4Sfk/34/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Lei & Lu elegance s.r.o., so sídlom Bidovce 347, 044 45 Bidovce, IČO: 47364301, právne zastúpený: Advokátska kancelária Pančišinová & Partners s.r.o., so sídlom Rázusova 49, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102034638/2019 zo dňa 27.08.2019 konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/168/ 2019-108 zo dňa 15. apríla 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Nepriznaný nadmerný odpočet DPH (k tomu pozri bod 1 tohto odôvodnenia) sa týkal žalobcom predloženej faktúry č. VF1700108 zo dňa 13.06.2017. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v súvislosti s nutnosťou preukázať skutočnosti deklarované na žalobcom predloženej faktúre č. VF1700108 zo dňa 13.06.2017 - z obsahu správnej žaloby vyplynulo, že žalobca namietal skutkové závery daňových orgánov, ktoré spochybnili prepravu tovaru (granulát striebra) z Talianska na Slovensko, keď tvrdil, že argumentácia správcu dane, ako aj žalovaného presahujú reálne možnosti a schopnosti daňového subjektu vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena, ktoré je objektívne možné a primerané od daňového subjektu vyžadovať.

nachádzalo na území Talianska. Neobstála ani argumentácia žalobcu, že správca dane by mohol donekonečna spresňovať, resp. špecifikovať svoje požiadavky vo vzťahu k preukázaniu tvrdených skutočností, pričom daňový subjekt by za takejto situácie nemal žiadnu možnosť uniesť dôkazné bremeno, pretože podľa názoru súdu v okolnostiach danej veci, ak vznikla pochybnosť o tom, či daný tovar bol prepravený konateľom dodávateľskej spoločnosti do dispozície žalobcu, bolo nevyhnutné o tejto skutočnosti predložiť dôkaz, čo sa však nestalo.

V priebehu daňovej kontroly a ani neskôr žalobca nepreukázal, že sa deklarované zdaniteľné obchody medzi zapojenými spoločnosťami uskutočnili tak, ako to tvrdil (žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane len listinné doklady -preverovanú faktúru zo dňa 13.06.2017, objednávku zo dňa 06.06.2017, dodací list zo dňa 13.06.2017 a rámcovú zmluvu č. 2017/06/01 zo dňa 01.06.2017).

jún 2017 a neodviedol daň podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“). Zároveň neuviedol v kontrolnom výkaze k DPH ani odberateľskú faktúru k DPH a dodatočné daňové priznanie a dodatočný kontrolný výkaz k DPH za preverované obdobie dodávateľ podal až dňa 25.01.2019, t.j. až po tom, čo bol žalobca oboznámený o daňovej kontrole.

2017. 4. Správny súd uzavrel, že v priebehu daňovej kontroly žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto ako správny vyhodnotil záver žalovaného, že dodávateľská faktúra č. VF1700108 zo dňa 13.06.2017 vyhotovená spoločnosťou Arista Capital s.r.o. nie je faktúrou, ktorá by reflektovala reálne dodanie tovaru - granulátu striebra žalobcovi a je ju možné považovať iba za doklad, na ktorom je uvedená daň. Spoločnosti Arista Capital s.r.o. nevznikla povinnosť zaplatiť daň na základe vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, ale len v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť. Keďže u deklarovanej dodávateľskej spoločnosti nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, čo je základná podmienka pre možnosť odpočítania dane, u daňového subjektu nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z faktúry vyhotovenej týmto dodávateľom. Daňový subjekt si však toto právo uplatnil, čím porušil ustanovenia § 49 a § 51 zákona o DPH. 5. K námietkam žalobcu týkajúcim sa procesných pochybení zo strany správcu dane v priebehu daňovej kontroly, prípadne vo vyrubovacom konaní správny súd uviedol, že nie sú takého charakteru a takej miery závažnosti, aby spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia a bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov. 6. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu, že hodnotenie totožného skutkového stavu daňovými orgánmi je tendenčné a žalobca poukazuje na daňové kontroly vykonané za iné zdaňovacie obdobia, ktoré boli ukončené bez nálezu správny súd uviedol, že správca dane pri posúdení opodstatnenosti odpočítania dane z preverovanej faktúry postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní uvedenými v ustanoveniach § 3 Daňového poriadku. Žalobca tvrdil (a predložil aj listinné dôkazy), že v iných zdaňovacích obdobiach boli jeho obchodnými partnermi totožná dodávateľská a odberateľská spoločnosť, avšak v preverovanom prípade boli zistené skutočnosti (napr. neuvedenie deklarovaného obchodu do kontrolného výkazu k DPH dodávateľom, neodvedenie dane z deklarovaného obchodu dodávateľom, nepreukázanie „pridanej hodnoty“, na CMR doklade uvedený údaj, ktorý nekorešpondoval s miestom vykládky, ktorý uvádzali dodávateľ aj žalobca) spochybňujúce tvrdenie, že ide o totožný skutkový stav a rovnaké podmienky, za ktorých si žalobca uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH, preto takéto závery správcu dane pri daňových kontrolách za iné zdaňovacie obdobia nebolo možné pri rozhodovaní v tejto veci zohľadniť.

