4Sfk/37/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DIAGO SF s.r.o. „v reštrukturalizácii", Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36037443, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101635144/2022 zo dňa 01.06.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-20S/77/2022 - 132 zo dňa 27. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca v zdaňovacom období 2018 zaúčtoval do svojich nákladov (Účet 518203 - Ostatné služby) a uplatnil do daňových výdavkov dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom Diago SK, s.r.o. v likvidácii (predtým do 23.1.2019 Diago SK s.r.o.): - ext. č. 180001, int. č. 2018/00547, predmet fakturácie: sústružnícke práce v sume 27.685,00 € zo dňa 8.3.2018, - ext. č. 180010, int. číslo 2018/01373, predmet fakturácie: sústružnícke práce v sume 21.605,37 € zo dňa 3.5.2018, - ext. č. 180014, int. číslo 2018/01736, predmet fakturácie: sústružnícke práce v sume 34.565,00 € zo dňa 8.6.2018, - ext. č. 180017, int. číslo 2018/01779, predmet fakturácie: regenerácia a repas ložísk v sume 29.840,00 € zo dňa 26.6.2018, - ext. č. 180031, int. číslo 2018/03386, predmet fakturácie: zváračské práce v sume 36.826,00 € zo dňa 14.11.2018.

Ing. Slavomír Kupčok nepoznal vopred Martina Nováka, nemal naňho kontakt, nakontaktoval sa naňho cez inzerát v novinách a odovzdal Martinovi Novákovi všetky doklady vrátane elektronických médií a účtovníctva. Podľa výpisov z obchodných registrov Slovenskej republiky a Českej republiky bol Martin Novák od roku 2010 zaangažovaný minimálne v 50 spoločnostiach v Českej republike a minimálne v 100 spoločnostiach v Slovenskej republike ako konateľ alebo likvidátor; správca dane predpokladal, že išlo o osobu, ktorá je účelovo využívaná na deklarovanie fiktívneho podnikania v spoločnostiach. Daňový subjekt Diago SK s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2018 nepodal daňové priznanie k DPH, kontrolné a súhrnné výkazy ani na výzvu správcu dane, čím sa vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov a odôvodňuje pochybnosti o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených; od roku 2018 so správcom dane nespolupracoval a bola mu zrušená registrácia pre DPH ku dňu 29.2.2020. Konateľom odberateľa žalobcu spoločnosti Diago SK s.r.o. v čase od 21.2.2018 do 19.12.2018 bol Ing. Slavomír Kupčok, ktorý je zároveň

5. Správca dane taktiež konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období 2018 zaúčtoval do nákladov (518203 - Ostatné služby) v účtovníctve a uplatnil do daňových výdavkov dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom CORDERS, s.r.o.: - ext. č. 11800005, int. č. 2018/00497, predmet fakturácie: gravírovanie ložísk v sume 28.500,00 € zo dňa 7.2.2018, - ext. č. 11800006, int. č. 2018/00463, predmet fakturácie balenie a fóliovanie ložísk v sume

7. Na základe vykonaného dokazovania správca dane považoval vyššie uvedené zaúčtované náklady z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom Diago SK s.r.o. a dodávateľom CORDERS s.r.o. za výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Zaúčtované náklady preto nie je možné považovať za daňové výdavky definované podľa § 2 písm. i) citovaného zákona ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených

9. V prípade dodávateľskej spoločnosti Diago SK, s.r.o., išlo o fakturovanie sústružníckych prác, zváračských prác, regeneráciu a repas ložísk, ku ktorým žalobca okrem faktúr predložil dodacie listy, montážne denníky a odovzdávajúce protokoly. Z obsahu predložených faktúr a dodacích listov vyplýva, že ich vystavil „správca“, ktorých obsahom sú aj generálne opravy (faktúra č. 180001 zo dňa 8.3.2018 a faktúra č. 180010 zo dňa 3.5.2018).

10. K prácam sa vyjadril konateľ žalobcu pri ústnom pojednávaní, konkrétne k faktúre č. 180010, int. č. 2018/01373 zo dňa 03.05.2018, tak že išlo o zhodnotenie prístrojov (generálne opravy), ku ktorým boli predložené montážne denníky zo dňa 3.5.2018 a karty majetku.

Z predložených odovzdávajúcich protokolov (bez označenia) vyplýva, že predmetom dodania dňa 4.9.2018 bola brúska typ B 40 U, dňa 6.12.2018 strojné zariadenie, dňa 13.12.2018 Laser, dňa 16.12.2018 Kotly ústredného kúrenia atď. Z takto predložených dokladov nie je zrejmé, že išlo o služby deklarované na dodávateľských faktúrach.

repas. Sústružnícke práce sa zhotoviteľ zaviazal vykonávať v priebehu roka 2018 na základe dodatočnej, ústnej objednávky objednávateľa a podľa jeho potrieb. Cena bola stanovená dohodou na sumu 160.000,00 € bez DPH a fakturovaná mala byť v jednotlivých mesiacoch podľa vykonaných sústružníckych prác. Podľa čl. III. zmluvy bol objednávateľ, t. j. žalobca povinný vytvoriť pracovníkom zhotoviteľa podmienky na vykonanie dohodnutého servisného zásahu a podľa čl. VI. zmluvy sa obe strany zaviazali navzájom informovať o akýchkoľvek zmenách majúcich vzťah k tejto zmluve.

