4Sfk/32/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LLM. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ANMIMA s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 15, 010 01 Žilina, IČO: 44359594, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100532374/2022 zo dňa 21. marca 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 5S/15/2024 - 82 zo dňa 13. júna 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Správny súd napadnutý rozsudok odôvodnil uplatnením postupu podľa § 140 SSP, keď odkázal na obdobnú vec, týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. BB-72S/40/2022 zo dňa 14.03.2024, v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2017.

október 2018, výsledkom ktorej bol jeden protokol. Zároveň poznamenal, že mierne odchýlky v číslach strán rozhodnutí daňových orgánov, na ktoré sa odkazuje, prípadne v štruktúre subdodávateľského reťazca hlavných aktérov dodávateľského reťazca žalobcu, nemali za následok potrebu iného hodnotenia skutkového stavu zisteného daňovou kontrolou vykonanou spoločne pre oba prípady.

K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Úlohou žalobcu tak podľa správneho súdu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP.

5. Správny súd skonštatoval, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí popísal obchodné i fakturačné reťazce, označil a vyhodnotil vykonané dôkazy, popísal z nich vyplývajúce zistenia, uviedol všetky rozhodné okolnosti, na základe ktorých identifikoval existenciu daňového podvodu, a to prostredníctvom tzv. Axel Kittel testu (pričom sa podrobne zaoberal všetkými štyrmi otázkami).

6. K žalobcovej argumentácii, v ktorej poukazoval na koncept tzv. zneužitia práva, správny súd uviedol, tým, že v prípade, ak správca dane identifikuje daňový podvod, nie je jeho povinnosťou zisťovať aj existenciu zneužitia práva, tieto dva prípady nemôžu nastať súčasne. Správny súd tiež skonštatoval, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca dane preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť, prostredníctvom tzv. Axel Kittel testu.

V odôvodnení rozhodnutia správca dane tiež uviedol, že spoločnosti uvedené v zistených fakturačných reťazcoch (Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o., Dynamic Team s.r.o.) nepodali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2017, nepriznali a neodviedli daň z príjmu zo svojej podnikateľskej činnosti. Skonštatoval, že dodávateľ žalobcu spôsobom neoprávneného odpočítania dane od dodávateľa Azaria service s.r.o. znížil svoju vlastnú daňovú povinnosť, čím došlo k daňovému úniku u spoločnosti SARCO s.r.o., v súvislosti so zabezpečením reklamných služieb - t. j. prostredníctvom neodvedenia DPH na začiatku fakturačných reťazcov dochádzalo k nedovolenej optimalizácii vlastných daňových povinností vo fakturačnom reťazci reklamných služieb a k ďalším únikom a podvodom na dani

Graca. Všetky prijaté dodávky spoločnosti Azaria service s.r.o. na vstupe tvorili faktúry od dvoch dodávateľov - dlhodobo nekontaktných spoločností: Peritus Trade s.r.o. a LULU TRADE s.r.o., pričom analýzou dát z kontrolných výkazov a daňových priznaní týchto dodávateľov bolo zistené, že tieto spoločnosti si svoju nízku vlastnú daňovú povinnosť pokrývali spôsobom, že si uplatňovali odpočítanie dane od ďalších nekontaktných spoločností, ktoré svoje vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali správcovi dane, prípadne vôbec nepodávali daňové priznania

9. Správny súd zdôraznil, že správca dane vyhodnotil obchodné a fakturačné reťazce, výpovede svedkov, analyzoval účty a doklady, z ktorých zistil, že uvedené spoločnosti si prefakturovávali vysoké sumy, uplatňovali si odpočet dane, avšak spoločnosti na začiatku identifikovaného reťazca nevykazovali žiadnu činnosť a následne vysoké sumy boli vyberané v hotovosti, pričom spoločnosti na začiatku reťazca neodviedli daň alebo vôbec nepodali daňové priznanie, v dôsledku čoho správca dane konštatoval existenciu daňového úniku.

neuhrádzali. Konanie zapojených spoločností pri vykazovaní údajov vo svojich daňových priznaniach vykazuje znaky podvodného konania a správca dane konštatoval, že dôkazmi preukázal, že tieto spoločnosti riadne nepodnikali, len vystavovali faktúry tak, aby navodili dojem reálneho podnikania.

