4Sfk/36/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200211.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-11S/65/2022
- IČS
- 3022200211
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): KONI INVEST, s.r.o., so sídlom Hlavná 21, 911 05 Trenčín, IČO: 36332372, právne zastúpeného: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka, so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100988821/2022 zo dňa 21. apríla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/65/2022 -94 zo dňa 10. apríla 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím číslo: 101732924/2021 zo dňa 14.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/ 2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 23092,- € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2019, ktorý síce formálne splnil zákonné podmienky podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“), avšak posudzované plnenie bolo spojené s daňovým podvodom. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal
DPH z dodávateľskej faktúry zo dňa 09.05.2019 od dodávateľa MK-trade SK, s.r.o., predmet dodania: motorové vozidlo Mercedes Benz AMG GT 43 3 Matic+ (ďalej aj „predmetné vozidlo“), základ dane: 115460,00 EUR, deň dodania: 09.05.2019. 2. Správca dane preveroval predmetné vozidlo, ktorého dodanie žalobca deklaroval od tuzemského dodávateľa MK - trade SK, s. r. o. Spoločnosť MK - trade SK, s. r. o. deklarovala jeho dodanie od tuzemského dodávateľa CORP STAV s.r.o. Spoločnosť CORP STAV s.r.o. mala predmetné vozidlo nadobudnúť z iného členského štátu Európskej únie (ďalej aj ako „EÚ“) - od českej spoločnosti ZARO TRANS, s.r.o. Spoločnosť ZARO TRANS, s.r.o. nadobudla predmetné vozidlo od dodávateľa Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. 3. Zistené skutočnosti podľa správcu dane dostatočne vyvracajú tvrdenia, že deklarované zdaniteľné obchody s predmetným vozidlom boli realizované tak, ako je deklarované na faktúrach a sprievodných dokladoch. Dodávateľ, ako ani subdodávateľ nepreukázali, že v čase, keď deklarovali dodanie predmetného vozidla svojmu odberateľovi, mali právo nakladať s automobilom ako vlastník. Podľa dokumentácie k predmetnému vozidlu v čase, keď sa mali tieto dodania uskutočniť, bol už na príslušných dokladoch zapísaný ako vlastník žalobca. Prvé prihlásenie predmetného vozidla v Českej republike bolo dňa 29.04.2019, kedy bolo zároveň odhlásené do cudziny a dňa 30.04.2019 spoločnosť ZARO TRANS, s.r.o. deklarovala jeho dodanie na Slovensko. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zápis bol vykonaný 29.04.2019 na základe žiadosti p. Lukáša Burzu, konateľa spoločnosti ZARO TRANS, s.r.o. a zároveň bolo 29.04.2019 odhlásené do cudziny na žalobcu. Spoločnosti CORP STAV s.r.o. a MK - trade SK, s. r. o. boli účelovo vložené do obchodného reťazca. Spoločnosť CORP STAV s.r.o. ako dovozca vozidiel a zároveň zmiznutý obchodník, v daňovom priznaní priznala daň z nadobudnutia, ktorú si zároveň odpočítala, uplatnila si odpočet z nákupov v tuzemsku a priznala daň z predaja v tuzemsku, pričom jej výsledná daňová povinnosť je minimálna, čo vypovedá o tom, že daň reálne odvedená nebola. Žalobca získal daňovú výhodu vo forme uplatneného nadmerného odpočtu. V prípade, že by deklaroval nadobudnutie preverovaného vozidla priamo od spoločnosti ZARO TRANS, s.r.o., teda z iného členského štátu EÚ, musel by priznať daň z nadobudnutia a zároveň by si ju odpočítal a žalobcovi by nevznikol nadmerný odpočet. 4. Žalovaný rozhodnutím číslo: 100988821/2022 zo dňa 21. apríla 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Rozsudok správneho súdu
5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. TN- 11S/65/ 2022 -94 zo dňa 10. apríla 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia.
