4Sfk/36/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu: U. S. Steel Košice s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel Košice, Košice, IČO: 39199222, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 11711/V, právne zastúpený: DLA PIPER WEISS-TESSBACH Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31782574, na základe splnomocnenia pre advokátsku kanceláriu: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 36857076; proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 180443/2018 zo dňa 28. marca 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/80/2018-111 zo dňa 27. mája 2021 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/80/2018-124 zo dňa 26. júla 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/80/2018-111 zo dňa 27. mája 2021 sa zrušujea vec sa vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie na krajskom súde

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

7. Z materiálneho hľadiska z kasačnej sťažnosti vyplývajú aj iné kasačné dôvody, ktoré je vo svojej podstate možné subsumovať pod § 440 ods. 1 písm. f) SSP („nesprávnym procesným postupom [krajský súd] znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“), keď napr. v bode 2. kasačnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že krajský súd nereagoval na jeho podstatnú argumentáciu k tzv. predbežnej otázke v konaní, ktorú uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 14.01.2019 k podanej správnej žaloby žalobcu. Osobitne sťažovateľ uviedol, že k dátumu rozhodujúcemu pre vyrubenie dane, t. j. k 01.01.2014 neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie o tom, že „sporné územie je súčasťou Obce Sokoľany) a taktiež k existujúcemu zápisu v katastri nehnuteľností k 01.01.2014 (sporné územie bolo súčasťou k. ú. B., t.j. súčasťou Mesta Košice) a ku skutočnosti, že až dňa 10.08.2016 (t.j. k zmene došlo až dodatočne - v priebehu roku 2016) na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

8. Podľa názoru sťažovateľa (bod 1. kasačnej sťažnosti) pochybil krajský súd aj v tom, keď v rámci popisu administratívneho konania (v texte napadnutého rozsudku) vôbec neprihliadal na skutočnosť, že daň z nehnuteľnosti za rok 2014 bola žalobcovi vyrubená na základe jeho vlastného daňového priznania k dani z nehnuteľnosti na rok 2012, ktoré tento podal na základe relevantných údajov v katastri nehnuteľností. Keďže medzičasom žiadnu zmenu žalobca v údajoch relevantných pre výpočet dane z nehnuteľnosti neuviedol, jeho daň z nehnuteľnosti na rok 2014 bola vyrubená práve v súlade s údajmi, ktoré deklaroval sám žalobca v roku 2012.

stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, a to podľa údajov v katastri nehnuteľností. 11. V súhrne k bodom 1. až 4. kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že ide o „významné skutočnosti, majúce rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci“. Správnemu súdu vytýka, že tento ich „v sťažnosťou napadnutom rozsudku neuviedol, a ani sa s nimi nevysporiadal, čím bola spochybnená kvalifikovanosť sťažnosťou napadnutého rozsudku.“ Následne, v poslednom odseku čl. III. kasačnej sťažnosti sťažovateľ sumarizuje (a to odkazom na celú argumentáciu uvedenú v sťažnosti), že rozsudok krajského súdu, resp. jeho odôvodnenie nespĺňa parametre spravodlivého súdneho konania, a to najmä v kontexte zrozumiteľnosti odôvodnenia.

evidované v kat. úz. R.), pričom v iných zdaňovacích obdobiach (vrátane súdenej veci) boli predmetné nehnuteľnosti evidované v kat. úz. B. ako súčasti územia mesta F.. 13. V súvislosti s uvedeným sťažovateľ odkázal na ustanovenie § 5 ods. 9 SSP, ktoré upravuje - okrem iných - princíp rovnosti účastníkov konania, ako aj na § 139 ods. 2 SSP o minimálnych náležitostiach odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré - podľa názoru sťažovateľa - napadnutý rozsudok nespĺňa. Osobitne namietal, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s argumentmi sťažovateľa (uvedené na strane 3. vyjadrenia zo dňa 25.05.2021 k záverečnému návrhu žalobcu), že „konanie nebolo potrebné prerušiť, keďže stav k 01.01.2014 bol známy - zápis v katastri nehnuteľností svedčal v prospech Mesta Košice, ani že prípadná dodatočná zmena tento stav už nemôže zvrátiť, keďže rozsudok v katastrálnej veci bude mať účinky do budúcna (ex nunc).“.

