4Sfk/34/2022

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej „správca dane“) rozhodnutím č. 100411650/2020 z 12.02.2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2016 v sume 87389,71 eur po tom, ako daňovou kontrolou zistil uňho uplatnené výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami. Išlo o výdavky na základe faktúr spolu vo výške 605250,- € za reklamné spoty od spoločnosti R & S DESIGN, s.r.o., faktúr vo výške 432744,- € od dodávateľa UNISTAV-PLUS s.r.o., za dodávku, servis, údržbu a opravu nákladných motorových vozidiel a za nakladanie a drvenie kameniva; faktúr vo výške 63000,- € od spoločnosti AM BUILD, s.r.o., za servis, údržbu a opravy nákladných motorových vozidiel a strojov; a faktúr vo výške 35800 eur od dodávateľa ELCOM-KE, s.r.o. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 101532606/2020 zo dňa 06.10.2020 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „daňový poriadok“). 3. V rozhodnutiach finančných orgánov bolo podrobne rozpísané, z čoho plynuli pochybnosti o dodaní protiplnenia od týchto spoločností za uplatnené výdavky. Najmä išlo o nedostatok dokladov a podrobností vo vzťahu k jednotlivým tvrdeným obchodom a pochybnosti plynuli aj z vyhodnotenia výpovedí konateľov alebo bývalých konateľov týchto deklarovaných dodávateľov, uskutočnených pred správcom dane alebo pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Správca dane okrem iného uviedol, že žalobca nevyužil možnosť presvedčiť o vierohodnosti vystavených faktúr, hoci na to mal priestor. Žalovaný okrem obvyklej deklarácie zákonnosti postupu správcu dane uviedol tiež to, že dodávateľské faktúry a ich úhrady nie sú ešte dôkazom, že k určitému plneniu došlo, a to osobou uvedenou na faktúrach.

4. Správnu žalobu žalobcu proti preskúmavanému rozhodnutiu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) ako nedôvodnú Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. 74S/24/2020-170 z 24.11.2021, ECLI:SK:KSBB:2021:6020200454.3, (ďalej „napadnutý rozsudok“). Správny súd nezistil rozpory medzi hodnotením dôkazov orgánmi finančnej správy a obsahom vykonaných dôkazov, ani chybu pri hodnotení dôkazov. Konštatoval, že žalobca napriek výzve správcu dane neposkytol overiteľné informácie ani dôkazy o reálnosti fakturovaných dodávok, čím by odstránil pochybnosti o vierohodnosti ním predložených dokladov. Žalovaný podľa správneho súdu vec správne právne posúdil, keď zaradenie faktúr, pri ktorých nebolo preukázané reálne uskutočnenie plnení dodávateľom uvedeným na faktúrach, do daňových výdavkov, posúdil ako porušenie § 2 písm. i/, § 19 ods. 1 a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. 5. Námietky proti nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia a nevykonaní dôkazov vyhodnotil správny súd ako všeobecné, neumožňujúce identifikovať nezákonnosť rozhodnutia. 6. Námietky o nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k faktúram vyhodnotil správny súd najmä tak, že sú založené na prostom tvrdení, že k plneniam došlo, čo však podľa súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, a ide vlastne len o nesúhlas s vyhodnotením dôkazov finančnými orgánmi. 7. Správny súd sumarizoval skutkové zistenia správnych orgánov a jednotlivo sa pristavil pri kľúčových zisteniach. Zdôrazňoval, že preskúmavané rozhodnutie nebolo založené na nepreukázaní existencie plnení zo strany dodávateľov, ale na tom, že sám žalobca nepreukázal, že išlo o výdavky za reálne uskutočnené plnenia, ktoré by žalobca prijal. Správny súd považoval za nedôvodné námietky o porušení zásady rovnosti zbraní, keď žalobca nebol upovedomený o výpovediach svedkov pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože v daňovom konaní boli použité iba zápisnice z týchto výsluchov, a žalobca nevyužil možnosť zúčastniť sa výsluchov rovnakých osôb, ktoré boli vedené pred správcom dane a bol riadne o nich upovedomený. 8. Vo vzťahu k námietke, že zástupcovi žalobcu nebolo umožnené nahliadnuť do časti administratívneho spisu, ktorý obsahuje dokumenty získané od Národnej kriminálnej agentúry z dôvodu, že údaje obsahujú informácie o iných spoločnostiach a iných osobách, správny súd uznal, že táto námietka je dôvodná, ale poukázal na to, že zároveň správca dane uviedol, že v tejto výpovedi pána A. nebolo popísané jeho konanie vo vzťahu k žalobcovi a preto bol tento dôkaz vyhodnotený len ako nepriamy. Správny súd toto pochybenie preto nevyhodnotil ako podstatné pochybenie vzhľadom na okolnosti veci. 9. Správny súd tiež poukázal na to, že vo vzťahu k dani z príjmov nie je namieste argumentovať judikatúrou týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty. Zdôraznil dôkazné bremeno daňovníka, ktorý po spochybnení vierohodnosti dokladov mal preukázať pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016. 10. Výsluch svedka A. Z., ktorý navrhol žalobca v súdnom konaní, súd nevykonal s poukazom na to, že nie je súdom skutkovým, a pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Žalobca podal včas kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal zmenu napadnutého rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie ako i prvostupňové rozhodnutie bez vrátenia veci na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď neodôvodnil, prečo sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno. Poukázal na to, že predložil žalovanému všetky jemu dostupné dôkazy, a to účtovné doklady, faktúry, potvrdenia o úhrade faktúr, zmluvu o reklame, fotografie, CD nosič, poukázal na výpovede svedkov.

