4Sfk/28/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: VANAPO, s. r. o., so sídlom Festivalová 802/09, 089 01 Svidník, IČO: 36455164, právne zastúpený: JUDr. Vlastimil Petrěk, PhD., advokát, Námestie sv. Egídia 6/11, 058 01 Poprad, IČO: 42399050, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, IČO: 00681156, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 10320/2018-M_OMPČ zo dňa 27.06.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/146/ 2018- 191 zo dňa 10. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Slovenskej republiky, sekcie kontroly, odbor kontroly projektov (ďalej len „prvostupňový orgán“), č. záznamu: 38508/2017, Číslo spisu: 15727/2017-M.ODMASK zo dňa 21.09.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca - prijímateľ nenávratného finančného príspevku zaviazaný vrátiť Riadiacemu orgánu pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na účty vedené v štátnej pokladnici čiastku 5.665,19 €.

písm. h) SSP v nadväznosti na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 528/2008 Z. z.“) bolo konštatované, že napadnuté rozhodnutie súdnemu prieskumu

4. Správny súd uviedol, že žalobca v žalobe ako aj počas administratívneho konania pred žalovaným namietal procesný postup ÚVO pri ukončení výkonu ním realizovanej kontroly, nakoľko mal za to, že zo strany ÚVO došlo k nezákonnému ukončeniu tejto kontroly, keďže ÚVO pristúpil k ústnemu prerokovaniu Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. I 1821 -7000/2014-OK/4 zo dňa 17.03.2015 (ďalej len „Protokol“) aj napriek tomu, že na to neboli splnené zákonné podmienky podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 10/1996 Z. z.“), nakoľko v danom prípade nenastala zákonnou úpravou predpokladaná situácia, že by sa vedúci kontrolovaného subjektu (žalobcu) bezdôvodne nedostavil na prerokovanie Protokolu, keďže tento svoju neúčasť včas a riadne ospravedlnil - práceneschopnosťou a nemožnosťou zabezpečiť za seba primeranú náhradu. Obdobná právna úprava sa nachádza aj v zákone č. 25/ 2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v rozhodnom znení (§ 146c ods. 5).

Záver prijatý v Protokole pritom predstavuje primárny podklad pre predmetné žalovaným uskutočnené administratívne konanie a v ňom vydané napadnuté rozhodnutie. 6. So vznesenou námietkou v administratívnom konaní (aj v správnej žalobe) žalobcu o nezákonnosti procesného postupu ÚVO pri ukončení kontroly (prerokovania Protokolu) sa podľa názoru správneho súdu žalovaný ani v prvostupňovom a ani v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal, nijako neodôvodnil prečo považoval namietaný postup ÚVO za zákonný a preto bol zákonným aj základný podklad jeho preskúmavaných rozhodnutí - Protokol o

7. Správny súd vzhľadom na dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ministra žalovaného - nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov týkajúci sa práve žalobnej námietky - podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia uvádza, že túto žalobcom vznesenú námietku (podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy) nemohol zodpovedne posúdiť, keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí k tejto namietanej skutočnosti nepriradil zodpovedajúcu správnu úvahu a tiež preto, že dôvod pre ktorý správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil (nepreskúmateľnosť) sám osebe spravidla bráni meritórnemu posúdeniu ostatných žalobných námietok.

8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že správne orgány postupujú v správnom konaní v súlade so zásadou zákonnosti, ktorá hovorí o povinnosti správnych orgánov postupovať v správnom konaní zákonným spôsobom a to tak, aby napĺňali ten účel, na ktorý bol príslušný správny orgán zriadený. Správny orgán je oprávnený konať len v rozsahu ustanovenom zákonom, ktorým je v tomto prípade najmä zákon č. 528/2008 Z. z., ktorý je osobitným predpisom vo vzťahu k správnemu konaniu. Tento zákon neukladá a ani neumožňuje správnemu orgánu vykonať kontrolu porušení zákona o verejnom obstarávaní ako ani spochybňovať zistenia ÚVO. Správny orgán postupoval v súlade s § 27a ods. 4 zákona č. 528/ 2008 Z. z., pričom správny súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal. 10. Protokol o kontrole vydaný ÚVO tvorí hmotnoprávny základ pre správne konanie sťažovateľa, je pre neho záväzný a tvorí riadnu súčasť dokumentácie použitej pre správne konanie. ÚVO je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie, ktorý vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním, pričom je výstup - Protokol o kontrole, záväzný pre všetky dotknuté subjekty. Sťažovateľ mal za to, že sa napadnutom rozhodnutí vysporiadal s námietkou žalobcu v rozsahu zákonom stanovených možností. Poukázal pritom na Uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 52/2019- 11 zo dňa 31.01.2019. 11. Sťažovateľ tiež konštatoval, že prvostupňovému ako ani druhostupňovému správnemu orgánu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť ako ani povinnosť preskúmavať rozhodnutia iného správneho orgánu, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov preskúmavajú ak, tak im nadriadené správne orgány alebo následne v rámci súdneho prieskumu súdy. Rovnako nie je oprávnený ani konštatovať porušenie, resp. nedodržanie postupu iného správneho orgánu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016. V prípade, že by správny orgán v rámci správneho konania mal preskúmavať jednotlivé zistenia a postupy ÚVO ako aj Protokol o kontrole ním vydaný, potom by ustanovenia zákona č. 528/2008 Z. z. boli rozporuplné, nakoľko správny orgán sa pri svojom rozhodovaní odvoláva na Protokol z kontroly vykonanej ÚVO, ktorý je preň záväzný a tvorí podklad rozhodnutia. V prípade, že by bol sťažovateľ povinný posudzovať správnosť Protokolu o kontrole, a teda ho preskúmať a vysloviť prípadnú nesprávnosť postupu ÚVO, nemohol by z neho vychádzať ako z podkladu pre svoje rozhodnutie a malo by to v podstate za následok spochybnenie celého postupu ÚVO a teda aj Protokolu o kontrole, na základe ktorého prebieha správne konanie, a z ktorého má sťažovateľ podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. vychádzať. 12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

