4Sfk/35/2021

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č.k. 6S/164/2018-59 zo dňa 24. júna 2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101744526/ 2018 zo dňa 06.09.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100882532/2018 zo dňa 23.04.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/ 2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) určený rozdiel v sume 3.494,40 eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2012.

nepriznal. Konkrétne sa jednalo o rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/165/ 2018-70 zo dňa 24. júna 2021, ktorý sa týkal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a príslušného správcu dane o vyrubení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012, a to z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovení § 49 zákona o DPH, na rovnakom skutkovom základe. Správca dane preukázal, že k reálnemu dodaniu tovaru, konkrétne kryštálového cukru od dodávateľa žalobcu: VEKOMIN s.r.o., Priemyselná 4, Košice, IČO 36741761 (ďalej len „VEKOMIN s.r.o.“) nedošlo tak, ako bolo deklarované vystavenými faktúrami a teda žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Správca dane zároveň skonštatoval, že obchodná činnosť, ktorú spoločnosť VEKOMIN s.r.o. prezentovala predloženými faktúrami, nebola reálnou ekonomickou činnosťou tak, ako je definovaná v zákone o dani z pridanej hodnoty, v Obchodnom zákonníku a v Živnostenskom zákone a ako je obvyklá v obchodnom styku, ale bola prispôsobená na splnenie účelu konania, a to v karuselovom podvode, pri ktorom

3. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca uviedol štyri konkrétne žalobné námietky: A/ nedodržanie lehoty na prerušenie daňovej kontroly v zmysle Článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 (ďalej len „Nariadenie“), čo spôsobuje nedodržanie lehoty na výkon daňovej

D/ nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 65 Daňového poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť vyrubovacieho konania a tým aj rozhodnutia správcu dane. 4. Na všetky žalobné námietky žalobcu dal v plnej miere odpoveď Krajský súd v Košiciach vo vyššie spomínanom rozsudku sp. zn. 6S/165/2018 zo dňa 24. júna 2021.

Z administratívneho spisu rovnako vyplýva, že Oznámením zo dňa 06.09.2016 bolo oznámené žalobcovi, že pominuli dôvody prerušenia dňom 23.08.2016 (doručené žalobcovi dňa 08.09.2016), nakoľko dňa 23.08.2016 bola správcovi dane doručená v tejto predmetnej veci posledná odpoveď. Zároveň krajský súd poukazuje na právnu úpravu prerušenia daňového konania podľa

6. Prerušením daňovej kontroly lehota na jej vykonanie neplynie a daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená, t.j. prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia daňovej kontroly. Z dikcie zákonného znenia prerušenia daňového konania je zrejmé, že Daňový poriadok neurčuje žiadne konkrétne časové mantinely, ohraničujúce trvanie samotného prerušenia daňovej kontroly. Pokiaľ však daňová kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia.

7. Krajský súd k uvedenému citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/62/ 2018: „dĺžka prerušenia daňového konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je determinovaná lehotou, v ktorej sú žiadané orgány povinné poskytnúť informácie na základe článkov 7, 9 a 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. októbra 2010 o

no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti.

8. Z obsahu súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že správca dane v priebehu prerušenia daňovej kontroly ako prvostupňový správny orgán, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii (ďalej len „MVI“) príslušnému daňovému orgánu Maďarskej republiky v súvislosti s preverovaním kontraktov žalobcu s maďarskými spoločnosťami, pričom v priebehu vybavovania jeho dožiadania sa viackrát dopytoval a zisťoval stav vybavenia jeho dožiadania. Zároveň krajský súd skúmal účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly ako aj primeranosť dĺžky prerušenia, k čomu dáva tiež do pozornosti aj bod 77 už vyššie citovaného rozhodnutia, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval: „že nedodržanie maximálnej lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nesmie byť na ťarchu práv žalobcu, nakoľko uvedené by malo za následok porušenie princípu proporcionality v daňovom konaní.“ Pri skúmaní predmetu žiadosti o MVI vo vzťahu k predmetu daňovej kontroly, t.j. či na prerušenie bol reálny dôvod a či správca dane nepostupoval svojvoľne a či dodržal účel kontroly, krajský

. Tieto informácie boli podkladom pre jeho rozhodnutie a výsledky MVI sú premietnuté do záverov správnej úvahy správcu dane. Potrebné informácie nebolo možné zistiť v lehote 3 mesiacov z dôvodu nekontaktnosti maďarských spoločností, ich konateľov, pričom správca dane využil urgencie zo strany správcu dane a pravidelne po troch mesiacoch urgoval maďarskú daňovú správu a podarilo sa mu ohľadne určitých maďarských daňových subjektov zistiť aj čiastkové informácie, z ktorých však nebolo možné úplne vychádzať a ukončiť daňovú kontrolu.

