4Sfk/36/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): HASTRA s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 2/3528, 010 01 Žilina, IČO: 31606296, právne zastúpený: DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50735764, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102213844/ 2021 zo dňa 09.11.2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/10/2022-143 zo dňa 3. novembra 2022 dňa 27. júla 2023, takto

rozhodol:

Uznesenie

Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/10/2022-143 zo dňa 3. novembra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie na krajskom súde (správnom súde)

2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102213844/2021 zo dňa 09.11.2021, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Žilina č.: 100713649/2021 zo dňa 28.04.2021, ktoré bolo uvedeným rozhodnutím žalovaného potvrdené.

5. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný v e-mailovom podaní zo dňa 18.08.2022 tvrdil, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 16.11.2021, a preto mu dvojmesačná zákonná lehota na podanie kasačnej sťažnosti uplynula 16.01.2022. Nakoľko 16.01.2022 bola nedeľa, lehota na podanie správnej žaloby sa posunula na 17.01.2022. Keďže však samotná žaloba bola vypracovaná dňa 18.01.2022 (a doručená krajskému súdu v ten istý deň, t. j. dňa 18.01.2022 - poznámka kasačného súdu), má žalovaný za to, že došlo k zmeškaniu lehoty na jej podanie.

7. Krajský súd následne v texte napadnutého rozhodnutia odcitoval právnu úpravu týkajúcu sa lehôt, ich plynutia a počítania pre účely správneho súdneho konania (najmä § 181 ods. 1 SSP, § 181 ods. 4 SSP, § 69 ods. 4 SSP, § 69 ods. 5 SSP, § 69 ods. 6 SSP), ako aj právnu úpravu týkajúcu sa zastupovania daňového subjektu v rámci daňovej kontroly, resp. vo vyrubovacom konaní (§ 9 ods. 2 Daňového poriadku a § 30 ods. 3 Daňového poriadku). Osobitne v tomto kontexte odkázal na § 97 SSP (Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).) a na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. d) SSP (Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak d) bola podaná

Súd následne vyjadril názor - po overení príslušnej plnej moci založenej v administratívnom spise - že doručenie predmetného rozhodnutia bolo uskutočnené riadnemu splnomocnencovi účastníka konania. 9. V súhrne krajský súd ustálil, že v zmysle § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa mesiacov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty v danom prípade. V danom prípade, dňom, kedy sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty, t. j. dňom, kedy bolo napadnuté rozhodnutie splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené, bol deň 16.11.2021.

(podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP). 10. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

11. Proti predmetnému uzneseniu podal dňa 09.01.2023 kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“), ktorý má za to, že jeho žaloba bola nezákonne odmietnutá. Ako na formálny dôvod kasačnej sťažnosti poukázal na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. j) SSP a žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň vyjadril názor, že z dôvodov opísaných v samotnej kasačnej sťažnosti prichádza do úvahy aj kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 12. Sťažovateľ v texte kasačnej sťažnosti zreprodukoval priebeh konania na krajskom súde (fakticky zhodne s tým, ako je to uvedené vyššie v tomto rozhodnutí kasačného súdu), keď z procesného hľadiska osobitne brojil proti tomu, že príslušný záver o odmietnutí žaloby krajský súd formuloval „len na základe informácie poskytnutej Žalovaným.“. Krajskému súdu sťažovateľ vytýka, že k predmetnému záveru nedošiel „vlastným šetrením“, ale len na základe oznámenia žalovaného, ku ktorému sa sťažovateľ nemal právo vyjadriť. 13. Z meritórneho hľadiska uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi v skutočnosti doručené až dňa 18.11.2021 a nie dňa 16.11.2021. Poukazuje na službu sledovania zásielky, ktorú poskytuje Slovenská pošta, a.s., pričom uvádza, že na základe verifikácie doručenia zásielky podľa podacieho čísla (OA358576585SK) je možné zistiť, že táto bola zástupcovi žalobcu (v rámci konania pred daňovými orgánmi) vydaná na pošte Bratislava 27 - Retro dňa 18.11.2021. Uviedol, že ide o verejne dostupnú službu, ktorú mohol správny súd využiť - vzhľadom na vzniknutý rozpor v dátume doručenia napadnutého rozhodnutia. Vytlačený dokument preukazujúci pohyb a následné dodanie predmetnej zásielky priložil ku kasačnej sťažnosti (č. l. 161). 14. V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ na to, že v súlade s § 182 ods. 1 písm. d) SSP, v správnej žalobe riadne označil dátum, kedy mu malo byť doručené rozhodnutie žalovaného (18.11.2021). Doplnil, že má zákonnú povinnosť tento dátum uviesť, nie ho preukazovať. Vzhľadom na to, že v rámci konania pred krajským súdom bol sťažovateľom uvedený dátum doručenia rozhodnutia žalovaného spochybnený, a to priamo žalovaným (ktorý tvrdil, že napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené už dňa 16.11.2021), vníma sťažovateľ ako pochybenie krajského súdu to, že tento napriek tomuto rozporu vyjadrenie žalovaného, ktorý spochybnil dátum doručenia rozhodnutia uvedený sťažovateľom (ako žalobcom) v správnej žalobe, sťažovateľovi nedoručil a žalobu odmietol na základe vyjadrenia žalovaného. Mal za to, že právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov konania treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces a nevykonanie takéhoto úkonu zo strany súdu vytvára stav nerovnosti účastníkov konania, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

