4Sfk/37/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36865265, správca konkurznej podstaty úpadcu DaK - stav, s. r. o., „v konkurze", so sídlom Jána Kostru 6348/49, Ľubotice, IČO: 36484342, proti žalovanému: Daňový úrad Prešov, so sídlom Hviezdoslavova 7, Prešov, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102799653/ 2019 z 5. decembra 2019 a 100030124/2020 zo 7. januára 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/18/2020-110 zo 14. októbra 2021 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledok administratívneho konania

II. Konanie na správnom súde

V rámci žalobných dôvodov namietal, že žalovaný postupoval v rozpore so zásadou zákonnosti v zmysle § 3 ods. 1 daňového poriadku, čím došlo k porušeniu práva žalobcu uplatniť opravný prostriedok v lehote stanovenej v § 47 ods. 2 ZKR.

Podľa žalobcu by sa uvedené ustanovenie uplatňovalo v prípade, ak by došlo k vyhláseniu konkurzu na úpadcu v čase plynutia lehoty na podanie odvolania. Zároveň považoval 15-dňovú lehotu na odstránenie nedostatkov za dostatočnú, keďže o jednoduché doplnenie podania. 11. Žalobca zotrval na svojej argumentácii, poukázal na objektívnu nemožnosť oboznámiť sa v 15 dňovej lehote s rozsiahlym rozhodnutím žalovaného o vyrubení dane, ako aj s odvolaním úpadcu a následne s odbornou starostlivosťou rozhodnúť o ďalšom postupe v lehote 15 dní.

13. Vo vzťahu k opatreniu zo dňa 07.01.2020 v odôvodnení rozsudku poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 348/2011 Z. z. meniacu aj znenie § 47 ods. 2 ZKR tak, že lehota pre správcu dane na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov. Zákonodarca odôvodnil potrebu novelizácie tohto ustanovenia tým, že úprava plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku je odôvodnená požiadavkou na reálnu možnosť posúdiť všetky prípadne ešte neprávoplatné rozhodnutia a podať voči nim prípadný opravný prostriedok. Podľa správneho súdu bolo potrebné v prejednávanom prípade aplikovať analogicky lehotu uvedenú v § 47 ods. 2 ZKR, pretože v čase vstupu žalobcu (konkurzného správcu) do daňového konania rozhodnutie o vyrubení rozdielu na dani nebolo právoplatné. Správny súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že v čase po vyhlásení konkurzu a pred konaním prvej schôdze veriteľov správca konkurznej podstaty vykonáva úkony súvisiace s vyhlásením konkurzu, čím získava informácie o majetkovej situácii úpadcu a o konaniach s tým súvisiacich. Bez naštudovania administratívnych spisov nie je správca konkurznej

15. O náhrade trov konania rozhodol, tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 % vzhľadom na 50%ný úspech v konaní

16. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. pre nesprávne právne posúdenie a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 17. Sťažovateľ v prvom rade poukázal na skutočnosť, že na základe napadnutého rozsudku správneho súdu síce došlo k zrušeniu opatrenia č. 100030124/2020 zo dňa 07.01.2020 (námietka zo dňa 06.12.2019 sa považuje za neopodstatnenú a rozhodnutie o vyrubení dane nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím 30-dňovej lehoty), avšak rozhodnutia (opatrenia) č. 102192956/2019 z 19.09.2019 (nebolo predmetom súdneho prieskumu ) a 102799653/2019 z 05.12.2019 (doplnenie odvolania zo 04.04.2018 doručené dňa 09.05.2019 sa považuje za nepodané), zostávajú v platnosti, čo spôsobuje zmätočnosť v ďalšom konaní. 18. Zotrval na právnej argumentácii o nemožnosti uplatnenia úpravy plynutia lehoty podľa § 47 ods. 2 ZKR na odstránenie nedostatkov v prípade výzvy podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku. Úpadca podal odvolanie v čase, keď na neho nebol vyhlásený konkurz, a preto je potrebné na vec uplatňovať lehotu v zmysle § 72 ods. 3 daňového poriadku. Úpadca tým, že využil právo na podanie odvolania, toto právo spotreboval a sťažovateľ tak nemohol žalobcu ukrátiť na právach a ani mu neuprel právo na riadne uplatnenie opravného prostriedku. Zdôraznil, že po uplynutí 30-dňovej lehoty na podanie odvolanie nie je možné odvolanie meniť a ani doplniť. Naviac, žalobca sa pri odstraňovaní nedostatkov nemusel oboznámiť s administratívnym spisom a keďže ide jednoduché podanie, ktoré nezaberie viac ako 10 minúť, postačovalo iba zistiť, v čom spočívajú vytýkane nedostatky odvolania a tieto odstrániť. Sťažovateľ na záver uviedol, že nemôže súhlasiť s právnym záverom správneho súdu o dôvodnosti analogickej aplikácie ust. § 47 ods. 2 ZKR. 19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v 15-dňovej lehote počítanej podľa daňového poriadku sa objektívne nemohol oboznámiť jednotlivými písomnosťami v daňovom konaní a následne s odbornou starostlivosťou rozhodnúť o ďalšom postupe v súvislosti s odvolaním podaným úpadcom, ktorý mu v tom čase neposkytoval žiadnu súčinnosť. Práve v takýchto prípadoch poskytuje dlhšia lehota stanovená zákonom o konkurze a reštrukturalizácii ochranu pred tvrdosťou zákona aj pred tvrdosťou postupu orgánu verejnej moci. Nie je preto rozhodné, aký zložitý je úkon a či zaberie maximálne 10 minút. Uviedol, že bez ohľadu na to, či sú jednotlivé oznámenia platné alebo nie, je nutné konštatovať, že majú len informatívny charakter, v súlade s vydaným Rozsudkom sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nič nemenia na tom, že daňový úrad postupoval nesprávne a fakticky viac ako tri roky odkladá rozhodnutie o odvolaní úpadcu. Nestotožnil sa ani s právnym argumentom sťažovateľa, že podaním odvolania dochádza k spotrebovaniu tohto práva. Podľa jeho názoru dochádza k jeho spotrebovaniu iba v prípade, ak je odvolanie úplné, k čomu mal v prejednávanej veci žalovaný prispieť výzvou na odstránenie nedostatkov a akceptovaním vykonaného doplnenia.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

22. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu opatrenia č. 102799653/2019 zo dňa 05.12.2019 (podanie doručené dňa 09.05.2019 (odvolanie) sa považuje za nepodané, keďže nedošlo k odstráneniu nedostatkov v lehote určenej žalovaným podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku), žaloba bola odmietnutá bez meritórneho preskúmania, nakoľko bola podaná oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Správny súd konal v rámci svojich základných povinností, keď primárne skúmal splnenie základných procesných podmienok pre ďalšie vedenie konania. 23. Úplnému súdnemu prieskumu bolo podrobené Opatrenie č. 100030124/2020 zo 7. januára 2020, z obsahu ktorého vyplynulo, že námietka zo dňa 16.12.2019 proti opatreniu zo dňa 05.12.2019 sa považuje za neopodstatnenú a rozhodnutie o vyrubení dane zo dňa 04.04.2019 nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím 30-dňovej lehoty.

V opačnom prípade by nebolo možné považovať jeho konanie za postup v súlade s odbornou starostlivosťou. 25. Uviedol, že je nepochybné, že postup správcu konkurznej podstaty vykonávaný s odbornou starostlivosťou má za daných okolností rozhodujúci význam a dosah na to, či úpadcom podané odvolanie bude správcom dane vyhodnotené ako podané, čo závisí od doplnenia chýbajúcich náležitostí v zmysle výzvy správcu dane. Konkurzným zákonom je správcovi konkurznej podstaty, ktorý vstúpil do procesného postavenia úpadcu zverené, aby rozhodol či nedostatky neodstráni a rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, alebo nedostatky v požadovanom rozsahu odstráni, a rozhodnutie správcu dane nenadobudne právoplatnosť a bude sa pokračovať daňovým odvolacím konaním. Neodstránenie nedostatkov má tak rovnaký právny dôsledok ako nepodanie odvolania. Výklad aplikovaný sťažovateľom by tak bol v priamom rozpore s cieľom, ktorý sa snažil dosiahnuť zákonodarca novelizáciou § 47 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Týmto cieľom bolo poskytnúť správcovi konkurznej podstaty dostatočný čas na oboznámenie sa s administratívnym spisom a následne mu umožniť

27. Všeobecná lehota na podanie odvolania v daňovom konaní je ustanovená v § 72 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Právna úprava lehôt na doplnenie právne neperfektného odvolania a ich využitia či nevyužitia je stanovená v § 13 ods.8 a 9 daňového poriadku v zmysle ktorého ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného

28. V kontexte prítomnosti konkurzného konania nemožno opomenúť účel ZKV ktorý je § 1 vymedzený tak, že tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby. Zároveň v zmysle § 40 ods. 2 ZKV správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto

30. Pre rozhodovanie vo veci je podstatné zohľadnenie špecifických časových súvislostí, keď rozhodnutie správcu dane bolo doručené (daňovníkovi) aj odvolanie bolo podané daňovníkom pred vyhlásením konkurzu. Výzva správcu dane na odstránenie nedostatkov odvolania bola vydaná až po vyhlásení konkurzu a bola doručená konkurznému správcovi.

31. Podľa kasačného súdu výklad použitý žalovaným o skonzumovaní práva na podanie opravného prostriedku (neúplným) podaním úpadcu v dobe pred vyhlásením konkurzu, naviac v kombinácii so záverom o dostatočnosti 15 dňovej lehoty od doručenia výzvy na odstránenie nedostatkov konkurznému správcovi s odkazom na jednoduchosť požadovaného doplnenia, nekorešponduje ani s úpravou daňového poriadku a zákona o konkurze a reštrukturalizácii ale nie je akceptovateľná ani pri výklade príslušných zákonných ustanovení (neupravujúcich výslovne takúto kombináciu daňového a konkurzného konania) v súlade s účelom jednotlivých právnych úprav. 32.

Je nepochybné, že takýto záver a následný postup má zásadný význam na rozsah práv účastníka daňového konania. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok daňovníka nastáva konkurencia všeobecnej právnej úpravy výzvy a plynutia lehôt na odstránenie nedostatkov návrhu s právnou úpravou príslušných ustanovení ZKR, ktorý je v otázke postupu v začatom daňovom konaní lex specialis. Tento vzťah špeciality sa prejavuje tak v otázke okruhu účastníkov (prechod procesného postavenia daňovníka na konkurzného správcu) ale aj vo vzťahu k lehotám, ktoré konkurznému správcovi prináležia na oboznámenie sa s rozhodnutím, odvolaním, prípadnou výzvou na odstránenie nedostatkov a vyhodnotenie ďalšieho postupu v súvislosti s podaným odvolaním, ako aj dôsledkov tohto postupu. Je teda dôvodné poskytnúť konkurznému správcovi lehotu v zmysle § 47 ods. 2 ZKV, teda minimálne 30 dní od prvej schôdze veriteľov, ktorá je stanovená ako lehota na podanie opravného prostriedku.

konané. Rovnako v oboch prípadoch môže mať na jeho postup vplyv výsledok prvej schôdze konkurzných veriteľov. 34. Pojem „podanie opravného prostriedku“ teda treba vykladať tak, že sa pod ním rozumie podanie opravného prostriedku prípadne doplneného alebo korigovaného na základe zákonom predvídanej výzvy, pričom toto doplnenie musí byť umožnené vykonať subjektu procesne spôsobilému na vykonanie doplnenia v lehote, ktorú konkurzný zákon ako lex specialis poskytuje takémuto subjektu na realizáciu jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Takýto výklad a spôsob aplikácie spornej právnej úpravy považuje kasačný súd za súladný tak s úpravou a účelom daňového poriadku ako aj konkurzného zákona a ústavne konformný.

36. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na zmätok v daňovom konaní, vzniknutý v dôsledku toho, že opatrenie č. 100030124/2020 zo dňa 07.01.2020 bolo zrušené správnym súdom, ale zároveň to, že podanie sa považuje za nepodané vyplýva z oznámení č. 102192956/2019 z 19.09.2019 a č. 102799653/2019 z 05.12.2019, treba uviesť, že opatrenie z 05.12.2019 nebolo preskúmané z dôvodu oneskoreného podania žaloby. Z rozhodnutia o ňom nevyplýva, že by bolo súdom posúdené ako zákonné a vecne správne. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť postupov a troch opatrení oboznámených v bode 4. -7. tohto rozsudku a vyslovené právne závery vzťahujúce sa k dôvodnosti zrušenia opatrenia č. 100030124/2020 zo dňa 07.01.2020 bude povinnosťou sťažovateľa v rámci svojich kompetencií v ďalšom konaní postupovať v súlade s vyslovenými právnymi názormi kasačného súdu a v rámci toho odstrániť prípadne vzniknuté nezrovnalosti.