4Sfk/27/2024

1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím číslo: 102274634/2021 zo dňa 15. novembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/ 2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 19.810,08 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie september 2018. 2. Správca dane uviedol, že žalobca: - nepreukázal prenos daňovej povinnosti podľa § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) vo vzťahu k deklarovanému predaju tovarov (tyče a prúty zo železa) pre odberateľa Diago SK s.r.o. z dôvodu, že nepreukázal existenciu deklarovaného tovaru a dodanie tovaru deklarovanému dodávateľovi, - nepreukázal dodanie tovarov podľa § 8 zákona o DPH (kovový šrot) pre odberateľa Diago SK s.r.o. z dôvodu, že nepreukázal existenciu deklarovaného tovaru a dodanie tovaru deklarovanému dodávateľovi, - nepreukázal nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH za dodanie tovaru (brúska, faktúra č. 180022 zo dňa 04.09.2021) a služieb (generálna oprava - vyvažovačka a skúšačka ložísk - faktúra č. 180023 zo dňa 11.09.2021 a č. 180024 zo dňa 18.09.2018) od dodávateľa Diago SK s.r.o. z dôvodu, že nepreukázal dodanie deklarovaných plnení (reálne uskutočnenie deklarovaných dodaní tovarov a služieb). 3. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101611818/2022 zo dňa 30. mája 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. V súvislosti s odpočtom DPH žalovaný skonštatoval, že žalobcom predložené doklady a tvrdenia nepreukazujú a neidentifikujú, akým spôsobom boli fakturované služby poskytnuté, kým a kde boli vykonané, resp. v akom rozsahu boli služby vykonané. Predložené karty majetku podľa žalovaného neobsahujú všetky údaje a zápisy súvisiace s evidenciou majetku od jeho obstarania. Z tohto dôvodu preto nepovažoval predložené doklady za dôveryhodné. 5. Žalovaný podotkol, že v kontrolovanom období konateľom oboch spoločností - dodávateľa i žalobcu bol Ing. Slavomír Kupčok, a preto bolo v možnostiach žalobcu zabezpečiť si dostatočné dôkazné prostriedky k vzájomným obchodným transakciám, keďže išlo o spriaznené osoby. 6. Žalovaný poukázal na nedostatočné vyjadrenia žalobcu k priebehu deklarovaných zdaniteľných obchodov, nekompletné doklady, zistené nezrovnalosti a prepojenosť deklarovaného dodávateľa so žalobcom v osobe konateľa. Dospel k záveru, že predložené doklady sú nevierohodné a bez pochybnosti nepreukazujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle sporných faktúr č. 180022 zo dňa 04.09.2021, č. 180023 zo dňa 11.09.2021 a č. 180024 zo dňa 18.09.2018.

7. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k TT-20S/79/2022-189 zo dňa 15. februára 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia.

Správny súd v odkazovanom rozsudku uviedol, že podstatou sporu medzi daňovými orgánmi a žalobcom bola otázka preukázania materiálnej existencie zdaniteľných plnení deklarovaných spornými faktúrami, ako jednej z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane. Z predložených dokladov správca dane zistil nezrovnalosti, spočívajúce v nesediacej a neúplnej skladovej evidencii, v nedôveryhodnom nákupe, skladovaní aj predaji deklarovaného tovaru, neidentifikovateľných meracích prístrojoch, neidentifikovanom technickom zhodnotení, nekontaktnosti dodávateľa žalobcu napriek tomu, že jeho konateľom bol konateľ žalobcu atď., za súčasného nepredloženia ostatných dokladov ako certifikáty, záručné listy, objednávky. Správny súd poukázal na to, že správca dane viackrát počas daňovej kontroly oboznámil žalobcu s uvedenými zisteniami z daňovej kontroly, a to napr. v zápisnici zo dňa 06.10.2020 a zo dňa 27.10.2020, ktorými spochybnil vierohodnosť a preukaznosť týchto podkladov. 10.

Podobne to podľa správneho súdu bolo s predloženým externým diskom HDD Verbatim, preverením ktorého správca dane zistil, že neobsahuje požadované doklady a dôkazy, čo je zachytené v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 27.10.2020.

Správny súd v odkazovanom rozsudku neprisvedčil žalobcovmu tvrdeniu, že by bol zaťažený neprimeraným dôkazným bremenom. Preverovaný bol dodávateľsko-odberateľský vzťah žalobcu a spoločnosti Diago SK s.r.o. a vyzvaný bol výlučne na preukázanie skutočností, na ktorých sa sám podieľal. O to jednoduchšie malo byť - podľa správneho súdu - pre žalobcu preukázať uskutočnenie preverovaných obchodov a disponovať potrebnými dokladmi, keď konateľom oboch spoločností (dodávateľa aj žalobcu) bola rovnaká osoba, Ing.