9. Krajský súd k prvej námietke žalobcu záverom konštatoval, že vychádzajúc z vyššie uvedeného spolu s obsahom administratívneho spisu nebolo prerušenie daňovej kontroly svojvoľné a neúčelné a informácie získané z MVI prispeli k účelu daňovej kontroly a k prevereniu okolností, za ktorým mali byť žalobcom realizované obchody vo vzťahu k maďarskej spoločnosti. Vzhľadom k tomu nemožno hovoriť o nedodržaní lehoty na prerušenie konania z dôvodu MVI v zmysle ustanovenia článku 10 Nariadenia.

Námietka žalobcu je teda podľa krajského súdu nedôvodná. 10. Druhú námietku žalobcu, spočívajúcu v porušení zákonnej povinnosti zo strany správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, z dôvodu, že žalobcu v postavení kontrolovaného daňového subjektu nevyzval na vyjadrenie k vzniknutým pochybnostiam o správnosti, úplnosti či pravdivosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, pričom samotná výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku na odstránenie pochybnosti absentuje, čo spôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly, vyhodnotil krajský súd rovnako ako nedôvodnú. Správca dane výzvou č. 157377/2017 zo dňa 20.02.2017 podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k zisteniam v predmetnom protokole č. 157302/2017 zo dňa 13.02.2017 a daňový subjekt poučil, že je oprávnený vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, vrátane listinných dôkazov. Zároveň ešte pred

aj na ďalšie dokazovanie, konkrétne zabezpečenie informácie aj prostredníctvom dožiadania Daňového úradu Bratislava, ktorého výsledkom bola Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 03.08.2017 o vypočutí svedkyne E. H. za účasti zástupcu žalobcu (JUDr. Jozefa Vasilíka), ako aj ďalšie ústne pojednávanie za účasti zástupcu žalobcu (JUDr. Jozefa Vasilíka).

11. Vzhľadom na vyššie popísaný priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane, nasledujúcim po oboznámení kontrolovaného daňového subjektu o záveroch protokolu vydaného dňa 13.02.2017, a s tým súvisiacim dokazovaním, ktorého potreba vyvstala v súvislosti s obsahom vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly, na ktoré bol kontrolovaný subjekt riadne vyzvaný postupujúc v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku, dospel krajský súd k záveru, že správca dane kontrolovanému daňovému subjektu poskytol dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou či spochybnením dokladov zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predložených v daňovom priznaní.

žalovaného. 13. K tretej námietke žalobcu, spočívajúcej v porušení § 63 ods. 5 Daňového poriadku zo strany tak žalovaného, ako aj zo strany správcu dane, keď sa ani jeden z týchto orgánov verejnej moci žiadnym spôsobom v odôvodneniach svojich rozhodnutí nevysporiadal s druhou námietkou žalobcu napriek tomu, že ju výslovne uviedol do zápisnice č. 100783178/2018 zo dňa 20.04.2018 a tiež vo svojom odvolaní zo dňa 03.07.2018 krajský sú poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, konkrétne na stranu 12, kde sa podľa krajského súdu žalovaný s námietkou žalobcu náležite vysporiadal a odôvodnil ju.

Záverom podotkol, že v prípade úpravy § 65 Daňového poriadku sa jedná o procesné lehoty, ktorých prípadné nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/5/2016 zo dňa 21.03.2018.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

17. Kasačnú sťažnosť odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a uviedol, že podľa jeho názoru nedodržanie lehoty na prerušenie daňovej kontroly v zmysle článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/ 2010 spôsobuje nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly uvedenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Správny súd nesprávne poukazuje na predpis, ktorý neupravuje MVI v oblasti dane z pridanej hodnoty, ale poukazuje na predpis, ktorý bol účinný len do 31.12.2012. 18.

Sťažovateľ preto považuje tvrdenia krajského súdu, že informácie boli podkladom pre rozhodnutie správcu dane za nepravdivé a svedčia o tom, že krajský súd sa nedostatočne oboznámil s rozhodnutím správcu dane, čo považuje za arbitrárnosť zo strany správneho súdu a poukazuje tým na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Pokiaľ v rozhodnutiach daňových orgánov predmetné náležitosti absentujú, možno vysloviť záver, že tieto nespĺňajú požiadavku riadneho odôvodnenia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti.“.