13. V prípade dodávateľskej spoločnosti CORDERS, s.r.o. išlo o fakturovanie služieb - gravírovanie ložísk a balenie a fóliovanie ložísk, ku ktorým žalobca okrem faktúr predložil Rámcovú zmluvu o dielo zo dňa 31.01.2018 medzi žalobcom (ako objednávateľom) a spoločnosťou CORDERS, s.r.o. (ako zhotoviteľom) na dobu určitú do 31.03.2018.

14. Okrem uvedených zmlúv sa v spise nachádza aj odovzdávajúci protokol zo dňa 21.2.2018, spísaný medzi obomi zmluvnými stranami, kde predmetom dodania bolo meracie, kontrolné a testovacie zariadenie. Svedok I. M. - ktorý mal vykonávať fakturované činnosti, uviedol, že okrem iných činnosti vykonávaných pre Borysa Katalova (konateľa inej dodávateľskej spoločnosti a dodávateľa žalobcu) vykonával aj ukladanie zabalených ložísk do krabičiek pre Katalova (bez uvedenia konkrétnej spoločnosti) s pani, ktorú nevedel identifikovať. Činnosť mal vykonávať niekedy v období leto - jeseň, čo sa však nezhoduje s údajmi a obsahom uvedenými na sporných dodávateľských faktúrach a ani s predloženou zmluvou, podľa ktorej mali byť práce vykonané vo februári 2018.

16. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel žalovaný k záveru, že fakturované práce sa nepreukázali ani výpoveďami svedkov, keďže ich výpovede boli neurčité, nekonkrétne, nevedeli uviesť, o aké množstvo a rozsah prác išlo, ich prácu nikto nekontroloval, nemali vedomosť o tom, kto ich vyškolil o bezpečnosti za kontrolovanú spoločnosť, nič nepodpisovali, resp. papier nedostali. Obaja zhodne uviedli, že vykonávali prácu pre Borysa (bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti), avšak ani jeden z nich žiadnu spoločnosť nekonkretizoval. Žalobca teda nepreukázal fakturované práce dodávateľskou spoločnosťou. 17. Žalovaný dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu neboli podložené relevantnými dôkazmi, podkladmi a argumentmi, nebolo preto preukázané, že služby fakturované dodávateľmi boli reálne uskutočnené.

18. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. TT- 20S/77/2022 - 132 zo dňa 27. marca 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia.

20. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v podanej žalobe, správny súd poukázal na to, že sú formulované všeobecne, bez konkrétnej špecifikácie, majúc povahu všeobecných generických vyjadrení. Uviedol, že nie je jeho úlohou, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval prípadne domýšľal žalobné dôvody.

22. V súvislosti s nevypočutím p. Katalova správny súd uviedol, že Borys Katalov dňa 09.01.2019 zomrel na Ukrajine, pričom od 03.03.2017 deklaroval správcovi dane práceneschopnosť. To znamená, že správca dane z objektívnych príčin nemal možnosť preveriť v dodávateľskej spoločnosti žalobcom predkladané dôkazy.

25. Pokiaľ sa žalobca domáhal prerušenia daňového konania, keďže sa začalo konanie o predbežnej otázke, správny súd tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný, pretože žalobca vôbec nešpecifikoval predbežnú otázku, pre ktorú malo byť daňové konanie prerušené. Žalobca ani neuviedol, či sa dôvod prerušenia daňového konania týkal zdaňovacieho obdobia roka 2018, Správny súd zopakoval, že je viazaný dispozičnou zásadou.

27. Ohľadne nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a postupu žalovaného v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, správny súd vyhodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný. Poukázal na to, že predmetom tohto konania je daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018, nie daň z pridanej

