4Sfk/30/2024

1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím číslo: 102274715/2021 zo dňa 15. novembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/ 2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12.720,00 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie október 2018. 2. Správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) za dodanie tovaru od dodávateľa Diago SK s.r.o. z dôvodu, že nepreukázal dodanie deklarovaných plnení (reálne uskutočnenie deklarovaných dodaní tovarov) z : - faktúry č. 180028 („BETEX MF Generator“), - faktúry č. 180029 („BETEX Hydraulický puller HXPM 100 kw“). 3. Správca dane skonštatoval, že preverením predložených dokladov vyplynulo nasledovné: - predložené doklady nepreukazujú a neidentifikujú, aké technické zariadenie bolo dodané (nie je identifikované napr. výrobné číslo zariadení, technické parametre a technická dokumentácia), - označenie predmetu fakturácie na faktúre č. 180029 je na zhodne číselných dokladoch uvedené rozdielne, - správca dane nezistil žiadne práce vykonané na nakúpenom BETEX MF Generatore, - čase fakturovaných prác mal žalobca aj jeho dodávateľ rovnakého konateľa, - dodávateľ dňa 19.12.2018 vstúpil do likvidácie - preto si mal žalobca zabezpečiť dôkazné prostriedky k transakciám, pretože sa jednalo o spriaznené osoby, - žalobca nepredložil doplňujúce doklady k deklarovaným plneniam (objednávky, záručné listy, technické správy a pod.), - deklarovaný dodávateľ je nekontaktný, neplní si povinnosti voči správcovi dane. 4. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101611874/2022 zo dňa 30. mája 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nepreukázal skutočnosti, na ktorých sa sám podieľal. Žalovaný podotkol, že v kontrolovanom období konateľom oboch spoločností - dodávateľa i žalobcu bol Ing. Slavomír Kupčok, a preto bolo v možnostiach žalobcu zabezpečiť si dostatočné dôkazné prostriedky k vzájomným obchodným transakciám, keďže išlo o spriaznené osoby. 6. Žalovaný poukázal na nedostatočné vyjadrenia žalobcu k priebehu deklarovaných zdaniteľných obchodov, nekompletné doklady, zistené nezrovnalosti a prepojenosť deklarovaného dodávateľa so žalobcom v osobe konateľa. Dospel k záveru, že predložené doklady sú nevierohodné a bez pochybnosti nepreukazujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle sporných faktúr.

7. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k TT-14S/79/2022 - 161 zo dňa 26. októbra 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia.

Správny súd zdôraznil, že je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a nemôže za žalobcu konkretizovať ním uvedené dôvody. 9. Správny súd uviedol, že podstatou sporu medzi daňovými orgánmi a žalobcom bola otázka preukázania materiálnej existencie zdaniteľných plnení deklarovaných spornými faktúrami, ako jednej z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane. Žalobca nepredložil dostatok dôkazov na preukázanie materiálnej existencie zdaniteľných plnení deklarovaných spornými faktúrami.

Tieto zistenia, ako aj zistenia týkajúce sa spoločnosti Diago Sk s. r. o., v likvidácii, správca dane žalobcovi oznámil. 11. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa nesprávneho hodnotenia obsahu technických nosičov dát, z ktorých mal správca dane mať za preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, správny súd poukázal - o. i. - na to, že k predloženému USB kľúču sa správca dane vyjadril na ústnom pojednávaní dňa 06. októbra 2020, kedy konštatoval, že tento technický nosič dát predložený žalobcom 15. júla 2020 obsahuje súbory MRP, ktoré sa nedali otvoriť a že tento technický nosič dát neobsahuje požadované doklady a dôkazy (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 06. októbra 2020, s. 38, oznámenie obdobného obsahu sa nachádza aj v protokole o daňovej kontrole, s. 60). Nebola teda opodstatnená námietka žalobcu, že až do oznámenia prvostupňového rozhodnutia nemal vedomosť o tom, že správca dane obsah tohto USB kľúča nevie vyhodnotiť v jeho prospech. Pokiaľ žalobca predložil správcovi dane dňa 06. októbra 2020 externý disk HDD Verbatim, na ktorom malo byť účtovníctvo za roky 2014 - 2018,

12. K námietke o opätovnom nevypočutí konateľa žalobcu Ing. Slavomíra Kupčoka, správny súd v uviedol, že tento bol počas daňovej kontroly vypočutý, ale nevyjadril sa k sporným faktúram. 13. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa povinnosti správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku správny súd uviedol, že z obsahu oboch zápisníc zo dňa 15. júla 2020 a 27. októbra 2020 vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly bola spochybnená existencia materiálneho plnenia a žalobca bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov a zrejmých rozporov.