18. Podaním zo dňa 08.02.2023 sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril žalovaný. V súvislosti s argumentáciou uvedenou v kasačnej sťažnosti poukázal na to, že potom, čo mu bola doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe a na predloženie spisov, zaslal krajskému súdu „žiadosť informáciu, či je potrebné tak postupovať, keď podľa jeho názoru žalobca zmeškal lehotu na podanie správnej žaloby.“. Tvrdil, že sa jednalo „iba o komunikáciu medzi Krajským súdom v Žiline a žalovaným ohľadom toho aké doklady je potrebné v danej fáze procesu zaslať na Krajský súd v Žiline.“. Podľa vyjadrenia žalovaného, nebolo preto povinnosťou krajského súdu uvedenú komunikáciu zasielať sťažovateľovi. 19. Žalovaný v ďalšom poprel, že by krajský súd uznesenie o odmietnutí žaloby vydal na základe jeho vyjadrenia. Uviedol, že predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe listín doručených súdu - vrátane doručenky k spornej zásielke, na ktorej bol uvedený dátum prevzatia písomnosti 16.11.2021. Poukazujúc na to, že žaloba bola krajskému súdu doručená dňa 18.01.2022 má žalovaný za to, že krajský súd vec posúdil správne a napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. 20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal tiež na to, že doklad o doručení má povahu verejnej listiny a osvedčuje údaje na nej uvedené. Na predmetnom doklade je uvedený dátum prevzatia 16.11.2021, pričom tento tam bol uvedený priamo splnomocneným zástupcom sťažovateľa pre účely daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania. Podľa názoru žalovaného, z dôvodu, že dátum doručenia na predmetnú zásielku zaznamenal adresát, „ten aj zodpovedá za jeho správnosť“. Tvrdí, že v súdenej veci nedošlo k pochybeniu doručovateľa (Slovenská pošta, a.s.) a z tohto dôvodu „nerozumie výsledku reklamačného konania, ktorý predložil žalobca ako prílohu kasačnej sťažnosti“. 21. Opierajúc sa o vyššie uvedenú argumentáciu žalovaný navrhuje, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol a aby žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

