4Sfk/34/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Chaban HSU, s.r.o., so sídlom Tajov 12, 976 34 Tajov, IČO: 36649741, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom: Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102500395/2022 zo dňa 09.09.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB -75S/79/2022-58 zo dňa 05. decembra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. V odôvodnení rozsudku správny súd konštatoval, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 20VF00056, č. 20VF00057 a č. 20VF00068 až č. 20VF00076, vystavených spoločnosťou RB CONCTRACT s.r.o., predmetom ktorých boli fakturácie za upratovacie

4. Pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca nepreukázal, že mu boli služby dodané od deklarovaného dodávateľa, spochybnili práve splnenie materiálnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH. V danom prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani žalobca ich netvrdil - trval na tom, že služba (upratovacie služby) mu mala byť dodaná spoločnosťou RB CONCTRACT, s. r. o. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil. V predmetnej veci vzniesli daňové orgány dôvodné pochybnosti o splnení už uvedenej hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporného obchodu žalobcu. Zo zistení správcu dane viažucich sa k dodávateľovi RB CONCTRACT, s. r. o. vyplynulo, že dodanie predmetnej služby deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané.

O vypočutí tohto svedka bol žalobca upovedomený upovedomením o vypočutí svedka, ktoré mu bolo doručené dňa 12.08.2021. Za žalobcu sa tohto výsluchu nikto nezúčastnil. Ladislav Bartoš uviedol, že faktúry pre spoločnosť Chaban HSU, s.r.o. nevystavil. Vystaviť ich mal podľa jeho tvrdenia jeho spoločník E.. Upratovacie práce mali vykonať ľudia, ktorých si najal E.. Žiadne účtovné doklady nevedel preložiť a uviedol, že všetky má E.. Nevedel uviesť, v ktorých zdaňovacích obdobiach mali byť upratovacie práce vykonané. 6. Žalobca nemal k dispozícii žiadne relevantné informácie o dodávke plnenia od RB CONCTRACT, s. r. o., neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by mala predmetné služby dodať a ani z administratívneho spisu nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo jednoznačne určiteľné, že skutočný dodávateľ služieb a tovarov mal postavenie zdaniteľnej osoby. Žalobcom predložené dôkazy nemožno považovať za dostatočné na účely preukázania ich reálnej dodávky dodávateľom, keď uvedené preukazuje nanajvýš iba existenciu takejto služby, ktorá však nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu

8. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f) g) a h) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

nezúčastnil. Podstatná argumentácia žalobcu v správnej žalobe však smerovala k ďalším pokusom o výsluch tohto svedka v rámci daňovej kontroly, keďže aj žalovaný ako správca dane zjavne považovali za potrebné ho v rámci daňovej kontroly opätovne vypočuť.

Správny súd nezobral do úvahy ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku a na to nadväzujúcu rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR ohľadne prenosu dôkazného bremena, čím jednak vec nesprávne právne posúdil a zároveň aj rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou.

Následne bolo na správcovi dane vyhodnotiť takto predložené tvrdenia a dôkazy, pričom v prípade pochybností o pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov obsiahnutých v týchto dokumentoch, správca dane mal oznámiť tieto svoje pochybnosti zákonom predpokladaným spôsobom sťažovateľovi a vyzvať ho, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril a nejasnosti vysvetlil a pravdivosť údajov riadne preukázal.

Zároveň z hľadiska otázky dôkazného bremena, toto spočívalo na správcovi dane a nie na daňovom subjekte. 13. Sťažovateľ v správnej žalobe namietal, že správca dane na daňový subjekt neprimerane preniesol dôkazné bremeno, pričom však správny súd v napadnutom rozsudku (v bodoch 22., 23. a 24) odôvodnil, že na sťažovateľa prešlo v konaní dôkazné bremeno ohľadne preukázania. Napadnutý rozsudok bol podľa sťažovateľa v rozpore s rozhodnutím číslo 5 publikovaným v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 2/2022 (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2022 sp. zn. 1 Sžfk 10/2020). 14. Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 19.02.2025, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, kasačnú sťažnosť považoval za nedôvodnú a rozsudok správneho súdu za vecne správny. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

15. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB -75S/79/2022-58 zo dňa 05. decembra 2024, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102500395/2022 zo dňa 09.09.2022. 17. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane u sťažovateľa ako u daňového subjektu vykonal kontrolu na DPH za obdobie september 2020. Daňové kontrola bola ukončená doručením protokolu č. 102623837/2021 zo dňa 22.12.2021. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101436960/2022 zo dňa 18.05.2022 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 9241 eur na DPH. Správca dane neuznal sťažovateľovi odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období, keď dospel k záveru, že nedošlo k dodaniu služieb tak, ako je uvedené na faktúrach č. 20VF00056, č. 20VF00057 a č. 20VF00068 až č. 20VF00076. Podľa správu dane bolo daňovou kontrolou preukázané, že dodávateľskej spoločnosti RB CONTRACT s. r.o. pri deklarovaných službách nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH a z tohto dôvodu sťažovateľovi nevzniklo právo odpočítať daň z predmetných služieb v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 18. Proti rozhodnutiu správcu dane podal sťažovateľ odvolanie o ktorom rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. 102500395/2022 zo dňa 09.09.2022, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany tvrdeného dodávateľa ako základnej podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane, t. j. u dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti zakladajúcej právo na odpočítanie dane u sťažovateľa. Nebolo preukázané, že fakturované zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Žalovaný dodal, že samotná existencia faktúry nepostačuje a daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou, ktorá je uvedená na faktúre, čo v priebehu daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 20.

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

24. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 25.

26. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že sa správny súd v napadnutom rozsudku dostatočne nevysporiadal s namietaným nevypočutím svedka Ladislava Bartoša - konateľa dodávateľa RB CONTRACT s.r.o. Podstatná argumentácia v správnej žalobe smerovala k ďalším pokusom o výsluch tohto svedka v rámci daňovej kontroly, keďže aj správca dane zjavne považoval za potrebné ho v rámci daňovej kontroly opätovne vypočuť.

31. Zo svedeckej výpovede (zápisnica z výsluchu č. l. 116 administratívneho spisu) vyplynulo, že faktúry tento pre sťažovateľa nevystavil a na dodaní pre sťažovateľa sa nezúčastnil. Nevedel pritom k obchodom so sťažovateľom uviesť nič konkrétne a nepoznal žiaden detail o službách, ktoré boli predmetom zisťovania správcom dane pri daňovej kontrole. Uviedol len, že dodania za spoločnosť RB CONCTRACT, s.r.o. sťažovateľovi aj vystavenie faktúr mal realizovať svedkov spoločník E.. Osoba s týmto menom však nefiguruje v žiadnom zo záznamov v obchodnom registri týkajúcom sa RB CONCTRACT, s.r.o.

Svedok pred správcom dane nepotvrdil žiadne z tvrdení sťažovateľa o obchodnom vzťahu obchodných spoločností ale naopak poprel akúkoľvek svoju účasť na konaní spoločnosti RB CONCTRACT, s.r.o. v rozhodnom období. Nie je preto zrejmé a ani sťažovateľ neuviedol žiadne relevantné dôvody, ako by opakovaná výpoveď svedka mohla prispieť k riadnemu zisteniu skutkového stavu.

Sporným bolo, či vôbec svedok Ladislav Bartoš vôbec konal vo veci dodania služieb sťažovateľovi v rozhodnom období. Svedok to poprel a sťažovateľ o komunikácii so svedkom nepredložil žiaden dôkaz. Sťažovateľ relevanciu opätovného vypočutia svedka nepreukázal, pričom nedostatočným bol jeho argument, že svedka mienil opätovne vypočuť správca dane, a preto zrejme bolo potrebné jeho výsluch vykonať.