6. Pokiaľ ide o prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu - existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane“, správny súd skonštatoval, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky dostatočne preukázané a identifikované už v prvostupňovom rozhodnutí správcu
dane (str. 22, 25 - 26). Daňový únik spočíval v tom, že obchodná spoločnosť CORP STAV s.r.o. v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2019 priznala daň z nadobudnutia, ktorú si zároveň odpočítala, uplatnila si odpočet z nákupov v tuzemsku z elektronickej registračnej pokladne - (ďalej aj ako „ERP“) - pričom vtedajší konateľ pán Michalka nevedel uviesť, čo bolo predmetom dodania na týchto dokladoch, uviedol len, že to uhrádzal cez účet a správca dane žiadne takéto platby, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali, na výpisoch z bankového účtu spoločnosti CORP STAV s.r.o. neidentifikoval) a priznala daň z predaja v tuzemsku, pričom jej výsledná daňová povinnosť je minimálna, teda daň reálne odvedená nebola, pretože je vykrytá vstupmi z dokladov vyhotovených ERP.
7. K druhej podmienke tzv. Axel Kittel testu (že daňový únik musí byť dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia) správny súd uviedol, že daňové orgány v preskúmavaných rozhodnutiach identifikovali najmä nasledovné objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu: · Prevod predmetného vozidla v identifikovanom reťazci spoločností ZARO TRANS, s.r.o., CORP STAV, s.r.o., MK - trade SK, s. r. o. a žalobca v krátkom časovom slede po sebe. Spoločnosť ZARO TRANS, s.r.o. nadobudla predmetné vozidlo od dodávateľa Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. dňa 03.04.2019. Spoločnosť CORP STAV s.r.o mala predmetné vozidlo nadobudnúť z iného členského štátu EÚ - od českej spoločnosti ZARO TRANS, s.r.o. podľa faktúry č. 19043001 a aj podľa odovzdávajúceho protokolu dňa 30.04.2019.
Spoločnosť MK - trade SK s.r.o. deklarovala dodanie predmetného vozidla od tuzemského dodávateľa CORP STAV s.r.o. dňa 02.05.2019. Žalobca deklaroval nadobudnutie predmetného vozidla dňa 10.05.2019 na základe preberacieho protokolu z 10.05.2019 a kúpnej zmluvy z 09.05.2019; · Žalobca bol ako vlastník predmetného vozidla uvedený už dňa 29.04.2019 v Osvědčení o registraci vozidla část I - č. J. XXXXXX a Osvědčení o registraci vozidla část II (Technický preukaz), ktoré vydal Mestský úrad Černošice dňa 29.04.2019; · Dodávateľ MK - trade SK, s. r. o., ako ani subdodávateľ CORP STAV s.r.o. nepreukázali, že v čase, keď deklarovali dodanie predmetného automobilu svojmu odberateľovi, mali právo nakladať s automobilom ako vlastník v zmysle § 8 zákona o DPH.
Podľa dokumentácie k predmetnému automobilu v čase, keď sa mali tieto dodania uskutočniť, bol už na príslušných dokladoch zapísaný ako vlastník žalobca; · Rozporuplné vyjadrenia svedkov (konateľov spoločností ZARO TRANS, s.r.o., CORP STAV, s.r.o., MK - trade SK, s. r. o.) a konateľa žalobcu k predmetnému obchodu (k dovozu predmetného vozidla, miestu vykonania kontroly originality, odovzdaniu vozidla medzi jednotlivými subjektmi), k nadviazaniu spolupráce na jednotlivých stupňoch reťazca, k prepisu vlastníka predmetného vozidla zo spoločnosti ZARO TRANS, s.r.o. na žalobcu, identifikované správcom dane zo svedeckých výpovedí jednotlivých konateľov (popísané podrobne na str. 4 - 9, 14 - 19 prvostupňového rozhodnutia) a zhrnuté na str. 21 - 25 prvostupňového rozhodnutia a na str. 15 - 16 napadnutého rozhodnutia; · Rozporuplné vyjadrenia konateľa žalobcu k dôvodu zápisu žalobcu ako vlastníka predmetného vozidla na dokladoch už 29.04.2019. Najprv uviedol, že niekto napísal na žalobcu predmetné vozidlo bez splnomocnenia (resp. sfalšoval splnomocnenie), aby sa vyhol plateniu