22. Dňa 21. marca 2023 bolo kasačnému súdu cestou Krajského súdu v Žiline doručené vyjadrenie sťažovateľa zo dňa 20.03.2023 k vyjadreniu žalovaného (k podanej kasačnej sťažnosti). 23. V tomto vyjadrení sťažovateľ najmä namietal právny názor žalovaného o tom, že by na strane krajského súdu nebola povinnosť doručiť komunikáciu medzi žalovaným a krajským súdom aj sťažovateľovi (ako žalobcovi v rámci konania pred krajským súdom). Poukázal na to, že SSP pojem „komunikácia“ nepozná. Doplnil, že predmetom vyjadrenia žalovaného boli „tvrdenia a dôkazy podstatné pre toto konanie, t.j. tvrdenia a dôkazy Žalovaného o tom, že Sťažovateľ správnu žalobu údajne podal oneskorene.“. Je toho názoru, že tieto dôkazy a skutočnosti mali zásadný význam pre rozhodnutie vo veci, nakoľko správny súd žalobu odmietol ako oneskorene podanú. 24. Mal za to, že ak sťažovateľ v žalobe uviedol ako dátum doručenia rozhodnutia žalovaného deň 18.11.2021 (pozn.: bez potreby toto preukazovať v čase podania žaloby), pričom žalovaný tvrdil, že sporné rozhodnutie bolo sťažovateľovi (žalobcovi) doručené dňa 16.11.2021, mala byť sťažovateľovi daná možnosť, aby sa k týmto tvrdeniam žalovaného vyjadril. Sťažovateľ zopakoval, že tento postup krajského súdu porušuje princípy kontradiktórnosti konania, resp. vytvára stav nerovnosti účastníkov konania. 25. V súvislosti s tvrdením žalovaného o tom, že doklad o doručení má povahu verejnej listiny a osvedčuje údaje na nej uvedené, sťažovateľ deklaroval, že pre doručenku platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Vzhľadom na to, že predmetný dôkaz (doručenku) predkladal v konaní žalovaný, sťažovateľovi malo byť umožnené sa k takémuto dôkazu vyjadriť a údaje na nej hodnoverným spôsobom - dôkazmi - spochybniť. Poukázal na to, že táto možnosť (toto procesné právo) mu poskytnutá nebola a k odmietnutiu žaloby došlo bez toho, aby mal možnosť vyvrátiť tvrdenie žalovaného o údajnom dátume doručenia napadnutého rozhodnutia. 26. Záverom svojho vyjadrenia sťažovateľ dopĺňa, že - síce sa tak stalo až v rámci kasačného konania, keďže skôr mu to z dôvodov na strane krajského súdu nebolo umožnené - pravdivosť údaju o dátume doručenia na doručenke k spornej zásielke bola hodnoverne vyvrátená a vo vzťahu k predmetnej doručenke tak nie je možné ďalej aplikovať prezumpciu jej správnosti. 27. Zotrval preto na svojom pôvodnom návrhu uvedenom v kasačnej sťažnosti, t. j. na tom, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie.

29. Pri posudzovaní dôvodnosti kasačnej sťažnosti, najvyšší správny súd vychádzal najmä z nasledovných zákonných ustanovení § 5 ods. 1 SSP, konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. § 5 ods. 9 SSP, v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej

30. Skôr ako kasačný súd pristúpi k materiálnu odôvodneniu kasačnej sťažnosti, poukazuje na to, že primárny kasačný dôvod uvedený sťažovateľom v texte jeho kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. j) SSP) nie je na súdenú veci uplatniteľný. Predmetné zákonné ustanovenie totiž upravuje nezákonné odmietnutie „podania“ a dopadá na prípady, kedy žalobca (sťažovateľ) nesúhlasí s procesným rozhodnutím krajského súdu, ktorý odmietol jeho podanie z dôvodu, že sťažovateľ ako jeho podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote toto neopravil ani nedoplnil a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať (k tomu pozri aj § 59 SSP). Správna žaloba sťažovateľa v súdenej veci však bola kvalifikovanou správnou žalobou a jej odmietnutie nebolo zo strany krajského súdu uskutočnené na základe toho, že by sťažovateľ nevyhovel výzve krajského súdu (na doplnenie alebo opravu podania).

