4Sfk/3/2024

1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1700401/134882/2017 zo dňa 07.06.2017, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie vydané v prvom stupni Colným úradom Trnava č. 1780999/2016 zo dňa 13.12.2016 nasledovne: Žalovaný rozhodnutím č. 1700401/134882/2017 zo dňa 07.06.2017 napadnuté rozhodnutie Colného úradu Trnava zo dňa 13.12.2016 zmenil tak, že vo výroku rozhodnutia sa vypúšťa prvý odsek: „CÚ Trnava vymeriava právnickej osobe PRIMA STEEL, s.r.o., Cintorínska 936, 924 01 Galanta, IČO: 35860138 (ďalej len „PRIMA STEEL, s.r.o.“) sumu konečného

parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v platnom znení (ďalej len „Colný kódex Únie") určuje sumu dodatočne vymeraného konečného antidumpingového cla a dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty, v celkovej výške 680.253,21 eur, ktorá pozostáva z: - konečného antidumpingového cla vo výške 566.877,67 eur a - dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty vo výške 113.375,54 eur. Uvedený colný dlh pri dovoze tovaru vznikol podľa článku 201 ods. 1 písm. a) a ods. 2

ev. č. 0616510201434 zo dňa 7.2.2012, ev. č. 0616510201760 zo dňa 22.2.2012, ev. č. 0616510202983 zo dňa 16.4.2012, ev. č. 0616510203446 zo dňa 9.5.2012, ev. č. 0616510203512 zo dňa 10.5.2012, ev. č. 0616510203827 zo dňa 30.5.2012 a ev. č. 0616510205053 zo dna 19.7.2012.", ďalej vo výroku rozhodnutia vypúšťa tretí odsek: „CÚ Tmava v súlade s článkom 105 ods. 3 Colného kódexu Únie zapísal dňa 13.12.2016 do účtovnej evidencie sumu dovoznej platby v celkovej výške 680.253,21 eur pod evidenčným Číslom 0580030600226 a oznamuje v súlade s článkom 102 ods. 3 Colného kódexu Únie v súlade s § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 199/2004 Z. z. povinnému dlžníkovi podľa článku 77 ods. 3 Colného kódexu Únie a § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

PRIMA STEEL, s.r.o., Cintorínska 936, 924 01 Galanta, IČO: 35860138 ako povinnému dlžníkovi podľa článku 201 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva, podľa ktorého je dlžníkom deklarant a § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. povinnosť uhradiť sumu dovoznej platby

0616510111063 zo dňa 12.12.2011, ev. č. 0616510111095 zo dňa 13.12.2011, ev. č. 0616510111150 zo dňa 15.12.2011, ev. č. 0616510200726 zo dňa 9.1.2012, ev. č. 0616510200935 zo dňa 19.1.2012, ev. č. 0616510201434 zo dňa 7.2.2012, ev. č. 0616510201760 zo dňa 22.12.2012, ev. č. 0616510202983 zo dňa 16.4.2012, ev. č. 0616510203446 zo dňa 9.5.2012, ev. č. 0616510203512 zo dňa 10.5.2012, ev. č. 0616510203827 zo dňa 30.5.2012 a ev. č. 0616510205053 zo dňa 19.7.2012 sa určila a zapísala do účtovnej evidencie nižšia suma dovozného cla, ako je suma dovozného cla, ktorá sa má zaplatiť, a to v dôsledku uvedenia nesprávnych údajov o krajine pôvodu tovaru (Hong Kong) v ods. 34 a) písomným colných vyhlásení ev. č. 0616510110595, ev. č. 0616510110699, ev. č. 0616510111063, ev. č. 0616510111095, ev. č. 0616510111150, ev. č. 0616510200726, ev. č. 0616510200935, ev. č. 0616510201434, ev. č. 0616510201760, ev. č. 0616510202983, ev. č.

Ltd. Z dôvodu nevymerania antidumpingového cla bol nesprávne určený základ pre výpočet dane z pridanej hodnoty pri dovoze a vyrubená daň z pridanej hodnoty pri dovoze v nesprávnej výške.“ Ostatné časti rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 1780999/2016 zo dňa 13.12.2016 zostali nezmenené.

Súčasne uložil žalobcovi povinnosť uhradiť rozdiel dovozovej platby vo výške 680.253,21 eur do 10 dní. 3. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20S/81/2017 zo dňa 28.11.2018 vydaným podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania žalobu ako nedôvodnú zamietol a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

Kasačný súd konštatoval, že správny súd pochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie napriek žiadosti sťažovateľa ( žalobcu) a že týmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces a jeho následkom je nezákonnosť rozsudku.

6. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 10Sžfk/40/2019, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie správneho súdu z dôvodu procesného pochybenia, nezaujal právne stanovisko k predmetu konania, ktorým by bol správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný.

7. V odôvodnení rozsudku uviedol, že námietky žalobcu primárne spočívali v tvrdení o nemožnosti uplatnenia antidumpingového cla pre nedostatok právnej úpravy antidumpingových opatrení na tovar (v danom prípade príslušenstvo na zváranie rúr na tupo s vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm - ohyby, kolená) dovezený z Hongkongu a Vietnamu, o nepreukázaní čínskeho pôvodu takto dovezeného tovaru a o uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty na dodatočné vymeranie colného dlhu.

9. Argumentáciu žalobcu, že možnosť použitia antidumpingových sadzieb je limitovaná krajinou vývozu, t. j. krajinou, v ktorej tovar nadobudol a vyviezol ho z nej na územie Európskej únie, ako aj potrebou rozšírenia antidumpingových opatrení na krajiny, prostredníctvom ktorých dochádza k obchádzaniu týchto opatrení, ako podmienky ich uplatnenia na tovar z nich dovezený, označil súd za nedôvodnú nakoľko takáto podmienka zo žalobcom uvádzaných ani iných súdu známych právnych predpisov nevyplýva.

11. Podľa správneho súdu žiaden z akceptovateľných - legálnych výkladov právnych noriem neumožňuje prijatie žalobcom deklarovaného záveru, že významom rozlíšenia v článkoch 1 a 2 tohto nariadenia medzi colným zaťažením tovaru s pôvodom v ČĽR (Thajsku) a zaťažením tovaru zasielaného z Taiwanu (resp. ďalších krajín) bez ohľadu na to, či ide o tovar deklarovaný ako pochádzajúci z Taiwanu, je v prípade tovaru s pôvodom v ČĽR možnosť zaťaženia iba tovaru, ktorý je z ČĽR aj odosielaný.

Európskej únie. 13. V rozpore s tvrdením žalobcu, že spisový materiál neobsahuje žiaden dôkaz o čínskom pôvode predmetného tovaru dovezeného na územie Únie z Hongkongu a Vietnamu, týmto dôkazom sú záverečné správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) č. OF/ 2012/0948/B1 a OF/2014/0748/B1, v obsahu ktorých bola popísaná vyšetrovacia činnosť úradu v tejto veci a pôvod konštatovaných zistení, ako aj identifikovaní nielen prepravcovia tovaru, ale aj jeho čínsky výrobca - spoločnosti LEDSON INDUSTRIES GROUP LIMITED a QINGDAO KUM KANG FITTINGS, z čoho dostatočne zrozumiteľne vyplýva aplikované pravidlo pôvodu tovaru v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v Colnom kódexe Spoločenstva.