žalovanému. 13. Ďalej tvrdil, že správny súd vec nesprávne právne posúdil a zdôrazňoval, že on naplnil skutkovú podstatu a vierohodnosť zdaniteľného plnenia. Pokračoval, že zo strany žalovaného nebolo vyvrátené či vylúčené, že reklama bola uskutočnená, svoju argumentáciu podkladal fotodokumentáciou s CD nosičom. Poukázal na to, že z rôznosti fotografií je zrejmé, že spot bol dodávateľom opakovane vysielaný v rôznych časových obdobiach, a teda to znamená, že bolo realizované zdaniteľné plnenie. Namietal, že žalovaný ani krajský súd neuviedli, ktorý iný dodávateľ by predmetné služby mal dodať, respektíve či tento dodávateľ bol účastný reťazca daňového podvodu.

15. Sťažovateľ namietol, že správca dane vyvodil svoje pochybnosti z preverovania vykonaného u jeho dodávateľských subjektov, a keď je zrejmé, že sa preverované obchodné prípady uskutočnili, je nespravodlivé, keď sťažovateľ trpí za nemožnosť preverenia účtovnej evidencie u dodávateľov.

Pritom poukazoval na to, že svedkovia potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení, resp. vystavovanie faktúr, hoci si nespomenuli na podrobnosti obchodov. 18. Ďalej tvrdil, že správny súd mal pochybenie spočívajúce v neumožnení nahliadnuť do časti administratívneho spisu (so zápisnicou z výpovede svedka A. v trestnom konaní) považovať za podstatné a zrušiť rozhodnutie žalovaného. Tvrdil, že bolo porušené jeho právo oboznámiť sa s dôkazmi a vyjadriť sa k nim. Navyše tvrdil, že je nespochybniteľné, že sa tento svedok vôbec nevyjadroval vo vzťahu ku konaniu sťažovateľa, a pokiaľ bol vykonaný nezákonný dôkaz, ktorý bol použitý ako podklad pre rozhodnutie správcu dane alebo žalovaného, rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti.

21. Následne podaním z 08.09.2023 sťažovateľ doručil kasačnému súdu podanie „Doplnenie dôkazného materiálu“, ku ktorému priložil fotokópie listín, ktoré označil ako evidenčné listy LED obrazoviek, a tvrdil, že tým boli špecifikované všetky reklamné plochy.

22. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 4S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

Rozsudok

bol po predchádzajúcom oznámení termínu na úradnej tabuli a webovom sídle súdu vyhlásený dňa 31.01.2024. 24. Hoci sťažovateľ opakovane tvrdil, že je nepochybné, že sa uskutočnili obchody, pri ktorých si uplatnil daňové výdavky, kasačný súd poukazuje na to, že pre vec je rozhodujúci skutkový stav zistený správnymi orgánmi, ktoré práve ustálili opačný záver.

Aj kasačný súd sa stotožňuje s právnym názorom, že dôkazné bremeno ležalo po spochybnení vierohodnosti dokladov na daňovom subjekte, teda na sťažovateľovi, v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku v spojení s § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov.

V okolnostiach tvrdených obchodov tak mal preukázať, že za svoje výdavky získal (proti)plnenia, ktoré ďalej viedli k jeho zdaniteľným príjmom. Ani podľa kasačného súdu sťažovateľ nepoukázal na také chyby pri hodnotení dôkazov jednotlivo či v ich súhrne, ktoré by robili správnymi orgánmi ustálený skutkový stav neupotrebiteľným. Aj v kasačnej sťažnosti sťažovateľ opakoval svoje tvrdenia, že považuje za nesporné prijatie „zdaniteľného“ plnenia od dodávateľov uvedených na faktúrach. Odkázal na účtovné doklady, faktúry, potvrdenia o úhradách, zmluvu o reklame, fotografie, CD nosič a výpovede svedkov. Nekonkretizoval však, kde v procese hodnotenia dôkazov malo dôjsť k zásadnej chybe. Do značnej miery tak ignoroval, že na druhú misku pomyselných váh položili správne orgány zrozumiteľne formulované pochybnosti, plynúce napríklad z neurčitosti výpovedí svedkov, nemajetnosti dodávateľov, nedostatku ich personálneho zabezpečenia, či neschopnosti ich konateľov identifikovať subdodávateľov a popísať priebeh obchodov.

27. Keby išlo o zásadný dôkaz, ktorý nemohol uplatniť sťažovateľ v daňovom konaní, mohlo by to odôvodniť obnovu daňového konania podľa § 75 a nasl. daňového poriadku. Tento postup je však mimo rámca preskúmavacej činnosti správneho súdu. Preto, ak sa sťažovateľ nazdáva, že žiadaná svedecká výpoveď je novým zásadným dôkazom, ktorý je prípustnou novotou (bez jeho zavinenia), nič mu nebránilo podať príslušný návrh v príslušnej lehote podľa daňového

28. K námietke, že sťažovateľ trpí za nemožnosť preverenia účtovnej evidencie u dodávateľov, hodno uviesť, že už správny súd zrozumiteľne vysvetlil, že vyrubenie rozdielu dane nie je založené na účtovníctvach dodávateľov, ale na nepreukázaní, že títo dodávatelia, resp. „dodávatelia“, reálne dodali sťažovateľovi plnenia, za ktoré faktúrou žiadali platbu.

nedôvodná. Už správny súd zrozumiteľne vysvetlil v bode 42 a 43 svojho odôvodnenia, že nešlo o výsluch svedka, ktorý by vykonával správca dane, ale ako dôkaz bola v zmysle §

V Bratislave dňa 31. januára 2024