32. Kasačný súd sa v prvom rade stotožnil s názorom sťažovateľa, že ak dôvodom pre odmietnutie jeho správnej žaloby krajským súdom bola argumentácia žalovaného podopretá listinným dôkazom - doručenkou preukazujúcou údajné doručenie žalobou napadnutého rozhodnutia sťažovateľovi už dňa 16.11.2021 - toto vyjadrenie žalovaného malo byť sťažovateľovi doručené. Doručenie vyjadrenia žalovaného sťažovateľovi bolo dôvodné najmä preto, aby tento mal možnosť poskytnúť súdu vlastné skutkové tvrdenia týkajúce sa doručenia zásielky, keďže tieto boli žalovaným v jeho vyjadrení spochybnené a aby sťažovateľ mohol v tejto súvislosti navrhnúť alebo predložiť krajskému súdu dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenie žalovaného o tom, že rozhodnutie žalovaného bolo sťažovateľovi naozaj doručené dňa

. .má žalovaný za to, že došlo k zmeškaniu lehoty na podanie správnej žaloby.“. Ďalej žalovaný v predmetnom podaní prezentuje odkaz na súvisiacu právnu úpravu (relevantné ustanovenia SSP týkajúce sa plynutia a počítania lehôt v správnom súdnom konaní) a prikladá k nemu - okrem iných - aj sken doručenky k spornej zásielke („HASTRA - doručenka.pdf“).

35. Pre úplnosť je potrebné dodať, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, nedoručenie podania jedného účastníka konania druhému účastníkovi konania nemusí vždy a bez ďalšieho znamenať porušenie práv toho účastníka konania, ktorý sa tohto doručenia dovoláva (k tomu pozri aj bod 43 a nasl. tohto odôvodnenia), keď je potrebné skúmať viaceré parametre týkajúce sa listiny, ktorá mala byť predmetom doručovania.

36. Najvyšší správny súd sa potom nemohol stotožniť s tvrdením žalovaného, že krajský súd nemal povinnosť jeho podanie zo dňa 18.08.2022 doručovať žalovanému, ako ani s tým, že by malo ísť „len“ o žiadosť o informáciu adresovanú krajskému súdu ohľadom (administratívnych) úkonov vo veci.

spornej listine. Krajský súd teda nepochybil v tom, že by rozhodol len na základe samotného vyjadrenia žalovaného, ale v tom, že tak urobil bez toho, aby si pred týmto rozhodnutím obstaral vyjadrenie sťažovateľa k podaniu žalovaného zo dňa 18.08.2022, resp. k predloženému listinnému dôkazu (k doručenke s dátumom doručenia spornej zásielky -

38. Najvyšší správny súd sa stotožnil so sťažovateľom v tom, že nebolo jeho povinnosťou preukazovať vo vzťahu ku krajskému súdu (pri podaní žaloby), kedy mu bolo doručené žalobou napadnuté rozhodnutie. Podľa všeobecne záväznej právnej úpravy je žalobca povinný tento dátum do žaloby uviesť, nie ho preukazovať. Uvedené je logické, keďže primárnym dôkazom o doručení (t. j. doručenkou) disponuje spravidla práve žalovaný (orgán verejnej správy). Nie je teda možné od žalobcu spravodlivo očakávať, aby tento k žalobe prikladal, napr. doručenku, ktorá by preukazovala, že rozhodnutie mu bolo doručené v deň, ktorý uvádza v správnej žalobe ako deň jeho doručenia.

nebola. 40. V tejto súvislosti kasačný súd dopĺňa, že mu nie je známa relevancia právneho názoru žalovaného, ktorú tento uviedol vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti (bez ďalšej argumentácie) - žalovaný má za to, že ak dátum na doručenke je údajom „ktorý na predmetný doklad zaznamenal adresát, ten aj zodpovedá za jeho správnosť“. Ak predmetnou úvahou žalovaný naznačuje, že prípadná chyba v písaní dátumu (ak ju na doručenku hoci aj nesprávne uviedol samotný adresát) spôsobuje, že takto uvedený údaj nie je možné v priebehu súdneho konania vyvrátiť, tak s takýmto názorom sa kasačný senát rozhodujúci v tejto veci nestotožňuje. Ad absurdum by to totiž mohlo znamenať, že ak by na doručenku sám adresát uviedol ako dátum doručenia, napr. 16.11.1021, musel by byť tento dátum bezvýhradne akceptovaný, pretože ho na doručenku zaznamenal adresát a ten zodpovedá za jeho správnosť.