15. Za rovnako nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa oneskoreného vymerania colného dlhu, resp. jeho oznámenia po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty podľa čl. 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva. Otázku včasnosti vymerania colného dlhu žalovaný na odvolaciu námietku žalobcu podrobne zodpovedal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, pričom s jeho argumentáciou, prevzatou aj do písomného vyjadrenia k veci, sa súd stotožnil, a preto nepovažoval za potrebné v celom rozsahu ju zopakovať v tomto rozhodnutí. V tejto súvislosti je však potrebné konštatovať správnosť stanoviska žalovaného, podľa ktorého podmienkou možnosti oznámenia colného dlhu po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vzniku colného dlhu v zmysle čl. 221 ods. 3 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa stanovuje Colný kódex Spoločenstva, nie je reálna prekážka stanovenia presnej výšky dlhu v podobe prebiehajúceho trestného konania v štádiu predchádzajúcom konaniu na súde. Konaním v zmysle tohto ustanovenia, ktoré by mohlo viesť k trestnému súdnemu konaniu, je konanie napĺňajúce

16. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu vychádzajúcou zo spochybňovania hodnovernosti obsahu spisového materiálu, v súvislosti s ktorou účastník neidentifikoval žiaden doklad významný z hľadiska rozhodnutia, ktorý by správnymi orgánmi bol pri rozhodovaní posudzovaný a zohľadňovaný a s ktorým by takto bolo žalobcovi znemožnené sa oboznámiť.

žalovaného. 18. Správny súd k vyššie uvedenému dodal, že zásadným dôkazom o čínskom pôvode tovaru deklarovaného žalobcom ako tovar s pôvodom vo Vietname a v Hongkongu sú práve záverečné správy OLAF pre potreby daňového konania dostatočne podrobne ozrejmujúce, na základe akých skutočností bol záver o pôvode tovaru prijatý. Žalobca pritom neuviedol žiadne skutočnosti relevantne spochybňujúce správnosť alebo objektívnosť správ špeciálneho vyšetrovacieho orgánu pôsobiaceho v rámci Európskej komisie ( za takéto nemožno považovať tvrdenie, že správy môžu byť dôkazom o tom, že tovar nemá deklarovaný pôvod, ale nie o tom, že má pôvod čínsky, ktoré nekorešponduje s obsahom záverečných správ) disponujúceho pre naplnenie účelu svojej existencie, ktorým je ochrana finančných záujmov Európskej únie, potrebnými kompetenciami a vybavením.

19. Podľa správneho súdu v konaní nebolo sporným, že žalobca bol so záverečnými správami OLAF, ktoré boli zásadným dôkazom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť, žalobca ako procesný nedostatok správneho orgánu namietal nemožnosť oboznámiť sa s podkladmi, z ktorých vyšetrovací orgán pri vypracovaní správ vychádzal a ktoré sú predmetom služobného tajomstva v zmysle článku 10 ods. 2 Nariadenia č. 883/2013 ako informácie postúpené alebo získané v priebehu interných vyšetrovaní, pričom žalobca v konaní neidentifikoval žiaden právny predpis, z ktorého ustanovení by vyplývalo jeho právo s takto chránenými písomnosťami sa oboznamovať a podmienky oboznámenia podľa ktorého by prípadne splnil. Súd preto námietku porušenia procesného práva žalobcu v tomto smere považoval za nedôvodnú, rovnako ako ním prezentovanú a ničím nepodloženú domnienku o nekompletnosti či nedôveryhodnosti administratívneho spisu.

20. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že mení rozsudok Krajského súdu Trnava č. 20S/57/2022 zo dňa 22.marca 2023 a zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 1700401/134882/2017 zo dňa 07.06.2017 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu Trnava č. 1780999/2016 zo dňa 13.12.2016 a vec vracia Colnému úradu Trnava na nové konanie. Žiadal tiež priznať mu voči žalovanému náhradu trov konania.

Navyše, po zrušení rozsudku NSS SR sťažovateľ právnu argumentáciu po nazretí do spisu precizoval. V rámci právnej argumentácie sťažovateľ poukázal aj na rozsudok NS SR podporujúci právnu argumentáciu sťažovateľa, k porušeniu jeho procesných práv v správnom konaní.

22. Sťažovateľ namietal, že správny súd argumentáciu k námietke sťažovateľa „vybavil“ citáciou čl. 11 vyššie uvedeného nariadenia bez akejkoľvek úvahy. Žalovaný svojvoľne označil listiny za predmet služobného tajomstva a nebral do úvahy § 59 zákona č. 652/2004 Z. z. v spojení s § 35 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z., pričom ani súd ani žalovaný nepovažovali za potrebné vysporiadať sa s čl. 10 ods. 2 na ktorý poukazujú ktorý síce ustanovuje, že informácie sú predmetom služobného tajomstva, avšak je tam všeobecná odvolávka na to, že sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie EÚ, medzi ktoré národné štátne orgány nepatria a nie je zrejmé ani to, ako je v nich zabezpečená ochrana legitímnych práv garantovaná čl. 10 ods. 3 nariadenia 883/2004. Informácie získané v priebehu interných vyšetrovaní a záverečná správa nemôžu byť stotožňované ak je zároveň rovnocenným dôkazom a podlieha hodnoteniu.

23. Podľa sťažovateľa žalovaný postupoval v rozpore s § 33 ods. 2 správneho poriadku, čo namietal aj v správnej žalobe. Tvrdil, že žalovaný mu neumožnil oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie - prílohami k Záverečným správam OLAF, Tieto sa nenachádzali v administratívnom spise, alebo boli sprístupnené až na pokyn nadriadených v konaní o odvolaní, keď sťažovateľ ich absenciu v spise namietal. S poukazom na § 57 ods. 2 správneho poriadku sťažovateľ uviedol, že prvostupňovým správnym orgánom zadovážený obsah spisu musí byť prítomný na každom stupni konania. To, že súdu má byť predložený žurnalizovaný spis nemôže byť interpretované tak, že spis sa žurnalizuje odvolacím orgánom (žalovaným) z dôvodu jeho predloženia súdu a žalovaný je oprávnený z neho vybrať listiny s ktorými sa mal právo sťažovateľ oboznámiť ale toto právo mu bolo odopreté a tie predloží súdu v zapečatenej obálke s označením „OBSAH SPISU-B- predmet služobného tajomstva v zmysle § 10 ods. 2 nariadenia č. 883/2013- informácie získané alebo postúpené v priebehu interných vyšetrovaní

24. Sťažovateľ poukázal na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, kde uviedol, že nemá povinnosť predkladať žurnalizovaný spis. Zároveň uviedol, že v zmysle čl. 10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EUROTOM) č. 883/2013 ( ďalej „nariadenie o vyšetrovaniach OLAF“), je povinný ochraňovať dôverne informácie získané v priebehu vyšetrovania. V rozhodnutí (str.15 ods. 1) argumentoval tiež tým že: „.

