4Sfk/31/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej žalobcu: AGRO-VALALIKY a. s., so sídlom: Cestice 1023, 044 71 Cestice, IČO: 36191922, zastúpený Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK & Partners, s. r. o., so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO: 47244488, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom: Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a osoby zúčastnenej na konaní: AGRO-ORAV, s.r.o., so sídlom: Hospodársky dvor Gyňov 193, 044 14 Gyňov, IČO: 48175609, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 10853/2019-640, číslo záznamu: 55081/2019 zo dňa 29. novembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/28/2020-103 zo dňa 19. októbra 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/28/2020-103 zo dňa 19. októbra 2021 a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

2. PPA rozhodnutím č. 500/1814/22544/2017 zo dňa 07.08.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla o jednotnej žiadosti žalobcu na rok 2017 tak, že schválila podporu formou jednotnej platby za plochu („platba SAPS“) v sume 96849,88 EUR podľa § 7 nariadenia vlády SR č. 342/2014; formou platby za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie („platba za ekologizáciu“) v sume 112203,40 EUR podľa § 8 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., formou platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami („platba ANC“) v sume 18743,75 EUR podľa § 5 nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z. a súčasne uložila dodatočnú sankciu v sume 743,68 EUR podľa § 6 nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z. a formou úhrady finančnej disciplíny („úhrada FD“) v sume 2879,35 EUR podľa čl. 26 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1306/2013 zo dňa

Zo súboru dokladov predložených žalobcom a sporným subjektom PPA dospela k záveru, že diely pôvodných blokov (ďalej len „DPB“) Seňa č. 2201/1, PČVV9, 10, 12, 22 a 57 zostávajú sporné, pretože právo užívania a plnenie ustanovených podmienok preukázal žalobca aj spoločnosť AGRO- ORAV, s.r.o.

Podľa týchto rozhodnutí bol žalobca povinný zdržať sa neoprávnených zásahov do užívania nehnuteľností uvedených vo výroku uznesenia (str. 1 až 26 uznesenia), a to najmä zdržať sa vstupu pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi, zdržať sa ich poľnohospodárskeho obhospodarovania, najmä orby, prípravy pôdy, siatia, hnojenia, chemického ošetrovania, kombajnového zberu, kosenia a mulčovania, zdržať sa bránenia vstupu a iné.

5. Žalovaný teda vyvodil záver a považoval za preukázané, že žalobca na sporných DPB nepreukázal splnenie podmienok stanovených § 2 ods. 2 písm. a) a b), § 8 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. v nadväznosti na § 7 a na sporných DPB nepreukázal splnenie podmienok ďalej stanovených príslušnými ustanoveniami nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. a č. 152/2013 Z. z.

6. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu. Správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pretože odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neumožňuje reálne a ani logicky preskúmať správnu úvahu a právne posúdenie veci žalovaným a tak zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Bližšie je možné odôvodnenie napadnutého rozsudku

právneho úkonu, · neodkladné opatrenie, upravuje pomery k sporným pozemkom, konkrétne v danom prípade užívanie a obhospodarovanie sporných pozemkov. Súd pritom nevyužil svoje legitímne právo a neuložil navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť v stanovenej lehote podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Správny súd sa nestotožnil s názorom žalovaného a mal za to, že predpokladom úpravy pomerov medzi stranami mohlo byť len podanie žaloby vo veci samej, pretože sa nejedná o prípad, kedy nariadené odkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej procesne konzumuje vec samu.

všeobecná argumentácia okresného súdu je nepostačujúca a arbitrárna vzhľadom na rozsah neodkladného opatrenia (výrok str. 1 až 26 uznesenia). V tejto časti je preto treba rozhodnutie žalovaného považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, · rozhodnutie je nepreskúmateľné aj v tom, že žalovaný nevenoval dôkazom predloženým žalobcom náležitú pozornosť a ničím konkrétne neodôvodnil, prečo jednotlivé listinné dôkazy predložené žalobcom považoval za bezpredmetné (napr. zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku č. 3238/2015, 3366/2015, 11/ 2017 a 34/2016). Žalovaný relevantne ani nezdôvodnil, ako mohla KNM vykonaná v dňoch