15. V bodoch 6. až 11. kasačnej sťažnosti sťažovateľ rozsiahlym spôsobom argumentuje v prospech svojich právnych názorov a v neprospech správnosti právnych názorov krajského súdu vyslovených v napadnutom rozsudku, a to tak v rovine hmotnoprávnej (primárne k otázke relevantného dátumu pre určenie správcu dane - 1. január príslušného roka), ako aj v procesnoprávnej (neprerušenie konania).

Konanie o tomto rozsudku prijal Ústavný súd Slovenskej republiky na ďalšie konanie (sp. zn. II. ÚS 342/2021) a odložil tiež vykonateľnosť uvedeného rozsudku najvyššieho súdu. - poukázal na to, že rozhodnutím č. 100063/2020 zo dňa 20.02.2020 posúdil rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi vyrubená mestom Košice daň z nehnuteľnosti na rok 2017 v sume 2.803,88 eura - ako nulitné. Predmetné rozhodnutie vydalo mesto Košice, avšak v rozhodnom čase (k 01.01.2011) patrili sporné nehnuteľnosti do katastrálneho územia obce Sokoľany. Neskôr, v priebehu mesiaca apríl až júl 2011 boli hranice katastrálneho územia obnovené v prospech mesta Košice). - rozporuje právny názor krajského súdu, prečo práve v prípade dane z nehnuteľnosti by mal existovať odklon od všeobecného pravidla, podľa ktorého všetky správne konania (stavebné konanie, matrika.

na to, že výnos dane z nehnuteľnosti tvorí podstatnú časť príjmov obcí potrebných na realizáciu samosprávnych funkcií, ako aj preneseného výkonu štátnej správy. - sťažovateľ ďalej poukazoval na rozsudky Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 6S/67/2018 a sp. zn. 6S/82/2018), ako aj na rozhodnutia najvyššieho súdu - sp. zn. 1Sžfk/31/2018 a sp. zn. 10Sžfk/32/2018.

V tomto kontexte sťažovateľ poukázal na rozsudok krajského súdu sp. zn. 8S/17/2017, ktorým bola zamietnutá žaloba daňového subjektu podaná voči rozhodnutiu mesta Košice (v obdobnej veci). - podľa názoru sťažovateľa, krajský súd vo veciach sp. zn. 6S/67/2018 a sp. zn. 6S/82/2018 nekonštatoval povinnosť žalovaného prerušiť konanie, ale uplatnenie tohto procesného inštitútu vnímal ako jeho možnosť. Argumentoval ďalej tým, že krajský súd nesprávne vyhodnotil okolnosti, o ktorých si orgán verejnej správy nemôže urobiť vlastný úsudok. Tvrdí, že ich obmedzenie urobiť si v otázke predbežnej povahy vlastný úsudok je obmedzené iba na prípady existencie právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu v tejto otázke. Sťažovateľ sa teda nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, že si vlastný úsudok o predbežnej otázke môže žalovaný urobiť, ak „o tejto predbežnej otázke ešte nerozhodol a ani nezačal konať (§ 22 ods. 1) príslušný štátny orgán“. Namietal, že zákonné obmedzenie urobiť si vlastný úsudok o predbežnej otázke je vymedzený v § 22 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.

Uviedol tiež, že vecná príslušnosť správcu dane je určená podľa § 99 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, podľa ktorého „Správu dane z nehnuteľnosti podľa § 2 ods. 1 písm. a) vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.“.

