4Sfk/33/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpený: Advokátska kancelária POLÁK, s.r.o., so sídlom Poštová 14, 040 01 Košice, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100944001/2021 zo dňa 1. júna 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/131/2021 - 113 zo dňa 28. novembra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva nárok voči žalovanému na úplnú náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16331,42 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2011 konštatujúc, že zdaniteľné obchody, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, boli vykonané s cieľom získania daňovej výhody spočívajúcej v odpočítaní DPH z faktúr zúčastnených daňových subjektov, predmetom, ktorých boli dodávky tovaru - betonárskej ocele. 3.

STAVCENTRUM, s.r.o. prepravovaná na tom istom vozidle bez toho, aby bola vyložená, predávaná bola počas prepravnej cesty, pričom dodávateľ tovar predával odberateľovi na jednom mieste, a to v areáli spoločnosti STAVO ARTIKEL, s.r.o. (táto nepotvrdila akýkoľvek právny vzťah so žalobcom, resp. s ktorýmkoľvek článkom vyššie zmieneného obchodného reťazca) bez vykládky. Žalobca, hoc v zmysle dodacej podmienky „FCA Bytča“ mal zabezpečiť prepravcu, nevedel uviesť kto ju zabezpečoval. K uvedenému sa nevedel vyjadriť ani svedok Roman Kováč, ktorý v kritickom období zastával funkciu obchodného riaditeľa v dodávateľskej spoločnosti a tiež bol jediným konateľom spoločnosti Business Czech, s.r.o. (táto bola jedným z článkov obchodného reťazca, v ktorom bol tovar fakturovaný).

Prevzatia zásielok prezentované dokladmi boli len formálne, pretože ten istý prepravca s tým istým vozidlom zabezpečoval prepravu betonárskej ocele do ďalšieho miesta uvedeného v nákladnom liste. 4. Správny súd zdôraznil, že odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu zneužitia práva sú dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Podľa jeho názoru, správca dane argumentoval pochybnosťami o preprave tovaru a jeho skladovaní (čo ho zjavne viedlo k jeho záveru o nesplnení hmotnoprávnej podmienky - existencia materiálneho plnenia), jeho následné úvahy smerovali k prijatiu záveru o tom, že zistené skutočnosti preukazujú zjavné zneužitie práva zúčastnenými daňovými subjektmi. Prijatie záveru o zneužití práva správcom dane tiež konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí, pričom následne dospel k záveru o spochybnení existencie materiálneho plnenia bez toho, aby túto zmenu bližšie objasnil. 5. Žalobca podľa predložených dokladov tovar nadobudol v tuzemsku od tuzemského dodávateľa (dodávateľ Castellario, s.r.o.) bez prepravy, pričom miestom dodania bol areál

6. K preprave tovaru správny súd uviedol, že sa k nej bližšie vyjadril konateľ dodávateľskej spoločnosti Imrich Tymko, ktorý potvrdil, že prepravu vykonala spoločnosť B.A_S_K_ Logistics, s.r.o., pričom prepravu objednala a zaplatila dodávateľská spoločnosť.

7. Správny súd poznamenal, že právne predpisy nezakazujú pri zdaniteľných obchodoch previesť vlastníctvo k tovaru počas jeho prepravy alebo kúpiť tovar už naložený na dopravných prostriedkoch a obratom ho predať ďalšiemu odberateľovi bez odoslania či prepravy (predaj zaparkovaného tovaru), ako to urobil v prejednávaných prípadoch žalobca.

Rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam práva na odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený. Zároveň správny súd zdôraznil, že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov.

III. Konanie na kasačnom súde

Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. v Košiciach č. k. KE-8S/131/2021 - 113 zo dňa 28. novembra 2024 opísaný v prvej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. 16. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane u sťažovateľa ako u daňového subjektu vykonal kontrolu na DPH za obdobie január až máj 2011, júl až október 2011 a december 2011. Daňové kontrola bola ukončená doručením protokolu č. 9801404/5/ 171023/2015 zo dňa 23.01.2015.