14. Správny súd podotkol, že obsah správnej žaloby bol vo vzťahu k viacerým žalobným dôvodom vágny, bez bližšej špecifikácie, majúci skôr povahu všeobecných, generických vyjadrení použiteľných pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia (spočívajúci napr. v neoznačení konkrétnych osôb, ktoré mali byť v konaní vypočuté, nevymedzení dôkazných prostriedkov, z ktorých malo vyplývať preukázanie zdaniteľných obchodov).

16. Správny súd uzavrel, že žalobca bol správcom dane riadne priebežne oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, tieto skutočnosti boli aj obsahom výstupných materiálov z daňovej kontroly, vyhotovených správcom dane (protokol, zápisnice). Pokiaľ ide o žalobcom namietaný neprimeraný prenos dôkazného bremena, správca dane a žalovaný v priebehu daňového konania a následne i vo svojich rozhodnutiach jasne deklarovali svoje výhrady voči predloženým dôkazom a konkrétne sa vyjadrili aj k dokladom, ktorých predloženie by bolo relevantné z hľadiska unesenia dôkazného bremena žalobcu.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného k nej

konanie. 18. Sťažovateľ namietal, že v napadnutom rozsudku sa nenachádza žiadna argumentácia k okolnostiam vyplývajúcim z predložených dokladov týkajúcich sa realizácie obchodu. Uviedol, že v žalobe namietal, že žalovaný nevyhodnotil všetky získané dôkazy, ako aj skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti vo vzájomných súvislostiach, ale správny súd sa s týmto nedostatočne vysporiadal. Ďalej poukázal na to, že dňa 16.10.202 doručil správcovi dane ďalšie doklady. Tiež namietal, že správca dane disponoval externým diskom HDD, na ktorom malo byť jeho účtovníctvo a skladové hospodárstvo. Tvrdil, že „účtovné a daňové doklady, ktoré boli zaistené OČTK dňa 16.12.2019.

za predčasné. Tvrdil, že správca dane podmieňoval uznanie odpočtu DPH skutočnosťami, ktoré z ustanovení zákona o DPH nevyplývajú. Poukázal na rozsudok Kemwater ProChemie, s.r.o., C-154/20, v zmysle ktorého nemôže vnútroštátna úprava ukladať daňovníkovi dodatočné podmienky a že nedostatky pri naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočet dane v prípade, keď je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok.

21. Sťažovateľ namietal, že správny súd nezaujal stanovisko k námietke neprehliadania správcom dane na nevyhodnotenie kontrolných výkazov, resp. na ich komparáciu, pričom v tomto kontexte poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR - sp. zn. 3Sžfk/24/2020.

poriadku. Tiež namietal, že v čase výkonu daňovej kontroly správca dane disponoval kompletnými účtovnými dokladmi, pretože tieto boli zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy. 23. Sťažovateľ ďalej argumentoval tým, že sa správny súd nezaoberal jeho námietkou týkajúcou sa rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní a že nevyhodnotil jeho námietky k vedomosti o prípadnej účasti na daňovom podvode. Tiež poukázal na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-60/19 (Vikingo), v zmysle ktorého nemožno zamietnuť právo na odpočet DPH z dôvodu nedodržania vnútroštátnych účtovných predpisov, ako ani z dôvodu nezrovnalostí na predchádzajúcich stupňoch reťazca. Namietal, že správca dane spochybnil vierohodnosť faktúry na základe nezrovnalostí v predchádzajúcich transakciách a správny súd si tieto závery osvojil bez hlbšieho skúmania.

IV. Konanie na kasačnom súde

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 26. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 27. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 28. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybraná súvisiaca právna úprava

VI. Právne názory kasačného súdu

35. Podstatné námietky v kasačnej sťažnosti spočívali v tom, že: (i) napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, (ii) nebol dodržaný postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, osobitne v súvislosti s oboznámením o nečitateľnosti predložených elektronických súborov, (iii) na sťažovateľa správca dane neprimerane preniesol dôkazné bremeno. Ku kvalite odvodnenia napadnutého rozsudku

Vlastnému postupu takéhoto odkazovania sťažovateľ vecne, ani formálne v kasačnej sťažnosti nič nevytkol (t. j. neargumentoval osobitosťami v príslušnom zdaňovacom období, ktoré by vylučovali postup podľa § 140 SSP). 37.