7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil, resp. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zruší.

9. V súvislosti s odlišným miestom vykládky uvedenom v doklade CMR v porovnaní s miestom, kde bol tovar reálne vyložený (Bidovce, kde sa nachádzajú skladové priestory dodávateľa Arista Capital s.r.o., ktoré mal dodávateľ prenajaté od spoločnosti RPM Technologies s.r.o.) sťažovateľ uviedol, že doklady CMR vypĺňal taliansky dodávateľ podľa údajov uvedených v oficiálnych registroch. Dodacia adresa na CMR doklade bola uvedená iba za účelom splnenia formálnych náležitostí tohto dokladu. V tejto súvislosti sťažovateľ opätovne poukázal aj na svoje ďalšie daňové kontroly vedené v skutkovo a právne totožnej veci týkajúce sa iného zdaňovacieho obdobia, a ktoré boli ukončené v prospech sťažovateľa.

Martinom Beňákom, konateľom spoločnosti Arista Capital s.r.o., ktorý osobne vyzdvihol strieborné granule. 11. Ďalším z vytknutých nedostatkov zo strany súdu a žalovaného bol predaj tovaru bez ekonomického opodstatnenia. Sťažovateľ preto objasnil, že predmetom dodania bol špecifický tovar, ktorého nákupná a predajná cena nie je konštantná, závisí od vývoja cien na burze v daný deň a obchodovanie s ním je pomerne rizikové. Preto aby dodávateľ nebol úplne stratový, predal tovar pod cenu.

Podanie dodatočného daňového priznania a dodatočného kontrolného výkazu dodávateľskou spoločnosťou považoval za účelové, keďže bolo realizované po tom, čo správca dane oboznámil sťažovateľa so skutočnosťami zistenými počas daňovej kontroly. Žalovaný však opätovne poukázal na to, že dôvodom nepriznania odpočítania dane zo spornej faktúry nie sú len skutočnosti zistené na strane dodávateľa. Sťažovateľ, ktorý mal nadobudnúť tovar dňa 13.06.2017 a dňa 15.06.2017 ho už mal bez preukázania akejkoľvek pridanej hodnoty predať opäť do Talianska žiadnym spôsobom neozrejmil bližšie okolnosti týkajúce sa nadviazania obchodnej spolupráce so spoločnosťou Arista Capital s.r.o., neuviedol prečo si na spoluprácu a dodanie tovaru vybral práve túto spoločnosť, ako a či si ju nejakým spôsobom preveroval, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodania tovaru a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane v prípade deklarovaného obchodu. Sťažovateľ, ako aj jeho deklarovaný dodávateľ počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, odvolacieho konania,