25. Na základe tejto všeobecnej, nepreskúmateľnej a právne nepodloženej argumentácie žalovaného sa správny súd s námietkami sťažovateľa vysporiadal (v bode 36 rozsudku 20S/ 81/2017 zo dňa 28.11.2018) takto : „V neposlednom rade súd nepriznal dôvodnosť námietke žalobcu vychádzajúcej zo spochybňovania hodnovernosti obsahu spisového materiálu, v súvislosti s ktorou účastník neidentifikoval žiaden doklad významný z hľadiska rozhodnutia, ktorý by správnymi orgánmi bol pri rozhodovaní posudzovaný a zohľadňovaný a s ktorým by takto bolo žalobcovi znemožnené sa oboznámiť.“ V bode 50 rozsudku 20S/57/2022 súd uviedol: „V konaní nebolo sporným, že žalobca bol so záverečnými správami OLAF-u, ktoré boli zásadným dôkazom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť, žalobca ako procesný nedostatok správneho orgánu namietal nemožnosť oboznámiť sa s podkladmi, z ktorých vyšetrovací orgán pri vypracovaní správ vychádzal a ktoré sú predmetom služobného tajomstva v zmysle článku 10 ods. 2 Nariadenia

26. Záver súdu svedčí o tom, že argumentáciu neposudzuje z vecného hľadiska ale podľa toho, či ju predkladá sťažovateľ alebo žalovaný a nesporne vždy preferuje argumentáciu žalovaného, aj keď nie je úlohou súdu ochraňovať ekonomické záujmy EÚ, pretože ako nestranný a nezávislý orgán je strážcom zákonnosti a nie strážcom finančných záujmov (vlastných zdrojov) EÚ, ktorých ochrana spadá do pôsobnosti iných orgánov.

sťažovateľ nejaký doklad a argumentovať ním, keď mu žalovaný, svojím postupom zabránil oboznámiť s listinami na ktoré sa vo svojich záverečných správach OLAF odvoláva a ktoré majú preukazovať splnenie podmienok v čl. 23 a 24 colného kódexu.

K námietke sťažovateľa a právne nepodloženej argumentácií žalovaného, podľa sťažovateľa súd pristupoval inštitucionálne, čo napíše OLAF v správe je Písmo sväté a nemenné preukázané a dôveryhodné, aj keď neboli dôkazy sprístupnené sťažovateľovi, OLAF ako jedna z inštitúcií EÚ stoji nad zákonom. Na stotožnenie sa so závermi žalovaného súd považoval za dostatočný argument odkaz žalovaného na čl. 10 Nariadenie o vyšetrovaniach OLAF, aj keď ustanovenie na ktoré sa žalovaný odvoláva neupravuje len ochranu informácií, ale ako vyplýva z ods. 3 tohto ustanovenia garantuje aj to, aby inštitúcie dodržiavali legitímne práva dotknutých

tovaru. Listiny podľa záverečnej správy sú materiálnym podkladom pre skutkové závery t. j. či tovar v zmysle čl. 23 alebo čl. 24 je pôvodný, alebo nie. Súd neuviedol kedy a či vôbec je s prílohami k záverečným správam vypracovaných národnými administratívnymi inšpektormi, zakázané sa oboznamovať. Do úvahy nevzal ani to, že v zmysle čl. 11 ods. 3 sa má zohľadniť pri ich vypracovaní vnútroštátne právo. Ustanovenia § 23 ods. 3 správneho ukladá povinnosť správnym orgánom prijať opatrenia v súvislosti s ich postupom, aby v zmysle právnych predpisov upravujúcich utajované skutočnosti, bankové tajomstvo, povinnosť mlčanlivosti, zabezpečiť zabezpečili, aby sa s listinami nemohli oboznámiť nepovolané osoby (napr. povinnosť mlčanlivosti ukladá príslušníkom finančnej správy ust. § 59 zák. č. 652/2004 Z. z., teraz § 32 zákona č.35/2019 Z. z.). Správny súd nemal nechať bez povšimnutia, keď poukázal na čl.10 ods. 2 nariadenia ani ust. čl. 9 ods. 1 v spojení s ods. 2 pododsekom 6 z ktorých vyplýva, že je právom sťažovateľa (dotknutej osoby) oboznámiť sa s dôkazmi ak

Nebolo povinnosťou sťažovateľa preukazovať to, či je oprávnený oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami, bolo povinnosťou žalovaného prijať opatrenia na ich ochranu v súlade s právnymi predpismi či už predpismi EÚ alebo národnými, ktoré práva sťažovateľa neobmedzujú ( 35 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z.) Práva sťažovateľa zmaril žalovaný porušením právnych predpisov na ktoré sa sťažovateľ odvoláva, napriek tomu súd ochrane jeho práv neposkytol zákonom a ústavou garantovanú ochranu pred svojvôľou žalovaného, ktorý zjavne konal v rozpore aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

Súd vychádza z administratívneho spisu je nielen oprávnený ale aj povinný oboznámiť sa s ním. Bez kompletného spisu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postup správnych orgánov sa nedá. Závery v záverečných správach musia byť v súlade s právnymi predpismi a keď záverečná správa má preukazovať pôvod, listiny na ktoré sa odvoláva a ktoré zasahujú do práv sťažovateľa musia byť sprístupnené a bolo povinnosťou žalovaného prijať také opatrenia, aby jemu priznané legitímne práva právnymi predpismi mohol aj realizovať a zároveň prijať opatrenia na ochranu služobného tajomstva a nie zmariť práva sťažovateľa.

27. Hoci žalobná námietka na porušenie procesných práv mala zásadný skutkový a právny význam, správny súd sa s ňou nevysporiadal zákonným spôsobom, nedal na ňu jasnú a zrozumiteľnú odpoveď a preto odôvodnenie rozsudku nespĺňa požiadavky § 139 ods. 2 SSP je v rozpore s judikatúrou a právnymi predpismi aj rozsudkom KS Žilina 20S/128/15 zo dňa 14.06.2016 a NS SR 8Sžf/68/2016, čo vo svojich dôsledkoch je porušením práva na spravodlivý proces nielen v správnom konaní aj konaní súdnom.

29. Sťažovateľ namietal, že záverečná správa OLAF nie je dôkazom o pôvode preto, že je vyhotovená OLAF. Ako dôkaz môže obstať len vtedy ako vo svetle ďalších dôkazov a listín na ktoré sa odvoláva, bude nesporene preukázané, že tovar získal pôvod alebo je pôvodný z dôvodov uvedených v čl. 22 a 24 colného kódexu. Zo správy ani z prepravných listín ani z iných dôkazov /okrem špekulácií OLAF) nevyplýva, dokonca ani to, že tovar bol z Číny prepravený na územie Hongkongu. Kedy a za akých okolnosti sa považuje tovar za pôvodný stanovujú colné predpisy. V čase dovozu právne účinným bolo Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12.10.1992 (ďalej „colný kódex“) a Nariadenie komisie (EHS) č. 2454/1992 z 02.07.1993 ktorým sa vykonáva colný kódex ( ďalej „vykonávacie nariadenie“).