súvislostiach. 38. Kasačný súd (obdobne ako správny súd) konštatuje, že námietky vznesené v správnej žalobe boli formulované vo veľmi všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na konkrétne plnenia (dodanie tovaru a služieb - brúska a generálna oprava vyvažovačky a skúšačky ložísk) či tvrdenia a dôkazy predloženým k v tomuto zdaňovaciemu obdobiu (september 2018). Sťažovateľ v správnej žalobe síce namietal hodnotenie predložených dokladov, správna žaloba však neobsahuje konkrétne mienenú argumentáciu, v ktorej by sťažovateľ adresne rozporoval konkrétne závery správcu dane v súvislosti s hodnotením dôkazov zo str. 20-27 prvostupňového rozhodnutia - v čom bolo nesprávne hodnotenie faktúr a kariet majetku, dodacích listov a montážnych denníkov. Z miery všeobecnosti žalobných námietok vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené žalobné námietky reagoval správny súd.

. . (spočívajúci napr. v neoznačení konkrétnych osôb, ktoré mali byť v konaní vypočuté, nevymedzení dôkazných prostriedkov, z ktorých malo vyplývať preukázanie zdaniteľných obchodov). Súd v tejto súvislosti pripomína, že je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a nemôže za žalobcu konkretizovať ním uvedené dôvody, či domýšľať ním naznačené

40. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatočné vyjadrenie správneho súdu k hodnoteniu predložených dôkazov správcom dane, na uvedené správny súd osobitne reagoval poukazom na bod 43. odkazovaného rozsudku. Podstate takéhoto odkazovania sťažovateľ konkrétne v kasačnej sťažnosti nič nevytkol (t. j. ktorému dôkazu sa správny súd nevenoval, resp. v čom sa odlišujú jednotlivé zdaňovacie obdobia). Nad rámec uvedeného kasačný súd verifikoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a konštatuje, že tieto sa podrobne venujú predloženým dôkazom a skutočnostiam z nich vyplývajúcim a tieto hodnotia vo vzájomných súvislostiach - osobitne na str. 23 a 24 napadnutého rozhodnutia a str. 20-27 prvostupňového rozhodnutia.

rozsudku. 42. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd nezaujal stanovisko k jeho námietke, že správca dane nevyhodnotil, resp. nekomparoval kontrolné výkazy. Kasačný súd konštatuje, že táto žalobná námietka bola formulovaná na strane 4 správnej žaloby a bola vznesená v širšom kontexte, keď sťažovateľ namietal vyhodnotenie viacerých dôkazov (napríklad aj technických nosičov). Samotná skutočnosť, že sa správny súd vzhľadom na rozsah a povahu formulácie uvedenej námietky primárne zameral na hodnotenie dôkazov vo všeobecnosti, za stavu, keď sa žalovaný sa ku kontrolným výkazom vyjadril (napr. na str. 27 napadnutého rozhodnutia) - v kontexte predmetnej veci - uvedená skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí ani napadnutého rozsudku správneho súdu. Vo všeobecnosti kvalita a obsah námietky v správnej žalobe do značnej miery predurčuje spôsob, akým sa s ňou vysporiada správny súd - v zodpovedajúcej miere detailov v relevantných právnych, resp. skutkových otázkach.

. . tieto zistenia môžu byť relevantné pri právnom posúdení veci a to v závislosti od toho, či daná faktúra bola alebo nebola zaúčtovaná dodávateľom, konkrétne, vo vzťahu k nepriznaniu nároku z dôvodu absencie niektorej z hmotnoprávnych podmienok tohto nároku (v danom prípade prichádza do úvahy nepreukázanie, že predmet plnenia dodala sťažovateľovi iná zdaniteľná osoba), respektíve pri splnení hmotnoprávnych podmienok, avšak za súčasného úniku dane prichádza do úvahy aj podvodné konanie, pri ktorom však dôkazné bremeno znáša správca dane“).

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). 45. Európsky súd pre ľudské práva zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom

Hoci v niektorých prípadoch správny súd explicitne k jednotlivým parciálnym žalobným námietkam osobitné stanovisko nezaujal, s podstatou žalobnej argumentácie sa vysporiadal. Napadnutý rozsudok reaguje - v primeranej kvalitatívnej rovine - na podstatné žalobné námietky, a to aj s ohľadom na mieru všeobecnosti ich tvrdenia. Z uvedených dôvodov kasačný súd námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku vyhodnotil ako nedôvodnú. Úkony podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku - čitateľnosť elektronických súborov

Vzhľadom na vyššie uvedené, bola sťažnostná argumentácia smerujúca k tomu, že nebol dodržaný postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, osobitne v súvislosti s oboznámením o nečitateľnosti predložených elektronických súborov, vyhodnotená ako nedôvodná.