Sťažovateľ preto namieta, že by si mesto Košice určilo samo svoju príslušnosť na konanie, keďže táto vyplýva priamo zo zákona a bola určená hodnovernými údajmi z katastra nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že údaje katastra nehnuteľností k 01.01.2014 svedčali v prospech mesta Košice a tento údaj nebol ničím vyvrátený, má sťažovateľ za to, že neboli zákonné dôvody na prerušenie konania, t.j. na postup podľa § 61 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. - podľa názoru sťažovateľa, v rozsudku krajského súdu, ktorý napadnutým rozhodnutím zrušil prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie sťažovateľa, krajský súd neuviedol, ako majú ďalej tieto orgány vo veci postupovať, a to napriek tomu, že o to sťažovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2021 výslovne žiadal (str. 6. uvedeného vyjadrenia), čo predstavuje - podľa názoru sťažovateľa - porušenie § 139 ods. 2 SSP. - v závere svojej argumentácie sťažovateľ opätovne poukázal na to, že krajský súd sa odklonil

Navrhol tiež, aby krajský súd konanie o podanej správnej žalobe prerušil, a to do skončenia kasačného konania o sťažnostiach proti nasledovným rozhodnutiam krajského súdu (sp. zn. 7S/115/2018 - daň z nehnuteľnosti, rok 2012, rozdiel dane: 0,00 Eur, sp. zn. 6S/67/ 2018 - daň z nehnuteľnosti, rok 2013, rozdiel dane: 0,00 Eur a sp. zn. 6S/82/2018 - daň z nehnuteľnosti, rok 2016, rozdiel dane: 0,00 Eur). Návrhu na prerušenie konania krajský súd

16. Sťažovateľ navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, t.j. napadol všetky výroky rozsudku krajského súdu. Zároveň navrhol, aby žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

18. V čl. IV. poskytuje žalobca meritórnu argumentáciu, ktorú je možné zjednodušene vyjadriť nasledovne: - žalobca primárne považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a popiera tvrdenia sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti - namieta, že kasačná sťažnosť nespĺňa formálne podmienky a predpoklady podľa § 440 ods. 2

- neprerušenie daňového konania, a teda postup prvostupňového orgánu a sťažovateľa predstavujú aj porušenie princípu právnej istoty - popiera, že by sťažovateľom uvádzané kasačné body mali dopad na zákonnosť rozsudku krajského súdu.

V bode 25. vyjadrenia odkázal žalobca na rozhodnutie krajského súdu v obdobnej veci (sp. zn. 6S/67/2018), ako aj na právne názory vyslovené v náleze ústavného súdu (III. ÚS 386/08 zo dňa 25.11.2008), podľa ktorého sa v daňovom konaní uplatňuje aj zásada hospodárnosti a procesnej ekonómie. Podľa žalobcu sa sťažovateľ zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie neriadil. - žalobca odkázal na odborný (doktrinálny) výklad, podľa ktorého ustanovenie § 61 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. je potrebné vykladať tak, že na strane orgánu verejnej správy existuje povinnosť prerušiť daňové konanie, ak má vedomosť o tom, že začalo konanie o

V tejto súvislosti prezentuje logický a gramatický výklad, podľa ktorého je daňové konanie možné prerušiť až „do absolútne právoplatného skončenia veci o vedenie katastrálnej hranice“. Navyše tvrdí, že prerušenie konania z dôvodu predbežnej otázky je orgán verejnej správy oprávnený aplikovať ex officio. 19. Žalobca v závere svojho vyjadrenia navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti výroku III. napadnutého rozsudku odmietol (pre jej neprípustnosť podľa § 459 písm. c) SSP), vo zvyšku kasačnú sťažnosť zamietol (podľa § 461 SSP) a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov kasačného konania.

III. Konanie na kasačnom súde, právne predpisy a právne názory kasačného súdu

21. Pre úplnosť kasačný súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu o nemožnosti kasačného prieskumu výroku krajského súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na prerušenie súdneho konania (k tomu pozri bod 19. tohto odôvodnenia), poukazuje kasačný súd napr. na výrokovú časť rozhodnutia NSS SR - sp. zn. 7Sžsk/133/2020 zo dňa 30. septembra 2021 (kasačný súd rozhodol o zrušení výroku rozhodnutia krajského súdu, ktorým tento zamietol návrh na prerušenie konania).