18. Proti rozhodnutiu správu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100944001/2021 zo dňa 1. júna 2021. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca bol zapojený do reťazových transakcií s betonárskou oceľou medzi tuzemskými a zahraničnými subjektmi, v ktorých sa reálne obstaranie tovaru žalobcom nepotvrdilo. Tovar mal byť skladovaný v priestoroch, ku ktorým nebol zistený žiadny právny vzťah deklarovaného dodávateľa ani samotného žalobcu, k preprave tovaru žalobca ani deklarovaný dodávateľ nevedeli poskytnúť žiadne konkrétne informácie. Na preverovaných faktúrach je pritom uvedená dodacia podmienka FCA, v zmysle ktorej bolo povinnosťou daňového subjektu ako kupujúceho určiť dopravcu, uzavrieť zmluvu o preprave a zaplatiť náklady na prepravu. V rozpore s tým však žalobca uviedol, že prepravu nezabezpečoval a v účtovnej dokumentácii žiadne doklady o preprave nemal evidované. Žalovaný poukázal aj zníženie ceny fakturovaného tovaru deklarovaného dodávateľa, čo spochybňuje dôveryhodnosť uvedených obchodných transakcií. Žalovaný potvrdil záver

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 21. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 23. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

28. Najvyšší správny súd v súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti, resp. konkrétnosť v nej uvedených dôvodov a súvisiacej argumentácie - do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu.

. .)“). 30. V uvedenom kontexte je potom v podmienkach súdenej veci potrebné najmä uviesť, že samotný sťažovateľ adresne nespochybnil skutkové a právne východiská, z ktorých správny súd vyvodil svoje závery o nedostatočnom spochybnení hmotnoprávnych podmienok a o tom, že v predmetnej veci nedošlo k daňovému úniku. Rovnako, jednoznačne a výslovne nespochybnil sťažovateľ ani to, že by rozhodnutia daňových orgánov boli zmätočné (ako to ustálil správny súd). Sťažovateľ vo svojej podstate len odkazoval na iné rozhodnutia správneho súdu, z ktorých vyplýva, že by aj v súdenej veci malo ísť o ten istý umelý obchodný reťazec (a teda že vydané rozhodnutie je v uvedenom zmysle nezákonné).

31. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti prízvukoval, že správcom dane vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca bol zapojený do reťazových transakcií s betonárskou oceľou medzi tuzemskými i zahraničnými subjektami, v ktorých nešlo o bežné obchodné transakcie, ale deklarované zdaniteľné obchody boli súčasťou formálne vytvorených reťazových obchodov, v rámci ktorých boli doklady vystavované a odovzdávané iba formálne a tieto obchody umožnili zapojeným subjektom získať daňové zvýhodnenie.

32. Správny súd v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku vytýkal rozhodnutiu žalovaného zmätočnosť (rozporuplnosť) odôvodnenia spočívajúcu v tom, že žalovaný, rovnako ako pred ním správca dane, za dôvod nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane najskôr uviedol konanie zneužívajúce toto právo obchodujúcimi daňovými subjektmi zúčastnenými na v rozhodnutí daňových orgánov opísanom reťazci, avšak následne jeho odôvodnenie obsahuje opis a hodnotenie skutočností smerujúcich k záveru spochybňujúcemu existenciu materiálneho plnenia. Odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov teda obsahujú dva vzájomne protichodné resp. vylučujúce sa dôvody nepriznania práva na odpočítanie dane.

34. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú, že 1. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), 2. predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3. prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Ak je splnenie týchto podmienok preukázané, daňovému subjektu vzniká právo na odpočítanie DPH. Ak nie, toto právo mu nevzniká.

36. Rozlíšenie medzi existenciou či neexistenciou plnenia (resp. splnením materiálnych podmienok pre vznik práva na odpočítanie DPH) - na strane jednej - a ďalšími dôvodmi pre odopretie tohto práva - na strane druhej - súvisí s dôkaznou povinnosťou a jej presunom medzi daňovým subjektom a správcom dane. Treba zdôrazniť, že primárnym nositeľom dôkazného bremena počas daňovej kontroly je kontrolovaný daňový subjekt, a to predovšetkým z toho dôvodu, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod jeho kontrolou. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočné dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie

37. Daňový subjekt disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH). Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

38. Naproti tomu, pokiaľ daňový subjekt správcovi dane predloží dôkazy o existencii prijatých zdaniteľných plnení, resp. preukáže splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie), teda daňový subjekt splní svoju dôkaznú povinnosť, je na správcovi dane, aby posúdil hodnovernosť a úplnosť predložených dôkazov a tak verifikoval správnosť uplatneného nároku na odpočítanie dane. Z judikatórnych záverov Súdneho dvora EU´ i kasacˇne´ho su´du vyplýva, že dôkazné bremeno správcu dane spočíva na preukázanú zapojenia kontrolovaného daňového subjektu na daňovom podvode v tzv. Axel Kittel teste pozostávajúceho štyroch otázok: 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový

Predpokladom odmietnutia dane je kladné zodpovedanie uvedených otázok kumulatívne, pričom ako už bolo povedané, dôkazy na vykonanie vysˇsˇie opísaného Axel Kittel testu a posúdenie účasti na daňovom podvode je úlohou správcu dane.

