4Sfk/30/2021

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd") napadnutým rozsudkom č. k. 2S/220/2020-128 zo dňa 26. mája 2021 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.101202161/2020 z 21. júla 2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100673721/2019 z 12. maca 2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok") sťažovateľovi na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016 určil rozdiel dane v sume 96189,20 EUR.

daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre

3. Správny súd v tomto kontexte poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.).

za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený".

bremeno". Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa.

5. Správny súd ďalej uviedol, že tie subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33).

6. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keď znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom

partnera. Inak sa, napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad

7. Krajský súd ďalej uviedol, že článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c písm. a/ prvý odsek šiestej Smernice Rady 77/388/EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej Smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný" uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť

8. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/ 11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).

10. Pokiaľ ide o dodávateľa Option Service s.r.o., z obchodného registra vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 27Cbr/41/2015-20 z 9. októbra 2015, právoplatným dňa 25.11.2015 zrušil túto obchodnú spoločnosť bez likvidácie. Správny súd mal preto za to, že z uvedeného je zrejmé, že v čase deklarovaného obchodu, február 2016, nevykonávala obchodná spoločnosť Option Service s.r.o. podnikateľskú činnosť, resp. vykonávať nesmela, čoho si nepochybne boli vedomé i osoby, ktoré za spoločnosť v čase jej existencie konali.

eventuálne došlo k dodaniu tovaru, z hľadiska týkajúceho sa súdenej veci by takéto dodanie nepodliehalo režimu zdanenia v súlade so zákonom. Ako osoba zrušená bez likvidácie Option Service s.r.o. nemohla platne nadobudnúť a ani následne dodať žiaden tovar.

12. Z toho istého dôvodu - nedodanie tovaru, nemohla deklarovanému dodávateľovi Option Service s.r.o. vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH ani v prípade zaplatenia za údajné dodanie. Vznik daňovej povinnosti spôsobom podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH je totiž naviazaný na následné dodanie tovaru a k tomu, ako už súd vyššie vysvetlil, nemohlo podľa práva platným spôsobom dôjsť.

Pokiaľ ide o ďalšieho deklarovaného dodávateľa žalobcu, obchodnú spoločnosť FMT, s.r.o., správca dane zistil skutočnosti, ktoré vnášajú vážne pochybnosti o reálnosti obchodov v príslušnom zdaňovacom období a opodstatnenosti vystavených faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH, pričom by bola na mieste i úvaha o vedomom konaní dodávateľskej a subdodávateľskej spoločnosti so zámerom získať neoprávnenú výhodu.

za dodanie služieb. V tomto období si uplatnil za obstaranie od daňového subjektu UPROKO s.r.o. sumu DPH 103.396,12 eura, čo však bolo v nesúlade s deklarovanými zdaniteľnými plneniami subdodávateľa UPROKO s.r.o. Správca dane tiež zistil, že FMT, s.r.o. bola dodávateľom aj spoločnosti BKP Holding, s.r.o., ktorá bola tiež dodávateľom žalobcu.

. Rovnako ako v predchádzajúcom odseku opísaný spôsob zániku bol uplatnený aj pri treťom deklarovanom dodávateľovi žalobcu, obchodnej spoločnosti BKP Holding, s.r.o. . Aj táto spoločnosť zanikla spolu s dodávateľom žalobcu FMT, s.r.o. a subdodávateľom UPROKO s.r.o. v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou KIVOX, s.r.o. Obaja dodávatelia BKP

16. Obchodná spoločnosť Neville Group s.r.o. je v poradí štvrtým deklarovaným dodávateľom žalobcu, ten predložil faktúru č. 1600008 zo dňa 11.02.2016, základ dane 72500,00 eur, 20% DPH 14500,00 eur, cena spolu 87000,00 eur. Konateľ Neville Group s.r.o. ozrejmil, že žalobca mal záujem o kúpu vysokozdvižného vozíka, pričom sa dohodli, že faktúra bude vystavená pri zaplatení za tovar. Žalobca si tovar prevzal, za vozík však odmieta zaplatiť alebo ho vrátiť. Dodávateľ teda poprel uskutočnenie obchodu aj vystavenie faktúry žalobcovi.