registračných poplatkov. Po oboznámení so zisteniami správcu dane konateľ žalobcu uviedol, že bolo podmienkou zo strany žalobcu ako kupujúceho, aby už pred registráciou na Slovensku bolo predmetné vozidlo poistené zákonne aj havarijne, preto bolo nutné prevozné EVČ XXX.XB. v Českej republike registrovať na žalobcu; · Žalobca predložil poistnú zmluvu uzatvorenú dňa 29.04.2019 s Kooperatíva pojišťovna, a.s. so sídlom v Prahe, kde je ako poistník uvedený žalobca a v jeho mene konajúci P. O.; · Tvrdenie žalobcu, že kúpa predmetného vozidla bola výhodnejšia od spoločnosti MK - trade SK, s. r. o. (minimálne o 10% lacnejšia ako na trhu) a kratšia dodacia lehota ako u autorizovaného predajcu v SR (12 mesiacov po zaplatení zálohy), nekorešpondovalo so
zistenými skutočnosťami. Zapojením do zadefinovaného reťazca došlo k navýšeniu kúpnej ceny oproti cene, za ktorú predmetné vozidlo predala spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. a vozidlo bolo dodané spoločnosti ZARO TRANS, s.r.o. do 3 dní od zadania objednávky; · Spoločnosť CORP STAV s.r.o. mala virtuálne sídlo, nemala žiadne priestory na podnikanie, nemala zamestnancov ani žiadny majetok. Dňa 28.10.2019 zmenila konateľa a spoločníka, ktorým sa stal nekontaktný občan Litovskej republiky (a teda práve v čase preverovania tohto obchodu), spoločnosť sa stala nekontaktnou a svedok pán Michalka (ktorý bol konateľom v čase deklarovaného obchodu) nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Uviedol, že všetky doklady týkajúce sa spoločnosti odovzdal
novému konateľovi. Pamätal si práve len predmetné vozidlo, disponoval len jednou faktúrou od ZARO TRANS, s.r.o. (vzťahujúcou sa na preverovaný obchod), ktorú našiel až keď ho správca dane predvolal na opakované vypočutie. Dňa 05.06.2020 je zapísaný v obchodnom registri výmaz spoločnosti po prenesení sídla do iného členského štátu EÚ.
8. Správny súd sériu vyššie uvedených dôkazov a indícií považoval vo svojej spojitosti za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia.
9. Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, teda či bol posudzovaný zdaniteľný obchod daňového subjektu s podvodným konaním spojený, správny súd uviedol, že v posudzovanom prípade došlo k neodvedeniu dane u spoločnosti CORP STAV s.r.o., ktorá mala dodať predmetné vozidlo deklarovanému dodávateľovi žalobcu - spoločnosti MK - trade SK, s. r. o., ktorá bola do reťazca vložená zrejme len za účelom, aby bol zložitejší a aby jeho odhalenie
bolo sťažené. Následne žalobca získal daňovú výhodu vo forme uplatneného nadmerného odpočtu, ktorý by mu nevznikol, ak by deklaroval nadobudnutie predmetného vozidla priamo od spoločnosti ZARO TRANS, s.r.o., teda z iného členského štátu EÚ (kedy by musel priznať daň z nadobudnutia a zároveň by si ju odpočítal).
10. K zavineniu daňového subjektu ako štvrtú podmienku tzv. Axel Kittel testu správny súd poukázal na závery správcu dane, že objektívne zistené okolnosti (identifikované vyššie v rámci splnenia druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu) jednoznačne nasvedčovali podozrivosti transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode, ako aj o nedostatočnej obozretnosti žalobcu. Za kľúčové považoval správny súd (rovnako ako daňové orgány), že žalobca bol ako vlastník predmetného vozidla uvedený už dňa 29.04.2019 v Osvědčení o registraci vozidla část I - č. J. XXXXXX a Osvědčení o registraci vozidla část II (Technický preukaz), ktoré vydal Mestský úrad Černošice dňa 29.04.2019 a že poistná zmluva na predmetné vozidlo bola uzatvorená dňa 29.04.2019, kde je ako poistník uvedený žalobca a v jeho mene konajúci Martin Kolář. Ďalej vedomosť žalobcu o reálnom dodávateľovi predmetného vozidla podporujú najmä rozporuplné vyjadrenia svedkov (konateľov spoločností ZARO TRANS, s.r.o., CORP STAV, s.r.o., MK - trade SK, s. r. o.) a konateľa žalobcu k predmetnému obchodu (k dovozu predmetného vozidla, miestu vykonania kontroly originality,
odovzdaniu vozidla medzi jednotlivými subjektmi), k nadviazaniu spolupráce na jednotlivých stupňoch reťazca a k prepisu vlastníka vozidla zo spoločnosti ZARO TRANS, s.r.o. na žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal, že subdodávateľov nikdy a nikde nevyhľadával, lebo o nich nemal vedomosť, uvedené zostalo len v rovine tvrdenia žalobcu (a navyše v kontraste s jeho tiež nekonkrétnym tvrdením, že vykonal všetky potrebné kroky a preverovania v dostupných databázach, aby sa nezúčastnil daňového podvodu).
