4Sfk/32/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX K., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36858501, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100532727/2019 zo dňa 28.02.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/36/2019-48 zo dňa 27. mája 2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k.: 31S/36/2019- 88 zo dňa 16. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubený žalobcovi za zdaňovacie november 2015 daňovému subjektu rozdiel dane v sume 5.236,00 € na dani z pridanej hodnoty, pri vymedzení dane vyrubenej daňovým priznaním v sume 6.970,32 €, dane zistenej správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 12.206,32 € a vyššie uvedeného rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty 5.236,00 €.

v sume 5.236,00 €. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. 2. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že postup správcu dane, ako aj žalovaného pri výkone daňovej kontroly u žalobcu a v rámci vyrubovacieho konania bol v

Vypočuli daňový subjekt, konateľa odberateľa žalobcu Ing. Tibora Okoličániho, vykonali úkony za účelom vypočutia bývalej konateľky dodávateľa označeného na predmetných faktúrach - PHARMADATE s.r.o., pani Marty Čonkovej, oboznámili sa so všetkými listinnými dôkazmi produkovanými v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania daňovým subjektom a zistenými správcom dane.

žalobcu. Tieto pochybnosti žalobca spoľahlivo nevyvrátil. Správny súd na tomto mieste konštatuje, že dôkazné bremeno k preukázaniu reálneho uskutočnenia fakturovaného plnenia dodávateľom PHARMADATE pre žalobcu ťažilo v súlade s úpravou § 24 ods. 1 písm. a), b) Daňového poriadku žalobcu ako subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočet DPH. Odôvodnené pochybnosti správcu dane o reálnosti uskutočnenia plnenia subjektom dodávateľa PHARMADATE tak, ako je identifikované v predmetných faktúrach vyplývali z dokazovania, pričom správny súd poukázal na vykonané výsluchy, na všeobecné vymedzenia fakturovaného plnenia bez jeho bližšej položkovitej špecifikácie v predmetných faktúrach dodávateľa PHARMADATE a bez vymedzenia rozsahu plnenia v týchto faktúrach ako aj na absenciu predloženia akéhokoľvek iného dôkazu zachytávajúceho rozsah zrealizovaného plnenia a jeho bližšiu vecnú špecifikáciu.

4. Nakoľko právna úprava podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH viaže právo na odpočet DPH na vznik daňovej povinnosti dodávateľa uvedeného na faktúre je preukázanie splnenia tejto hmotnoprávnej podmienky vzniku práva na odpočet DPH obsahom dôkazného bremena daňového subjektu, teda žalobcu. Správca dane i žalovaný nežiadali pri postupe podľa § 3 ods. 2, ods. 5 Daňového poriadku, aby daňový subjekt preukazoval skutočnosti, ktoré by sa týkali len a výlučne dodávateľa PHARMADATE, ale žiadali preukázanie skutočností, ktoré sa týkali priamo daňového subjektu, na ktorých bol daňový subjekt priamo zúčastnený.

Daňový subjekt mal pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov s dodávateľom PHARMADATE získať dostatočné informácie o jeho výrobných možnostiach a schopnostiach realizovať požadovanú dodávku, vrátane zabezpečenia potrebnej kvality výrobkov požadovaného množstva a splnenia časových požiadaviek dodávky, všetko o to viac, že predmet dodávky odberateľ žalobcu Ing. Tibor Okoličáni dodával konečnému odberateľovi

Tibora Okoličániho Fe-TRADE. Dôkazom o reálnom uskutočnení plnenia podľa predmetných faktúr dodávateľom PHARMADATE žalobcovi nie je ani žalobcom predložená tabuľka, tak ako je súčasťou pripojeného administratívneho spisu, nakoľko z jej obsahu vyplýva realizácia plnenia, ktoré následne dodával daňový subjekt

24.01.2017).

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

8. Sťažovateľ uviedol, že správny súd (ako aj žalovaný a správca dane) svoj záver, že sťažovateľ nepreukázal, že fakturované služby dodala spoločnosť PHARMADATE ako dodávateľ uvedený na faktúrach, odôvodnil na základe konštatovaných pochybností, ktoré však vznikli u dodávateľa sťažovateľa. Sťažovateľ však nemôže zodpovedať za neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti iného subjektu. Skutočnosť, že správca dane bez úspechu predvolal na ústne pojednávanie bývalú konateľku spoločnosti PHARMADATE takisto nemôže byť vyhodnotené v neprospech sťažovateľa. S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžf/10/2012 a sp. zn. 5Sžfk/2/2017 zo dňa 18.09.2017 týkajúce sa rozloženia dôkazného bremena uviedol, že považuje postup správnych orgánov pri výklade rozsahu dôkazného bremena, ktorý aproboval aj správny súd, za nesprávny. Nestotožnil sa s tvrdením správneho súdu o tom, že nevyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