Pokiaľ Neville Group s.r.o., nepotvrdil uskutočnenie obchodu a vystavenie faktúry žalobcovi vôbec a tiež ani neuviedol vystavenie spornej faktúry v kontrolnom výkaze (§ 78a zákona o DPH) k daňovému priznaniu za príslušné zdaňovacie obdobie DPH, bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdili jeho tvrdenia dôvodne spochybnené v dôsledku vyššie uvedených zistení. Také dôkazy však žalobca v daňovom konaní nepredložil.

Len samotné vzájomné potvrdenie uskutočnenia obchodov medzi jeho účastníkmi celkom logicky nepostačuje. Inak by Daňový poriadok neobsahoval právnu úpravu dokazovania uvedenú v § 24 a nasl. Hoci teda BKB Holding s.r.o. a FMT, s.r.o. dodania potvrdili, je potrebné sa vysporiadať s pochybnosťou, prečo ani dodávateľ a ani žalobca nedisponujú dôkazom o priebehu obchodov s konkrétnym obsahom o činnostiach, ktoré majú pre podnikateľa ekonomický zmysel.

19. Takouto stopou by boli napríklad podklady informujúce o druhu, množstve, kvalite a iných vlastnostiach tovaru a o jeho prepravovaní prípadne preskladňovaní alebo o oboznámení sa s požiadavkami pre projekt, na ktorý bolo potrebné zabezpečiť IT služby, o koordinácii jednotlivých úkonov medzi dodávateľmi a odberateľom (napr. s FORUM technologies), o zabezpečení postupu prác, o bezpečnosti a pod., pričom uvedený výpočet je z hľadiska možných ďalších dôkazov len minimálny a predpokladá sa, že podnikateľ pri svojej bežnej činnosti disponuje množstvom aj iných dôkazov, ktoré získal v priebehu realizovania svojich obchodov. 20.

predložil. 21. Ako aj správny súd opakovane uviedol, povinnosťou daňového subjektu pri realizácii zdaniteľného obchodu je správať sa s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu.

22. Situácia týkajúca sa všetkých vyššie spomenutých dodávateľov má, podľa názoru správneho súdu, spoločného menovateľa, a tým je, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno (§ 24 Daňového poriadku), keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie na predmetných faktúrach deklarovaných zdaniteľných plnení od uvedených spoločností, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. Za dôležité považoval správny súd zistenie, že ani žalobca ani jeho dodávatelia nedokázali hodnoverne a určito definovať pôvod predmetu dodávok fakturovaných v sporných faktúrach. V podstatných skutočnostiach si tvrdenia žalobcu a dodávateľov odporovali, alebo neboli podporené právne relevantnými (predovšetkým listinnými) dôkazmi.

V daňovom konaní nemá správca dane povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť dokladov vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom a službami skutočne obchodoval.

Pokiaľ bol v neprospech žalobcu porušený proces, následne správca dane tieto vytknuté procesné pochybenia odstránil a umožnil žalobcovi si uplatniť svoje práva. Daňové orgány sa nedopustili pochybenia vytýkaného žalobcom. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi zadováženými pred vydaním rozhodnutia vo veci a mal tiež vytvorený dostatočný priestor na vyjadrenie sa k týmto podkladom.

26. Pokiaľ žalobca namietal vadu v doručovaní alebo nedodržanie lehoty na rozhodnutie žalovaným, mal správny súd za potrebné s poukazom na argumentáciu uvedenú v odsekoch 110 až 145 svojho rozhodnutia zdôrazniť, že prípadné zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov len z formálnych dôvodov pre málo významné procesné pochybenia by bolo samoúčelným riešením. Vzhľadom na nepochybné zistenia daňových orgánov, z ktorých vyplynulo, že z dôvodov porušenia hmotnoprávnych predpisov žalobcovi nevzniklo z predmetných faktúr právo na odpočítanie dane bolo zrejmé, že v konečnom dôsledku by zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí neznamenalo v novom konaní pred daňovými orgánmi pre žalobcu nádej na priaznivejší výsledok.