21. Sťažovateľ nesúhlasil s tým, ako sa krajský súd s uvedenou námietkou vysporiadal, nakoľko správne orgány pri výkone daňovej kontroly zasahujú do vlastníckeho práva chráneného Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Všetky zásahy do týchto práv sa preto musia vykonať výlučne zákonom alebo na jeho základe a môžu sa pritom využívať iba právne prostriedky stanovené zákonom. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010, kde sa zdôrazňuje, že daňová kontrola „predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany daňovej správy“. Preto je nevyhnutné, aby orgány verejnej moci dodržiavali zákonom stanovené povinnosti bez rozdielu a nerozlišovali pochybenie správcu dane na menšiu, či väčšiu závažnosť.

23. Podľa sťažovateľa sa krajský súd nevysporiadal s uvedenou námietkou, nedostatočne sa oboznámil s rozhodnutím správcu dane a nepreskúmal jeho zákonnosť. Argumentuje tým, že krajský súd síce poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, z ktorého následne cituje, no podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku išlo sa mal správca dane s uvedenou námietkou vysporiadať už v prvostupňovom rozhodnutí. Opakovane poukazuje na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

K žalobným dôvodom, ktoré korešpondujú s odvolacími námietkami sa vyjadril v stanovisku k žalobe, na ktorých zotrváva. 26. Žalovaný vyjadril názor, že prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané v súlade so zákonom, bolo účelné a splnilo podmienky na prerušenie daňovej kontroly.

Zároveň poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. 904/2010 zo 7. októbra

28. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Prejednávaná vec bola dňa 11.11.2021 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu.

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach sťažnostných bodov podľa § 440 SSP, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

31. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane u žalobcu vykonal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január, marec, júl - december 2012 dňa 18.11.2014, a to na základe doručeného oznámenia č. 9801402/5/4703750/2014/JacL zo dňa 20.10.2014 a ukončená bola dňa 22.02.2017 doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 157302/2017 zo dňa 13.02.2017 spolu s výzvou č. 157377/2017 zo dňa 20.02.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v

33. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu overil, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly bolo správcovi dane doručených sedem odpovedí, vrátane čiastočných odpovedí na MVI a správca dane zaslal v priebehu prerušenia daňovej kontroly sedem urgencií. Čo sa týka konečných odpovedí na tri žiadosti o MVI týkajúcich sa DPH, na ktoré správca dane ku dňu prerušenia daňovej kontroly nedostal odpoveď, tak do konca roka 2015 správca dane dostal konečnú odpoveď na dve žiadosti o MVI a až v druhom polroku 2016 obdržal správca dane konečnú odpoveď na poslednú žiadosť o MVI.

35. Na žiadosť o MVI č. 9801402/5/169768/20 15/JacL, týkajúcej sa spoločnosti: KT TRADE Hungary Kft., Magyar utca 36, 1053 Budapest, HU23396504, správca dane obdržal konečnú odpoveď až dňa 22.08.2016, teda vyše roka od prerušenia daňovej kontroly. Dožiadaný orgán na predmetnú žiadosť zaslal správcovi dane štyri čiastočné odpovede. K tejto žiadosti správca dane urgoval dožiadaný orgán päťkrát v priebehu prerušenia daňovej kontroly (urgenciami zo dňa: 27.05.2015, 04.09.2015, 16.12.2015, 14.03.2016, 07.07.2016).

37. Oznámením č. 103838548/2016 zo dňa 06.09.2016, v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane oznámil daňovému subjektu, že dňa 23.08.2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním protokolu č. 157302/2017 zo dňa 13.02.2017 doručeným spolu s výzvou č. 157377/2017 zo dňa 20.02.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi dňa 22.02.2017.

39. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal najmä to, že zo strany správcu dane nebola dodržaná maximálna jednoročná dĺžka daňovej kontroly a že podľa neho došlo k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly. Ďalej namietal porušenie ustanovení §46 ods. 5, § 63 ods. 5 a § 65 Daňového poriadku, čím spochybnil zákonnosť celej daňovej kontroly ako aj rozhodnutia správcu dane. Záverom tiež spochybnil zákonnosť daňovej kontroly, nakoľko správca dane vraj absolutizoval výpoveď svedka C. H. pred orgánmi Policajného zboru SR, ktorú považuje za neprípustnú v daňovom konaní a naopak spochybnil jeho svedeckú výpoveď pre účely daňového konania. 40. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 06.09.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K námietke prekročenia lehoty na výkon daňovej kontroly uviedol, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej

ÚS 116/2013-11 argumentuje, že v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI neplynú lehoty na konanie. Uviedol, že prerušenie daňovej kontroly bolo v súlade so zákonom, účelné a podmienky pre prerušenie daňového konania boli splnené. K ďalšej odvolacej námietke uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že správca dane pred ukončením daňovej kontroly oboznámil daňový subjekt s priebehom daňovej kontroly a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam. Podotkol, že predkladanie dôkazov je upravené ako právo a zároveň povinnosť daňového subjektu prioritne v daňovej kontrole. K porušeniu práv podľa jeho tvrdení nedošlo, pretože ho správca dane oboznámil s pochybnosťami týkajúcimi sa deklarovaných zdaniteľných obchodov a so všetkými zisteniami z daňovej kontroly, k čomu mal daňový subjekt možnosť sa vyjadriť, čo aj využil. 41. K námietke daňového subjektu, že vyrubovacie konanie trvalo 14 mesiacov žalovaný uviedol, že podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2017 nebolo vyrubovacie konanie časovo obmedzené. Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že v danom čase správca dane na základe žiadosti daňového subjektu dopĺňal dokazovanie k čomu bol nevyhnutný dostatočný časový priestor. Za neopodstatnenú považoval aj námietku spočívajúcu v nevysporiadaní sa správcu dane s námietkami daňového subjektu v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko na strane 2 odvolaním napadnutého rozhodnutia, sa správca dane vyjadril k pripomienkam daňového subjektu. 42. Záverom k námietke sťažovateľa ohľadne svedeckej výpovede C. H. uviedol, že správca dane oboznámil daňový subjekt so všetkými dôkazmi, s výsledkami dokazovania a s vyvodenými závermi. Žalovaný sa opiera o ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Všetky získané dôkazy správca dane vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Z výpovedí C. H. je zrejmé, že na opakované otázky odpovedal rozporne, čo viedlo správcu dane k opodstatnenému tvrdeniu o jeho nedôveryhodnosti.

43. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 44.

45. Podľa § 441 SSP V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. 46. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 47.

48. Podľa článku 11 Nariadenia, v niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10. 49. Podľa článku 12 Nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

dane. 51. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

53. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 54.

55. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

57. Podľa § 61 ods. 1 až 6 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (2) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas. (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia.

58. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 62. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

64. Sťažovateľ dôvodí v kasačnej sťažnosti prekročením dĺžky prerušenia daňovej kontroly. Kasačný súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci HYDINA SK, s.r.o. uznesením sp.zn. 5Sžfk/34/2018 zo dňa 5. marca 2020 konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č.k. 6S/1/2017-284 zo dňa 18. januára 2018 postupom podľa § 100 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 452 ods. 1 SSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní

subjektu? 65. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol o predložených prejudiciálnych otázkach tak, že Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

68. Podľa § 439 ods. 3 písm. b/ Správneho súdneho poriadku, kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol. Z obsahu kasačnej sťažnosti od str. 3 vyplýva, že sťažovateľ namieta účelnosť prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI, nakoľko samotná MVI a ani informácie z nej vychádzajúce, nie sú predmetom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ani napadnutého rozhodnutia

tom, či postup a rozhodnutie orgánu verejnej správy bol z namietaného hľadiska v súlade alebo v rozpore s právnymi predpismi. Na dôvody žaloby, ktoré neboli uplatnené v stanovenej lehote, súd neprihliada, až na výnimky stanovené zákonom (§ 134 ods. 2 SSP).“

71. Pokiaľ ide o vyhodnotenie prerušenia daňovej kontroly, z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že žalovaný v tomto smere odstraňoval pochybenie správcu dane (spočívajúce v absencii jeho argumentácie v tomto smere) keď v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že daňová kontrola bola prerušená za účelom žiadostí MVI vo vzťahu maďarským spoločnostiam GIANT INVEST Kft., KT TRADE Hungary Kft. a HABOS RETRO MIX Kft., pričom požadované informácie nebolo možné zistiť v lehote 3 mesiacov z dôvodu nekontaktnosti maďarských spoločností, z ktorého dôvodu správca dane opakovane urgoval maďarskú daňovú správu, na čo sa mu podarilo získať informácie, významné pre vyvodenie záverov pre správcu dane. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok, preto pokiaľ žalovaný, reagujúc na odvolacie námietky, odstraňoval nedostatky prvostupňového rozhodnutia, tomuto postupu niet čo vytknúť.