Podľa ust. § 22 ods. 2 daňového poriadku, správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby. 23. K meritórnemu výroku napadnutého rozsudku viažuceho sa k záverom o údajnej nevyhnutnosti prerušiť daňové konanie vzhľadom na prebiehajúce spory týkajúce sa katastrálnych území, v ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti tvoriace predmet miestnej dane, kasačný súd uvádza, že táto otázka už bola predmetom konania na najvyššom správnom súde, a to napr. vo veci sp. zn. 5Sžfk/32/2020. Tak kasačné námietky sťažovateľa, ako aj súvisiace vyjadrenia žalobcu vykazujú vo veci relevantnú mieru zhody pre to, aby mohli byť tieto názory považované za relevantné aj v súdenej veci, preto na ne kasačný súd postupom podľa § 464 SSP odkazuje (body 48. až 58. rozsudku najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 5Sžfk/32/ 2020; pozn.: vec sp. zn. 5Sžfk/32/2020 sa týkala zdaňovacieho obdobia r. 2016, kým súdená vec sa týka zdaňovacieho obdobia 2014.

48. Kasačný súd posudzoval tiež závery správneho súdu týkajúce sa potreby prerušenia daňového konania v predmetnej veci do právoplatného ukončenia konania o určení priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca.

Fakultatívne možno prerušiť daňové konanie (i) ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo (ii) ak je potrebné získať informácie podľa osobitného predpisu (napr. prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií) alebo (iii) ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania (§ 61 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Daňového poriadku).

52. Predbežná otázka je pritom „otázka o existencii nejakej právnej skutočnosti, ktorej zodpovedanie je nutným predpokladom pre rozhodnutie veci samej, na predbežnej otázke závislej, a ktorá je súčasne spôsobilá byť samostatným predmetom iného konania pred súdom, správcom dane alebo iným správnym orgánom (orgánom verejnej moci).

53. Ak sa v daňovom konaní vyskytne predbežná otázka, správca dane si o nej môže urobiť úsudok, pokiaľ o nej nebolo príslušným orgánom rozhodnuté alebo nezačalo o nej pred príslušným orgánom konanie; prípadne môže dať podnet príslušnému orgánu na začatie konania vo veci predbežnej otázky (§ 22 ods. 1 Daňového poriadku).

54. V predmetnej veci, z hľadiska posúdenia povinnosti prerušenia daňového konania týkajúceho sa miestnych daní - dane za spornú nehnuteľnosť za zdaňovacie obdobie 2016, je podľa názoru kasačného súdu podstatný záver, že pre určenie miestnej a vecnej príslušnosti správcu daní z nehnuteľností je rozhodujúci stav vždy k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, pričom sa vychádza z údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností, pokiaľ nie je predložený dôkaz o ich nepravdivosti (bod 44). Z toho záveru preto logicky vyplýva, že pre daňové konanie vo veciach miestnych daní budú vždy podstatné len skutočnosti, ktoré existovali k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, v prípade žalobkyne k 1. januáru 2016.

nehnuteľností. Kasačný súd zdôrazňuje, že k 1. januáru 2016 nebolo vydané (ako vyplýva aj z chronológie konania o určení hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca - bod 35) a ani predložené právoplatné rozhodnutia príslušného orgánu o nesprávnosti údajov katastra nehnuteľností.

57. Kasačný súd preto v predmetnej veci uzatvára, že konanie o určení priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca, resp. o určení priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami Sokoľany a Železiarne nepredstavuje vo vzťahu k spornému daňovému konaniu žalobkyne vo veci dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2016 konanie o predbežnej otázke. Preto nebolo povinnosťou správcu dane a ani sťažovateľa predmetné daňové konanie ani prerušiť. Neprerušenie daňového konania v tejto veci preto ani nemôže predstavovať dôvod pre konštatovanie nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia či rozhodnutia žalovaného. Správny súd aj v tejto otázke vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Odkazujúc najmä na bod 54. až bod 57. citovaného rozsudku kasačného súdu, v súdenej veci (zdaňovacie obdobie - rok 2014) nie je medzi účastníkmi konania sporné, že predmet dane (nehnuteľnosti) sa k 1. januáru 2014 nachádzal v rámci súboru katastrálnych území mesta