28. Hoci je chybou správneho orgánu, že doručuje písomnosti účastníkovi a nie zástupcovi, ktorého si pre konanie zvolil, nebolo žalobcom namietané a nevyplýva to ani z administratívneho spisu, že by mu takýmto spôsobom bolo obmedzené právo na obhajobu a na spravodlivý proces.

žalobcu. 30. Žalobca namietal zmätočnosť výroku rozhodnutia správcu dane. K tejto námietke sa súd vyjadril v bode 33 odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ záhlavie (nie výrok, ako tvrdí žalobca) rozhodnutia správcu dane obsahuje, že rozhodol aj na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ, ide o údaj nadbytočný, avšak vôbec ho nemožno považovať za údaj nesprávny alebo nezákonný, pretože judikatúra Súdneho dvora EÚ je nepopierateľným prameňom práva a je priamo záväzná pre orgán. Členského štátu EÚ, teda aj pre správcu dane a žalovaného.

32. Správny súd mal za to, že namietaná chyba, kedy správca dane vo výroku rozhodnutia uviedol slová v nesprávnom poradí, teda „roka február 2016" miesto správneho poradia „február roka 2016" je iba chybou v písaní a nemožno ju považovať za schopnú privodiť neistotu, ktorého zdaňovacieho obdobia DPH sa rozhodnutie týka. Z pohľadu triviálnej preskúmateľnosti posudzovanej a hodnotenej súdom, rozhodnutie správcu dane nebolo

34. Pokiaľ ide o absentujúci výrok o náhrade trov konania, žalobca ho namietal spôsobom opísaným v ods. 37 odôvodnenia rozsudku. Ani s touto námietkou sa správny súd nestotožnil, pretože z dikcie § 12 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že daňový subjekt vlastné náklady, ktoré mu vznikli počas daňového konania, uhrádza sám a ostatné náklady uhrádza príslušný správca dane. Keďže táto povinnosť priamo vyplýva zo zákona, nie je potrebné to duplicitne uvádzať do výroku rozhodnutia. Odhliadnuc od toho, že nerozhodnutie o trovách administratívneho konania, ako uviedol správny súd, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej, nemôže byť táto skutočnosť vnímaná ako spôsobilá dotknúť sa právnej sféry žalobcu, poškodiť ho alebo ohroziť na jeho právach alebo oprávnených dôvodné záujmoch.

spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 ObZ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak robí.

36. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH, oba správne orgány správne a podrobne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

37. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ") riadne a včas prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie, alternatívne, aby kasačný súd vec zrušil a vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

39. Sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft. Mal za to, že niektoré časti rozhodnutia priamo negujú právne úvahy a posúdenie správneho súdu. Už zo samotnej podstaty Smernice 2006/112 vyplýva, že je neakceptovateľné zamietnutie práva na odpočet dane len na základe porušenia vnútroštátneho práva, teda § 49 ods. 1 zákona o DPH tak, ako to konštatuje správca dane. V tejto súvislosti odkázal sťažovateľ na nález ÚS SR č. k. II. ÚS 148/06-33 a I. ÚS 241/ 07, z ktorých vyplýva, že všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd. Správny súd podľa sťažovateľa len konštatoval porušenie niektorých ust. § 49 zákona o DPH, pričom však neuviedol, akým spôsobom správca dane, zohľadnením uvedenej judikatúry, pristúpil k zamietnutiu práva na odpočet DPH.

konaní. 41. Sťažovateľ ďalej odkázal na žalobné námietky, s ktorými sa podľa jeho názoru, správny súd vôbec nevysporiadal, a to takmer doslovným prekopírovaním množstva strán žaloby. 42. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní, v ktorom navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. K sťažnostnému bodu týkajúcemu sa doručovania uviedol, že je nesporné, že sťažovateľ udelil vo veciach týkajúcich sa daňovej kontroly za zdaňovacieho obdobie február 2016 plnú moc v celom rozsahu zastupovania právnemu zástupcovi. Predmetná plná moc bola doručená 13. mája 2019. Následne 19.