C. J. predložil správcovi dane až dňa 20.03.2019 doklad o pokute, keď ním disponoval od 12.06.2017. Z dôvodu, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej aj ako „NDS“) nepotvrdila pohyb motorového vozidla s EČV: T.XXX T. po spoplatnených úsekoch ciest, nemožno považovať tento dodatočne predložený dôkaz za dôkaz, ktorý by mal takú právnu silu, aby zvrátil záver správcu dane o nepreukázaní prepravy fakturovaného tovaru z Talianska na územie SR. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa o následnom predaji tovaru pod cenu uviedol, že deklarovaný dodávateľ okrem toho, že tovar, ktorý nepodlieha skaze, a teda nemusel byť predaný obratom pod cenu, dohodol so sťažovateľom pre neho zjavne nevýhodné platobné podmienky. Rámcová zmluva č. 2017/06/01 zo dňa 01.06.2017 obsahovala ustanovenie, keď vyplatenie 10% fakturovanej sumy viazala na vrátenie nadmerného odpočtu DPH správcom dane sťažovateľovi. Povinnosť zaplatiť 10% zvyšnej kúpnej ceny mala zaniknúť v prípade, ak správca dane odmietne vrátiť sťažovateľovi nadmerný odpočet alebo odmietne uznať dodanie tovaru.

Tiež považoval za nelogické tvrdiť, že NDS nepotvrdila pohyb vozidla po spoplatnených úsekoch slovenských ciest, keď do obce Bidovce, v blízkosti maďarských hraníc, sa dá dostať aj po cestách bez povinnosti úhrady, ktoré nepodliehajú kontrole NDS. Sťažovateľ si pred uzatvorením zmluvy s dodávateľom Arista Capital s.r.o. z verejne dostupných zdrojov preveril, či daný subjekt nie je vedený v evidencii dlžníkov. Keďže ako dlžník nikde nefiguroval, nadviazal s ním spoluprácu. Jednotlivé ustanovenia zmluvy boli zámerne nastavené tak, aby v prípade akýchkoľvek nečakaných okolností na strane dodávateľa, sťažovateľ ako odberateľ nebol v nevýhode a neutrpel žiadnu ujmu. Tiež zopakoval, že nemôže byť sankcionovaný za nesplnenie povinností iného daňového subjektu, ktorý podal dodatočné daňové priznanie. V ostatnej časti svojho stanoviska zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

20. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

22. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

27. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

30. V nadväznosti na uvedené považoval kasačný súd za podstatné zaujať právny názor k viacerým sťažovateľom nastoleným otázkam týkajúcim sa predovšetkým unesenia dôkazného bremena, resp. jeho rozloženia medzi sťažovateľa a správcu dane a taktiež, či skutkový stav v rozsahu zistenom správcom dane umožnil spoľahlivo vyvodiť vyššie popísané závery spojené s uložením daňovej povinnosti. 31. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v?mnohých rozhodnutiach konštantne rozhodoval v?tom zmysle, že predloženie faktúr a?účtovných dokladov samo o?sebe nemusí byť dostatočným dôkazom o?uskutočnení deklarovaného plnenia označeným dodávateľom a že platiteľ dane požadujúci vrátenie/ odpočítanie dane musí byť schopný preukázať reálnosť príslušného obchodu, ak o?tom v?daňovom konaní vzniknú dôvodné pochybnosti (napr. sp. zn. 8Sžf/26/2014 zo dňa 17.09.2015 a sp. zn. 1Sžfk/49/2017 zo dňa 22.01.2017).

Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v?daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

a?dôkazného stavu konania. Aby mohol kasačný súd dospieť k?záveru v?otázke, či bol odpočet DPH zo strany kasačného sťažovateľa zákonne odmietnutý pre nesplnenie hmotno-právnych podmienok, je potrebné zistiť, či správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno vierohodného a?presvedčivého spochybnenia tvrdení a?dôkazov predložených sťažovateľom.

36. Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH zo zdaniteľného obchodu je vznik daňovej povinnosti. Daňová povinnosť vo všeobecnosti znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň od osôb, ktorým to zákon vymedzuje. V?tejto súvislosti je potrebne uviesť, že?nepostačuje len samotné uvedenie DPH na faktúre, podstatné je, aby došlo k?vzniku daňovej povinnosti v?intenciách ustanovenia § 19 zákona o?DPH, t. j. z?titulu skutočného dodania tovaru.