Práve táto skutočnosť by následne mohla odôvodňovať, prečo uznal doručovateľ reklamáciu sťažovateľa ako dôvodnú (k tomu pozri aj bod 20 tohto rozhodnutia). Pozornosti kasačného súdu pritom neušlo, že na doručenke na č. l. 127 je v rámci dennej pečiatky dodacej pošty uvedený dátum 18.11.2021, čo podľa názoru najvyššieho správneho súdu opäť indikuje, že zásielka bola sťažovateľovi, resp. jeho zástupcovi vydaná v tento deň.

. .] podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou rovnosťou zbraní je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany.“. 43. Pre úplnosť je potrebné dodať, že tak ako rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva, aj vnútroštátna rozhodovacia prax k otázke, kedy je nedoručenie podania účastníka konania možné považovať za porušenie práva druhého účastníka na spravodlivé súdne konanie,

obsahu dupliky. Posúdenie obsahu pritom neznamená posudzovanie správnosti právnych záverov obsiahnutých v duplike, ale toho, či obsah dupliky bol v niečom odlišný od predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného a či nebol celkom zjavne bezobsažný, prípadne mohol mať vplyv na rozhodnutie krajského súdu." - publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č. 34/2022 [NSS SR, sp. zn. 6Sžk/8/2020], príp. "Vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu druhého účastníka konania by malo byť predložené odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. [.

44. Sumarizáciu vývoja interpretácie práva na spravodlivý proces v kontexte nedoručenia podania účastníka konania ďalšiemu účastníkovi konania zhrnul aj Ústavný súd Slovenskej republiky, a to napr. v rozhodnutí vo veci - sp. zn. I. ÚS 163/2022: "24. Ústavný súd vo vzťahu k už uvedenej námietke rovnako pripomína, že v podobných prípadoch aj na strane Európskeho súdu pre ľudské práva prevládal najskôr formalistický prístup, podľa ktorého bola kontradiktórnosť vnímaná absolutisticky a povinnosť zaslať vyjadrenie protistrane bola daná bez ohľadu na obsah doručených vyjadrení, teda aj v prípade ak neobsahuje žiadne nové skutkové a právne argumenty. Klasickým sa v tomto prístupe stal rozsudok vo veci Nideröst-Huber proti Švajčiarsku (rozsudok, č. 18990/91, 18. 2. 1997), kde ESĽP okrem iného uviedol, že pri posudzovaní otázky rešpektovania práva na spravodlivosť konania nezohráva rolu to, či stanovisko, ku ktorému sa strana nemala možnosť vyjadriť, malo nejaký vplyv na rozhodnutie príslušného vnútroštátneho orgánu (ods. 27).

Praha : C. H. Beck, 2012). 25. Neskôr začal ESĽP k otázke posudzovania kontradiktórnosti pristupovať menej rigidne a pripustil, že je potrebné zohľadniť aj to, či vyjadrenie protistrany obsahovalo také skutkové alebo právne argumenty, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok sporu, alebo či zvolené právne riešenie dávalo vôbec nejaký priestor na diskusiu (pozri Vokoun proti Českej republike, rozsudok z 3. 7. 2009, ods. 26). Tento prístup sa prejavil v ďalšej rozhodovacej činnosti ESĽP (napr. Stepinska proti Francúzsku, rozsudok z 15. 6. 2004, č. 1814/02, § 17 - 20; P. D. proti Francúzsku, rozsudok z 20. 12. 2005, č. 54730/00, ods. 31 - 35; Salé proti Francúzsku, rozsudok z 21. 3. 2006, č. 39765/04, ods. 17 - 20; Fougere proti Francúzsku, rozhodnutie z 19. 9. 2006, č. 10397/03, oddiel B; Société Diffusion Pédagogique Calédonienne proti Francúzsku, rozhodnutie z 12. 10. 2006, č. 26814/02, oddiel 1; Verdú Verdú proti Španielsku, rozsudok z 15. 2. 2007, č. 43432/02, ods. 25 - 28; Eisenfeld a Duker proti