43. K námietke nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia uviedol žalovaný, že správca dane požiadal o predĺženie lehoty podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku, žiadosti bolo vyhovené a lehota vola rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR predĺžená o 90 dní. Žalovaný z administratívneho spisu síce zistil, že sťažovateľ o predĺžení nebol upovedomený, za dôležité však považoval, že sťažovateľ sa o predĺžení lehoty dozvedel o dva mesiace z oboznámenia č. 100224526/2020. Preto mal za to, že sťažovateľ bol upovedomený a nebol ukrátený na svojich právach a namietané porušenie ust. § 65 ods. 1 Daňového poriadku považuje za nedôvodné.

45. Záverom žalovaný uviedol, že posúdenie veci správnym súdom bolo, podľa neho, ku každej deklarovanej dodávateľskej spoločnosti osobitné a pritom vo vzájomných súvislostiach a súd sa zrozumiteľne vypriadal so všetkými podstatnými žalobnými námietkami a vyhodnotil ich v súlade s rozsiahlou judikatúrou.

49. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 50. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 51. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 52. Podľa § 12 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. 53. Podľa § 12 ods. 2 Daňového poriadku ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká, b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká, c) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká. 54. Podľa § 12 ods. 3 Daňového poriadku o uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa ich uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote. 55. Podľa § 12 ods. 4 Daňového poriadku ak správca dane uhradil náklady podľa odseku 2, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu alebo inej osoby, môže správca dane rozhodnutím uložiť povinnosť daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady uhradiť. Náhrada nákladov je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

57. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 58.

59. Podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi.

61. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

63. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom

69. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

71. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či sťažovateľ uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu podmienok pre priznanie odpočtu dane podľa § 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH vo vzťahu k spornému dodaniu tovarov a služieb jednotlivými spoločnosťami.

Jednotný systém DPH v Európskej únii nemožno narúšať existenciou najrôznejších vlastných, vzájomne nekompatibilných, národných verzií predpisov upravujúcich DPH, či národných verzii interpretácie smernice o DPH nezohľadňujúcich záväzný výklad Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022, body 22 a 23).

74. Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry. 75. Platí, že nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia SD EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29 ).

77. Ku kasačným sťažovateľom namietanému prenosu dôkazného kasačný súd uvádza, že ním citovaná rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR bola medzičasom už novšou judikatúrou prekonaná a práve ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.

78. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

79. Krajský súd správne v odôvodnení rozhodnutia dospel k záverom o potrebe obozretnosti v obchodnoprávnych vzťahoch a jej vyžadovanie je plne v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia SD EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie SD EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej

80. Preto správne uviedol správny súd, že pokiaľ ide o dôkazy o uskutočnenom obchode, tými by prirodzene nedisponoval len samotný sťažovateľ, ale museli by ich mať k dispozícii aj jeho dodávatelia a boli by ich daňovým orgánom predložili. Uvedené by však platilo za predpokladu, že dodávatelia žalobcovi reálne poskytovali tvrdené služby alebo dodali tovar a potom by aj osoby oprávnené konať za uvedené subjekty boli dostatočne informované o obsahu jednotlivých zodpovedajúcich činnostiach vzťahujúcich sa na plnenie zmluvy a disponovali by dôkazmi o oprávnenosti fakturovať dodaný tovar alebo poskytnuté služby, a tieto by správcovi dane i predložili. 81.

82. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd, rovnako ako správny súd, považuje za zákonný záver správcu dane a žalovaného o nepriznaní nároku na odpočet DPH sťažovateľovi vo vzťahu k sporným obchodom. 83.

85. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. júla 2023