37. K námietke sťažovateľa, že nezodpovedá za neplnenie povinností iného daňového subjektu, kasačný súd uvádza, že záver správcu dane nebol založený iba na zisteniach o dodávateľovi, pričom sťažovateľ tieto zistenia fakticky ani nerozporuje (pozn.: k splneniu daňovej povinnosti dodávateľom došlo až v priebehu daňovej kontroly sťažovateľa).

po oboznámení žalobcu o daňovej kontrole, pričom sťažovateľ si túto daň odpočítal, ale na výstupe ju z dôvodu deklarovanej intrakomunitárnej dodávky do štátneho rozpočtu taktiež neodviedol. 38. Kasačný súd považuje za potrebné tiež uviesť, že primárne žalobca, ale ani jeho priamy dodávateľ v konaní nepreukázali dôvod ich účasti v zistenom fakturačnom reťazci (talianska spoločnosť ITALCHIMICI › tuzemský dodávateľ Arista Capital s.r.o. › daňový subjekt Lei & Lu elegance s.r.o. › talianska spoločnosť LEGOR GROUP S.P_A_), kedy tovar mal byť dovezený z Talianska na Slovensko dňa 13.06.2017 a dňa 15.06.2017 mal byť opäť - bez akéhokoľvek zhodnotenia - dodaný do Talianska konečnému odberateľovi (pričom vzdialenosť medzi sídlom talianskeho dodávateľa ITALCHIMICI S.P_A_ a sídlom konečného talianskeho odberateľa - LEGOR GROUP S.P_A_ predstavuje 167 km).

40. Daňový subjekt Arista Capital s.r.o. nepredložil žiadne dôkazy kvalifikovane preukazujúce skutočnosť, že predmetný tovar bol reálne prepravený z Talianska do tuzemska a mal byť predmetom dane v tuzemsku. 41. V tejto súvislosti kasačný súd (v súlade s názorom orgánov verejnej správy a krajského súdu) uvádza, že doklad o pokute (i keď uloženej v Taliansku) nepreukazuje samotnú prepravu fakturovaného tovaru z Talianska na územie Slovenskej republiky (ako sa to snaží naznačiť sťažovateľ). Preukazuje to, že motorové vozidlo s EČV: T. XXX T. porušilo právne predpisy dňa 12.06.2017 na území Talianska, nie je však dôkazom o preprave tovaru. Pri výklade, ktorý sťažovateľ naznačuje by potom ad absurdum malo platiť, že ak je vodičovi určitého motorového vozidla uložená pokuta, napr. v Bratislave, tak predmetná pokuta je dôkazom toho, že táto mu bola uložená počas cesty do Žiliny (i keď v skutočnosti auto mohlo mať, príp. malo úplne iný cieľ). Z tohto hľadiska je potom pokuta za správny delikt (uložená na území iného štátu) vo svojej podstate dôkazom statickej skutočnosti preukazujúcim stav, nie dej, t. j. nie je

43. Samotný sťažovateľ k deklarovanému nákupu tovaru od spoločnosti Arista Capital s.r.o.

44. Ku kasačnej námietke ohľadom predaja tovaru pod cenu kasačný súd uvádza, že cena tovaru by mala odrážať ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk, čo v prejednávanom prípade nenastalo. Nákupná cena tovaru bola neúmerne nízka (nákupná cena od talianskeho dodávateľa: 509,21 Eur/kg, predajná cena sťažovateľovi: 474,31 Eur/kg), a to napriek tomu, že dodávateľ sťažovateľa mal zaplatiť daň a znášať aj náklady na prepravu. Okrem toho, že

Povinnosť zaplatiť 10% zvyšnej kúpnej ceny mala zaniknúť v prípade, ak správca dane odmietne vrátiť sťažovateľovi nadmerný odpočet alebo odmietne uznať dodanie tovaru. Akokoľvek sa teda sťažovateľ snaží naznačiť, že takýto „okamžitý predaj“ tovaru sťažovateľovi hneď na druhý deň po jeho nadobudnutí, a to dokonca pod obstarávaciu cenu, bol dôvodný, kasačný súd v tejto obchodnej transakcii nevidí žiadny racionálny, ako ani obchodný význam. Tvrdenie o tom, že sa tým snažil tuzemský dodávateľ zabrániť väčšej strate nie je podľa kasačného súdu účelové, keďže je nesporné, že ak by dôvodom predaja predmetnej komodity mala byť zmena jej ceny na trhu, javí sa ako iracionálne predávať tovar hneď pri prvom (údajnom) poklese ceny od jeho nadobudnutia z Talianska.