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že tovar musí byť získaný v tejto krajine (napríklad ťažbou) alebo vyrobený (napr. výlučne z jej produktov). V zmysle čl. 24 sa za podmienok stanovených týmto ustanovením, za pôvodný považuje aj tovar, na ktorom sa podieľali viaceré krajiny a vtedy krajinou pôvodu je tá krajina, v ktorej sa vykonali podstatné a hospodárky odôvodnené spracovateľské operácie a kde ich výsledkom je nový výrobok alebo podstatný stupeň opracovania. Ani z jedného ustanovenia nevyplýva, že za pôvodný môže byť považovaný aj tovar, prepravený resp. vyvezený z niektorej krajiny a dovezený do inej krajiny, čo navyše ani v tejto veci preukázané nebolo a čo sťažovateľ namietal a preto nie je zrejme na základe čoho usudzuje správny súd, že neboli namietané relevantné skutočnosti. Zo záveru súdu sa nedá zistiť ani to, ktoré skutočnosti zo správy podporujú záver, že tovar je pôvodný okrem toho, že súd za dôkaz považuje záverečnú správu a pripisuje je vlastnosti a dôležitosť ktoré

to potvrdzujú. Aj keď orgány krajín, z ktorých žalobca doviezol tovar, nepotvrdili pravosť osvedčenia ani to, že tovar má pôvod v Hongkongu (Vietname), táto skutočnosť nie je dôkazom o tom, že tovar má čínsky pôvod. Vykonanie obchodných operácií alebo vykonanie prepravných operácii na území Číny, Hongkongu alebo z územie Číny, a (vývoz tovaru z tejto krajiny), nie je dôkazom o tom, že tento tovar má pôvod čínsky. Tieto doklady ak svedčia o niečom tak o tom, že tovar je neznámeho pôvodu a to dovtedy, kým sa nepreukáže, že tovar bol získaný alebo vyrobený v Číne v zmysle čl. 23 alebo má pôvod zmysle čl. 24.

To či tovar je pôvodný sa posudzuje podľa kritérií ktoré sú ustanovené v čl. 22 až 26 colného kódexu. Ani v rozhodnutí správnych orgánov ani v záverečných správach OLAF-u nie je uvedené, ktorá skutočnosť v zmysle čl. 23 bola preukázaná a ako (záverečná správa taký dôkaz neposkytuje), že tovar je čínskeho pôvodu. Ani v jednej z týchto listín nie je uvedené, ktoré odôvodnené hospodárske operácie boli urobené v Číne, čo je podmienkou uvedenou v čl. 24 colného kódexu na základe ktorého je možné prijať záver, že tovar je pôvodný v krajine, kde sa tieto podstatné a hospodársky odôvodnené operácie vykonali (preprava, skladovanie, prekládky medzi nepatria). Pôvod tovaru OLAF aj žalovaný odvodzujú preukázateľne z prepravných dokladov.

s ktorými sa sťažovateľ nemohol oboznámiť a listín preukazujúcich prepravu ( ak bolo niečo preukázané tak to, že predmetom prepravy bol tovar neznámeho pôvodu a nie to, že tovar má pôvod čínsky) a čo je dôležité, že OLAF sa neodvoláva na žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo, že tovar má pôvod v Číne v zmysle čl. 23 a čl. 24. OLAF disponuje dôkazmi, že tovar nemá pôvod v Hongkongu/Vietname.

opatrenia. Len rozšírením antidumpingových opatrení prijatých voči Čine na tieto krajiny v zmysle čl. 13 ods. 1 Nariadenia 1225/2009 zakladá oprávnenie colným orgánom vymerať antidumpingové clo, bez ohľadu na to, či tovar má alebo nemá preukázaný pôvod v Číne alebo je deklarovaný ako pôvodný z Vietnamu alebo z Hongkongu (zavedením antidumpingového cla krajinách kde dochádza k obchádzaniu tak stráca sa zmysel obchádzania.

33. Sťažovateľ namietal, že správny súd sa v konaní nezaoberal námietkou sťažovateľa, že k predlženiu trojročnej lehoty resp. jej posudzovaniu neboli splnené právne predpoklady. Nepreukázanie pôvodu tovaru vylučuje dodatočné vymeranie antidumpingového cla a vylučuje aj úvahu, že by mohlo dôjsť k trestnému súdnemu konaniu a následne predlženiu trojročnej

poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia „Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní:“) aby aj po uplynutí trojročnej lehoty mohol byť colný dlh vymeraný, resp. lehota posudzovaná podľa čl. 221 ods. 3 colného kódexu. Vychádzajúc z právneho názoru súdu potom znamená, že nie je ani tak dôležité či skutok je alebo nie možno kvalifikovať ako trestný čin. Podľa čl. 221 ods 3 colného kódexu „Oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh. Avšak tam, kde colné orgány nemohli určiť presnú sumu splatnú podľa zákona v dôsledku konania, ktoré by mohlo viesť k trestnému súdnemu konaniu, sa môže takéto oznámenie, pokiaľ to povoľujú platné právne predpisy, urobiť po uplynutí takejto trojročnej lehoty.“ Interpretácia predkladaná žalovaným aj správnym súdom vytvára stav právnej neistoty a pripúšťa svojvoľné konanie správnych orgánov, pretože podľa nej

Právne posúdenie tejto otázky súdom nemá oporu v čl. 221 ods. 3 colného kódexu, pretože neboli splnené v ňom stanovené zákonné podmienky na predlženie tejto lehoty, resp. možnosť oznámiť colný dlh v predlženej lehote, pretože správnemu určeniu výšky cla nebránilo konanie, ktoré by mohlo viesť k trestnému súdnemu konaniu.

Z uvedených rozsudkov vyplýva len to, že suma cla môže byť oznámená aj dlžníkovi, ktorý nie je páchateľom skutku ktorí môže byť trestné stíhateľný, čo však nevylučuje, že skutok musí byť vždy trestné stíhateľný v čase, keď sa oznamuje colný dlh, čo preukázateľne splnené nie je, navyše to ani súd nemohol preskúmať, pretože z uznesenia (uvedené v predchádzajúcom odseku), je v administratívnom spise založená len prvá strana. Z logiky veci aj z citovaného ustanovenia a rozsudkov na ktoré sťažovateľ poukazuje potom vyplýva, že uvedené ustanovenie neslúži na to, aby bolo možné predložiť lehoty po ich márnom uplynutí

Len takáto interpretácia vylučuje aby účelovo, ako v tejto veci, bolo začaté konanie vo veci bez toho, aby žalovaný preukázal skutočnosť ktorá mala za následok, že nebolo možné určiť colný dlh v správnej výške. Vedenie trestného konania je v zmysle uvedeného ustanovenia prekážkou, pre ktorú nemôže byť clo určené v správnej výške.