Vyššie uvedené okolnosti podľa správneho súdu dostatočne odôvodňujú splnenie tzv. vedomostného testu u žalobcu.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného k nej
11. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby ho kasačný súd zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ namietal, že v predmetnej veci nebolo naplnené a zo strany daňových orgánov preukázané splnenie 3. a 4. podmienky tzv. Axel Kittel testu. 12.
Podľa sťažovateľa je tvrdenie správneho súdu o naplnení podmienky, že zdaniteľný obchod je spojený s podvodným konaním, založené len na jeho subjektívnej domnienke, bez uvedenia akýchkoľvek relevantných dôkazov. Sťažovateľ sa domnieva, že nie je možné, aby prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí, či žalovaný v daňovom konaní vyvodzoval na základe neurčitých a neúplných informácií tak závažné závery, ktoré spôsobujú podstatný zásah do práv sťažovateľa. Sťažovateľ je toho názoru, že v prípade relevantného dôkazu musí existovať jednoznačná a priama logická súvislosť medzi zistenou skutočnosťou a vysloveným záverom. V opačnom prípade sa nemôže jednať o dôkaz, ale len o domnienku či hypotézu.
13. K vyhodnoteniu vedomosti sťažovateľa o daňovom podvode sťažovateľ namietal, že dokladom preukazujúcim vlastníctvo tovaru (motorového vozidla) nie je zápis preukazujúci odhlásenie motorového vozidla do cudziny a taktiež ani zápis majiteľa uvedený v technickom preukaze. Uvedené zápisy sú len podporné zápisy a využívajú sa pri dlhodobom vlastnení motorového vozidla. Je podľa neho bežnou praxou, že počas obchodovania s motorovým vozidlom sa vzhľadom k výške registračných poplatkov a času potrebnému na byrokratické úkony, obchodníci nezapisujú do evidenčnej karty vozidla. Podstatnou je podľa sťažovateľa skutočnosť, kto má preberací doklad od vozidla a kto je jeho skutočným vlastníkom.
Tvrdil, že v tomto obchodnom prípade sa vzhľadom k hodnote vozidla postupovalo obozretne a opatrne a preto požadoval poistenie tohto vozidla už počas prevozu do Slovenskej republiky. Preto sťažovateľ informoval dodávateľa (spoločnosť MK - trade SK, s.r.o.), že požaduje uzavretie poistnej zmluvy. 14.
Sťažovateľ tvrdil, že mu nebola známa skutočnosť, akým spôsobom a s kým konkrétne uvedenú požiadavku dodávateľ (spoločnosť MK - trade SK, s.r.o.) bude riešiť a zabezpečovať, ani od koho predmetné vozidlo kúpi. Uviedol, že žiadne priame obchodné rokovanie sa neuskutočnilo a žiadna obchodná spoločnosť nemohla mať vedomosť o žalobcovi v inom rozsahu ako podmienke uzavretia poistných zmlúv. Sťažovateľ je toho názoru, že nebol skutočným vlastníkom ani subjektom s právom nakladať s tovarom ako vlastník v čase odhlásenia, nakoľko jemu motorové vozidlo nebolo ani protokolárne, ani fyzicky odovzdané. Tvrdil, že skutočným vlastníkom a osobou oprávnenou nakladať s tovarom ako vlastník sa stal až dňom prevzatia, teda 10.05.2019.