50. Kasačný súd zdôrazňuje, že v správnom súdnictve v zásade platí koncentračná zásada, v zmysle ktorej je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby.

Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane vyplývajúce z čl. 168 a nasl. Smernice 2006/112/ES sú, že (1) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), že (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a že (3) prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

53. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie nepochybne prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že odráža skutočnosť. Kasačný súd však poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 241/07-44 zo dňa 18.09.2008, podľa ktorého „zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu“.

55. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Niektoré zo vznesených pochybností sa týkali vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovanými dodávateľom (prepojenosť dodávateľa so sťažovateľom v osobe konateľa, nekontaktnosť dodávateľa a pod.). Pochybnosti sa teda netýkali subdodávateľa alebo nezrovnalostí v predchádzajúcich transakciách a stupňoch reťazca, ale vzťahu sťažovateľa s jeho priamym dodávateľom, preto sťažovateľova argumentácia rozhodnutím SD EÚ C-60/19 (Vikingo), a rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 nezodpovedá skutkovým a právnym okolnostiam prejednanej veci. Správca dane navyše spochybnil materiálnu existenciu plnenia aj ďalšími skutočnosťami, o. i.: - nedôveryhodná faktúra č. 180022 k tovaru - brúske, keď sťažovateľ predložil v priebehu daňovej kontroly dva zhodne číselne označené doklady, pri ktorých bol predmet fakturácie

bol samotný predmet plnenia pri tovare a rozsah a miesto poskytnutia služieb, rozsah a miesto dodania a zhodnotenie služby - preto aj pri aplikácii rozhodnutia SD EÚ Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/2020 je správny záver správneho súdu o tom, že vznesené pochybnosti správcu dane boli dostatočné. Kasačný súd zastáva názor, že od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať podstatu ním realizovaných obchodov.

57. Sťažovateľ tak má, pokiaľ ide o jeho dôkazné bremeno, dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť sťažovateľa spočívala v samotnom uplatnení práva na odpočítanie dane a následne povinnosť sťažovateľa dokázať svoje tvrdenie vyjadruje jeho dôkazné bremeno. Úlohou správcu dane je tvrdené skutočnosti verifikovať a prípadne relevantne spochybniť. V prípade ich spochybnenia (k čomu v posudzovanom prípade došlo) bolo následne na sťažovateľovi, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil (k čomu nedošlo). Je práve na sťažovateľovi, aby si zaobstaral vhodné dôkazy preukazujúce, že predmetné plnenie bolo reálne a nešlo o fiktívne plnenie. Pokiaľ sťažovateľ neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorý by následne v daňovom konaní nebol správcom dane spochybnený, neuniesol svoje dôkazné bremeno.

59. Vzhľadom na uvedené má kasačný súd, totožne s krajským súdom, za to, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, pokiaľ ide o splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. V prípade, ak hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú zo strany sťažovateľa preukázané (k čomu v súdenom prípade nedošlo), nie je dôvodom na zamietnutie odpočítanie dane daňový podvod (ktorý by prichádzal do úvahy v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane) a súvisiaci kasačný bod sťažovateľa teda nie je dôvodný a nebolo ani potrebné skúmať predpoklady na posúdenie veci ako daňového podvodu. 60.

61. Kasačný súd dáva do pozornosti, ako už uviedol vyššie, že dôvodom nepriznania uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov bolo najmä nepreukázanie hmotnoprávnej podmienky - materiálnej existencie tovaru a služieb. S ohľadom na povahu a účel faktúry ako formálnej podmienky práva na odpočítanie dane však platí, že ak je riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotných podmienok práva na odpočítanie dane, nedostatky na strane formálnych podmienok možno odpustiť (rozhodnutia SD EÚ Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/2020).

Správca dane sa napokon nesústredil len na skúmanie faktúr, ale zohľadnil aj dodatočné informácie poskytnuté sťažovateľom a tieto posudzoval vo vzájomných súvislostiach. Podľa kasačného súdu tak správca dane postupoval správne, keď sa primárne zameral na skúmanie materiálnej podmienky práva na odpočítanie dane, a to či došlo k dodaniu tovaru a služieb. Kasačný súd má za to, že z dokazovania vykonaného správcom dane splnenie materiálnych podmienok

Dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, správca dane aj žalovaný riadne vyhodnotili a vysporiadali sa dôkladne aj so všetkými podstatnými námietkami sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

65. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.