4Sfk/3/2022

1. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 11S/89/2018-173 zo dňa 26.06.2019 žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. 2. Dôvodil tým, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici prebehlo viacero konaní, v ktorých vystupovali rovnakí účastníci konania a predmetom týchto konaní bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného a jemu predchádzajúcich rozhodnutí a postupov prvostupňového správneho orgánu týkajúcich sa daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014, ktorá sa začala dňa 29.06.2016; a to napr. konanie vedené pod sp. zn. 11S/90/2018, v ktorom konaní správny súd vydal rozsudok č. k. 11S/90/2018-144 zo dňa 17.04.2019. Predmetné rozhodnutie sa vzťahovalo k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014. Nakoľko žalobca v tomto konaní uviedol rovnaké žalobné námietky ako v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/90/2018, zo strany žalovaného bolo podané obsahom rovnaké vyjadrenie, pričom sa jedná o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorého podkladom pre vydanie rozhodnutia boli výsledky totožnej daňovej kontroly a rozdiel spočíval len v skutočnosti, že ide o iné zdaňovacie obdobie (september 2014) a inú sumu rozdielu dane z pridanej hodnoty. Správny súd konštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením súdu uvedeným v rozsudku č. k. 11S/90/2018-144 zo dňa 17.04.2019 a pokladal ho za plne aplikovateľný na vec prejednávanú v tomto konaní, ktoré sa týka zdaňovacieho obdobia apríl 2014. Preto, odvolávajúc sa na vyššie uvedený rozsudok a jeho odôvodnenie, podanú žalobu zamietol, keď rozhodnutie a postup žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu považoval za plne súladný so zákonom.

3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, v ktorej uplatnil ako dôvod, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a navrhol kasačnému súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vráti správcovi dane na nové konanie, alebo zruší napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľ citoval z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19. augusta 2010, poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ v (spojených) veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03), ako aj na rozsudok zo 6. decembra 2012 vo veci Bonik EOOD, C-285/11 a dovolával sa ich aplikácie. Uviedol, že žalovaný v zmysle tejto judikatúry nepreukázal, že sťažovateľ mal alebo mal mať vedomosť o prípadných podvodných konaniach v rámci preverovaného obchodného reťazca, a už vôbec nepreukázal, že by sťažovateľ bol priamym úmyselným účastníkom potencionálnych podvodných konaní.

7. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný a súd, tieto skutočnosti nespochybnili, preto sťažovateľovi nemôže byť na vrub pričítaná skutočnosť, že u jeho dodávateľa došlo ku skutočnosti, ktorá ovplyvnila jej riadny chod prípadne, že jeho dodávateľ riadne neregistroval svojich zamestnancov alebo dodávateľov. Sťažovateľ predložil všetky aktuálne jemu dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, ktorými musel a reálne mohol disponovať, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť podľa ustanovenia § 24 Daňového poriadku. Mal za to, že v prípade daňovej kontroly správca dane pričítal sťažovateľovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, pričom krajský súd takéto konanie nesprávne považuje za správne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30. júna 2011 i na závery Súdneho dvora EÚ vyslovené v rozsudku v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 zo 06. júla 2006 Kittel a Recolta Recycling, v rozsudku v spojených veciach C-80/11 a C- 142/11 z 21. júna 2012

8. Sťažovateľ argumentoval, že správca dane nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty vo všeobecnosti požadovať preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, s ktorou je spojený uplatňovaný nárok, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponuje predmetným tovarom, je schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, a tiež, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi a zároveň namietal, že krajský súd sa touto skutočnosťou žiadnym spôsobom nezaoberal.

10. V kontexte rozsahu daňovej kontroly na DPH vykonanej správcom dane sťažovateľ upozornil aj na princíp proporcionality vyjadrený v článku 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že daňová kontrola predstavuje mimoriadne závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánov finančnej správy a takýto zásah je možný výlučne pri rešpektovaní základných ústavných princípov, z nich najmä princípu zákonnosti a princípu proporcionality a tiež základných zásad daňového

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pre dodržanie ústavného princípu proporcionality totiž nestačí, že správca dane postupuje v súlade so zákonom, ak jeho postupom nie sú rešpektované medze Ústavy Slovenskej republiky a zásahy do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov nie sú primerané cieľu, ktorý sa má dosiahnuť.

13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 SSP potrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k záveru, že je nedôvodná. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený tak na úradnej tabuli súdu, ako aj na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu. 14. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014 zistil, že sťažovateľ si v zdaňovacom období apríl 2014 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 3.968,- eur na základe faktúr 201404004 zo dňa 09.04.2014 v sume 4.800,- eur, č. 201404005 zo dňa 14.04.2014 v sume 4.800,- eur, č. 201404006 zo dňa 22.04.2014 v sume 4.800,- eur, č. 201404011 zo dňa 28.04.2014 v sume 4.800,- eur, č. 201404013 zo dňa 30.04.2014 v sume 4.608,- eur vystavených dodávateľom IP - ECONOMIC s.r.o. za dodanie služby (stavebné práce). 15. Dňa 29.06.2016 začal Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) u sťažovateľa daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobia január - december 2014. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol zo dňa 25.05.2017, ktorý bol sťažovateľovi spolu s výzvou na vyjadrenie doručený 31.05.2017, kedy došlo k ukončeniu daňovej kontroly. 16. Správca dane rozhodnutím č. 102519402/2017 zo dňa 06.12.2017 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“) podľa § 68 odsek 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 3.968, - eur. Správca dane neuznal sťažovateľovi uplatnené odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za dodanie služieb (stavebných prác) od dodávateľa - v čase vykonania kontroly už vymazanej spoločnosti IP-ECONOMIC s. r. o., ktorej posledným právnym nástupcom bola spoločnosť RELCO s. r. o. z dôvodu, že na základe zistených skutočností zdaniteľné obchody tak ako boli deklarované sa neuskutočnili a nie je preukázané skutočné dodanie služieb deklarovaných na faktúrach dodávateľom IP - ECONOMIC s.r.o., a teda neboli sťažovateľom splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zák. č. 222/2004 Z. z.“). 17. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 100532949/2018 zo dňa 12.03.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, rozhodnutie správcu dane potvrdil.

19. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

23. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

V tomto smere kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP na rozhodnutie sp. zn. 1Sžfk/80/2019 poukazuje, v celom rozsahu sa s ním stotožňuje a na vybrané časti rozhodnutia odkazuje: „19.Kasačný súd zdôrazňuje, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

. Túto zásadu, resp. právo nemožno chápať ako absolútne právo platiteľa na odpočet dane z pridanej hodnoty. 21. Preukazovanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok stanovených v zák. č. 222/2004 Z.z., ale taktiež je prepojené aj na procesnoprávne podmienky zakotvené v daňovom poriadku.

Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o jeho realizácii.

23. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára 2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zistenia získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho

24. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že judikatúra najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v tom, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017.

Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. 26. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec [apríl] 2014 preveroval opodstatnenosť uplatnenia práva sťažovateľa na odpočítanie dane v sume 4.100 Eur faktúry č. 20140301 zo dňa 03.03.2014, č. 20140302 zo dňa 06.03.2014, č. 20140303 zo dňa 10.03.2014, č. 20140304 zo dňa 13.03.2014, č. 201403020 zo dňa 28.03.2014 za dodanie služby (podľa mandátnej zmluvy zo dňa 2. januára 2014) od dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o.

27. Krajský súd prisvedčil tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie stavebných prác od spoločnosti IP- ECONOMIC s.r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane bol krajský súd toho názoru, že sťažovateľom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania stavebných prác sťažovateľovi, a preto nemohlo ani sťažovateľovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.

bolo podľa protokolu zo dňa 19. februára 2015 odovzdané likvidátorovi spoločnosti Bankrot, s. r. o. Bývalá konateľka uviedla, že sťažovateľovi ako odberateľovi boli v zmysle mandátnej zmluvy dodané stavebné práce na rodinných domoch (stierky, obklady, vynášanie odpadu a pod.) v okolí Nitry, ona zabezpečila ľudí a práce im zadelil sťažovateľ podľa potreby. Práce realizovali subdodávatelia, žiadneho však neoznačila. Sťažovateľ neposkytol žiadne údaje o osobách, ktoré mali predmetné práce vykonať, resp. ich vykonali, napriek tomu, že bol oboznámený s výpoveďou bývalej konateľky spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. Sťažovateľ napokon ako osobu, ktorá práce vykonala označil R. C., z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že vykonal pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. ako živnostník murárske práce v Drážovciach na stavbe haly v bližšie neuvedenom období. Výpoveďou R. C. nebolo jednoznačne preukázané dodanie stavebných prác podľa faktúr za obdobie marec [apríl] 2014, na základe ktorých si sťažovateľ uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

03.03.2014, č. 20140302 zo dňa 06.03.2014, č. 20140303 zo dňa 10.03.2014, č. 20140304 zo dňa 13.03.2014, č. 201403020 zo dňa 28.03.2014 nie sú ani faktúry (s predmetom fakturácie murárske práce za mesiac marec, máj, júl - august, september - október, november - december 2014) vystavených subdodávateľom Lukášom Tóthom pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. ako odberateľa v celkovej sume 3.210,- €, ani súpis prác od dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o. na stavbách označených ako: Zberný dvor - Lužianky - Hala, Priemyselný park - hala - Drážovce, Pečivárne - výrobňa fornetov - Dunajská Streda, Priemyselný park - CEHIP - Vráble, Obchodné centrum Decathlon - Letisko - Bratislava, z ktorého nie je zrejmé, ktoré z týchto prác boli fakturované faktúrami č. 20140301 zo dňa 03.03.2014, č. 20140302 zo dňa 06.03.2014, č. 20140303 zo dňa 10.03.2014, č. 20140304 zo dňa 13.03.2014, č. 201403020 zo dňa 28.03.2014 na základe ktorých si sťažovateľ uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 a ktorej stavby, resp. stavieb sa predmetné faktúry týkali,

31. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené.

. V posudzovanej veci vykonanie prác nebolo spochybnené, ale nebolo preukázané, že práce dodal deklarovaný dodávateľ. 33. Kasačný súd zdôrazňuje, že prípad sťažovateľa nebol posudzovaný z hľadiska daňového podvodu, a preto neobstoja ani v tomto smere uplatnené námietky a argumenty sťažovateľa.

Pokiaľ namietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými žalobnými námietkami, kasačný súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS 236/06), v zmysle ktorej všeobecný súd (ani kasačný) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

25. Nad rámec uvedeného kasačný súd, k dodatočne predloženým rozhodnutiam Krajského súdu v Trnave zo strany sťažovateľa, považuje za nevyhnutné poznamenať, že ide o rozhodnutia týkajúce sa iných účastníkov, ako aj skutkovo a právne rozdielnej veci a zároveň ide rozhodnutia súdu nižšej inštancie, ktorými kasačný súd nie je viazaný.

27. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania pred kasačným súdom nepriznal.

V Bratislave dňa 24. mája 2023