13. Prejednávaná vec bola dňa 15.02.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a bola náhodným výberom technickým prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 6S - sp. zn. 6Ssk/38/2023.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

16. Priebeh administratívneho konania je podrobne opísaný v rozsudku správneho súdu, preto ho kasačný súd nebude bližšie opakovať, len naň v celom rozsahu odkazuje a uvádza jeho stručné zhrnutie: 17. Žalobca ako prijímateľ uzatvoril Zmluvu o poskytnutí NFP dňa 09.03.2009, na základe ktorej realizoval projekt s názvom „Kvalifikovaný personál - konkurenčná výhoda“ (ďalej len „Projekt“). Na základe podkladov a zistení pri realizácii a kontrole Projektu boli zistené skutočnosti, ktoré odôvodňovali začatie správneho konania. Po realizácii Projektu bola u žalobcu vykonaná opätovná administratívna kontrola verejného obstarávania na predmet zákazky „Príprava a realizácia školiacich modulov“. Pri tejto kontrole boli zistené viaceré porušenia pravidiel verejného obstarávania, na základe čoho bola sťažovateľom vystavená Správa o zistenej nezrovnalosti. Sťažovateľ následne podal podnet na ÚVO, na základe čoho ÚVO potvrdil zistenia porušení pravidiel verejného obstarávania v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, č. 11821-7000/2014-OK/4 zo dňa 17.03.2015.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol sťažovateľ žalobou napadnutým rozhodnutím č.: 10320/2018-M.OMPČ zo dňa 27.06.2018 tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

19. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

23. Kasačný súd uvádza, že sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu, preto naň odkazuje, a aby zbytočne neopakoval detaily skutkového stavu a argumentáciu správneho súdu, obmedzí sa iba na rozvinutie niektorých jej častí a uvedie svoje doplňujúce závery. 24.

Okrem uvedenia skutkového stavu veci, správny orgán opíše všetky skutočnosti, ktoré pri vydaní rozhodnutia bral do úvahy, vymedzí dôkazy a všetky ostatné podklady, ktoré bral pri vydaní rozhodnutia do úvahy a analyzuje svoje úvahy pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia má byť jednoznačne preukázané, prečo správny orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností.

V prejednávanej veci však uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu absentuje. Kasačný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorú možno aplikovať v danom prípade aj na správne konanie, podľa ktorej súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

26. V tomto smere tak kasačný súd uvádza, že z rozhodnutia sťažovateľa nie je zrejmé ako sa vysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v rozklade, keďže do odôvodnenia svojho rozhodnutia iba prevzal závery prvostupňového orgánu s konštatovaním, že vyhodnotil procesný postup ÚVO ako súladný zo zákonom a Protokol ako spôsobilý podklad pre svoje rozhodnutie. Uvedené platí najmä v prípade, keď aj podľa samotného sťažovateľa tvorí predmetný Protokol hmotnoprávny základ pre správne konanie sťažovateľa a tvorí riadnu súčasť dokumentácie použitej pre správne konanie.

Pokiaľ tak má daný Protokol z kontroly, ktorý nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve a priamo sa nedotýka právneho postavenia žalobcu byť základným podkladom pre následne rozhodovanie správneho orgánu, je povinnosťou správneho orgánu (v tomto prípade sťažovateľa), riadne sa vysporiadať s námietkami žalobcu a zobrať do úvahy všetky skutočnosti vyplývajúce z konania predchádzajúce vydanému rozhodnutiu sťažovateľa. Nepostačuje skutočnosť, že žalobca nenapadol žalobou zákonnosť postupu kontroly ÚVO.

Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla aj posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok. 29. Nakoľko správny súd prejednávanú vec správne posúdil keď rozhodnutie sťažovateľa zrušil pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a argumentácia sťažovateľa uvedená v kasačnej sťažnosti zároveň nebola spôsobilá spochybniť závery správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.