40. Ak teda sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí potvrdil záver správcu dane, že nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane bolo dané zneužívajúcim konaním žalobcu „s poukázaním na ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku v súvislosti so zistením zneužívajúceho konania s cieľom získania daňovej výhody“, nesúcim znaky účasti na daňovom podvode, k takémuto hodnoteniu bol oprávnený len po vykonaní dokazovania súvisiaceho s vyššie spomenutým Axel Kittel testom vzťahujúcim sa na posúdenie účasti na daňovom podvode alebo zneužití práva, kedy konanie daňového subjektu in fraudem legis je postavené na existencii zdaniteľného plnenia, pričom jeho vyhodnotenie musí byť súčasťou odôvodnenia

41. Rozlišovanie medzi právnymi dôvodmi pre vznik práva na odpočítanie DPH, resp. pre nepriznanie tohto práva nie je formalitou, ale jedná sa o skutočnosť, ktorá spravidla bez ďalšieho dopadá na zákonnosť predmetných rozhodnutí práve z dôvodu, že jednoznačné (a správne určenie) súvisiaceho právneho základu determinuje aj nadväzujúci prieskum skutkovej a právnej správnosti samotného rozhodnutia daňových orgánov, a to tak z hmotnoprávneho, ako aj z procesnoprávneho hľadiska. Vo všeobecnosti sú síce určité nedostatky v rámci odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov - aj vo verejnoprávnom režime - „ospravedlniteľné“, a to najmä v prípade formálnych nedostatkov alebo nepresností preklenúť ich výkladom, toto pravidlo nie je možné aplikovať paušálne a pri podstatných nedostatkoch odôvodnenia. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu SR, v súdenej veci sa jedná o práve takýto prípad (podstatných nedostatkov v odôvodnení napadnutého rozhodnutia).

43. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (zmätočnosť) nevyvrátil sťažovateľ ani v kasačnej sťažnosti, keď na jednej strane tvrdil, že v danom prípade nešlo o bežné obchodné transakcie, ale deklarované zdaniteľné obchody boli súčasťou formálne vytvorených účelových reťazových obchodov s účasťou žalobcu, v rámci ktorých boli doklady vystavované a odovzdávané iba formálne a tieto obchody umožnili zapojeným subjektom získať daňové zvýhodnenie a na strane druhej sa odvolal na dva rozsudky správneho súdu rozsudkov (sp. zn. 7S/99/2019 a sp. zn. KE-8S/135/2021) s poukazom na to, že sa názorovo od zmienených neodchýlil.

vo vzťahu k DPH poznačené nedovoleným daňovým únikom. To, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu, správca dane odvodil z popísaných schém fakturácie tovaru, z pohybu tovaru v reťazci obchodníkov v rámci jedinej prepravy, množstva tovaru a z časovej následnosti preukázanej faktúrami, zo spôsobu „skladovania“ tovaru v priestoroch, ku ktorým nemal právny vzťah žalobca ani nikto zo spoločností zapojených v reťazci, z postavenia jednotlivých spoločností ako subjektov využívaných na účely vyhotovovania faktúr s daňou bez vykonávania reálnej hospodárskej činnosti, zároveň popísal dva reťazce, ktoré sa spájali do jedného spoločného reťazca práve u žalobcu.

46. Dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného odpočítania dane vo veci vedenej na kasačnom súde pod sp. zn. 8Sžfk/58/2021 bola účasť žalobcu na daňovom podvode, pričom preverením transakcií v predmetnom reťazci bolo zistené, že uvedené obchodovanie nesie znaky špecifického typu daňového podvodu definovaného v judikatúre Súdneho dvora EÚ a pomenovaného ako „nezvestný, resp. zmiznutý obchodník“. Kasačný súd poukazuje na to, že na rozdiel od rozhodnutia žalovaného v tejto veci (č. 100944001/2021 zo dňa 01.06.2021) sú dôvody žalovaného v rozhodnutí č. 102242104/2019 zo dňa 25.09.2019 vo vzťahu k záveru o vyrubení daňového nedoplatku jednoznačné.

práva. 48. Osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov obsahujú dva vzájomne protichodné resp. vylučujúce sa dôvody nepriznania práva na odpočítanie dane. Ako kasačný súd vysvetlil vyššie, každému z týchto dôvodov predchádza iný dôkazný štandard a daňový orgán ho zdôvodňuje na základe iných zistení a tiež rozdielnym spôsobom.

51. Vzhľadom na uvedené potom nebolo dôvodné venovať sa právnemu posúdeniu veci, či už zo strany orgánov verejnej správy alebo správneho súdu. Kasačný súd totiž nevidel ako dôvodné rozhodnutie žalovaného, resp. správcu dane - v tomto štádiu konania - zrušovať zároveň aj podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Ak je totiž rozhodnutie orgánu verejnej správy natoľko zmätočné, že to predstavuje dôvod na jeho zrušenie - čo správny súd skonštatoval a s tým sa kasačný súd aj stotožnil - potom zároveň musí platiť, že sa jedná o zmätočnosť takej intenzity, že to neumožňuje plnohodnotný a kvalifikovaný prieskum právnych záverov orgánov verejnej správy.

53. Takýto postup správneho súdu nepovažuje kasačný súd za plne kompatibilný s procesnou logikou súdneho prieskumu v prípadoch, kedy sa napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušujú pre ich zmätočnosť a nepreskúmateľnosť, pretože akékoľvek takto formulované závery správneho súdu (vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci) je potrebné vnímať ako izolované, pričom ich správnosť, relevancia a/alebo použiteľnosť bude determinovaná práve okolnosťami, ktoré budú správnymi orgánmi ustálené v novom konaní (po zrušení ich rozhodnutí a vrátení veci na ďalšie konanie).

Z napadnutého rozsudku napr. nie je zrejmé, či správny súd pri formulovaní tohto záveru prihliadal - okrem iných - na to, že žalobca ani jeho dodávateľ nevedeli nijako ozrejmiť okolnosti vykladania tovaru, nakladania tovaru alebo kontroly množstva či váženia tovaru; že žalobca sám tovar nekontroloval, ani nebol fyzicky prítomný pri tovare, nepredložil žiaden dôkaz o tom, ako sa presvedčil, že obchoduje s reálnym tovarom. Naviac, pozornosti kasačného súdu neušlo, že je nesprávny aj právny záver správneho súdu, že vo veci nedošlo k daňovému úniku, keď z administratívneho spisu, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že k daňovému úniku malo dôjsť u priameho dodávateľa žalobcu (napr. str. 12 a 13 napadnutého rozhodnutia - „spoločnosť Castellario s.r.o. tovar nadobúdala intrakomunitárne z iného členského štátu.“, „Spoločnosť Castellario s.r.o. za rok 2021 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, čím nepriznala žiadne príjmy z podnikateľskej činnosti.“, „.

55. Ako je však uvedené vyššie, posudzovanie správnosti dôvodu pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH v situácii, kedy tento dôvod v rozhodnutiach orgánov verejnej správy ani nie je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustálený, t. j. rozhodnutia orgánov verejnej správy v podstatných právnych otázkach vykazujú materiálne kvalitatívne vady, resp. zmätočnosť, je predčasné.

57. Uvedené, samozrejme, nevylučuje, aby príslušné orgány verejnej správy v rámci nového rozhodovania vo veci riadne ustálili ako dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH účasť žalobcu na daňovom podvode, a to aj v nadväznosti na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 8Sžfk/58/2021, avšak tento (príp. akýkoľvek iný dôvod, ktorý ustália) musia vo svojich rozhodnutiach jednoznačne pomenovať a následne argumentačne ustáť zákonnosť takto definovaného dôvodu pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH tak zo skutkového, ako aj právneho hľadiska.

V novom konaní orgány verejnej správy preto riadne ustália jeden konkrétny zákonný dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH, jednoznačne ho pomenujú, preukážu jeho existenciu, resp. splnenie zákonných podmienok pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH, ktoré sa viažu na tento dôvod, t. j. riadne ho odôvodnia.

V Bratislave dňa 23. februára 2026