vysokých čiastkach z účtov spoločností SARCO s.r.o., Azaria service s.r.o., (v) presuny peňažných prostriedkov na ďalšie účty spoločností. 12. Pokiaľ žalobca tvrdil, že z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, akým dôkazom bolo tvrdené „nadhodnotenie ceny“ preukázané, správny súd uviedol, že správca dane porovnal cenu, za ktorú dodávatelia spoločnosti SARCO s.r.o. reálne vykonali reklamné služby a cenu, ktorú SARCO s.r.o. ako dodávateľ tej istej reklamnej služby následne fakturoval žalobcovi, pričom zistil neodôvodnené niekoľko násobné zvýšenie ceny fakturovanej pre žalobcu. Poukázal na to, že žalobca mal postupovať s odbornou starostlivosťou a mal si overiť primeranosť ceny za obdobné plnenie aj u iných relevantných subjektov, resp. požadovať od dodávateľa vyhotovenie cenovej kalkulácie.

neúmerné navýšenie ceny za reklamné služby, čo umožnilo žalobcovi odpočítať si vyššiu sumu dane. 14. Ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu - zavineniu daňového subjektu - správny súd uviedol, že správca dane skonštatoval, že žalobca mohol vedieť, že dodávky môžu byť poznačené podvodným konaním. V odôvodnení rozhodnutia pritom uviedol okolnosti, ktoré nasvedčovali podozrivosti transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode

Napriek absencii akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti s dodávateľom SARCO s.r.o. sa žalobca bez jeho preverenia v podstate spoľahol na odporučenie tretím subjektom, akceptoval poskytnutie reklamných služieb za cenu ponúknutú týmto subjektom, ktorej nepredchádzala relevantná kalkulácia. Správny súd mal za to, že žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode.

Správny súd nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že svedecké výpovede zabezpečené správcom dane neboli vyhodnotené. Správny súd navyše uvedené námietky žalobcu považoval za nekonkrétne a všeobecné, keď žalobca nekonkretizoval, ktoré svedecké výpovede a z akého dôvodu boli vyhodnotené v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami logického uvažovania.

17. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.

19. Sťažovateľ ďalej namietal, že nie je možné vyvodiť žiadne preukázané skutočnosti pre záver, že správca dane zistil daňové úniky nielen vo fakturačnom reťazci, ale aj obchodnom reťazci - SARCO s. r. o. - SILVI Production s.r.o. - JK Media s.r.o. - K-production s.r.o. - KALYPSO agency SK s.r.o. - See&go s.r.o.

21. Podľa sťažovateľa nemôže obstáť záver, že správca dane zistil, že mu služby boli dodané v oveľa vyššej sume, ako bola reálne zistená trhová hodnota. V predmetnej veci však absentuje základné zistenie trhovej hodnoty, ktorá by predstavovala objektívnu skutočnosť pre porovnanie ceny za dodávky služieb. Tvrdil, že iba na základe takéhoto porovnania, ako objektívnej skutočnosti, by bolo možné prijať záver disproporcie ceny za dodávky reklamných

22. K bodom v ktorých správny súd zdôvodnil naplnenie prvej otázky testu Axell Kitel s poukazom na zistený skutkový stav sťažovateľ uviedol, že právne závery vychádzajú z posudzovania iného obchodného reťazca, ktorý je opísaný pre rok 2017 a súvisí s odlišnými podujatiami, kedy napr. je uvádzaný subdodávateľ Peritus Trade s. r. o., ktorá spoločnosť nepredstavuje článok obchodného reťazca pre posudzované zdaňovacie obdobie.

23. Sťažovateľ ďalej považoval za nesprávne tvrdenie správneho súdu, že správca dane mohol pristúpiť k aplikácii tzv. Axel Kittel testu bez konštatovania splnenia zákonných podmienok. Zdôraznil, že v prípade nedodržania daného zákonného postupu ostáva otvorenou otázkou, či odpočítanie dane z pridanej hodnoty nemalo byť zamietnuté z dôvodu nesplnenia niektorej zákonnej podmienky, nakoľko pre úspešné odpočítanie dane sa vyžaduje ich kumulatívne splnenie. Sťažovateľ tiež uviedol, že v žalobe poukazoval na to, že závery prijaté správcom dane zakladajú dve rôzne skutkové podstaty, a to nielen daňový podvod, ale aj zneužitie práva, kedy tvrdenie, že faktúry je možné považovať za falošné (fiktívne), predstavuje simulovaný právny úkon. Tieto dve tvrdenia podľa sťažovateľa nemôžu popri sebe obstáť, nakoľko každé vyžaduje iný rozsah dôkaznej povinnosti.

25. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v jeho prípade k záveru o neprimeranom navýšení ceny dodávateľom SARCO s. r. o. za dodané plnenia v rozhodnom časovom období, došlo výlučne k porovnávaniu: - ceny za nákupu práv na reklamný priestor dodávateľom sťažovateľa od organizátorky podujatí SILVI PRODUCTION s. r. o. - uvedené porovnanie považuje sťažovateľ za irelevantné, nakoľko cena za prevod práv na reklamný priestor nemôže predstavovať referenčnú cenu stanovenú konkrétnym médiom za zverejnenie identickej reklamy - a to za podmienky existencie dispozície práva na reklamný priestor. K uvedenému dodal, že spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov nedisponovala, nakoľko tieto previedla práve na dodávateľa SARCO s. r. o. - ceny vo vzťahu k zabezpečeniu spotov k muzikálu „Angelika“ (JK MEDIA) - sú podľa sťažovateľa taktiež irelevantné, pričom zo zistení jasne vyplynulo, že o fakturáciu týkajúcu sa spotov muzikálu a nie spotov týkajúcich sa odvysielania reklamných partnerov vo forme loga, ktoré spoty majú samostatný vysielací čas, teda po spote muzikálu, tzn. majú samostatný

26. Sťažovateľ poukázal aj na to, že správcovi dane predložil ocenenie zverejnenia loga na dojednaných mediálnych nosičoch v dojednanom rozsahu a čase, ktorý bol spracovaný reklamnou agentúrou Starmedia, s.r.o., čím mal podľa neho správca dane preukázanú reálnu trhovú cenu, ale správca dane uvedený dôkaz vyhodnotil ako irelevantný.

Predmetom dodávky medzi SILVI PRODUCTION s.r.o. a SARCO s.r.o. bol výlučne prevod práv k mediálnemu priestoru na ktorom boli propagované kultúrne podujatia. 28. Sťažovateľ sa ďalej ohradil voči odlišnostiam v klasifikácii jeho vedomosti o daňovom podvode v napadnutom rozsudku. Uviedol, že pri opise úkonov správcu dane a záverov z nich vyplývajúcich, je konštatovaná jeho vedomosť, t. j. jeho zapojenie do podvodného konania „objednaním reklamných služieb u spoločnosti SARCO sa žalobca zapojil do podvodného konania, pretože práve v tejto spoločnosti bola podľa dôkazov zaistených správcom dane neúmerne navýšená cena za reklamné služby, čo umožnilo kontrolovanému platiteľovi (žalobca) odpočítať si vyššiu sumu dane.“, avšak pri samotnej aplikácii tzv. Axel Kittel testu už správny súd poukazoval na nedbalostnú spoluúčasť sťažovateľa, ktorá znamená, že sťažovateľ dané vedieť mohol alebo mal vedieť a neprijal vhodné opatrenia pre zbavenie sa zodpovednosti.

Záverom sťažovateľ namietol bod 21 napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd mal nesprávne vysporiadať s námietkou sťažovateľa ohľadne porušenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku (na pojednávaní pred správnym súdom) a posúdiť ju v zmysle § 183 SSP ako neprípustné rozšírenie žalobných

tomto smere vysporiadať. 30. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 09.09.2024 uviedol, že sa stotožňuje s názorom správneho súdu nakoľko sa sťažovateľ ako daňový subjekt prijatím faktúr od dodávateľa SARCO s.r.o. zapojil do podvodného konania, o ktorom mohol mať vedomosť vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a pri odpočítaní dane z dodávateľských faktúr od tohto dodávateľa postupoval v rozpore s mnohopočetnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora týkajúcou sa podvodného konania a preto mu nebolo uznané odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v podanom daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september

Zároveň uviedol, že aj správny súd v napadnutom rozsudku všetky otázky tzv. Axel Kittel testu zodpovedal kladne a preukázal, že sťažovateľ sa zúčastnil podvodného konania, na základe čoho mu bolo právo na odpočítanie dane zamietnuté. 31. Žalovaný ďalej uviedol, že neprimerané navýšenie ceny nie je jediným dôvodom a skutočnosťou o tvrdenom podvodnom konaní. Zdôraznil, že sťažovateľ nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia zdaniteľných plnení a v prípade dodávateľa SARCO s.r.o. sa spoľahol len na odporúčanie treťou osobou.

32. Záverom dodal, že za neopodstatnenú považuje aj záverečnú časť sťažnosti, nakoľko v tomto prípade neobstoja ani tvrdenia sťažovateľa, že pri identických skutkových otázkach existujú rôzne rozhodnutia správcu dane a takýto postup nemá oporu v zákone ani judikatúre SD EÚ, nakoľko v predmetnom prípade nebolo rozporované poskytnutie zdaniteľného plnenia a jeho existencia, či účel použitia, ale bolo preukázané podvodné konanie, o ktorom mal mať sťažovateľ vedomosť, pričom napadnuté rozhodnutia obsahujú vo svojich odôvodneniach všetky skutkové zistenia, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Navyše žalovaný dodal, že došlo k posunu v prípade hodnotenia odpočítania dane pri reklamných službách, pričom každý prípad je aj zo strany správcu dane a žalovaného hodnotení individuálne a teda tieto namietané skutočnosti zo strany sťažovateľa nemôžu mať vplyv na zákonnosť rozsudku správneho súdu a rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Z vyššie uvedených dôvod navrhol kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietnuť.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

38. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

40. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

45. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 46.

47. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.

49. Kasačný súd pri posudzovaní kasačných námietok sťažovateľa v prvom rade venoval pozornosť aplikácií § 140 SSP správny súdom na prejednávanú vec a dospel k záveru, že námietka sťažovateľa v tomto smere je nedôvodná. Je nutné podotknúť, že ustanovenie § 140 SSP predstavuje špeciálne ustanovenie vo vzťahu k vyššie citovanému všeobecnému ustanoveniu § 139 ods. 2 SSP, ktorý stanovuje základné požiadavky na písomné vyhotovenie

51. Pri posudzovaní uvedených podmienok pri ich aplikovaní na prejednávanú vec kasačný súd ustálil, že prvá podmienka aplikovania uvedeného inštitútu, teda totožnosť subjektu nebola sporná, nakoľko tak ako v prejednávanej veci tak aj v prípade rozsudku, na ktorý odkázal správny súd sp. zn. BB- 72S/40/2022 zo dňa 14.03.2024, je totožnosť účastníkov konania, t. j. sťažovateľ aj žalovaný, identická. Rovnako v prípade tretej podmienky, t. j. že vec bola už predmetom konania pred správnym súdom, je možné konštatovať, že uvedená podmienka bola splnená.

52. Ohľadne druhej podmienky aplikovania inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku sa kasačný súd zameral na posúdenie totožnosti konania prejednávanej veci s konaniami vo veciach, na ktoré správny súd odkázal. Za totožný predmet konania sa pritom rozumie druhovo totožný (obdobný) predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému.

53. Kasačný súd v tomto smere konštatuje, že uvedená podmienka totožnosti predmetu konania v prejednávanej veci bola zachovaná. Z administratívneho spisu ale aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jasne zrejmé, že v rámci rozhodných zdaňovacích období bola vykonaná jedna daňová kontrola, a to konkrétne za zdaňovacie obdobia apríl, jún, júl 2015, august až november 2015, marec- apríl 2017, jún - júl 2017, október 2017, január 2018 a október 2018 a zároveň, že podkladom vydaných rozhodnutí správcu dane a žalovaného z tejto daňovej kontroly bol jeden protokol č. 100855533/2021 zo dňa 18.05.2021 (ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam sťažovateľovi doručený dňa 25.05.2021), ktorému predchádzalo aj Oboznámenie č. 100495767/2021 zo dňa 26.03.2021, a ktoré sa týkalo všetkých vyššie uvedených zdaňovacích období.

S danými skutočnosťami, na ktoré kasačný súd poukazuje, bol sťažovateľ oboznámený, čo dokonca uvádza aj v správnej žalobe. Napadnuté rozhodnutie správcu dane, žalovaného a v tomto prípade aj správneho súdu tak vychádzali z rovnakého podkladu - jednej daňovej kontroly a jedného spoločného protokolu, na čo poukázal vo svojom rozhodnutí aj správny súd.

. V zdaňovacom období marec 2017 to bol reťazec spoločností Dynamic Trade s.r.o. - LULU TRADE s.r.o. a Peritus Trade s.r.o. - Azaria service s.r.o. - SARCO s. r. o. . Z uvedeného tak vyplýva, že v oboch prípadoch bol vo fakturačnom reťazci identifikovaný totožný priamy dodávateľ ako aj subdodávateľ sťažovateľa, pričom v oboch prípadoch bol posudzovaný aj obchodný reťazec, v súvislosti s priamym dodávateľom a subdodávateľom, konkrétne SARCO s. r. o. - Silvi Production s.r.o.

55. Kasačný súd zdôrazňuje, že pre posúdenie totožnosti predmetu konania je rozhodujúce, či vychádza z rovnako vyhodnoteného právneho problému a nie zo skutkového stavu. Preto je irelevantné tvrdenie sťažovateľa, že v uvedených obdobiach bol pri rovnakých dodávateľoch predmetom dodania služby logo na muzikály „Angelika“ a nie na muzikály „Madagaskar“ a „Čas ruží“ a rovnako je irelevantné, či percentuálne navýšenie ceny predstavuje 90 % ako to bolo v zdaňovacích obdobiach v roku 2017 alebo 93% ako to je to v posudzovanom prípade.