Nie je pritom úlohou krajského súdu, ako ani najvyššieho správneho súdu hľadať identické alebo diferenciačné skutkové znaky medzi vecami, na ktoré sťažovateľ odkazuje, ale už len pri zbežnom porovnaní skutkových okolností jednotlivých (kontrolovaných) zdaňovacích období (mesiacov) je zrejmé, že tieto nie sú identické.

v texte kasačnej sťažnosti výslovne uvádza, že počnúc „dodávkami tovaru v nasledujúcom období už bola preprava tovaru na rovnakej trase zabezpečovaná prostredníctvom spoločnosti MTB TRANSPORT s.r.o.“. Z uvedeného potom vyplýva, že práve v kľúčovej otázke relevantnej pre rozhodnutie orgánov verejnej správy sa posudzované zdaňovacie obdobia významne líšia (zo skutkového hľadiska).

47. Záverom je potrebné uviesť, že akokoľvek sťažovateľ namieta, že orgány verejnej správy na neho kladú neprimerané dôkazné bremeno, podľa názoru kasačného súdu je toto tvrdenie sťažovateľa nesprávne. I keď sťažovateľ môže byť subjektívne presvedčený, že dôkazy vykonané orgánmi verejnej správy (samostatne) nepreukazujú závery, ktoré z nich tieto vyvodili, príp. nevyvracajú tvrdenia sťažovateľa o deklarovaných obchodných transakciách, podľa názoru kasačného súdu súbor vykonaných dôkazov, resp. ich nedostatok (pri ich kumulatívnom hodnotení) mohol viesť k záverom orgánov verejnej správy o tom, že tieto zdaniteľné obchody neboli zrealizované tak, ako boli deklarované sťažovateľom, resp. ich realizácia nebola v priebehu daňovej kontroly riadne preukázaná tak, ako boli tieto obchody deklarované.

49. Navyše, v kombinácii s inými okolnosťami veci dôvodné pochybnosti orgánov verejnej správy o dovezení tovaru z Talianska na územie Slovenskej republiky sa len ďalej prehlbujú - a to napr. v kombinácii so zistením orgánov verejnej správy, že tuzemský dodávateľ sťažovateľa (Arista Capital s.r.o.) nadobudnutie tovaru z Talianska neuviedol do r. 07 a 08 daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017 a neodviedol daň (urobil tak až v roku 2019 - počas daňovej kontroly sťažovateľa), odberateľskú faktúru neuviedol v kontrolnom výkaze k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017,v CMR doklade, ktorý mal vypĺňať taliansky dodávateľ bola uvedená iná adresa vyloženia tovaru ako je adresa, ktorú uviedli sťažovateľ, resp. spoločnosť Arista Capital s.r.o. v priebehu daňovej kontroly a pod.

Požiadavky kladené na sťažovateľa, príp. na iné subjekty v priebehu daňovej kontroly v súvislosti s preukazovaním tejto prepravy z Talianska na územie Slovenskej republiky pritom neboli podľa názoru najvyššieho správneho súdu neprimerané.

a i.). 51. Podľa názoru kasačného súdu - a to najmä prihliadajúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti, v hodnotení dôkazov orgánmi verejnej správy v súdenej veci nie je možné identifikovať žiadny taký zákonný alebo skutkový exces, ktorý by spôsoboval nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Neunesenie dôkazného bremena vo vyššie uvedenom rozsahu, a to najmä nepreukázanie realizácie zdaniteľných obchodov tak, ako to bolo sťažovateľom deklarované pre účely odpočtu DPH, a to osobitne v časti preukázania deklarovaného tovaru z Talianska na územie Slovenskej republiky spoločnosťou Arista Capital s.r.o. (tuzemský dodávateľ sťažovateľa) vedie k záveru o tom, že hmotno-právne podmienky pre odpočet DPH v súdenej veci splnené neboli, čo krajský súd v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil.

52. Najvyšší správny súd sa na základe uvedených skutočností stotožnil so záverom ustáleným krajským súdom, že bolo predovšetkým v záujme sťažovateľa, aby v daňovom konaní predložil také dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali deklarované zdaniteľné plnenia a odstránil tak pochybnosti finančných orgánov v tomto smere.

O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP).

V Bratislave dňa 24. mája 2023