Aj v prípade, ak by viedli konanie, pretože nebol preukázaný čínsky pôvod tovaru, konanie bolo možné viesť a uznať sťažovateľa zo zodpovednosti za colný delikt len na tom skutkovom základe, že v colných vyhláseniach uviedol pôvod tovaru v Hongkongu /Vietname a bolo preukázané, že pôvod v tých krajinách nemajú a preto údaje uvedené v colnom vyhlásení nie sú pravdivé, t. j. predmetom tohto konania by bol iná vec. To, že zo strany žalovaného aj colného úradu ide o účelovú interpretáciu uvedeného ustanovenia ako aj rozsudkov SD EÚ ani tak neprekvapuje. Podľa názoru sťažovateľa, právne posúdenie tejto otázky správnym súdom bolo nesprávne, pretože predlženie trojročnej lehoty a oznámenie colného dlhu po jej uplynutí je možné len pri splnení obidvoch kumulatívnych podmienok stanovených v článku 221 ods. 3 colného kódexu a to, musí byť preukázané, že skutok je trestné stíhateľný v súdnom konaní a konanie ktoré tomu predchádza bolo prekážkou na to, aby colné orgány mohli

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

Colné predpisy ani správny poriadok neukladajú colnému úradu povinnosť pri predkladaní spisového materiálu odvolaciemu orgánu spis zväzovať ani žurnalizovať. Spis predložený sťažovateľovi pri nazretí do spisu na odvolacom orgáne dňa 28.2.2017 obsahoval všetky dokumenty potrebné pre rozhodnutie vo veci. Všetky doklady, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom vymeraní antidumpingového cla a boli v tomto konaní použité ako dôkazné prostriedky a z ktorých colný úrad vychádzal pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, sú v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku súčasťou spisového materiálu.

37. V správnom konaní zo strany colných orgánov musela byť zabezpečená dôvernosť a ochrana údajov v zmysle článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (ďalej len „nariadenie č. 883/2013“). V zmysle uvedeného ustanovenia informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami a informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie. Dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom OLAF. Spôsob postúpenia listín týkajúcich sa interného vyšetrovania OLAF-u na Krajský súd v Trnave na účely správneho konania bol zvolený práve z dôvodu, že colné orgány boli povinné na jednej strane zabezpečiť

38. Za účelové považoval žalovaný poukazovanie na čl. 9 ods. 1 v spojení s ods. 2 pododsekom 6 nariadenia č. 883/2013. Ustanovenie čl. 9 ods. 1 nariadenia č. 883/2013 upravuje povinnosť vyšetrovateľov OLAF viesť vyšetrovania objektívne a nestranne, v súlade so zásadou prezumpcie neviny a procesnými zárukami ustanovenými v tomto článku a zhromažďovať dôkazy v prospech aj neprospech dotknutej osoby.

39. Podľa žalovaného sťažovateľ nesprávne uviedol, že podľa článku 11 ods. 3 nariadenia č. 883/2013 sa má pri vypracovaní správ OLAF zohľadniť vnútroštátne právo, keďže podľa článku 11 ods. 3 nariadenia č. 883/2013 „správy a odporúčania vypracované po skončení externého vyšetrovania a akékoľvek príslušné súvisiace dokumenty sa v súlade s predpismi týkajúcimi sa externých vyšetrovaní zašlú príslušným orgánom dotknutých členských štátov a v prípade potreby príslušným útvarom Komisie“. Predmetné ustanovenie bolo v danej právnej veci dodržané. Sťažovateľ chcel pravdepodobne poukázať na článok 11 ods. 2 prvá veta nariadenia č. 883/2013, podľa ktorého „pri vypracúvaní takýchto správ a odporúčaní sa zohľadní vnútroštátne právo dotknutého členského štátu“. Žalovaný zotrváva na právnom názore, že uvádzané ustanovenie sa netýka povinnosti zabezpečenia dôvernosti a ochrany údajov, keďže táto je ustanovená v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 883/2013.

Ustanoveniu článku 11 ods. 4 nariadenia č. 883/2013 umožňujúcemu vydať na základe záverečnej správy OLAF konkrétne rozhodnutie (prijať opatrenie), predchádza ustanovenie článku 11 ods. 2 nariadenia č. 883/2013, z ktorého priamo vyplýva spôsob a pravidlá hodnotenia záverečnej správy OLAF, ktorá má byť dôkazom v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu.

tovar podlieha antidumpingovému clu z dôvodu skutočného pôvodu, certifikát o pôvode akéhokoľvek typu nebráni vymáhaniu antidumpingového cla. V bode 22 predmetného rozsudku Krajského súdu v Žiline je dokonca uvedený právny názor, že záverečná správa OLAF má dôkaznú silu verejnej listiny a tento názor kasačný súd nerozporuje.

41. K námietke sťažovateľa, ktorý nesúhlasil s námietkou nesprávneho právneho posúdenia záverov o pôvode predmetného tovaru žalovaný uviedol, že podľa čl. 11 ods. 2 nariadenia č 883/2013 správy vypracované na takomto základe (po uskutočnenom vyšetrovaní OLAF v zmysle tohto nariadenia) predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukáže ako nevyhnutné, rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované 1001401/426251/2023 národnými administratívnymi inšpektormi.

účastníka konania. OLAF pri svojom vyšetrovaní a pri vypracovaní správ obsahujúcich skutočnosti, ktoré boli vyšetrovaním zistené, bol viazaný príslušnou legislatívou EÚ. 42. Žalovaný poukázal na rozsudky ESD vo veci C 407/16 a C 47/2016, z ktorých vyplýva, že správa OLAF je dôkazom v konaní, že údaje získané colnými orgánmi pri dodatočnom overení nemajú prednosť pred údajmi obsiahnutými v správe OLAF a že colné orgány môžu byť povinné poskytnúť dodatočné dôkazy najmä vykonaním dodatočných overovaní len v prípade, ak správa OLAF obsahuje iba všeobecný opis predmetnej situácie (ESD vyslovil tento názor v súvislosti s preukázaním, či sú splnené podmienky, za ktorých sa dovozca môže dovolávať legitímnej dôvery podľa článku 220 ods. 2 písm. b) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, účinný do 30.04.2016).