Slavomír Kupčok, ktorý svoj podiel predal českej spoločnosti a 19. decembra 2018 spoločnosť vstúpila do likvidácie, pričom žalobca si mal zabezpečiť dôkazné prostriedky k vzájomným obchodným transakciám, keďže sa jednalo o spriaznené osoby, (iv) likvidátorom sa stal Martin Novák, ktorý bol od roku 2010 angažovaný minimálne v 50 spoločnostiach v Českej republike a minimálne v 100 spoločnostiach v Slovenskej republike, pričom správca dane predpokladal, že sa jednalo o osobu, ktorá bola účelovo využívaná na deklarovanie fiktívneho podnikania v spoločnostiach, (v) k deklarovaným plneniam žalobca nepredložil okrem dodacieho listu žiadne dôkazy preukazujúce reálne dodanie deklarovaných plnení.

15. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v konaní bol zaťažený dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplývalo, keďže mal preukazovať právne vzťahy jeho dodávateľa a jeho subdodávateľov, správny súd zdôraznil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol žalobca vyzvaný výlučne na preukázanie skutočností, na ktorých sa sám podieľal, keďže bol preverovaný dodávateľsko - odberateľský vzťah žalobcu a spoločnosti Diago SK s. r. o. v likvidácii. Keďže konateľom oboch spoločností (dodávateľa aj žalobcu) bola rovnaká osoba, Ing. Slavomír Kupčok, bolo v možnostiach žalobcu disponovať uvedenými podkladmi a všetkými informáciami týkajúcimi sa deklarovaných zdaniteľných obchodov, ako zo strany odberateľa, tak i dodávateľa. Žalobca k deklarovaným plneniam okrem dodacieho listu nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali ich reálne dodanie.

16. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie alebo aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie

. . boli zaistené OČTK dňa 16.12.2019. . . sa dostali do dispozície správcovi dane dňa 23.06.2020“. 18. Sťažovateľ namietal, že správny súd sa bez hlbšieho skúmania námietok stotožnilo s argumentáciou žalovaného, že boli predložená len faktúra, príjemka a dodací list (k tomu odkázal na bod 94. napadnutého rozsudku). 19.

za predčasné. Tvrdil, že správca dane podmieňoval uznanie odpočtu DPH skutočnosťami, ktoré z ustanovení zákona o DPH nevyplývajú. Poukázal na rozsudok Kemwater ProChemie, s.r.o., C-154/20, v zmysle ktorého nemôže vnútroštátna úprava ukladať daňovníkovi dodatočné podmienky a že nedostatky pri naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočet dane v prípade, keď je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok.

Sťažovateľ namietal, že správny súd nezaujal stanovisko k námietke neprihliadania správcom dane na nevyhodnotenie kontrolných výkazov, resp. na ich komparáciu, pričom v tomto kontexte poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 3Sžfk/24/2020.

Tiež namietal, že v čase výkonu daňovej kontroly správca dane disponoval kompletnými účtovnými dokladmi, pretože tieto boli zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy. 23. Sťažovateľ ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v bode 94. zmätočné - odporuje si, keď na jednej strane tvrdí, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky a na druhej strane spochybňuje obozretnosť, primeranú odbornú starostlivosť a dobromyseľnosť sťažovateľa. 24.

25. Tiež poukázal na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-60/19 (Vikingo), v zmysle ktorého nemožno zamietnuť právo na odpočet DPH z dôvodu nedodržania vnútroštátnych účtovných predpisov, ako ani z dôvodu nezrovnalostí na predchádzajúcich stupňoch reťazca. Namietal, že správca dane spochybnil vierohodnosť faktúry na základe nezrovnalostí v predchádzajúcich transakciách a správny súd si tieto závery osvojil bez hlbšieho skúmania.

IV. Konanie na kasačnom súde

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 28. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 29. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 30. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového spisového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybraná súvisiaca právna úprava

VI. Právne názory kasačného súdu

37. Kasačná sťažnosť bola odôvodnená podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Kasačný súd konštatuje, že v texte kasačnej sťažnosti sa jednotlivé dôvody sťažnosti značne prelínajú, pretože sťažovateľ formálne nezaradil dôvody pod konkrétne zákonné ustanovenia, resp. kasačný dôvod. Podstatné námietky v kasačnej sťažnosti spočívali v tom, že: (i) napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, (ii) nebol dodržaný postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, osobitne v súvislosti s oboznámením o nečitateľnosti predložených elektronických súborov, (iii) na sťažovateľa správca dane neprimerane preniesol dôkazné bremeno. Ku kvalite odvodnenia napadnutého rozsudku

rozsudku. 39. Sťažovateľ napadnutému rozsudku vytýka, že na jeho námietky dostatočne nereaguje. Osobitne poukázal na to, že v napadnutom rozsudku sa nenachádza žiadna argumentácia k okolnostiam vyplývajúcich z predložených dokladov týkajúcich sa realizácie obchodu a že sa správny súd nedostatočne vysporiadal s námietkou, že žalovaný nevyhodnotil všetky získané dôkazy, ako aj skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti vo vzájomných súvislostiach.