56. V tejto súvislosti je však tiež potrebné uviesť, že uvedené právne posúdenie bolo založené na obdobnom skutkovom základe, keď z vykonaného rozsiahleho dokazovania vyplynulo, že v kontrolovaných obdobiach roku 2016 a 2017 zdaniteľné plnenia, ktoré sťažovateľ preukazoval, že prijal od priameho dodávateľa SARCO s. r. o. boli priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorom mohol mať sťažovateľ vedomosť, keď nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia zdaniteľných plnení, t. j. napr. cena plnenia, jej kalkuláciu, bližšie informácie o plneniach či informácie o dodávateľovi.

57. Kasačný súd k uvedenej námietke tiež konštatuje, že nie len odvolacie námietky sťažovateľa voči rozhodnutiam správcu dane v uvedených konaniach boli totožné, no aj žalobné dôvody sťažovateľa obsiahnuté v žalobách v uvedených veciach korešpondujú so žalobnými dôvodmi, uvedenými v správnej žalobe v prejednávanej veci. Aplikáciu § 140 SSP v uvedenej veci správnym súdom tak možno považovať za správnu a súladnú s právom účastníka na spravodlivé súdne konanie. Odkaz na rozhodnutie v konaní sp. zn. BB- 72S/40/ 2022 zo dňa 14.03.2024 tak poskytuje dostatočný podklad pre presvedčivé, zrozumiteľné a preskúmateľné rozhodnutie vychádzajúce z logických a relevantných právnych záverov, ktoré dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou

Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004).

V tomto kontexte preto podľa názoru kasačného súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľa o nepreskúmateľnosti a nedostatočnej odôvodnenosti napadnutého rozsudku správneho súdu, keďže je z jeho obsahu zjavné, že ním bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa posúdenia oprávnenosti sťažovateľom uplatneného nároku na odpočet DPH. Správny súd, napriek tomu, že išlo o odkazovací rozsudok v zmysle § 140 SSP, zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré zamietol správnu žalobu sťažovateľa a jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné či neodôvodnené. Kasačný súd má v tejto súvislosti za to, že správny súd sa posudzovanou vecou zaoberal dôsledne, náležite sa vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré odôvodnil náležite a presvedčivo, pričom dospel k správnym záverom o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

62. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/ 19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).

64. Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia od dane nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. „Právo na odpočítanie dane sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila.

25). Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou.

66. Vychádzajúc z administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci správca dane ako aj žalovaný pri nepriznaní práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov argumentovali, že sťažovateľ sa spornými obchodmi či už vedome alebo v dôsledku zanedbania primeranej obozretnosti zúčastnil na plnení poznačenom daňovým podvodom.

S poukazom na skutkovú totožnosť prejednávanej veci (nastolené právne otázky, rovnaký protokol z daňovej kontroly, totožný priamy dodávateľ ako aj subdodávateľ, posúdenie aplikácie Axel Kittel testu) ako aj totožný obsah sťažnostných námietok, kasačný súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP a poukazuje na rozsudok sp. zn. 4Sfk/26/2024 zo dňa 11. decembra 2024, s ktorého odôvodnením sa stotožňuje, a ktorý k predmetnej veci

Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne: -Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

„chýbajúcej dane“, kasačný súd je toho názoru, že v?prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky preukázané. Daňový únik spočíval v?tom, že deklarovaný dodávateľ reklamných služieb - spoločnosť SARCO s. r. o. - znižoval svoju daňovú povinnosť vytvorením vykonštruovaného fakturačného reťazca subdodávateľov, na začiatku ktorého daň nebola odvedená (obdobne bol podobný vzorec vyhodnotený ako daňový únik napr. aj v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023).

Podľa názoru správcu dane, žalovaného a správneho súdu ide o daňové úniky podvodného charakteru, čo dokladuje charakter predmetných spoločností (bez materiálneho a personálneho substrátu na výkon podnikateľskej činnosti), nedostupnosť ich účtovníctva a zánik v krátkej dobe po uskutočnení zdaniteľných obchodov so sťažovateľom. Kasačný súd sa s týmito závermi príslušných orgánov stotožňuje a konštatuje v zhode so správnym súdom, že tieto preukázali existenciu daňového úniku a tiež jeho podvodný charakter.

Ako bolo spomenuté už vyššie, orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach identifikovali nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu: - dodávateľ reklamných služieb spoločnosť SARCO s. r. o. daňovú povinnosť z?reklamných služieb na výstupe znižoval vstupom od?vykonštruovaného fakturačného reťazca subdodávateľov. Vzájomné transakcie v?zistenom obchodnom reťazci nezodpovedali bežným obchodným transakciám a?daňové subjekty, ktoré s?predmetnými reklamnými službami vzájomne obchodovali, vytvorili štruktúru, ktorá bola vytvorená len pre daňové účely, - deklarovaný dodávateľ SARCO s. r. o. reklamu len formálne vykázal/sprostredkoval (reálne dodanie služieb reklamy vykonala spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.), - daňový únik vznikol dôsledkom nereálne vysokých cien reklamy uvedených na?faktúrach, ktoré vystavil priamy dodávateľ sťažovateľa SARCO s. r. o., z?ktorých sťažovateľ čerpal odpočet DPH. 41.

42. Podstata a nosná časť námietok sťažovateľa smerovala proti záveru správcu dane, žalovaného a správneho súdu, že sťažovateľ vedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (t. j. ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu - zavineniu daňového subjektu).

. . Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú pre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/mala vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie sťažovateľky v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania - uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom

44. V predmetnej veci nebola sťažovateľovi preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ale to, že mal a mohol o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci vedieť, ak by vykonal všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného obchodníka vyžadujú.

r. o. To, že poznal svojho dodávateľa cez pani Nemčovičovú, mu bolo dostatočnou zárukou dôveryhodnosti, t. j. sťažovateľ sa mal spoľahnúť na výber svojho obchodného partnera s významným objemom peňažného plnenia za objednané (a poskytnuté) služby len na odporúčanie treťou osobou; - sťažovateľ sa súhlasom s odporúčaným výberom dodávateľa SARCO s. r. o. od reálneho poskytovateľa služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. zapojil do preverovaných reťazcov služieb, pričom nebolo preukázané, z akého dôvodu SILVI PRODUCTION s. r. o. prenajala priestor SARCO s. r. o. (pričom ako jediným logickým vysvetlením sa javí nadhodnotenie ceny za reklamné plnenia); - „od začiatku prílišná dôvera obchodných partnerov (SILVI PRODUCTION s. r. o., SARCO s. r. o. a ANMIMA, s.r.o.“, ktorá nie je racionálne vysvetliteľná). Od riadneho obchodníka by sa pritom očakávalo, že ak zamýšľa uskutočniť transakcie v rádovo viac ako stotisícoch eur, overí si aspoň základné informácie o obchodnom partnerovi a bude sa snažiť minimalizovať riziká zvýšeným dohľadom a kontrolou nad objednanými službami. [.

. .] odoprieť uplatnené právo na odpočítanie dane pri takýchto obchodoch.“ (str. 38 - 39 prvostupňového rozhodnutia); - zmluvná cena bola stanovená bez akejkoľvek kalkulácie, výlučne na základe dohody, jej primeranosť si sťažovateľ mohol preveriť u reálneho poskytovateľa služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. , ktorá bola reálnym poskytovateľom reklamných služieb, a ktorá aj sama bola oprávnená poskytovať reklamný priestor reklamným partnerom podujatia; - nakupoval služby za neprimerane vysoké ceny.

Z týchto ustálených okolností vyplýva, že orgány finančnej správy a správny súd nevyčítali sťažovateľovi výlučne tú skutočnosť, že cena reklamných služieb bola neprimerane nadhodnotená (niekoľkonásobne navýšená, a to bez pridanej hodnoty a cenovej kalkulácie či zisťovania ceny na trhu). Správca dane sa zameral na zdôraznenie obvyklosti či neprimeranosti celého obchodného vzťahu sťažovateľa s jeho dodávateľom a subdodávateľom SILVI PRODUCTION s. r. o., ktoré zahŕňalo aj (i) vedomosť o tom, kto je reálnym vykonávateľom služieb (spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.) na odporúčanie ktorého konateľky sa sťažovateľ spoľahol pri výbere svojho deklarovaného dodávateľa (SARCO s. r. o.), (ii) možnosť si overiť cenu priamo u subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o., voči ktorej konateľke mal sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia dôveru, (iii) neodôvodnená kredibilita sťažovateľa vo vzťahu k obchodnému partnerovi, keď výber dodávateľa SARCO s.r.o. sťažovateľ odôvodňoval výlučne tým, že to, že poznal svojho dodávateľa cez pani

47. Kasačný súd zdôrazňuje, že predmetná vec je špecifická v tom, že sťažovateľ neargumentoval tým, že on svojho subdodávateľa - reálneho poskytovateľa služby nepozná, pretože mal obchodný vzťah so svojím priamym dodávateľom. Naopak - on argumentoval tým, že poznal svojho subdodávateľa a práve na základe jeho odporúčania opakovane uzatváral obchody so svojím dodávateľom. Uvedený spôsob výberu obchodného partnera, ktorý navyše službu len formálne vykázal/vyfakturoval, nevytvoril žiadnu pridanú hodnotu, dokonca ani nesprostredkoval obchod, keď tento sprostredkovala konateľka subdodávateľa, sa javí ako účelový, osobitne ak dodávateľ nemal referencie v oblasti reklamy a dokonca ako reklamná agentúra ani sám nemal žiadnu webstránku.

49. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výber svojho dodávateľa zdôvodňoval tým, že neexistoval iný subjekt disponujúci právami k mediálnemu priestoru propagujúceho kultúrne podujatia a že jeho subdodávateľ - spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov nedisponovala, nakoľko tieto previedla práve na dodávateľa SARCO s. r. o. Z administratívneho spisu aj preskúmavaných rozhodnutí je však zrejmé, že na dodávateľa SARCO s. r. o. bol prevedený nevýhradný reklamný priestor a že spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov v rozhodnom čase disponovala. Preto aj keď sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že je irelevantná cena za nákup práv za reklamný priestor jeho dodávateľom od organizátorky podujatí SILVI PRODUCTION s. r. o. - uvedené nezodpovedá skutočnosti, že aj samotná spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. disponovala právami na reklamný priestor.

51. Najvyšší správny súd napr. v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023 za situácie, keď sťažovateľ mal vedomosť o reálnom dodávateľovi reklamy, pričom v obchodnom reťazci došlo k umelému navýšeniu ceny reklamných služieb uviedol: „Správca dane a žalovaný [.

. .], ktoré reklamné služby medzi sebou prefakturovali tak, že sťažovateľovi niekoľkonásobne navýšili sumu. [. . .] V?zmluve o?realizácii kampane [. . .] sťažovateľ dojednal, v?ktorých médiách bude reklamná kampaň realizovaná a?mohol si (mal si) preveriť ceny v?týchto médiách. Ak tak neurobil a?uplatnil si odpočet DPH z?navýšenej nereálnej ceny uvedenej na faktúrach od?dodávateľa [.

. .] z?dôvodu, že vždy bolo všetko zrealizované, orgány verejnej správy vyhodnotili tak, že sťažovateľ postupoval neobozretne a?neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo od neho rozumné požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode nebude podieľať. [.

služby. Krajský súd mal za to, že následky takéhoto neobozretného správania potom musí sťažovateľ znášať sám a?musí byť uzrozumený s?tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala vedomosť o?zapojení sa do reťazca poznačeného daňovým podvodom.

. .] Netvrdil, že sa snažil o?spoločnosti získať si referencie od iných účastníkov na trhu, viac informácií o?predmete jej činnosti, obchodných priestoroch a?zamestnancoch, ani že by akokoľvek skúmal, či bola ponúkaná cena za tovar primeraná a?zodpovedajúca trhovým podmienkam, a?to všetko za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom

. .], ktorý podľa vlastných slov na?dodaní reklamných služieb nič neurobil a?tieto boli dodané subdodávateľsky, pričom podľa vyjadrení konateľov, ktorí realizovali vysielanie reklamy, bola reálna cena reklamy známa už na začiatku obdobia. Tieto objektívne okolnosti vo svojom súhrne podľa kasačného súdu nasvedčujú záveru, že deklarovaný dodávateľ Advertising of Companies, s. r. o., ktorý bol priamym bezprostredným dodávateľom sťažovateľa, bol pochybný a?že zdaniteľný obchod sa javil ako?podozrivý. Rovnako je kasačný súd toho názoru, že sťažovateľ neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode.“

Zistenia žalovaného, ku ktorým sa plne priklonil aj správny súd, sú celkom zrejmé a logické, preto nedávajú sťažovateľovým sťažnostným bodom priestor na spochybnenie správnosti záverov správneho súdu. Tieto totiž priamo nasvedčujú tomu, že v preverovanom prípade došlo k podvodnému konaniu dodávateľa [.

Na konci tohto reťazca subjektov stojí kontrolovaný platiteľ [. . .], ktorý si z umelo nadhodnotenej ceny reklamy uplatnil odpočítanie dane s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu - nadmerný odpočet. S ohľadom na vyššie uvedené, je preto podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že už pri vzniku obchodného vzťahu daňového subjektu [.

. .]. 53. V predmetnej veci je podstatné to, že sťažovateľ odôvodňoval výber svojho vlastného dodávateľa referenciou od subdodávateľa, t. j. subjektu, od ktorého mohol jednak priamo získať informáciu o reálnej hodnote poskytnutého reklamného plnenia, ktorý subjekt zároveň tiež mohol sťažovateľovi predmetnú službu poskytnúť. Neštandardne pôsobí teda skutočnosť, že sťažovateľ dôveryhodnosť svojho dodávateľa odôvodňoval výlučne odporúčaním konateľky subdodávateľa. V prípade, ak (podľa vlastného vyjadrenia) sťažovateľ uvedenej konateľke dôveroval v takej miere, že výlučne na základe jej odporúčania pristúpil k uzavretiu odchodu so svojím dodávateľom SARCO s. r. o., pričom aj samotná konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. potvrdila, že sa pozná s konateľom sťažovateľa, sťažovateľ si napr. mal a mohol overiť cenu priamo u svojho subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o.