43. Výsledky vyšetrovania OLAF boli zhrnuté v záverečnej správe č. OF/2012/0948/B1 zo dňa 08.03.2016 a v záverečnej správe č. OF/2014/0748/B1 zo dňa 13.09.2016. Požiadavku sťažovateľa, aby bol pôvod tovaru potvrdený príslušným orgánom Číny, považuje žalovaný za účelovú a irelevantnú, keďže čínsky pôvod tovaru je možné dostatočne preukázať aj na základe uvedených dôkazov, ktoré žalobca považuje za nepriame. V záverečnej správe č. OF/ 2014/0748/B1 zo dňa 13.09.2016 sú v časti 2.4 i predposledný a posledný odsek vymenované dôkazy preukazujúce čínsky pôvod tovaru v súvislosti so spoločnosťou Khiet Tom Trading, na základe ktorých uvádza OLAF nasledovný záver: „Zistilo sa, že od júna 2012 do júna

. . Zhromaždené dôkazy preukazujú, že týchto 12 zásielok má v skutočnosti pôvod v ČĽR, takže podliehajú platbe antidumpingového cla . . .“. V súvislosti s námietkami žalobcu k záverom o čínskom pôvode tovaru uvedeným v záverečnej správe č. OF/2012/0948/B1 zo dňa 08.03.2016 žalovaný uvádza, že colné orgány sa stotožnili so závermi OLAF o čínskom nepreferenčnom pôvode na základe vzájomnej súvislosti jednotlivých zistení, zhrnutých v bode 3 predmetnej správy, ide napr. o predkladanie falošných osvedčení o nepreferenčnom hongkongskom pôvode vystavených spoločnosťou Jimmy Metal, zistenie, že táto spoločnosť ako údajný výrobca/ predávajúci v Hongkongu neexistuje a spoločnosť Ledsun Industries ako príjemca platieb uskutočnených slovenským dovozcom na účet v Hongkongu sa nedala vystopovať, rovnako ani jej vlastníci - štyria „občania pevninskej Číny“; zistenie, že spoločnosť Ledsun Industries prevádzkuje závod KKF Čína v meste Čching-tao, ktorá vyrába potrubné tvarovky, čím sa vysvetľujú platby uskutočnené slovenským dovozcom tvaroviek na bankové účty v Hongkongu a v Číne, ktorých majiteľmi sú spoločnosti Ledsun Industries a KKF Čína a

. .“. 44. V správach je uvedený postup OLAF pri vyšetrovaní, právny i skutkový stav prešetrovaných vecí, ktorý bol v rámci vyšetrovania zistený a právna kvalifikácia zistených skutočností podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov Európskej únie v oblasti správy cla a výkonu colného dohľadu. Podľa žalovaného ako vyplýva z predmetných správ, OLAF pri vyšetrovaní zistil nielen to, či predmetný tovar nemá hongkongský a vietnamský preferenčný pôvod, ale zisťoval aj to, aký je skutočný nepreferenčný pôvod tovaru, pričom v obidvoch správach dospel k záveru, že tovar má čínsky nepreferenčný pôvod.

preukazujú pred príslušnými orgánmi danej krajiny v konaní o vydaní osvedčení o pôvode tovaru. OLAF nie je orgánom, ktorý by vystavoval osvedčenia o pôvode tovaru. Predmetom zisťovania OLAF - u nebolo vydanie osvedčenia o pôvode tovaru. Slovenské colné orgány na základe zistení získaných vyšetrovaním OLAF začali konanie vo veci dodatočného vymerania dovozných platieb a správu z vyšetrovania OLAF, resp. v nej obsiahnuté skutočnosti použili v súlade s nariadením č. 883/2013 ako podklad pre rozhodnutie. Colné orgány Slovenskej republiky nemajú žiaden dôvod zistenia OLAF - u spochybňovať ani vyvracať výsledky vyšetrovania, ktoré OLAF vykonal a ktoré sú obsiahnuté v jeho záverečnej správe.

Tento postup je v súlade s legislatívou Európskej únie i s národnou legislatívou, ktorá s ňou musí byť v súlade. 45. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku nesprávneho posúdenia veci z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty ustanovenej v čl. 220 ods. 3 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex spoločenstva“), účinného do 30.04.2016, v dôsledku čoho colný úrad nebol oprávnený dodatočne vymerať colný dlh.

Toto obdobie sa predlžuje od času, keď sa podá odvolanie v zmysle článku 243 na obdobie odvolacieho konania. S ohľadom na odlišný systém trestného práva a úpravy konania orgánov verejnej moci pri stíhaní trestných činov v jednotlivých členských štátoch Európskej únie, na ktoré sa Colný kódex spoločenstva, vrátane článku 221 ods. 4 vzťahuje, je potrebné interpretovať uvedené ustanovenie s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu trestného konania v príslušnom členskom štáte.

IV. Replika sťažovateľa

47. Podaním zo dňa 06.10.2023 sa sťažovateľ vyjadril k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti.

Predložené prepravné doklady pôvod tovaru nepreukazuje a čo je dôležité zdôrazniť nepreukazujú ani len prepravu z Číny na územie Hongkongu. Vyjadrenia žalovaného je tiež dôkazom toho, že nenašiel žiadny dôkaz podporujúci jeho skutkové tvrdenia ani nenašiel odpoveď na argumentáciu sťažovateľa k otázkam vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa utajovaných skutočností. Pretože sťažovateľ predložil svoju argumentáciu k nariadeniu 883/ 2013už v kasačnej sťažnosti, odkazuje na ňu v celom rozsahu.

50. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uviedol. „. . .Vyšetrovaním OLAF-u sa preukázalo, že dovezený tovar je čínskeho pôvodu, lebo bol vyrobený v Čínskej republike, z ktorej bol zámerne v dôsledku obchádzania antidumpingových cieľ vyvezený do Vietnamu a Hongkongu. V predmetnej veci sú dôkazom záverečné správy.

(čl.23 alebo 24 Colného kódexu spoločenstva) je v danom prípade irelevantné. Uvedené skutočnosti sa preukazujú pred príslušnými orgánmi krajiny. . .“ Na základe čoho potom dospel žalovaný k záveru, že tovar bol vyrobený v Číne. Bol vyrobený v Číne preto, že to napísal OLAF do správy, alebo to vyplýva z toho, že OLAF napísal správu. Poukaz žalovaného na čl. 35 až 63 vykonávacieho nariadenia je dôkazom toho, že argumentačne nezvláda námietky sťažovateľa a dáva súdu na výber z viacerých ustanovení, ktoré však absolútne nepodporujú argumentáciu žalovaného pretože v nich sú uvedené procesne predpisy a formálne náležitosti listín a nie skutočnosti na základ ktorých sa da zistiť pôvod tovaru. Sťažovateľ nepredložil pri colnom konaní osvedčenie o čínskom pôvode tovaru, ani nedovážal poľnohospodárske výrobky a pod. Keďže nepredložil doklad o čínskom pôvode (osvedčenia), nebolo zasielané do Číny na preverenie, ani nebolo overované či spĺňa predpísanú veľkosť a pod.