Sťažovateľ v správnej žalobe síce namietal hodnotenie predložených dokladov, správna žaloba však neobsahuje konkrétne mienenú argumentáciu, v ktorej by sťažovateľ adresne rozporoval konkrétne závery správcu dane v súvislosti s hodnotením dôkazov osobitne na str. 17-19 prvostupňového rozhodnutia - v čom bolo nesprávne hodnotenie faktúr, kariet majetku, dodacích listov a odovzdávacích

vyvodzuje nezákonnosť. . .]. 41. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatočné vyjadrenie správneho súdu k hodnoteniu predložených dôkazov správcom dane, na uvedené správny súd osobitne reagoval v bodoch 75. - 86. napadnutého rozsudku.

Preto táto zmätočnosť kasačných námietok limitovala správny súd pri prieskume napadnutého rozsudku, keď tento preskúmal právne posúdenie a preskúmateľnosť napadnutého rozsudku ako celku, keďže nemohol verifikovať poukazy na konkrétne, v rozsudku sa nenachádzajúce body.

Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd nezaujal stanovisko k jeho námietke, že správca dane nevyhodnotil, resp. nekomparoval kontrolné výkazy. Kasačný súd konštatuje, že táto žalobná námietka bola formulovaná na strane 4 správnej žaloby a bola vznesená v širšom kontexte, keď sťažovateľ namietal vyhodnotenie viacerých dôkazov (napríklad aj technických nosičov). Samotná skutočnosť, že sa správny súd vzhľadom na rozsah a povahu formulácie uvedenej námietky primárne zameral na hodnotenie dôkazov vo všeobecnosti, za stavu, keď sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí ku kontrolným výkazom vyjadril - v kontexte predmetnej veci - uvedená skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí ani napadnutého rozsudku správneho súdu. Vo všeobecnosti kvalita a obsah námietky v správnej žalobe do značnej miery predurčuje spôsob, akým sa s ňou vysporiada správny súd - v zodpovedajúcej miere detailov v relevantných právnych, resp. skutkových otázkach.

. . tieto zistenia môžu byť relevantné pri právnom posúdení veci a to v závislosti od toho, či daná faktúra bola alebo nebola zaúčtovaná dodávateľom, konkrétne, vo vzťahu k nepriznaniu nároku z dôvodu absencie niektorej z hmotnoprávnych podmienok tohto nároku (v danom prípade prichádza do úvahy nepreukázanie, že predmet plnenia dodala sťažovateľovi iná zdaniteľná osoba), respektíve pri splnení hmotnoprávnych podmienok, avšak za súčasného úniku dane prichádza do úvahy aj podvodné konanie, pri ktorom však dôkazné bremeno znáša správca dane“).

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). 47. Európsky súd pre ľudské práva zároveň tiež opakovane pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko).

vysporiadal. Napadnutý rozsudok reaguje - v primeranej kvalitatívnej rovine - na podstatné žalobné námietky, a to aj s ohľadom na mieru všeobecnosti ich tvrdenia. 49. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval argumentáciu správneho súdu k zásade primeranej odbornej starostlivosti, uvedená argumentácia správneho súdu je reakcia na konkrétne žalobné námietky sťažovateľa a táto nespôsobila nepreskúmateľnosť ani vnútorný rozpor rozsudku. Tiež poukaz v bode 89. napadnutého rozsudku na uznesenie v trestnom konaní v tomto kontexte možno vnímať len ako konštatovanie obiter dictum, a nie za posúdenie relevantné pre rozhodnutie vo veci.

51. Kasačný súd verifikoval, že správny súd sa v bodoch 78.-81. napadnutého rozsudku vysporiadal s oboznamovaním sťažovateľa na ústnych pojednávaniach v priebehu daňovej kontroly, konkrétne zo dňa 06.10.2020 a 27.10.2020. Sťažovateľ teda nebol o nemožnosti otvoriť súborov na nosičoch dát oboznámený až v protokole tak, ako to tvrdil v kasačnej sťažnosti - uvedené netvrdil ani správny súd v napadnutom rozsudku. Vyhodnotenie správneho súdu, že sťažovateľ bol o nemožnosti otvorenia dátových nosičov oboznámený už na ústnych pojednávaniach zo dňa 06.10.2020 a 27.10.2020, zodpovedajú aj obsahu administratívneho spisu. V tomto kontexte kasačný súd osobitne poukazuje na str. 49 zápisnice ústneho pojednávania zo dňa 06.10.2020, v ktorej je uvedené, že sťažovateľ predložil „technický nosič dát, ktorý obsahoval súbory MRP (ktoré sa nedali správcovi dane otvoriť)“. Nie je teda pravdivé opakované tvrdenie sťažovateľa, že sa o nemožnosti otvoriť súborov na nosičoch dát dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia, resp. z protokolu.