15. Sťažovateľ poukázal na dodávateľskú faktúru č. 19050201 zo dňa 02.05.2019, objednávku zo dňa 28.04.2019, kúpnu zmluvu zo dňa 02.05.2019 a doklad o prevzatí vozidla, posudok o kontrole originality, ktoré podľa neho preukazujú, že jeho dodávateľ spoločnosť MK - trade SK, s.r.o. bola v čase deklarovaného dodania motorového vozidla vlastníkom tohto vozidla a mala právo s ním nakladať ako vlastník. Tiež podotkol, že ani jeden svedok neuviedol, že sťažovateľa alebo jeho konateľa pozná a komunikoval s ním, teda že sťažovateľ alebo jeho konateľ mohli mať vedomosť o podvodnom konaní dodávateľa a jeho subdodávateľov.
Taktiež žiadny z konateľov obchodných spoločností ZARO TRANS, s.r.o., CORP STAV, s.r.o., MK - trade SK, s.r.o. nikdy neoznačili konateľa sťažovateľa ako osobu, ktorá by mala vedomosť, alebo ktorá by sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnila na podvodnom konaní. Opäť sa jedná len o domnienku a ničím nepodložené tvrdenie prvostupňového súdu a žalovaného. 16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
IV. Konanie na kasačnom súde
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti (k tomu pozri aj § 441, § 445 ods. 2 SSP). Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 18. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 19. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybraná súvisiaca právna úprava, právne posúdenie veci kasačným súdom
21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Podstata kasačnej sťažnosti spočíva v otázke, či sa sťažovateľ podieľal (hoci aj nedbanlivostne) na daňovom podvode tak, ako ho definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ, a teda či následne táto skutočnosť v súdenom prípade mohla byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie dane (DPH) sťažovateľovi.
24. Daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia (k tomu porovnaj napr. aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. januára 2018, č. j. 5 Afs 60/2017-60).
25. Daňový podvod bol predmetom opakovaného posudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ a kasačný súd v tejto súvislosti odkazuje i na jeho súvisiacu judikatúru - napríklad rozsudky vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd, vo veci C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling, alebo vo veci C- 80/11 a C-142/11, Mahagében Kft a Péter Dávid.
26. Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami (k tomu porovnaj napr. aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 21. apríla 2022, č. j. 10 Afs 479/2021-56). 27.
Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo dňa 6. júla 2006. Odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne: -Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?
28. Pokiaľ ide o objektívny test v rámci celého reťazca vyžadujúci preukázanie existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca, kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci nie je medzi účastníkmi sporné, že v obchodnom reťazci týkajúcom sa obchodovania s predmetným vozidlom došlo k daňovému úniku (na strane subdodávateľa - spoločnosti CORP STAV s.r.o.).
Rovnako nie je sporné, že k daňovému úniku došlo v dôsledku daňového podvodu, teda neodvedenie dane nebolo náhodné (k tomu pozri bod 37. - 40 napadnutého rozsudku). Napokon, splnenie prvej a druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu a ich právne posúdenie správneho súdu v tejto veci kasačný sťažovateľ ani nenapadol (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie - čl. III).
29. K splneniu tretej podmienky tzv. Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s podvodným konaním spojené, sťažovateľ namietal, že toto konštatovanie nie je dostatočne podložené a určité.
30. K tejto kasačnej námietke (str. 2 ) najvyšší správny súd poukazuje na jej všeobecnosť. Nie je pritom úlohou najvyššieho správneho súdu, aby v kasačnej sťažnosti dohľadával (cez odkazy), príp. „prispôsoboval“ abstraktnú, resp. nedostatočne špecifickú argumentáciu sťažovateľa k okolnostiam súdenej veci (k tomu analogicky porovnaj § 440 ods. 2, druhá veta SSP a súvisiacu doktrínu - „Právny dôvod kasačnej sťažnosti musí byť presne vymedzený.
V doterajšej praxi sa stávalo, že účastníci poukázali len na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Nie je možné ponechať na kasačný súd, aby si domyslel, aké námietky a výhrady má sťažovateľ proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, aby si z predchádzajúcich vyjadrení vybral skutočnosti, ktoré sťažovateľ vytýka konaniu pred krajským súdom“ - Šingliarová, I. - in: Hanzelová, I., Rumana, I, Šingliarová, I.: Správny súdny poriadok - komentár. Wolters Kluwer, 2016).