proti Slovensku z 22. 9. 2020, sťažnosť č. 36446/17). Pri posudzovaní porušenia princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ku ktorému dochádza nedoručením vyjadrenia účastníka konania (strany sporu) protistrane, je potrebné zohľadniť obsahový význam neoboznámeného vyjadrenia (napr. rozsudok ESĽP z 18. 10. 2007 vo veci Asnar proti Francúzskej republike, sťažnosť č. 12316/04; rozsudok ESĽP z 3. 7. 2008 vo veci Vokoun proti Českej republike, sťažnosť č. 20728/05) (I. ÚS 50/2022)."

súdu. Relevantným je totiž najmä skutočnosť, že medzi jedným účastníkom konania (žalovaným) a krajským súdom prebehla (mimo)procesná komunikácia, o obsahu ktorej sťažovateľ nemal vedomosť a ku ktorej sa nemal možnosť vyjadriť, a to napriek tomu, že táto vo svojej podstate následne tvorila skutkový a právny základ rozhodnutia krajského súdu, t. j. jadro odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu správnej žaloby sťažovateľa pre jej údajnú oneskorenosť. Z toho istého dôvodu sťažovateľ nemal možnosť spochybniť dôkaz predložený žalovaným (najmä doručenku o údajnom doručení rozhodnutia žalovaného sťažovateľovi už dňa 16.11.2021), ako ani navrhovať alebo produkovať dôkazy na podporu toho, že správnu žalobu podal včas (s deklarovaným dátumom reálneho doručenia rozhodnutia žalovaného sťažovateľovi až dňa 18.11.2021). Práve uvedené, t. j. oneskorené podanie správnej žaloby sťažovateľom pritom žalovaný v spornom podaní tvrdil a krajský súd sa s týmto názorom žalovaného v odmietajúcom uznesení stotožnil.

Práve v týchto konaniach sa totiž podstatne redukuje možnosť druhého účastníka konania oboznámiť sa prostredníctvom súdom realizovaných procesných úkonov so sporným (nedoručeným) podaním účastníka konania - hoci aj dodatočne a oneskorene, avšak ešte stále pred rozhodnutím vo veci - napr. na samotnom ústnom pojednávaní (k tomu pozri napr. aj rozhodnutie NS SR - sp. zn. 7Sk/9/2018 - „Bolo povinnosťou krajského súdu, aby pred svojím rozhodnutím v konaní, v ktorom rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 106 ods. 1 SSP, poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu žalovanej.

48. Dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu kasačným súdom potom nie je právny názor najvyššieho správneho súdu, že správna žaloba bola podaná včas (toto preskúma a na základe predložených listín posúdi správny súd v ďalšom konaní), ale to, že postup krajského súdu, v rámci ktorého tento pôvodne dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná oneskorene, a to výlučne na základe listinného dôkazu predloženého žalovaným a na základe jeho vyjadrenia bez možnosti sťažovateľa vyjadriť sa k tomuto dôkazu a navrhnúť alebo produkovať dôkazy vo svojej prospech, nespĺňa podmienky spravodlivého súdneho konania. Uvedené platí o to viac, že postup krajského súdu - ak sa v ďalšom preukáže, že žaloba sťažovateľa bola podaná včas - by fakticky predstavoval vo vzťahu k sťažovateľovi odopretie poskytnutia súdnej ochrany.

50. Zároveň kasačný súd dopĺňa, že i keď napadnuté uznesenie vydal Krajský súd v Žiline, vzhľadom na inštitucionálne zmeny v rámci výkonu správneho súdnictva v podmienkach Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júna 2023, vec vracia (po zrušení napadnutého uznesenia) na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý prešla rozhodovacia právomoc v súdenej veci.