ukončené, · rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu (Memorandum o porozumení zo dňa 06.05.2015 a Zmluva zo dňa 02.04.2008) neprináleží orgánu verejnej správy (žalovanému), ale ide o právomoc súdu. O platnosti Memoranda o porozumení síce napokon rozhodol Okresný súd Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/767/2016 rozsudkom zo dňa 31.05.2019, ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného (29.11.2019) rozsudok ale nebol právoplatný, žalovaný konanie do vyčkania právoplatného meritórneho rozhodnutia neprerušil, ale vo veci konal a rozhodol. Žalovaný v súvislosti s Memorandom a tiež Zmluvou uviedol, že sporný subjekt nebol ani ich účastníkom. Správny súd v tejto súvislosti dal do pozornosti žalovaného personálne prepojenie spoločnosti AGRO-ORAV s.r.o. a účastníkov nájomných zmlúv P. Q. a AGRO-OR, s.r.o. cez osobu tak P. Q. ako aj M. Q.. Žalovaný týmto skutočnostiam nevenoval žiadnu pozornosť, hoc v záujme riadneho zistenia skutkového stavu skúmať tieto interakcie mal a mohol, · v ďalšom konaní uložil žalovanému po overení stavu konania vo veci 16C/767/2016 (OS

III. Konanie na kasačnom súde

Z. z. je nutné považovať také hodnotenie dôkazov, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, za čo možno považovať aj posudzovanie platnosti, respektíve neplatnosti právneho úkonu pre účely ustanovenia § 16b odsek 1 zákona č. 543/2007 Z. z., pričom v prípade uznania splnenia základných zákonných náležitostí predloženého právneho úkonu môže správny orgán dospieť k záveru o spornosti práva užívania v zmysle ustanovenia § 16c odsek 1 zákona č. 543/2007 Z. z. Správne orgány nie sú oprávnené rozhodovať súkromnoprávne spory medzi žiadateľmi, avšak v zmysle ustanovenia § 16b a § 16c zákona č. 543/2007 Z. z. sú oprávnené a povinné preskúmať predložené doklady, ako aj skutočnosť, či predložené doklady obsahujú základné náležitosti zakladajúce ich platnosť ako predbežnú otázku v správnom konaní, · pri aplikácii inštitútu posúdenia predbežnej otázky platnosti právneho úkonu - Memoranda a Zmluvy zo dňa 02.04.2008 postupoval v súlade s právnym názorom civilného súdu, že Memorandum je z dôvodu neurčitosti absolútne neplatné. Sťažovateľ v danej veci nebol oprávnený a ani nerozhodoval o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu ako takého, ale využil svoje právo urobiť si k predbežnej otázke svoj vlastný úsudok, · správnosť, resp. zákonnosť postupu sťažovateľa podporuje aj ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“), v ktorom sa nachádza taxatívny výpočet otázok, pri ktorých si správny orgán nemôže o predbežnej otázke urobiť úsudok. Navyše úsudok sťažovateľa sa v konečnom dôsledku ukázal byť v súlade s rozhodnutím súdu vo veci samej, neexistuje dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu nezákonnosti (právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 16C/767/2016). 9. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nevzhliada dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu, pričom sa stotožnil s právnym posúdením uvedeným v jeho odôvodnení. Preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa považoval za nepreskúmateľné vzhľadom na absenciu riadneho odôvodnenia a navyše prekračujúce prípustné medze správnej úvahy. Argumentáciu aplikovanú v kasačnej sťažnosti považoval za účelovú a napokon navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 10. Osoba zúčastnená na konaní podaním z podaním z 26.09.2022 navrhla kasačnému súdu pred rozhodnutím o kasačnej sťažnosti priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 písm. c) SSP, z dôvodu, že zrušením preskúmavaného rozhodnutia správnym súdom osoba zúčastnená na konaní môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Kasačný súd tomuto návrhu vyhovel uznesením sp. zn. 4Sfk/ 31/2022 zo 07. mája 2024. 11. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení k návrhu osoby zúčastnenej na konaní z 13.05.2024 vyslovil súhlas a stotožnil sa s dôvodmi priznania postavenia osoby zúčastnenej na konaní. Tiež uviedol, že trvá na podanej kasačnej sťažnosti.

12. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas v zmysle ustanovení § 439 ods. 1, § 442 a § 443 SSP. 13. PPA v konaní o žiadosti žalobcu postupovala podľa ustanovenia § 16b zákona č. 543/ 2007 Z. z., z dôvodu, že žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, a síce žalobca a spoločnosť AGRO-ORAV s.r.o.

14. Z kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ nosnú argumentáciu smeroval proti právnemu posúdeniu správneho súdu ohľadom neodkladného opatrenia, ktoré vylučuje možnosť žalobcu obhospodarovať sporné pozemky a tiež posúdeniu predbežnej otázky sťažovateľom - neplatnosti právnych úkonov (Memorandum o porozumení zo dňa 06.05.2015 a Zmluva zo dňa 02.04.2008). Obe tieto otázky mali v prejednávanej veci ťažiskovú úlohu z dôvodu, že boli predpokladom pre záver sťažovateľa, respektíve PPA, o nepreukázaní obhospodarovania sporných pozemkov žalobcom v roku 2017, v dôsledku čoho mu za tieto pozemky nebola priznaná požadovaná podpora.

V danom prípade sa právne naopak zrejme jedná o prípad, kedy neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pretože civilný súd neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. 16. Odhliadnuc od toho v kontexte prejednávanej veci, ktorej predmetom bolo poskytnutie podpory za rok 2017, je otázka trvalej úpravy pomerov k sporným pozemkom bez relevancie. Podstatné je, že žalobca bol v relevantnom časovom období roka 2017 nespôsobilý užívať sporné pozemky vzhľadom na vykonateľnú povinnosť uloženú mu neodkladným opatrením pred začiatkom roka 2017, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom. Tiež je vhodné podotknúť, že z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 15C/42/2017 vyplýva, že návrh žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Košice - okolie č. k. 15C/42/2017 - 61 z 29.06.2017, ktoré tiež potvrdil Krajský súd Košice uznesením sp. zn. 1Co/356/2017 z 13.10.2017. Z daných časových súvislostí je úplne zrejmé, že žalobca bol právne vylúčený z obhospodarovania sporných pozemkov v roku 2017

18. Kasačný súd sa nestotožňuje ani s právnym posúdením správneho súdu, ktoré poskytol v súvislosti posúdením predbežnej otázky sťažovateľom - neplatnosti právnych úkonov (Memorandum o porozumení zo dňa 06.05.2015 a Zmluva zo dňa 02.04.2008).

19. Z ustanovenia § 40 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že pokiaľ sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté príslušným orgánom, tak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania, pričom je na jeho posúdení, ktorú z týchto možností si vyberie.

20. Kasačný súd považuje preskúmavaný postup správnych orgánov za zákonný a ako sa neskôr ukázalo aj efektívny a hospodárny, keďže právne úkony napokon boli predmetom konania na civilnom súde, ktorý určil ich neplatnosť rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č. k. 16C/767/2016 -174 zo dňa 31.05.2019, ktorý potvrdil Krajský súd Košice rozsudkom sp. zn. 1Co/5/2020 zo dňa 27.05.2021. Tu je tiež vhodné podotknúť, že rozsudok odvolacieho súdu bol vydaný pred napadnutým rozsudkom správneho súdu v prejednávanej veci a preto správny súd mal na túto skutočnosť prihliadnuť pri svojom rozhodnutí.

Toto zdôvodnenie, prečo sťažovateľ prihliadol na predložené dôkazy, je tiež dostatočné a preskúmateľné. 22. V odseku vyššie uvedené rovnako platí aj o vytýkanom nedostatočnom odôvodnení preukaznosti kontrol vykonaných na sporných pozemkoch (KNM) v roku 2018 napriek tomu, že sa konalo o žiadosti za rok 2017. Z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, že by tieto kontroly mali samé o sebe ťažiskovú úlohu v správnej úvahe. Práve naopak správne orgány, a najmä sťažovateľ, zakladali svoje úvahy o preukázaní užívacieho práva k sporným pozemkom na listinných dôkazoch, ktorých vyhodnotenie aj náležite zdôvodnili.