35. Správca dane, pokiaľ považuje tvrdenia daňového subjektu za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH).

V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozsudok NS SR 1Sžf/52/2016 zo dňa 28.11.2017, bod 18: „Daňový subjekt v procese správy daní (t.j. aj počas daňovej kontroly) zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm.

Iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH.“

subjekt. Podľa Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf/1/2011 vo veci Iron Club: „. . .daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa.

39. Preuka´zanie materia´lnej existencie zdanitelˇne´ho plnenia od dodávateľa, ktorému vznikla daňová povinnosť a jeho pouzˇitie platiteľom dane na uskutocˇnˇovanie zdanitelˇny´ch plneni´ je esencia´lnou podmienkou pre odpocˇi´tanie dane. V danom pri´pade však sťažovateľ nepreuka´zal fyzické plnenie služieb nadobudnutých podľa predložených faktúr od konkrétneho dodávateľa, cˇi´m nevyvra´til do^vodne´ pochybnosti vyply´vaju´ce z indi´cii´ spochybňujúcich materiálnu existenciu ním tvrdených obchodov vyslovených daňovými orgánmi.

41. Kasačný súd poukazuje na to, že podnikateľ má okrem bežných daňových dokladov a účtovných dokladov byť schopný preukázať aj inými dôkazmi, že k obchodu došlo deklarovaným spôsobom a v tvrdenom rozsahu. Podnikateľ pri svojej činnosti má dbať na to, aby reálnosť obchodu vedel preukázať aj po ukončení obchodu v budúcnosti, napr. pred daňovými orgánmi. Pokiaľ uzatvára reálny a korektný obchod, nepochybne na jeho zabezpečenie vykonáva aj potrebnú hmatateľnú aktivitu. Potom celkom isto spomínanými dôkazmi do budúcna disponuje. Kasačný súd má na mysli, že je rozumné sa domnievať, že činnosť podnikateľa konajúceho s očakávanou (bežnou) obchodníckou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou, pokiaľ je hodnota obchodu relatívne vysoká (nie bagateľná), čo bolo deklarované aj v posudzovaných dodávkach, v sebe zahŕňa potrebu (častej alebo aspoň nejakej) komunikácie medzi zmluvnými stranami, bude zaznamenaná (archivovaná) a zanechá jasnú hmatateľnú stopu buď v podobe elektronickej alebo písomnej komunikácie alebo v podobe rôznych relevantných podkladov o procese obstarania, ďalšieho spracovania alebo využitia,

obchodu. Takýmto dôkazom je práve aj znalosť problematiky a disponovanie relevantnými informáciami o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je pre tento účel povinný uchovať dôkazy (napr. listiny, elektronickú komunikáciu, fotodokumentáciu) o uskutočnenom

44. Kasačný súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o jeho predpoklad, že dôkazmi o uskutočnenom obchode by disponoval aj obchodný partner sťažovateľa, ten súvisel s kontextom podkladov, ktoré zadovážili a zohľadnili daňové orgány v tejto konkrétnej veci.

45. Je potrebné zdôrazniť, že ohľadom uskutočnenia zdaniteľného plnenia je právne relevantným dôkaz konvenujúci a nepriečiaci sa ostatným vo veci vykonaným dôkazom, pričom dôkazy potvrdzujúce tvrdenia daňového subjektu musia zodpovedať kontext celého obchodu, dodávateľsko-odberateľského vzťahu, nie len jeho časti. Akceptovať tvrdenia daňového subjektu možno len také, ktoré zodpovedajú ním predloženým písomnostiam.

47. Na č. l. 132 administratívneho spisu sa nachádza zápisnica z ústneho pojednávania so sťažovateľom zo dňa 03.11.2021. Po zhrnutí odpovedí z predchádzajúceho ústneho pojednávania správca dane konateľa sťažovateľa dopytoval na okolnosti tvrdeného uskutočnenia dodávok spoločnosťou RB CONTRACT s.r.o. Po vyjadrení, že sťažovateľ obchod dojednal a realizoval s Ladislavom Bartošom, konateľom dodávateľa, správca dane do zápisnice uviedol, že uvedená informácia je poznačená skutočnosťou, že v čase rozhodnom pre posúdenie veci nebol Ladislav Bartoš konateľ dodávateľa, pričom dodávateľ v tomto čase nemal žiadneho konateľa.