10. Sťažovateľ sa rovnako nestotožnil s tvrdením správneho súdu, že sa v prejednávanej veci nepreukázalo splnenie vecných podmienok vzniku práva na odpočet DPH, a preto nie sú aplikovateľné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej Únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“), ktoré uviedol v správnej žalobe. Bol názoru, že v daňovom konaní aj v zmysle vyššie uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyčerpal svoje dôkazné bremeno, pretože disponuje existenciou materiálneho plnenia a má k tomu zodpovedajúcu faktúru obsahujúcu bežný popis fakturovaných služieb, objednávku, doklady o úhrade dohodnutej ceny a ďalšie doklady, ktoré predložil správcovi dane a žalovanému k daňovej kontrole.

došlo. Faktúry, ktoré sťažovateľ vystavil pre odberateľa obsahujú pritom presnú špecifikáciu výrobkov, ktoré mu dodával. Tieto výrobky boli určené pre konečného odberateľa v Nórsku, čo potvrdil aj samotný odberateľ, ktorý potvrdil aj reálne dodanie tovaru s tým, že aj cena za tieto výrobky bola uhradená. Práce na jednotlivých výrobkoch pritom vykonávali jednotliví dodávatelia uvedení v predmetnej tabuľke.

14. Prejednávaná vec bola dňa 07.08.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S pod sp. zn.: 6Sžfk/49/2020. Následne bola vec vrátená bez rozhodnutia na odstránenie nedostatkov správnemu súdu. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

32/2022. 15. Kasačný súd zistil skutkový stav z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu, z ktorého za potrebné považuje uviesť nasledovné skutočnosti. 16. Správca dane ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 102290674/2018 zo dňa 20.11.2018 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil sťažovateľovi za zdaňovacie obdobie november 2015 rozdiel v sume 5.236,00 € na dani z pridanej hodnoty, pri vymedzení dane vyrubenej daňovým priznaním v sume 6.970,32 €, dane zistenej správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 12.206,32 € a vyššie uvedeného rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty 5.236,00 €. Z odôvodnenia vyplýva, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za rok 2015 a daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2015, august 2015, september 2015, november 2015 a december 2015.

práce a zámočnícke práce za mesiac november 2015 v celkovej sume 4.560,- Eur, z toho 760,- Eur DPH uhradená v hotovosti dňa 18.11.2015, ku ktorej bola vystavená objednávka žalobcu č. OBJ-150020 zo dňa 11.11.2015, - faktúra č. 201551104 s dátumom dodania 24.11.2015, s predmetom fakturácie: pomocné práce a zámočnícke práce za november 2015 v celkovej sume 4.944,- Eur, z toho 824,- DPH, uhradená v hotovosti dňa 24.11.2015, ku ktorej bola vystavená objednávka žalobcu č. OBJ-150021 zo dňa 17.11.2015, - faktúra č. 201551105 s dátumom dodania 25.11.2015, s predmetom fakturácie: zámočnícke práce za mesiac november 2015 v celkovej sume 4.992,- Eur, z toho 832,- Eur, uhradená v hotovosti dňa 25.11.2015, ku ktorej žalobca vystavil objednávku č. OBJ-150022 zo dňa 17.11.2015, - faktúra č. 201551106 s dátumom dodania 27.11.2015, s predmetom fakturácie: zámočnícke práce za mesiac november 2015 v celkovej sume 3.720,- Eur, z toho 620,- DPH, uhradená v hotovosti dňa 27.11.2015, ku ktorej bola vystavená objednávka žalobcu č. OBJ- 150023 zo dňa 23.11.2015 a

18. Správca dane vyhodnotením výpovede daňového subjektu a dôkazov, ktoré predkladal počas daňovej kontroly, dospel k záveru, že spoločnosť PHARMADATE v skutočnosti nedodala zváračské a pomocné práce, ktoré boli predmetom fakturácie na preverovaných

Záverom konštatoval, že po vyhodnotení dôkazov prijal záver, že v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní bolo preukázané, že spoločnosť PHARMADATE, ktorá je na sporných faktúrach uvádzaná ako dodávateľ, v skutočnosti reálne nedodala v zdaňovacom období november 2015 zváračské práce a pomocné prípravné práce pre daňový subjekt (sťažovateľa), teda dodávateľovi PHARMADATE nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a keďže nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa PHARMADATE, nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 74 zákona o DPH u kontrolovaného daňového subjektu (sťažovateľa) za zdaňovacie obdobie november 2015 v sume 5.236,00 €.

potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom, ako ho zistil Správca dane, ako i s právnym posúdením veci.

20. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu

26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou na prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, lebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná

5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 32.

33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

35. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) § zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. 36. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 37.

Keďže sa kasačný senát rozhodujúci v tejto veci stotožnil s právnym posúdením v predmetných konaniach a zároveň išlo o obdobnú vec s totožnými kasačnými námietkami (jediný rozdiel spočíva v osobe dodávateľa, pričom žalobné dôvody, právne posúdenie ako aj kasačné námietky sú totožné), v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/22/2021 zo dňa 22. marca 2023, v ktorom tento k argumentácii sťažovateľa uviedol: „38. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik tohto nároku súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.

39. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie nepochybne prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že odráža skutočnosť. Kasačný súd však poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 241/07-44 zo dňa

Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.

Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s?predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti. Podľa názoru kasačného súdu však v súdenej veci nie je splnená ani táto formálna podmienka.

č. 21082015 a č. 27082015 sťažovateľ ani neurčil ako bolo dodané plnenie využité na plnenie, ktoré ďalej dodával svojmu odberateľovi. Uvedené v celkovom kontexte všetkých dôkazov preukázateľne spochybňuje dodanie tovaru sťažovateľovi deklarovaným dodávateľom, resp. zdaniteľnou osobou (k tomu pozri aj toto odôvodnenie ďalej).

Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Za stavu, keď sťažovateľ nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach a doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, nepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o

K ostatným námietkam sťažovateľa ohľadne splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH a neúmerného zaťaženia dôkazným bremenom kasačný súd uvádza nasledovné: 45. Dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil vyššie uvedené podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a?to povinnosť tvrdiť a?povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v?samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a?následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.

prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania. 46. Kasačný súd považuje za potrebné zopakovať, že v danom prípade bola okrem - formálneho hľadiska sporných, resp. vadných faktúr relevantná aj skutočnosť, že sťažovateľ v priebehu daňovej kontroly preukazoval dodanie zváračských, pomocných a prípravných prác od dodávateľa iba prostredníctvom odberateľských a formálne sporných dodávateľských faktúr (pozri toto odôvodnenie vyššie), fotodokumentáciou a výpoveďou odberateľa tovaru. Dodanie tovaru však nebolo potvrdené, napr. výpoveďou konateľa deklarovaného dodávateľa Podháj s.r.o., ani žiadnymi inými relevantnými dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť spochybnenia správcu dane. Správca dane, ako aj žalovaný uviedli, že nemožnosť vykonania výsluchu konateľa spoločnosti Podháj s.r.o. nebolo pripísané na ujmu sťažovateľovi, no v súvislosti s ďalším vykonaným dokazovaním dôvodne spochybnilo reálny obsah uskutočnených prác tvrdených sťažovateľom. Sťažovateľ sa totiž nevedel vyjadriť koľko

. Napriek tomu, že nevedel identifikovať osoby, ktoré mali konať za spoločnosť Podháj s.r.o., ani kto doklady za dodávateľa Podháj s.r.o. vyhotovil a podpísal, osobne vyplácal ľuďom peniaze v hotovosti. Nevedel uviesť, či sa viedla dochádzka alebo iná evidencia o vykonaných službách a dokonca ani koľko zváracích prístrojov bolo používaných a kto bol ich vlastníkom.

vôbec zachytávajú výsledok obchodnej činnosti sťažovateľa a jeho dodávateľa. 47. Kasačný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa vo vzťahu k neprimeranému dôkaznému bremenu, konkrétne k jeho tvrdeniu, že nemá povinnosť kontrolovať svojich dodávateľov alebo subdodávateľov pripomína, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením formálnych, ako aj hmotno-právnych požiadaviek. Hmotno-právne požiadavky

48. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí dodanie tovaru a postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na?faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo?veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

? ?Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za?následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o?tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/ 16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a?splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z?dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38). Zdaniteľná osoba je povinná predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH, a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a

Tým, že správne orgány spochybnili, že spoločnosť Podháj s.r.o. nedodala sťažovateľovi tovar tak, ako to bolo deklarované na dokladoch predložených sťažovateľom, spochybnili aj jednu z hmotno-právnych podmienok - postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby.

51. Záverom kasačný súd konštatuje, že sťažovateľom predložené dôkazy ani vykonané dokazovanie nepreukazujú, že k zdaniteľným obchodom, ktoré sú predmetom faktúr za zdaňovacie obdobie august 2015 skutočne došlo tak, ako to sťažovateľ deklaroval. Kasačný

Nesplnenie formálnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane teda krajský súd aj žalovaný konštatovali správne.“ 38. Na základe vyššie uvedených dôvodov kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia a postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol.

40. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.