Pokiaľ ide o aplikáciu právnych predpisov (nariadenie (803/2009), sťažovateľ zotrváva na svojom právnom názore. 52. Podľa sťažovateľa nie je zrejmé, odkiaľ má žalovaný poznatok, že: „ Námietky žalobcu, že podľa colných vyhlásení a k ním predložených dokladov je preukázaný vietnamský a hongkonský pôvod, sú v danej veci v dôsledku zistení OLAF- irelevantné.“ Zo strany žalovaného ide o hrubé zavádzanie. Na strane 16 bod 15 sťažovateľ uviedol to, čo tvrdí od argumentácie v správnom konaní. „Aj keď orgány krajín, z ktorých žalobca doviezol tovar, nepotvrdili pravosť osvedčenia ani to, že tovar má pôvod v Hongkongu (Vietname), táto skutočnosť nie je dôkazom o tom, že tovar má čínsky pôvod. Vykonanie obchodných operácií alebo vykonanie prepravných operácií na území Číny, Hongkongu alebo z územia Číny (vývoz tovaru z tejto krajiny), nie je dôkazom o tom, že tento tovar má pôvod čínsky. Tieto doklady, ak svedčia o niečom, tak o tom, že tovar je neznámeho pôvodu a to dovtedy, kým sa nepreukáže, že tovar bol získaný alebo vyrobený v Číne v zmysle čl. 23 alebo má pôvod zmysle čl. 24.

53. Podľa článku 10 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 informácie postúpené alebo získané v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami.

55. Podľa článku 10 ods. 3 nariadenia č. 883/2013 dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom, ako aj legitímne práva dotknutých osôb, a aby sa v prípade začatia súdneho konania dodržali všetky vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na takéto konania.

V týchto odporúčaniach sa v relevantných prípadoch uvedie akékoľvek disciplinárne, správne, finančné alebo justičné opatrenie zo strany inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr, ako aj príslušných orgánov dotknutých členských štátov, pričom sa špecifikujú predovšetkým odhadované sumy, ktoré sa majú nahradiť, a vymedzí predbežná právna kvalifikácia zistených skutočností.

58. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 199/2004 Z. z. ak sa použije postup podľa osobitného predpisu, colný úrad oznámi dlžníkovi sumu colného dlhu doručením písomného rozhodnutia o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu v správnom konaní.

60. Podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Nariadenia 952/2013 Colného kódexu Únie colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a ktorý podlieha dovoznému clu, do jedného z týchto colných režimov prepustenie do voľného obehu vrátane prepustenia podľa ustanovení o konečnom použití.

Ak je colné vyhlásenie v súvislosti s jedným z colných režimov uvedených v odseku 1 vyhotovené na základe údajov, v dôsledku ktorých nebolo celé dovozné clo alebo jeho časť vybraná, osoba, ktorá poskytla údaje potrebné na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé, je takisto dlžníkom

64. Podľa 102 ods. 3 Colného kódexu Únie ak sa odsek 2 neuplatňuje, colné orgány oznámia dlžníkovi colný dlh, keď z ich strany bude možné určiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, a keď budú môcť vydať rozhodnutie.

Podľa čl. 105 ods. 1 Colného kódexu Únie ak colný dlh vznikol v dôsledku prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do iného colného režimu ako je colný režim dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla alebo v dôsledku akéhokoľvek iného úkonu, ktorý má rovnaký právny účinok ako takéto prijatie, colné orgány zapíšu sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, do účtovnej evidencie do 14 dní od prepustenia tovaru. 68.

69. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia. 70. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri tovare podlˇa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.

VI. Právne názory kasačného súdu

Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

75. Významnou žalobnou námietkou sťažovateľa bola výhrada k priebehu konania pred správnymi orgánmi. Sťažovateľ v rámci namietaného priebehu administratívneho konania označil za nedostatočné zistenie skutkového stavu a poukázal na neúplnosť spisov predložených správnemu súdu. Sťažovateľ považoval z porušené svoje právo na spravodlivý proces, namietal porušenie procesných ustanovení tým, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do príloh záverečnej správ OLAF, že sa k týmto podkladom nemohol vyjadriť, brániť sa a prípadne predložiť alebo navrhnúť na obranu svojich práv dôkazy. V súvislosti pre posúdenie veci podstatných skutočností vyplývajúce z „utajených“ príloh záverečných správ OLAF sťažovateľ kritizoval, že nie len správnymi orgánmi ale i správnym súdom bolo porušené jeho právo účastníka na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. VO vzťahu k správnemu súdu sťažovateľ poukázal na to, že správny súd argumentáciu k námietke sťažovateľa „vybavil“ citáciou čl. 11 nariadenia č. 883/2013 bez akejkoľvek úvahy.

77. Správny súd záverom odôvodnenia svojho rozsudku zopakoval, že zásadným dôkazom o čínskom pôvode tovaru deklarovaného žalobcom ako tovar s pôvodom vo Vietname a v Hongkongu sú práve záverečné správy OLAF pre potreby daňového konania dostatočne podrobne ozrejmujúce, na základe akých skutočností bol záver o pôvode tovaru prijatý a že boli zachované procesné práva žalobcu tým, že bol so záverečnými správami OLAF oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť, pričom poukázal na to, že podklady, z ktorých vyšetrovací orgán pri vypracovaní správ vychádzal a ktoré sú predmetom služobného tajomstva v zmysle článku 10 ods. 2 Nariadenia č. 883/2013 ako informácie postúpené alebo získané v priebehu interných vyšetrovaní, pričom žalobca v konaní neidentifikoval žiaden právny predpis, z ktorého ustanovení by vyplývalo jeho právo s takto chránenými písomnosťami sa oboznamovať a podmienky oboznámenia podľa ktorého by prípadne splnil.

predpisu. Pre konanie o žalobe postačuje, keď žalobca v správnej žalobe opíše svoju námietku týkajúcu zákonnosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu dostatočne zrozumiteľne a konkrétne, aby správny súd z nej vedel extrahovať žalobný bod uvedený v § 191 ods. 1 SSP. Zároveň je potrebné uviesť, že sťažovateľ rozpor s konkrétnymi ustanoveniami právnych predpisov v postupe správnych orgánov uviedol v správnej žalobe, a preto bolo na mieste a povinnosťou správneho súdu na tieto tvrdenia reagovať adekvátnou argumentáciou.

80. V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia).

povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležité odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (47 ods. 3 správneho poriadku). Súd v žiadnom prípade nespochybňuje právomoc správneho orgánu určovať rozsah zisťovaných skutočností, ako aj výber dôkazných prostriedkov, ktorá vyplýva z jeho vrchnostenského postavenia, z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je správne konanie založené a taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, to však neznamená, že hodnotenie dôkazov má byť prejavom svojvôle správneho orgánu, práve naopak.

82. V danom prípade oba správne orgány opreli svoje rozhodnutia o závery OLAF premietnuté do jeho záverečných správ. Na základe týchto podkladov správne orgány deklarovali závery vyjadrené vo svojich rozhodnutiach. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na postavenie OLAF v právnom poriadku. Závery z jeho šetrení nemôžu sami o sebe vyvolávať účinky rozhodnutia slovenského správneho orgánu. V zmysle komunitárneho práva tvorí správa OLAF „prijateľný dôkaz“ v správnom konaní. Komisie pritom majú povinnosť zabezpečiť, aby sa pri vypracovaní správy zohľadnili procesné požiadavky stanovené štátnou legislatívou daného členského štátu. Všetky použité podklady musia byť k správe priložené.

legality. 84. Z uvedeného je nepochybné, že postup oboch správnych orgánov v tomto konaní musí byť v súlade so správnym poriadkom platným v Slovenskej republike. Z tohto dôvodu záverečná správa nemôže byť považovaná za dôkaz nad dôkaz a byť automaticky a nekriticky vnímaná bez jej súladu alebo komplementácie s inými dôkazmi.

86. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či sa vôbec správny súd oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie správneho orgánu v potrebnom rozsahu, teda aj vrátane príloh záverečných správ, pričom práve tieto boli zásadné pre sporné závery o pôvode tovaru a tvoria základ pre obe rozhodnutia správnych orgánov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tak nevedno, či správny súd riadne preskúmal spisový materiál a či mohol preskúmať obsahovú správnosť záverov a úvahy oboch napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ nie je zrejmé, že sa správny súd oboznámil s dokumentami, na ktoré sa záverečné správy OLAF odvolávajú a nie je zrejmé ako ich v kontexte s ostatnými dôkazmi vecne hodnotil, nemožno ako relevantnému prisvedčiť záveru správneho súdu, že z obsahu administratívneho spisu mal bez pochybností za preukázané, že dôkazy zabezpečené v administratívam konaní postačovali na konštatovanie o pôvode tovaru, ako ich prezentoval žalovaný a pred ním prvostupňový správny orgán v rozhodnutiach napadnutých správnou žalobou a že správne orgány vec po právnej stránke správne posúdili. 87.

89. Článok 10 ods. 3 nariadenia č. 883/2013 určuje orgánu verejnej správy členského štátu pri nakladaní s informáciami postupovať pri konaniach podľa vnútroštátnych predpisov. V prípade Slovenskej republiky je takýmto predpisom predovšetkým zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky na ochranu utajovaných skutočnosti´ a limitovaných informácií, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu a ďalsˇích štátnych orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam a limitovaným informáciám.

V danom prípade pokiaľ by mali byť informácie, ktoré obsahovali písomnosti tvoriace prílohy k záverečným správam OLAF utajovanými skutočnosťami, zrejme boli zverené slovenskému správnemu orgánu konajúcemu v predmetnej veci. Kasačný súd vychádza z nasledovných dvoch východísk. Podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Že Národný bezpečnostný úrad vedie centrálny register utajovaných skutočností, v ktorom sú evidovane´ všetky (mimo poskytovaných medzi spravodajskými službami) utajovane´ skutočnosti poskytnuté i prijate´ v rámci medzinárodnej spoluprác a že štátne orgány a právnické osoby, ktore´ poskytujú a prijímajú utajovane´ skutočnosti v rámci medzinárodnej spolupráce sú povinne´ zriadiť po schválení vlastne´ registre utajovaných skutočností alebo koncový register.

92. Za hodné zreteľa v tejto súvislosti kasačný súd považuje posúdenie situácie sťažovateľa, ktorému nebolo umožnené nahliadnuť do príloh k záverečným správam, aj z hľadiska, že zákon č. 215/2004 Z. z. umožňuje za určitých okolností v rozsahu nevyhnutne potrebnom oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami aj nepovolanej osobe (osobe, ktoré nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah jej oprávnenia).

V podmienkach súdenej veci bolo potrebné dať do pomeru záujem chránený utajením sporných príloh k záverečným správam s právami účastníka administratívneho konania na spravodlivý proces. Nemožno totiž opomínať, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj zabezpečenie riadneho práva účastníka konania na obhajobu a v prípade obmedzenia tohto práva zo zákonných dôvodov má účastník konania právo na vysvetlenie, ktoré dáva jasné a zrozumiteľné odpovede súvisiace s takýmto obmedzením.

95. V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že konanie podľa piatej časti SSP o opravnom prostriedku proti rozsudku správneho súdu nie je apeláciou. Prvostupňové súdne rozhodnutie je posudzované aj z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. Je nad rámec povinností kasačného súdu hľadať resp. domýšľať spojitosť skutkového stavu vyplývajúceho zo súdneho spisu ba dokonca až z pripojeného spisu správneho orgánu so závermi správneho súdu uvedenými v jeho rozhodnutí. Posúdiť správnosť

Možnosť posúdenia zákonnosti je však úzko spätá s riadnym odôvodnením a naopak je vylúčená pri absentujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. 96. Subjekty dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej správy vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Účastníkovi súdneho konania dotknutému takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

Zároveň v odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd nijako tieto prílohy v rozsahu, ktorý mu prípadný (správnym súdom nešpecifikovaný) osobitný režim týchto listín umožňuje, vecne a právne nezhodnotil. Tento nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku mal za následok porušenie práva účastníkov na spravodlivú proces. Uvedený nedostatok nemožno zhojiť v konaní pred kasačným súdom. Vzhľadom na dvojinštančnosť správneho súdneho konania a s tým spojenú dvojinštančnosť hodnotenia skutočností rozhodných pre právne posúdenie veci, v záujme zachovania práva účastníkov súdneho konania na spravodlivý súdny proces nie je účelné napraviť tento stav súdom kasačným, a to za účelom predídenia vydaniu rozhodnutia vo veci bez možnosti podania opravného prostriedku.

98. Kasačný súd sa nestotožnil s námietkou týkajúcu sa oneskoreného vymerania colného dlhu. Sťažovateľ tvrdil, že v jeho prípade sa na oznámenie colného dlhu vzťahovala trojročná lehota. Posúdenie tejto otázky správnymi orgánmi akceptovanej správnym súdom považoval kasačný súd za súladný s článkom 103 ods. 2 Colného kódexu Únie v spojení s § 53 ods. 4 colného zákona. Colný kódex Únie umožňuje oznámiť colný dlh aj po trojročnej lehote, a to za predpokladu, že je colný dlh výsledkom skutku, ktorý v čase spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde. Colný kódex Únie nevyžaduje aj reálne začatie a ukončenie trestného súdneho konania, ani aby bola trestnosť predmetného skutku konštatovaná súdnym rozhodnutím. Pre predĺženie lehoty na oznámenie colného dlhu postačuje, aby išlo o skutok, ktorý sa týkal vzniku colného dlhu a ktorý môže byť dôvodom pre začatie trestného stíhania a následné podanie obžaloby na súd. Uvedenie nesprávnych údajov v colných vyhláseniach môže byť považované za konanie trestného charakteru.

100. V ďalšom konaní sa správny vysporiada so všetkými okolnosťami potrebnými pre vyvodenie svojho právneho záveru. Vysporiada sa s otázkou, či prílohy k záverečnej správe OLAF boli skutočne utajované skutočnosti, posúdi zákonnosť neumožnenia oboznámiť sa s nimi sťažovateľom, prípadne v možnom rozsahu k prílohám ku záverečným správam zaujme právne stanovisko. Myšlienkový postup správneho súdu musí byť v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené a osvedčené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia tak, aby bolo presvedčivé.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.