49. Na č. l. 155 administratívneho spisu sa nachádza list správcu dane č. 102611195/2021 zo dňa 21.12.2021, oboznámenie s kontrolnými zisteniami z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2020. Správca dane opísal výpoveď svedka Ladislava Bartoša, v ktorej poprel akúkoľvek svoju účasť na dodaní služieb sťažovateľovi, čím bola spochybnená pravosť sťažovateľom predložených listín, ktoré mali byť podpísané svedkom. 50.

Daňovému subjektu môžu byť pochybnosti oznámené v písomnej forme alebo mu môžu byť oznámené počas ústneho pojednávania. Zákonodarca nešpecifikuje ani obsahové náležitosti takéhoto oznámenia, a preto je na posúdení konkrétneho prípadu, či pochybnosti o spra´vnosti, pravdivosti alebo u´plnosti dokladov predlozˇeny´ch kontrolovany´m danˇovy´m subjektom alebo o pravdivosti u´dajov v nich uvedeny´ch oznámil správca dane tak, že v úkone adresovanom daňovému subjektu tento mohol rozpoznať oznámenie podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku.

52. V rozhodnutí vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie k výkladu práva EÚ Su´dny dvor EU´ uvádza, že „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“

Takýto záver možno vidieť aj vo význame, že okrem preukázania dodania tovaru a služby je povinnosťou osoby uplatňujúcej si odpočítanie dane preukázať, že osoba, ktorá tovar alebo službu dodala, bola zdaniteľnou osobou a že jej týmto dodaním vznikla daňová povinnosť. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34).

55. Daňové orgány pri vyrubovacom konaní majú na výber z dvoch alternatív právneho posúdenia, ktoré závisí od skutočného stavu veci zisteného pri daňovej kontrole. 56. Pokiaľ by sa v konaní nepreukázalo, že zdaniteľné obchody vôbec neprebehli, alebo by sa zistilo, že plnenia deklarované daňovým subjektom sa u neho nenachádzajú, resp. nezanechali žiadnu stopu svojej existencie, alebo z dôkazov produkovaných daňovým subjektom nevyplýva existencia materiálneho plnenia, správca dane by mohol uzavrieť, že daňovému subjektu tovar alebo služby neboli nikdy dodané. Zároveň by potom bolo namieste konštatovať, že daňový subjekt preukazne nebol súčasťou reálnych plnení, z ktorých si uplatňoval odpočet dane. Za určitých okolností by bolo možné tiež tvrdiť, že daňový subjekt bol súčasťou tvrdených obchodných vzťahov, ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej (jediným) cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe. Vtedy by na takéto plnenia daňové orgány neprihliadali a daňovému subjektu by bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej DPH uplatnenej z dodávateľskej (prijatej) faktúry.

58. Sťažovateľovi vyrubený rozdiel dane na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie bol dôsledkom záveru správcu dane, že zo strany daňového subjektu (sťažovateľa) nebolo preukázané prijatie služieb podľa faktúr od na faktúrach uvedeného dodávateľa.