Vzhľadom na všeobecnosť formulácie kasačnej námietky, kasačný súd rovnako všeobecne konštatuje, že správny súd vychádzal z nasledovných zistení, ktoré vo svojich rozhodnutiach popísali správca dane, ako aj žalovaný: (i) v?posudzovanom prípade došlo k?neodvedeniu dane u subdodávateľa žalobcu - k tomu pozri str. 25 - 26 prvostupňového rozhodnutia - (ktorý bol zároveň tzv. zmiznutým obchodníkom, čo vyplýva napr. zo str. 25 prvostupňového rozhodnutia - pozn. kasačný súd), (ii) dodávateľ žalobcu bol do reťazca vložený „zrejme len za účelom, aby bol zložitejší a aby jeho odhalenie bolo sťažené“ - k tomu pozri str. 26 prvostupňového rozhodnutia (t. j. absencia ekonomického alebo iného opodstatnenia článku v reťazci - pozn. kasačný súd), (iii) žalobca uplatnením nadmerného odpočtu získal daňovú výhodu - k tomu pozri str. 26 prvostupňového rozhodnutia.
31. Najvyšší správny súd ČR vo svojom rozsudku sp. zn. 4 Afs 104/2018 zo dňa 26.08.2020 uviedol, že „skutkové a příčinné souvislosti mezi neodvedením daně a nárokováním odpočtu podle Nejvyšší správního soudu vznikají, i když daňový subjekt, uplatňující nárok na odpočet na dani z přidané hodnoty, nemá poznatky o daňovém subjektu, který tuto daň neodvedl do veřejného rozpočtu, avšak subjekty, se kterými bezprostředně spolupracoval, vykazovaly takové podezřelé znaky, že mohl či musel vědět, že se zapojuje do obchodního řetězce, jehož účelem je podvod na dani z přidané hodnoty.“
32. Kasačný súd vyhodnotil ako správny a logický záver správneho súdu, o spojení obchodu sťažovateľa s identifikovaným podvodným konaním. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy v zistenom podvodnom fakturačnom obchodnom reťazci súviseli s plnením (dodaním tovaru - predmetného vozidla) pre sťažovateľa.
Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmá skutočnosť, že obchody sťažovateľa boli s podvodným konaním spoločnosti CORP STAV s.r.o. spojené. Je tomu tak preto, že sporný tovar (predmetné vozidlo) bol ďalej fakturačne prevedený na spoločnosť MK - trade SK, s. r. o. a následne na sťažovateľa, pričom dodávateľ MK - trade SK, s. r. o. a ani subdodávateľ CORP STAV s.r.o. fakticky neboli v relevantnom čase ani uvedení ako vlastníci predmetného vozidla v tzv. technickom preukaze, pričom sťažovateľ si v nadväznosti na obchodný reťazec, v ktorom došlo k daňovému úniku a narušeniu princípu neutrality dane, uplatnil právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Tieto závery vyplývajú v dôkazov, ktoré sú vyhodnotené a popísané v preskúmavaných rozhodnutiach a sťažovateľ všeobecný nesúhlas nebol spôsobilý tieto závery spochybniť. 33. Ďalšia časť námietok sťažovateľa smerovala proti záveru správcu dane, žalovaného a správneho súdu, že sťažovateľ vedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (t. j. ku štvrtej podmienke
tzv. Axel Kittel testu - zavineniu daňového subjektu). 34. Kasačný súd zároveň poznamenáva, že nedôsledné diferencovanie (zo strany daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľ vedel (str. 28 posledný odsek prvostupňového rozhodnutia) alebo mal a mohol vedieť (k tomu pozri str. 16 a 20 napadnutého rozhodnutia) o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom podvode v daňovom konaní, podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, bod
52). Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že - pri rešpektovaní zásady jednotnosti konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ako aj pred odvolacím orgánom - z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sťažovateľovi vyčíta najmä zanedbanie primeranej obozretnosti a starostlivosti daňového subjektu, resp. neprijatie dostatočného množstva opatrení na uistenie, že pri realizácii sporného obchodu sa nebude zúčastňovať plnenia poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami, žalovaný sťažovateľovi vyčítal (na podklade zistených skutočností), že sa v dôsledku svojej neodôvodnenej neopatrnosti a zanedbania prevencie dostal do podvodného obchodného reťazca. Keby túto obozretnosť dodržal, mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje obchodu poznačeného daňovým podvodom.
35. V predmetnej veci správca dane identifikoval viacero vzájomne prepojených a podmienených okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že sťažovateľ mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Z týchto okolností za kľúčové považoval správny súd, že žalobca bol ako vlastník predmetného vozidla uvedený už dňa 29.04.2019. V kontexte uvedenej skutočnosti správny súd zdôraznil aj ďalšie skutočnosti, vyplývajúce z preskúmavaných rozhodnutí, v zmysle ktorých sťažovateľ mal a mohol mať vedomosť o reálnom dodávateľovi predmetného vozidla - rozporuplné vyjadrenia svedkov (konateľov spoločností ZARO TRANS, s.r.o., CORP STAV, s.r.o., MK - trade SK, s. r. o.) a konateľa žalobcu k predmetnému obchodu (k dovozu predmetného vozidla, miestu vykonania kontroly originality, odovzdaniu vozidla medzi jednotlivými subjektmi), k nadviazaniu spolupráce na jednotlivých stupňoch reťazca a k prepisu vlastníka vozidla zo spoločnosti ZARO TRANS, s.r.o. na žalobcu. 36. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 16 identifikoval skutočnosti ohľadom odhlásenia predmetného motorového vozidla, pričom uzavrel, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že sťažovateľ už v apríli 2019, kedy sa vykonávali zápisy a kedy uzavieral poistnú zmluvu na predmetné vozidlo, ako aj z príslušných dokladov - osvedčenia o registrácii a z prevozných značiek, musel o uvedených skutočnostiach vedieť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 20 skonštatoval, že sťažovateľ bol zapojený do reťazca spoločností, v rámci ktorej bolo deklarované plnenie poznačené podvodným konaním, pričom sťažovateľ vzhľadom na všetky okolnosti mal vedieť, že sa svojou kúpou zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.
37. Sťažovateľ namietal, že sa stal vlastníkom predmetného vozidla až 10.05.2019. Je potrebné poukázať na to, že s obsahovo obdobnou námietkou sa vysporiadal už žalovaný v napadnutom rozhodnutí (na str. 22) tak, že nebolo preukázané, že sťažovateľov dodávateľ a subdodávateľ v čase, keď deklarovali dodanie svojmu odberateľovi, mali právo nakladať s predmetným vozidlom ako vlastník, pretože podľa dokumentácie k predmetnému vozidlu v čase, keď sa mali uskutočniť tieto dodania, bol už na príslušných dokladoch ako vlastník uvedený sťažovateľ. Aj havarijné poistenie uzatváral dňa 29.04.2019 sťažovateľ, za ktorého je na zmluve uvedený konateľ spoločnosti - Mgr. Martin Kolář.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný skonštatoval, že údaje na preberacom protokole (s dátumom 10.05.2019) nekorešpondujú so zistenými skutočnosťami. 38. Kasačný súd, vychádzajúc z obsahu súdneho a administratívneho spisu, prisvedčil záveru správneho súdu o dostatočne zistenom skutkovom stave veci správcom dane, nakoľko správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie potrebné na prijatie záveru vysloveného v preskúmavaných rozhodnutiach. Z obsahu administratívneho spisu nemožno vyvodiť, že by správca dane bol v dôkaznej núdzi, ani že by dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo pri preukazovaní daňového podvodu, preniesol na žalobcu.
39. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom EÚ. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54).
Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového
podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).
40. Kasačný súd v zhode so správnym súdom, žalovaným a správcom dane zastáva názor, že vyššie uvedené preukázané okolnosti obchodného vzťahu v predmetnej veci sú samé o sebe spôsobilé vyvolať podozrenie u primerane svedomitého obchodníka, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Rovnako kasačný súd dodáva, že ide o okolnosti, ktoré nastali priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa, ktoré sám uvádzal alebo vyplývajú z vykonaného dokazovania.
41. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu/sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol (§ 461 SSP). 42. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP, keď žalobca (ako kasačný sťažovateľ) v kasačnom konaní úspešný nebol a - žalovaný - hoci úspešný bol, Najvyšší správny súd na jeho strane neidentifikoval okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 168 SSP („Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne“). Z uvedených dôvodov potom náhrada trov kasačného konania nebola priznaná ani jednému účastníkovi konania (voči druhému účastníkovi konania).
43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. januára 2025