25. Navyše, ak krajský súd sťažovateľovi vytýkal, že tento v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia dostatočne neodôvodnil, prečo k prerušeniu daňového konania nepristúpil, v zhode so skorším rozhodnutím kasačného súdu (vo veci sp. zn. 5Sžfk/32/2020), aj senát rozhodujúci v tejto veci má za to, že ani tento dôvod pre zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí nebol daný (k tomu pozri najmä bod 58. rozhodnutia kasačného súdu - sp. zn. 5Sžfk/32/2020 - „58. S ohľadom na vyššie uvedené, a teda neexistenciu konania o predbežnej otázke v súvislosti so sporným daňovým konaním, ako aj skutočnosť, že z rozhodnutia prvostupňového orgánu ako aj žalovaného je zrejmé, že vychádzali zo skutočností známych k 1. januáru 2016, na ktorých už žalobkyňou označené konanie nič nemení, kasačný súd považuje za postačujúce aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného.

26. Meritórne odôvodnenie sťažovateľa, prečo k prerušeniu daňového konania nepristúpil je síce relatívne strohé, avšak vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie v tomto rozsudku má kasačný súd za to, že za daných okolností ani nebolo nevyhnutné poskytovať rozsiahlejší výklad toho, prečo k prerušeniu konania sťažovateľ nepristúpil.

28. V kontexte právnych názorov krajského súdu, ktorý v súdenej veci videl potrebu prerušenia daňového konania, kasačný súd poukazuje na bod 44. citovaného rozsudku (sp. zn. 5Sžfk/32/2020), v ktorom iný senát najvyššieho správneho súdu - poukazujúc na skoršiu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (ako súdu kasačného súdu) zosumarizoval nasledovný záver: „44. Z vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej činnosti podľa názoru kasačného súdu vyplýva zásadný právny záver, že pre určenie miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane pre správu daní z nehnuteľnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 18 od. 2, § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach).

Keďže v súdenej veci medzi účastníkmi konania nie je spor o tom, že predmetné nehnuteľnosti sa k 1. januáru 2014 nachádzali na území mesta Košice, relevantné hmotnoprávne otázky je potrebné považovať za nesporné (a to bez ohľadu na to, že v rozhodnom čase prebiehali rôzne súdne konania o priebehu hraníc medzi jednotlivými obcami, resp. katastrálnymi územiami) a z tohto právneho názoru bude potrebné následne vychádzať aj v rámci nového konania vo veci pred

30. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že hoci kasačné body obsiahnuté v kasačnej sťažnosti boli rozsiahle a podrobné, kasačný súd ich detailne v tomto odôvodnení nerieši, keďže podstatný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku je vyjadrený v bode 23. a nasl. tohto rozsudku, pričom tento sám osebe postačuje pre výrokovú časť tohto rozsudku (v merite veci).

Najmä nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, že orgán verejnej správy bol povinný prerušiť konanie pre prebiehajúce katastrálne spory, bez ďalšieho odôvodňuje zrušenie predmetného výroku rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok krajského súdu trpí i vadou nedostatočného odôvodnenia, čo dopadá aj na jeho presvedčivosť a tak i na právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené sa potom kasačný súd nemohol stotožniť s primárnym názorom žalobcu o tom, že rozsudok krajského súdu je vecne správny a že je primerane odôvodnený. Sekundárna argumentácia sťažovateľa odkazujúca napr. na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, príp. údajné porušenie princípu právnej istoty a pod. sú za daných okolností bez relevancie, keďže tieto v princípe vychádzajú práve zo záverov krajského súdu, s ktorými sa kasačný súd (aj vzhľadom na jeho skoršiu rozhodovaciu prax) nestotožnil. 32.

33. Pre doplnenie kasačný súd uvádza, že ak sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 342/2021 ešte meritórne nerozhodol, medzičasom ústavný súd takéto rozhodnutie vydal (28. októbra 2021) a - okrem iných - v ňom skonštatoval, že: „1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžr 3/2019 zo 4. novembra 2020 boli porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžr 3/2019 zo 4. novembra 2020 zrušujea vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.“.

34. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, vo vzťahu k meritórnemu výroku krajského súdu kasačný súd rozhodol vo veci podľa § 462 ods. 1 SSP. 35. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V Bratislave dňa 24. mája 2023