59. Kasačný súd sa uvedeným konštatovaním nijako neodkláňa od cha´pania a konceptu insˇtitu´tu pra´vnej zodpovednosti, z ktorého vyplýva, zˇe nikto nemo^zˇe zna´sˇatˇ zodpovednostˇ za konanie tretieho subjektu, na ktore´ nema´ zˇiaden dosah, resp. ktore´ je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej pra´vom. Nedostatky v u´cˇtovnej evidencii, pri´padne akejkolˇvek inej danˇovo relevantnej dokumenta´cii, ako aj ine´ nezrovnalosti na strane tretej osoby nemozˇno bez opory v za´kone pricˇi´tatˇ na tˇarchu danˇove´ho subjektu, ktory´ je s touto osobou v doda´vatelˇsko-odberatelˇskom vztˇahu. Súdny dvor (ani vnútroštátna judikatúra) však neprikazuje správcovi dane v prípadoch zistených nedostatkov na strane treti´ch subjektov priznať kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočet dane automaticky bez ohľadu na ďalšie okolnosti, ale len konštatuje, že to bez ďalšieho (dokazovania) nemá viestˇ k za´veru o nepreuka´zani´ existencie zdanitelˇne´ho plnenia. Právne významným predpokladom na prospech priznania práva na odpočet dane je zistenie, zˇe

Ty´mto spo^sobom docha´dza v procese dokazovania v danˇovom konani´ k presu´vaniu do^kazne´ho bremena medzi spra´vcom dane a danˇovy´m subjektom, cˇo predstavuje prakticke´ vyjadrenie kombina´cie uplatnˇovania za´sady vyhlˇada´vacej a za´sady prejednacej“ (rozhodnutie U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky sp. zn. I. U´S 377/2018 zo dnˇa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. U´S 401/09 zo dnˇa 16. decembra 2009).

62. Nepostacˇuje preto predlozˇitˇ faktu´ru a dodacie listy fotodokumentáciou zverejnených bilbordov, plagátov a panelov prípadne výpisy z účtu potvrdzujúce platby za fakturované tovary alebo služby. Pokiaľ spra´vca dane nadobudne na za´klade nedostatku predložených dôkazov alebo na základe v konaní vykonany´ch do^kazov do^vodnu´ pochybnostˇ o uskutocˇneni´ deklarovane´ho zdanitelˇne´ho plnenia, je oprávnený vyzvať danˇovy´ subjekt na predlozˇenie dˇalsˇi´ch do^kazov. Ty´mto sa na daňový subjekt prena´sˇa do^kazne´ bremeno. V su´lade s vysˇsˇie uvedeny´m kasacˇny´ su´d konsˇtatuje, zˇe pokialˇ daňový orgán v danˇovom konani´ vzniesol pochybnosti o splneni´ podmienok uplatnene´ho pra´va na odpocˇi´tanie dane, bolo do^kazny´m bremenom stˇazˇovatelˇa tieto pochybnosti vyvra´titˇ budˇ priamo predlozˇeni´m relevantny´ch do^kazov alebo na´vrhom vykonania dˇalsˇi´ch do^kazov. 63. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom,

Pri preukazovani´ je vy´znamny´ aj charakter zdanitelˇne´ho plnenia. 64. Odpočítanie dane je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky. Daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, odrážajú realizované plnenie. Len pokiaľ nad všetky pochybnosti zodpovedá predložená faktúra reálnemu plneniu, možno akceptovať na základe nej odpočítanie

V prípade, ak považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

67. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku, kasačný súd konštatoval, že napadnutý rozsudok správneho súdu ako celok nie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Jeho odôvodnenie obsahuje dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor súdu na relevantné žalobné námietky a zároveň poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie v kasačnom konaní. Námietky žalobcu sú v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne opísané, pričom je zrejmé, že sa správny súd nimi zaoberal a zrozumiteľne sa s nimi vysporiadal. Súd hodnotí dostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu (rovnako aj správneho orgánu) len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. I keď z pohľadu účastníka konania by mohlo každé rozhodnutie vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne parametre, z aspektu minimálnych nárokov na preskúmateľnosť kasačný súd napadnutý rozsudok nepovažuje za odôvodnený spôsobom, ktorým by bol porušený § 139 ods. 2 SSP.

Na základe uvedených zistení kasačný súd nepovažoval sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 69. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada je možná len za splnenia podmienok uvedených v ust. § 168 SSP, ktoré nenastali.

V Bratislave dňa 22. januára 2026