovateľa správny súd neuviedol, aký konkrétny dôkaz prevažujúci všetky dôkazy sťažovateľa zo strany správcu dane (resp. žalovaného) mal vyvrátiť ich vypovedaciu schopnosť o tom, že skutočne riadne nedošlo k oprávnenosti uplatnených nárokom z DPH zo strany sťažovateľa, ale absolútne nesprávne sa stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu a správcu dane.

Podľa sťažovateľa tak bol narušený princíp právnej istoty a skonštatoval, že tak správca dane, žalovaný ako aj správny súd, sa odklonili od rozhodovacej línie a zaužívanej praxe správcov dane a súdov v obdobných prípadoch. 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 07.02.2023 uviedol, že sťažovateľ nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by bez pochybností preukázal, že práce uvedené na dodávateľskej faktúre boli uskutočnené týmto dodávateľom. Len samotné tvrdenie sťažovateľa, a to ani v spojení s vyjadrením konateľa dodávateľa, nie sú postačujúce na preukázanie realizácie zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, bez toho aby boli tieto tvrdenia overiteľné písomným alebo iným dôkazom. Sťažovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno, keď nevyvrátil relevantným spôsobom pochybnosti o hodnovernosti faktúr, z ktorých si uplatnil odpočítanie DPH.

19. Na preukázanie nároku na odpočítanie DPH nepostačuje samotná materiálna existencia plnenia, ale aj predloženie všetkých zákonom požadovaných dokladov viažucich sa na toto plnenie. V prípade sťažovateľa, ako vyplýva z rozsudku správneho súdu a z rozhodnutí finančných orgánov, tieto dôkazy predložené neboli. Na základe uvedeného navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu potvrdil.

20. Prejednávaná vec bola Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie predložená dňa 27.02.2023. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn.: 4Sfk/27/2023.

23. Rozdiel dane spočíval v neuznaní uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 0728022014 zo dňa 28.02.2014 vystavenej dodávateľom AXAL SK, s.r.o., za pomocné práce na stavbe D1 Janovce-Jablonov objekt: ISD, s dátumom dodania 28.01.2014. 24.

výmaz. Od roku 2013 jediným spoločníkom spoločnosti AXAL SK, s.r.o. je občan Maďarskej republiky, ktorý je zároveň od 16.06.2014 novým konateľom spoločnosti. S každou z uvedených spoločností (AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o.) uzatvoril daňový subjekt tzv. Rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/2014.

25. Z výpovede bývalého konateľa subjektov K-Energo, s.r.o. a AXAL SK, s.r.o. pána Rastislava Kaveckého podľa záverov správcu dane vyplýva skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal, že naozaj došlo k uskutočneniu stavebných prác, tak ako je uvedené na faktúrach (pozn.: od spoločnosti K-Energo, s.r.o. a od spoločnosti AXAL SK, s.r.o.).

27. Správcovi dane neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali a potvrdzovali, že spoločnosti ZA-Global, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a AXAL SK, s.r.o., ktoré fakturovali stavebné práce odberateľskými faktúrami, na základe ktorých si platiteľ - daňový subjekt uplatnil odpočet dane tieto práce aj reálne vykonali, z toho dôvodu nemohlo u týchto dodávateľov dôjsť ku vzniku daňovej povinnosti v nadväznosti práve na úpravu § 19 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane zároveň poukázal na úpravu podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a skonštatoval, že dospel k záveru, podľa ktorého kontrolovaný platiteľ nesplnil podmienky pre odpočítanie dane. Správca dane nerozporoval existenciu samotného plnenia, ale poukázal na skutočnosť, že pri deklarovanom zdaniteľnom obchode nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH osobám uvedeným na faktúre, a preto príjemcom plnenia nevznikol nárok na odpočet dane podľa § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH.

dokladov nebol zistený žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil pochybnosti správcu dane o realizácii predmetných stavebných prác označenými dodávateľmi. Podľa žalovaného, správcom dane bolo preukázané, že tieto spoločnosti predmetné práce nemohli vykonať vlastnými zamestnancami, nakoľko žiadnych nezamestnávali. Práce mali byť údajne vykonané formou subdodávky inými spoločnosťami, ktorých názvy ani identifikačné údaje nevedeli uviesť resp. „si nevedeli spomenúť“. Taktiež nemali žiadne potrebné stavebné kapacity - mechanizmy, stavebnú techniku, čo vyplýva i zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov.

konateľov. 29. Nebola preto splnená ani podmienka pre odpočítanie dane vyplývajúca zo Smernice 2006/ 112/ES a ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ a tiež zo zákona o DPH, že tovary a služby, z ktorých sa odpočítanie dane uplatňuje musia byť poskytnuté inou zdaniteľnou osobou.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

31. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

36. Kasačný súd v prvom rade k námietkam sťažovateľa ohľadne dôkazného bremena uvádza, že dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil vyššie uvedené podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol.

tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na?strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27.01.2012). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

38. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí dodanie tovaru a postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na?faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo?veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci

? ?Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za?následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o?tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/ 16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a?splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z?dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C- 154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).

40. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Odpočet DPH si sťažovateľ uplatnil sám, preto je povinný uchovávať a následne preukázať všetky doklady, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie skutočností uvedených na faktúrach.

Tým, že správne orgány spochybnili, že spoločnosť AXAL SK, s.r.o. nedodala sťažovateľovi tovar tak, ako to bolo deklarované na dokladoch predložených sťažovateľom, spochybnili aj jednu z hmotnoprávnych podmienok - postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby.

V tomto zmysle potom požiadavka orgánov verejnej správy, aby daňový subjekt preukázal, kto predmetné práce dodal, resp. že ich dodal iný platiteľ dane, nie je neprimeraným prenášaním dôkazného bremena na sťažovateľa, ale realizáciou základných požiadaviek kladených na daňový subjekt, ktorý si nárokuje právo na odpočet DPH.

Kasačný súd dospel rovnako ako správny súd k záveru, že sťažovateľ nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov (pomocné práce na stavbe D1 Janovce-Jablonov objekt: ISD) tak, ako boli fakturované deklarovaným dodávateľom, pričom nebolo preukázané ani ich vykonanie iným platiteľom dane. Kasačný súd dodáva, že tak ako žalovaný, ani správny súd nespochybnil reálne vykonanie prác, spochybnené bolo ich vykonanie spoločnosťou AXAL SK, s.r.o. alebo inou zdaniteľnou osobou a s tým spojené právo sťažovateľa na odpočítanie dane (pozn.: pre priznanie práva na odpočet DPH nepostačuje len samotná existencia tovaru, ale musí byť preukázané aj jeho dodanie iným platiteľom dane/inou zdaniteľnou osobou).

43. V tejto súvislosti kasačný súd taktiež podotýka, že bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti sa nevedel k vykonaným prácam vyjadriť, pričom sám potvrdil, že uvedené práce nevykonali (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie). V tomto smere relevantnou bola skutočnosť, že konateľ dodávateľa žalobcu nevedel uviesť konkrétnu subdodávateľskú spoločnosť, ktorá mala predmetnú výrobnú činnosť a realizačnú dokumentáciu poskytnúť. Zároveň je nutné poukázať na to, že príslušné doklady neboli spochybnené len na základe skutočností na strane dodávateľov sťažovateľa, tak, ako to tvrdí sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Kasačný súd upriamuje pozornosť na okolnosti vyplývajúce z vykonania dokazovania správcom dane, ktoré vo svojom súhrne dostatočne spochybňujú vykonanie prác zdaniteľnou osobou.

Rovnako správne poukázal na už uvedenú skutočnosť, že v predmetnej veci neboli označení ani konkrétni subdodávatelia, ktorí mali predmetné práce vykonávať. 45. Kasačný súd preto konštatuje, že sťažovateľ tak neuniesol v zmysle vyššie uvedeného dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodných z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na citované ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

47. K dôvodným pochybnostiam správcu dane taktiež prispievajú skutočnosti ako nepredloženie súpisu vykonaných prác, nevymáhanie vysokých pohľadávok či skutočnosť, že na predmetných stavbách nikto nevedel identifikovať osoby, ktoré prácu na stavbách zadávali, viedli stavebný denník, kontrolovali či zúčastňovali sa odovzdávania prác.

49. Sťažovateľ teda neuniesol príslušné dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími a sťažnostnými námietkami, keď neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány alebo správny súd nevysporiadali.

Toto však nie sú okolnosti súdenej veci. Preto je aj námietka sťažovateľa v tomto smere s poukazom na odklon od rozhodovacej praxe súdov nedôvodná. 51. Tu kasačný súd nesúhlasil ani so sťažovateľovou námietkou, ktorá sa týkala preukázania fiktívnosti plnenia a vedomosti sťažovateľa o jeho účasti na daňovom podvode. Kasačný súd prízvukuje, že nie je možné pri právnom posúdení kumulovať nesplnenie hmotnoprávnych podmienok s vedomostnou zložkou sťažovateľa o daňovom podvode. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa, ktorého nákup tovaru bol správcom dane spochybnený, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a osobou uvedenou na faktúre, príp. inou zdaniteľnou osobou (iným platiteľom dane). Predloženie faktúry vystavenej v zmysle § 71 zákona o DPH (v prípade, že má všetky zákonom predpísané náležitosti) je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane, ak však správcovi dane na základe vykonaného dokazovania vzniknú pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených vo faktúre, je

52. Kasačný súd uzatvára, že po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne zistili skutkový stav. Dôkazy, ktoré správca dane nadobudol v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, riadne vyhodnotili a vysporiadali sa dôkladne aj so všetkými námietkami sťažovateľa. Argumentácia sťažovateľa uvedená v kasačnej sťažnosti zároveň nebola v žiadnom smere spôsobilá spochybniť závery krajského súdu, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku. V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

54. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP, § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.