53. Sťažnostná námietka, že v čase výkonu daňovej kontroly správca dane disponoval kompletnými účtovnými dokladmi, pretože tieto boli zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy jednak nebola vznesená v správnej žalobe a navyše ani v kasačnej sťažnosti nebola konkrétne vznesená - žalobca nepoukázal na to, ktorý konkrétny účtovný doklad (vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2018), ktorý v administratívnom konaní sťažovateľ nepredložil, mal podľa neho správca dane mať týmto spôsobom k dispozícii.

K dôkaznému bremenu 55. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik tohto nároku súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. 56.

57. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie nepochybne prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že odráža skutočnosť. Kasačný súd však poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 zo dňa 18.09.2008, podľa ktorého „zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu“.

59. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Niektoré zo vznesených pochybností sa týkali vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovanými dodávateľom (prepojenosť dodávateľa so sťažovateľom v osobe konateľa, nekontaktnosť dodávateľa a pod.). Pochybnosti sa teda netýkali subdodávateľa alebo nezrovnalostí v predchádzajúcich transakciách a stupňoch reťazca, ale vzťahu sťažovateľa s jeho priamym dodávateľom, preto sťažovateľova argumentácia rozhodnutím SD EÚ C-60/19 (Vikingo) a rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 nezodpovedá skutkovým a právnym okolnostiam prejednanej veci. Správca dane navyše spochybnil materiálnu existenciu plnenia - okrem skutočností popísanými v bode 85. napadnutého rozsudku - aj ďalšími skutočnosťami - o. i. - nedôveryhodná faktúra č. 180029 k tovaru - brúske, keď sťažovateľ predložil v priebehu daňovej kontroly dva zhodne číselne označené doklady, pri ktorých bol predmet fakturácie uvedený rozdielne.

61. Správca dane spochybnil reálnosť dodania tovarov - deklarovaných zdaniteľných obchodov. Dôkazné bremeno ich preukázania bolo následne na sťažovateľovi. V súdenom prípade bola sporná hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane, že predmetné plnenie (dodanie tovarov) fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (materiálna existencia plnenia). Z materiálneho hľadiska je pre právne posúdenie predmetnej veci podstatné to, že sporné okolnosti sa týkali len vzťahov medzi sťažovateľom a ním deklarovanými dodávateľom a tiež ním vystavených účtovných dokladov. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa. Od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť a preukázať podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu a mechanizmus dodania tovarov.

63. K námietke, o nevykonaní opätovného vypočutia navrhovaného svedka kasačný súd uvádza, že návrh na vykonanie výsluchu svedka - osobitne ak sa jedná o jeho opätovné vypočutie - nemôže byť všeobecný, sťažovateľ mal dostatočne odôvodniť, akú konkrétnu skutočnosť mal správca dane zistiť vykonaním predmetného dôkazu.

Kasačný súd poznamenáva, že z vykonaných dôkazov nemožno vyvodiť záver, že existencia plnení (tovarov - BETEX generátor a hydraulický puller) špecifikovaných vo faktúrach v tomto zdaňovacom období bola preukázaná. Plnenia, ktoré boli predmetom dodávok na základe príslušných dodávateľských faktúr neboli - okrem pochybností na strane deklarovaného dodávateľa - ani dostatočne individualizované ani na základe objektívnych individualizačných kritérií samotných plnení (rozdielne špecifikácia tovaru na zhodne číselne označenej faktúre, neuvedenie bližšej identifikácie, aké technické zariadenie bolo dodané - napr. výrobným číslom, prípadne ďalšou technickou dokumentáciou a pod.) a takáto individualizácia nebola následne preukázaná ani na základe vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia vo vzájomných súvislostiach v priebehu daňovej kontroly/vyrubovacieho konania. Na uvedené skutočnosti poukázal aj správca dane na str. 17-18 prvostupňového rozhodnutia (k tomu pozri bod 3. tohto rozsudku).

67. Správca dane v procese daňovej kontroly vyzýval sťažovateľa na predloženie potrebných údajov za účelom preukázania, že materiálne/ hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane boli splnené. Nekládol teda sťažovateľovi dodatočné požiadavky, ktoré by mali za následok elimináciu predmetného práva. Sťažovateľ v predmetnej veci predkladal už samotné faktúry s veľkým časovým odstupom, a to na opakované výzvy správcu dane. Správca dane sa

68. Záverom kasačný súd uzatvára, že na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ako aj administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav.

69. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP).