4Sfk/32/2025

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 7Sf/27/2024-567, 7Sf/ 36/2024 zo dňa 19. novembra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101661010/2024 zo dňa 11.06.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol tak, že nevyhovel námietke žalobcu proti výzve č. 101278775/2024 zo dňa 29.04.2024 na zaplatenie daňového nedoplatku a o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 101659794/2024 zo dňa 11.06.2024 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že samotná výzva v zmysle § 80 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) nie je úkonom správcu dane, ktorým sa začína daňové konanie,

3. K súdnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia správny súd poznamenal, že výzve žalovaného na zaplatenie daňového nedoplatku predchádzalo štádium daňového konania, v rámci ktorého vydal správca dane rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102874927/ 2022 zo dňa 24.10.2022, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 140,50 eur za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2017 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, pričom proti

procesnej povahy. Práva a povinnosti žalobcu ako daňového subjektu v prebiehajúcom daňovom konaní sa vydaním napadnutého rozhodnutia v hmotnoprávnej rovine nijakým spôsobom nemenia, keďže ako výzva predchádzajúca jeho rozhodnutiu, tak aj samotné napadnuté rozhodnutie o nevyhovení námietok žalobcu voči vydanej výzve nijakým spôsobom nezasahujú do daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu.

V danom prípade má napadnuté rozhodnutie charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím daňového exekučného konania a nerozhoduje sa v nej o uložení úroku z omeškania v určitej výške, keďže tento vyplýva z iného titulu (z konkrétneho právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo vo výzve špecifikované).

5. Správny súd uviedol, že po postupe správcu dane podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku zároveň nasleduje tzv. daňové exekučné konanie. Postupnosťou jednotlivých fáz daňového konania tak možno konštatovať, že výzva správcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku, ako aj rozhodnutie správcu dane o námietkam podaným proti tejto výzve, je svojim charakterom procesným „predexekučným“ právnym aktom správcu

daňového nedoplatku. 6. Vzhľadom na procesný charakter napadnutého rozhodnutia, pri absencii zisteného dopadu tohto rozhodnutia v podobe ujmy na subjektívne práva žalobcu ako účastníka administratívneho (daňového) konania, správny súd žalobu žalobcu smerujúcu voči napadnutému rozhodnutiu ako neprípustnú podľa § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g)

7. K súdnemu prieskumu napadnutého opatrenia správny súd uviedol, že z jeho obsahu vyplýva, že ním žalovaný oznámil žalobcovi nasledujúce: (i) výzva podľa § 80 Daňového poriadku nie je úkon správcu dane, ktorým sa začína daňové konanie, pretože sa v nej nerozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu, (ii) odcitoval § 61 ods. 1 Daňového poriadku a (iii) uviedol, že žiadosť o prerušenie konania nie je kvalifikovaný podnet, ktorý nevyvoláva právne účinky, jeho doručením sa nezačína daňové konanie a správca dane nie je povinný o danej žiadosti rozhodnúť. 8. Správny súd skonštatoval, že podstatným je, aby bolo preukázané, že sa jedná o (i) akt verejnej správy, vydaný v administratívnom konaní a zároveň (ii) týmto aktom sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby priamo dotknuté. Vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii je podľa správneho súdu zásadné, ako sa účinky rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy prejavili v právnej sfére žalobcu. 9. Správny súd dospel k záveru, že po vydaní napadnutého opatrenia zostali práva a povinnosti žalobcu rovnaké a zároveň nedošlo k spôsobeniu ujmy, škody, prípadne iného negatívneho následku. V obsahu napadnutého opatrenia správny súd nevzhliadol žiadne skutočnosti alebo okolnosti, ktorými boli alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Žalovaný v napadnutom opatrení len zosumarizoval príslušné právne predpisy bez toho, aby došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Jednalo sa tak o opatrenie procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na právach žalobcu. Vzhľadom na procesný charakter napadnutého opatrenia a zároveň pri absencii zisteného dopadu tohto opatrenia v podobe ujmy na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka administratívneho (daňového) konania, správny súd žalobu žalobcu smerujúcu voči napadnutému opatreniu vyňatému zo súdneho prieskumu ako neprípustnú podľa § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.

10. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. j), f) g) a h) SSP, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

12. Sťažovateľ tvrdil, že napadnuté rozhodnutie sa priamo dotýka práv a právom chránených záujmov, pričom namietal, že správny súd sa inými následkami napadnutého rozhodnutia (ako tými, či toto zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti sťažovateľa) nezaoberal. Poukázal na to, že súčasťou námietok boli najmä hmotnoprávne námietky podľa § 24 ods. 1 a § 3 ods. 3 Daňového poriadku, kde mu boli vyrubené úroky z omeškania napriek tomu, že v čase splatnej daňovej povinností správca dane - žalovaný mal finančné prostriedky žalobcu na účte daňového úradu z uplatnených nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2013, apríl 2013, máj 2013, november 2013 použiteľné podľa § 55 ods. 12 písm. e) Daňového poriadku na úhradu daňovej povinnosti. Ďalej argumentoval tým, že už samotné rozhodnutie žalovaného č. 102874927/2022 zo dňa 24.10.2022 o vyrubení úroku z omeškania vo výške 140,50 eur za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2017, ktoré predchádzalo samotnej výzve

13. Sťažovateľ tiež tvrdil, že ušlo pozornosti správneho súdu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou, že aj v čase právoplatnosti rozhodnutia o vyrubenom úroku z omeškania mal sťažovateľ voči žalovanému uplatnené práva z nedodržanej povinností žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania - t. j. existujú u sťažovateľa daňové preplatky, ktoré sú použiteľné ako platba správcom dane.

15. Sťažovateľ je toho názoru, že žalovaný nepredložil správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený, t. j. úplný a kompletný administratívny spis vo veci a že mu ani zákonným spôsobom nedoručil listiny a rozhodnutia alebo iné písomností zo správy daní, ktorými by bolo vôbec preukázané, že si zákonným spôsobom žalovaný sťahoval finančné prostriedky z jeho bankového účtu.

BA-1S/ 271/2021, BA-5S/260/2021 a BA-1S/277/2021). Namietal, že sa správny súd nezaoberal s jeho námietkou, že žalobca nemal a nemohol mať žiadny zákonne neuhradený daňový nedoplatok vzniknutý na úroku z omeškania, pretože práve žalobca mal u žalovaného zadržané finančné prostriedky z jeho nezákonnej činnosti a nečinnosti na priznanie zaplatenia úrokov z omeškania podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku - v rozpore so zákonom - a tieto by boli použiteľné na úhradu sporne vyrubených úrokov z omeškania žalovaným na žalobcu (konanie vedené na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 6Sf/133/2023).

18. Sťažovateľ tvrdil, že napadnutým rozhodnutím a napadnutým opatrením mu bolo zasiahnuté do jeho vlastníckych práv „s prípravou žalovaného na exekúciu proti majetku žalobcu nad oprávnené a zákonné záujmy štátu pri zadržovaných finančných prostriedkov štátom (žalovaným) žalobcovi“, „a to tak, ako to opísal vo svojej správnej žalobe“.

vyhovené. 19. Sťažovateľ tiež nesúhlasil so záverom správneho súdu, že napadnuté opatrenie -oznámenie žalovaného č. 101659794/2024 zo dňa 11.06.2024, má len procesný charakter a je vyňaté zo súdneho prieskumu, resp. že po jeho vydaní nedošlo k zásahu do jeho subjektívnych

Je toho názoru, že napadnutým oznámením žalovaný „de facto rozhodol o právach a právom chránených záujmoch žalobcu“. Tvrdil, že „žalovaný mal povinnosť „prerušiť nedôvodne začaté osobitné daňové konanie podľa § 80 DP, nakoľko vo veci sa pred vydaním výzvy na žalobcu začalo konanie o predbežnej otázke na súde“. Zdôraznil, že tým, že žalovaný doručil napadnuté opatrenie o neprerušení osobitného daňového konania neskôr (dňa 04.07.2024) ako doručil žalobcovi vo veci samej napadnuté rozhodnutie, správca dane nemohol vo veci právoplatne rozhodnúť. Ďalej namietal, že voči rozhodnutiu o prerušení konania je možné podať odvolanie.

21. Záverom sťažovateľ namietal, že sa správny súd nijako nevysporiadal s jeho návrhom na prerušenie súdneho konania vo veci až do rozhodnutia v súdnom konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6Sf/133/2023 - o zákonnosti vyrubeného úroku z

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.

25. Podľa § 71 Daňového poriadku, daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.

Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok.

28. Pokiaľ sťažovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR - sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015, v uvedenej veci síce naozaj senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že rozhodnutie o námietkach voči výzve na zaplatenie nedoplatku na dani je preskúmateľné v správnom súdnictve, avšak sťažovateľom citované uznesenie sa - bez odôvodnenia takéhoto postupu - odklonilo od - v napadnutom rozhodnutí citovaného - skoršieho uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015. Navyše Najvyšší súd SR v následnej rozhodovacej činnosti, konkrétne napr. v rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/89/2014 zo dňa 29.02.2016, zotrval na obdobnom právnom názore, ako správny súd v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že rozhodnutie o nevyhovení k námietke voči výzve na zaplatenie nedoplatku dane nie je rozhodnutím, ktorým sa daňovému subjektu ukladajú právne povinnosti, ale súvisí výlučne s vymáhaním splnenia povinnosti zaplatiť daň uloženej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, čo mu dáva charakter rozhodnutia procesnej povahy. Na závery rozhodnutí

29. Kasačný súd sa zameral aj na odôvodnenie, ktorým bol v uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR prieskum rozhodnutia o námietkach voči výzve na zaplatenie nedoplatku na dani pripustený, resp. odmietnutý. 30. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015 uviedol, že výzva na zaplatenie nedoplatku na dani „sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím vedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane v určitej výške, nakoľko táto vyplýva z iného titulu. Výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane len v tom zmysle, čo pristúpi alebo nepristúpi k vymáhaniu nedoplatku v daňovom exekučnom konaní, nedotýka sa hmotných práv daňového subjektu (žalobcu), a preto ho ani nemožno považovať za rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktoré by spadalo pod čl. 46 ods. 2 ústavy.“ Následne Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015, prijal opačný záver vo vzťahu k prieskumu takýchto rozhodnutí, pričom síce

31. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015 odôvodňovalo súdny prieskum rozhodnutia o námietke voči výzve na zaplatenie nedoplatku dane najmä tým, že rozhodnutie o námietke podľa § 71 Daňového poriadku nie je podľa § 78 Daňového poriadku vylúčené zo súdneho prieskumu. Ustanovenie § 78 Daňového poriadku však neobsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí vydaných podľa Daňového poriadku, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. V tomto prípade je skôr kľúčové ustanovenie § 7 SSP, ktoré vychádza z koncepcie čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky („Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“).

32. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015 odôvodňovalo prieskum aj tým, že výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane, avšak neuviedol, ako tento postup zasahuje do subjektívnych práv daňového subjektu.

34. Daňový poriadok pripúšťa podanie námietky napríklad podľa § 19 (proti obsahu zápisnice), § 53b (proti záväznému stanovisku k uplatneniu daňových predpisov), § 53d (proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti), § 56 (k nezrovnalostiam zisteným v elektronickom výpise z osobného účtu), ako aj podľa § 80 (námietka voči výzve na zaplatenie nedoplatku dane). Odborná literatúra zastáva výklad, že „Námietka je opravný prostriedok, ktorý sa netýka rozhodnutia vo veci samej.“ (KUBINCOVÁ, Soňa. § 71 [Námietka].

35. Kasačný súd poukazuje na to, že značná časť sťažovateľových námietok argumentovala nezákonnosťou rozhodnutia žalovaného č. 102874927/2022 zo dňa 24.10.2022 o vyrubení úroku z omeškania vo výške 140,50 eur za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2017, ktoré predchádzalo samotnej výzve žalovaného, voči ktorej podal sťažovateľ námietky - o ktorých rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Rozhodnutie žalovaného č. 102874927/2022 zo dňa 24.10.2022 však predstavuje právoplatné rozhodnutie, ktoré je predmetom samostatného súdneho prieskumu pred správnym súdom.

dane. Sťažovateľ neuviedol, akým spôsobom mu príprava žalovaného na exekúciu zasiahla do subjektívnych práv. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že dotyk do jeho majetkových opráv opísal vo svojej správnej žalobe, kasačný súd poukazuje na § 440 ods. 2 druhá veta („Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.“).

38. Právny názor uvedený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015 k preskúmateľnosti rozhodnutia o námietkach voči výzve na zaplatenie nedoplatku na dani (aj po zohľadnení už vyššie uvedeného) považuje kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené za ojedinelý právny názor, ktorý nie je založený na dovtedajšej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a nebol ani nasledovaný ďalšou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. Preto v tejto časti ani nepostúpil vec na rozhodnutie veľkého senátu, keďže rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/64/2014 považoval za ojedinelý odklon od predchádzajúcej aj následnej línie uvažovania kasačného súdu vo vzťahu k preskúmateľnosti rozhodnutia o námietkach voči výzve na zaplatenie nedoplatku na dani.

40. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozhodnutím o prerušení daňového konania, obsahom napadnutého opatrenia nebolo prerušenie daňového konania, ale naopak neprerušenie konania o námietke. Rovnako v predmetnej veci je podstatné to, voči čomu námietka smerovala - t. j. voči výzve na zaplatenie daňového nedoplatku, ktorá je síce formálne zaradená v štvrtej časti Daňového poriadku s názvom „Daňové konanie“, ale až v jej poslednej, tretej hlave s názvom „Daňové preplatky a daňové nedoplatky.“

42. Kasačný súd dáva do pozornosti, že „Účelom kompetenčnej výluky podľa [§ 7 písm. e) SSP] (rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania pozn. autora), nie je žalobcu (sťažovateľa) pripraviť o súdnu ochranu proti aktom orgánov verejnej správy, ale prístup k súdu istým spôsobom racionalizovať. Vo vzťahu k správnemu konaniu je účelom tejto výluky zabezpečiť, aby toto nebolo štiepené viacerými a mnohými správnymi súdnymi konaniami o čiastkových, v podstate veci prípravných otázkach pred vydaním konečného správneho aktu. Akty podľa [§ 7 písm. e) SSP] sú ďalej vo svojej podstate aktami prípravnými, teda v princípe nemajú potenciál samostatne nejakým spôsobom ovplyvňovať právnu pozíciu jeho adresátov.

Zároveň kasačný súd poukazuje na to, že kasačný dôvod uvedený sťažovateľom v texte jeho kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. j) SSP) nie je na súdenú veci uplatniteľný. Predmetné zákonné ustanovenie totiž upravuje nezákonné odmietnutie „podania“ a dopadá na prípady, kedy žalobca (sťažovateľ) nesúhlasí s procesným rozhodnutím správneho súdu, ktorý odmietol jeho podanie z dôvodu, že sťažovateľ ako jeho podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote toto neopravil ani nedoplnil a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať (k tomu pozri aj § 59 SSP). Odmietnutie správnej žaloby sťažovateľa v súdenej veci však nebolo zo strany správneho súdu uskutočnené na základe toho, že by sťažovateľ nevyhovel výzve na doplnenie alebo opravu podania.

V uvedenom kontexte, absencia výroku o neprerušení konania nespôsobila nezákonnosť napadnutého uznesenia. 45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 452, § 147 ods. 2 SSP, § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.