Tiež nepreukázal žiadnu komunikáciu ohľadom dohody o stanovení ceny a jej kalkulácie, resp. akým spôsobom si zisťoval relevantnosť sumy za poskytnuté reklamné služby. 55. Sťažovateľ síce správcovi dane predložil ocenenie zverejnenia loga, ktorý mal byť spracovaný reklamnou agentúrou Starmedia, s.r.o., ale táto písomnosť neobsahovala dátum jej vyhotovenia, pečiatku a napokon sa ani netýkala muzikálu „Čas ruží“, ale iných tam uvedených muzikálov. Sťažovateľ nesúhlasil s vyhodnotením uvedeného dôkazu, ale v kasačnej sťažnosti ani správnej žalobe nevzniesol v tomto ohľade kvalifikovanú námietku.

plnenia, ktorú zaplatil za poskytnuté služby, teda nie sú spôsobilé spochybniť splnenie materiálnych podmienok odpočtu DPH, rovnako ako ich nie je spôsobilá spochybniť situácia, pokiaľ sa výsledky reklamy nepremietnu do zvýšenia obratov či ziskov spoločnosti.

. .], je možné odmietnuť odpočet DPH len, ak správca dane preukáže účasť daňového subjektu na daňovom podvode, o ktorej vedel, alebo vedieť mohol a mal. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).“

68. Kasačný súd záverom k námietke sťažovateľa ohľadne nevysporiadania sa s argumentáciou ohľadne porušenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku uvádza, že túto považuje za nedôvodnú. Sťažovateľ namietal, že správny súd sa s námietkou nevysporiadal a posúdil ju ako neprípustné rozšírenie žalobných bodov v zmysle § 183 SSP a to aj na súdnom pojednávaní pred správnym súdom. Kasačný súd k uvedeným námietkam uvádza, že na obdobné rozhodnutia žalovaného a správneho súdu právna zástupkyňa sťažovateľa poukázala v konaní pred správnym súdom, a to vo vyjadrení zo dňa 05.09.2022 k vyjadreniu žalovaného, to znamená až po podaní správnej žaloby a po uplynutí lehoty na jej rozšírenie a doplnenie v zmysle § 183 SSP. Správny súd preto správne vyhodnotil následné tvrdenia sťažovateľa uvedené v duplike v konaní pred správnym súdom ako rozšírenie žalobných dôvodov.

69. Kasačný súd ďalej k tvrdeniam sťažovateľa, ohľadne argumentácie právnej zástupkyne na ústnom pojednávaní pred správnym súdom poznamenáva, že právna zástupkyňa sťažovateľa sa na ústnom pojednávaní v tu prejednávanej veci pred správnym súdom, konaného dňa 13.06.2023 podľa zápisnice (č. l. 73) nezúčastnila. Správny súd síce v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozhodnutie správneho súdu v obdobnej veci sp. zn. BB-72S/40/ 2022 zo dňa 14.03.2024, avšak ani na ústnom pojednávaní v tomto konaní právna zástupkyňa sťažovateľa nebola prítomná, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnila. Námietka sťažovateľa tak smerovala ku konaniu pred správnym súdom sp. zn. BB- 73S/38/2022 (uvedený súdny a administratívny spis si kasačný súd pripojil pri rozhodovaní v tu prejednávanej veci) za zdaňovacie obdobie august 2016.

na ktoré poukazoval sťažovateľ, bolo predovšetkým posúdenie deklarovaných služieb ako sponzoringu alebo reklamy, konkrétne, či je predmetné plnenie s ohľadom ma svoje špecifiká reklamou, sponzoringom (sponzorským odkazom), alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pričom sa posudzovalo všeobecné uplatnenie režimu DPH na danú vec. Rovnako kasačný súd uvádza, že rozhodnutie správcu dane (na ktoré sťažovateľ poukázal) bolo v danom konaní práve z dôvodu zmätočnosti a nedostatočného odôvodnenia zrušené poukazovaným rozhodnutím žalovaného. Uvedené posúdenie platí aj pre rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/136/2021- 102 zo dňa 30. marca 2022. Kasačný súd preto konštatuje, že aj keď sa mohol správny súd s uvedenou námietkou sťažovateľa obšírnejšie vysporiadať a uviesť, prečo uvedené námietky sťažovateľa nie sú prípustné (v zmysle § 183 SSP), uvedené nezakladá nezákonnosť alebo nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, obzvlášť keď správny súd vec správne právne posúdil a kasačný súd ani nevzhliadol žiadnu relevanciu uvedených konaní

73. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 74.

V Bratislave dňa 10. februára 2025