vedúcich k prerušeniu daňovej kontroly, trvania tohto prerušenia a argumentáciu, z ktorej vyplynulo, že zahraničnému správcovi dane boli opakovane zasielané urgencie, ako aj následne vyhodnotenie získaných informácií ako nevyhnutných a rozhodujúcich pre správne určenie

74. Sťažovateľ vo svojich podaniach argumentuje v tom smere, že ním tvrdené nedodržanie lehoty samo osebe spôsobuje nutnosť zastavenia vyrubovacieho konania, pretože inak by už akékoľvek vydané rozhodnutie bolo zaťažené neodstrániteľnou vadou nezákonnosti (s poukazom na princíp legality). S touto argumentáciou sa kasačný súd nestotožňuje.

75. Aj keď s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby správne orgány dodržiavali zákonom stanovené lehoty, ich porušenie samo osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka. Nedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v konaní (sp. zn. I. ÚS 47/96, sp. zn. II. ÚS 62/99, sp. zn. II. ÚS 14/ 01), avšak ani existencia prieťahov nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého (sp. zn. II. ÚS 247/2018-12 zo dňa 10.05.2018).

Správny súd nemôže rozhodnutie daňového orgánu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie len z dôvodu, že bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pretože tento nedostatok, ktorý už nemožno inak odstrániť, nezbavuje orgán správy daní povinnosti ukončiť vyrubovacie konanie vydaním rozhodnutia.

V tejto súvislosti sťažovateľ správnemu súdu vytkol, že pri ukladaní daní nie je možné rozlišovať mieru závažnosti procesného pochybenia správcu dane. 78. Kasačný súd nespochybňuje tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého je základnou zásadou daňového konania zásada zákonnosti. Sťažovateľ však z uvedenej zásady odvodzuje nesprávny záver, že každé procesné pochybenie daňového orgánu musí nutne zakladať nezákonnosť, a teda aj protiústavnosť celého rozhodnutia. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavnú relevanciu majú len „závažné procesné pochybenia.

. . nemožno vykladať tak, že každé porušenie zákona pri rozhodovaní o výške daňovej povinnosti bez ohľadu na jeho závažnosť zakladá dôvod na zrušenie vydaného rozhodnutia. Aj prieskum rozhodnutí vydaných v správnom súdnictve je založený na tom, že k zrušeniu rozhodnutia môže viesť len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [porovnaj § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku]. Nesprávna je teda už východisková téza .

80. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane vydal dňa 13.02.2017 protokol č. 157302/2017 z daňovej kontroly. Následne správca dane uskutočnil dňa 16.02.2017 za prítomnosti sťažovateľa ústne pojednávanie, na ktorom boli zo strany správcu dane uvedené preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov s celkovým zhrnutím výsledku kontroly spolu so stanoviskom sťažovateľa k uvedeným zisteniam. Protokol z daňovej kontroly bol sťažovateľovi doručený dňa 22.02.2017 spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Následne sťažovateľ zaujal stanovisko k doručenému protokolu vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2017, v ktorom namietal aj porušenie ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Výzvou

81. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľa vo vyjadrení zo dňa 15.03.2017 správca dane predvolal v priebehu vyrubovacieho konania z dôvodu vypočutia navrhnutých svedkov, a to - G. I. - skladníčku, nezúčastnila sa; - G. O. - Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 14.06.2017; - G. L. - Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 16.06.2017.

83. Sťažovateľovi nebola odňatá možnosť riadne konať pred daňovými orgánmi. Navyše kasačný súd zdôrazňuje, že správca dane dňa 16.02.2017 na ústnom pojednávaní zhrnul kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, k čomu sťažovateľ v zmysle zápisnice zaujal stanovisko. Sťažovateľ mohol v priebehu vyrubovacieho konania navrhnúť dôkazy.

84. Kasačný súd vzhľadom na vyššie popísaný priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane, nasledujúcim po oboznámení sťažovateľa o záveroch protokolu vydaného dňa 13.02.2017, a s tým súvisiacim dokazovaním, ktorého potreba vystala v súvislosti s obsahom vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly, na ktoré bol sťažovateľ riadne vyzvaný, dospel k záveru, že správca dane sťažovateľovi poskytol dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou či spochybnením dokladov zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predložených v daňovom priznaní.

86. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

88. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.