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného k nej

28. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie alebo aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. 29. Sťažovateľ namietal, že v napadnutom rozsudku sa nenachádza žiadna argumentácia k okolnostiam vyplývajúcim z predložených dokladov týkajúcich sa realizácie obchodu. Uviedol, že v žalobe namietal, že žalovaný nevyhodnotil všetky získané dôkazy, ako aj skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti vo vzájomných súvislostiach, ale správny súd sa s týmto nedostatočne vysporiadal. Ďalej poukázal na to, že dňa 16.10.202 doručil správcovi dane ďalšie doklady. Tiež namietal, že správca dane disponoval externým diskom HDD, na ktorom malo byť jeho účtovníctvo a skladové hospodárstvo. 30. Tvrdil, že správca dane disponoval kompletnými účtovnými a daňovými dokladmi, ktoré boli zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy dňa 16.12.2019 a tieto sa dostali do dispozície správcovi dane dňa 23.06.2020. Argumentoval aj tým, že predložil správcovi dane úplné skladové hospodárstvo. 31. Podľa názoru sťažovateľa, správny súd sa - bez hlbšieho skúmania žalobných námietok - stotožnil s argumentáciou žalovaného. Neposudzoval ani námietku žalobcu, že žalovaný nevyhodnotil ostatné predložené dôkazy, na ktoré poukazoval v žalobe. 32. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že sa skutočnosť o nemožnosti otvoriť nosič dát dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia, resp. z protokolu, čo však nezodpovedá postupu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Tiež namietal, že v čase výkonu daňovej kontroly správca dane disponoval kompletnými účtovnými dokladmi, pretože tieto boli zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy. 33. Sťažovateľ ďalej uviedol, že sa správca dane nevysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania. 34. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú.

39. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 40. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 42. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

43. Kasačný súd na úvod poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov (k tomu porovnaj napr. aj nasledovné rozhodnutia kasačného súdu - sp. zn. 1Svk/18/2022 zo dňa 28. marca 2024, sp. zn. 4Sfk/44/2022 zo dňa 27. júla 2023 a i., príp. analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1 AS 132/2021- 30 zo dňa 15.07.2021, č. k 1 Afs 163/2021-52 zo dňa 12.10.2021 a č. k. 3 Afs 284/2022-99 zo dňa 14.04.2023), k čomu musel kasačný súd pristúpiť vo vzťahu k niektorým sťažnostným námietkam aj v tejto veci. Súčasne Najvyšší správny súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi správneho súdu.

45. Skôr, ako Najvyšší správny súd pristúpi k odôvodneniu jednotlivých kasačných námietok, z dôvodu, že podstatná časť sťažovateľom vytýkaných vád sa týka práve nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, je potrebné uviesť, nasledovné.

47. Kasačný súd preskúmal aj správnu žalobu sťažovateľa a (obdobne ako správny súd) konštatuje, že námietky vznesené v správnej žalobe boli formulované vo veľmi všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na konkrétne plnenia (poskytnutie služieb - sústružnícke práce, zváračské práce, regenerácia a repas ložísk, gravírovanie ložísk, resp. balenie a fóliovanie ložísk) či tvrdenia a dôkazy predloženým k v dani z príjmov za konkrétne zdaňovacie obdobie (rok 2018). Sťažovateľ v správnej žalobe síce namietal hodnotenie predložených dokladov, správna žaloba však neobsahuje konkrétne mienenú argumentáciu, v ktorej by sťažovateľ adresne rozporoval konkrétne závery správcu dane v súvislosti s hodnotením dôkazov napr. na str. 24-27 napadnutého rozhodnutia - v čom bolo nesprávne hodnotenie faktúr a odovzdávacích, dodacích listov a montážnych denníkov (k dodávateľovi DIAGO SK s.r.o.), resp. faktúram a rámcovej zmluvy o dielo a výpovedí svedkov (k dodávateľovi CORDERS, s.r.o.).

Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti rozhodnutí finančných orgánov. Žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu zákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného a správcu dane bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP.

49. Pre posúdenie kvality odôvodnenia napadnutého rozsudku je preto kľúčová otázka, či bol zachovaný minimálny štandard odôvodnenia preskúmavaných správnych rozhodnutí, a to aj s ohľadom na sťažovateľove námietky v správnej žalobe, t. j. či je z jeho obsahu preskúmavaných rozhodnutí zrejmé, aké úvahy viedli správny súd k vydania napadnutého

Podstate takéhoto právneho posúdenia sťažovateľ konkrétne v kasačnej sťažnosti nič nevytkol (t. j. ktorému dôkazu, ktorý bol spomenutý v správnej žalobe, sa správny súd nevenoval, resp. ktorú námietku ohľadom vykonania dôkazu nesprávne právne posúdil a v čom s týmto právnym posúdením nesúhlasí).

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Túto požiadavku zdôrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

52. Európsky súd pre ľudské práva zároveň tiež opakovane pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko).

54. Kasačný súd napokon dopĺňa, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to: - podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, to znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), - podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a - podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný).

Podľa názoru kasačného súdu - zhodne s názorom správneho súdu - z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že sťažovateľ nesplnil podmienku preukázateľnosti daňových výdavkov, t. j. reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Sťažovateľ ako daňový subjekt v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal oprávnenosť zaradenia všetkých uplatnených nákladov do

v skutočnosti však rezignoval na kvalifikovanú právnu argumentáciu adresne smerujúcu k údajnej nesprávnosti právnych záverov správneho súdu. Námietka sťažovateľa má skôr povahu všeobecného nesúhlasu s názormi správneho súdu k hodnoteniu predložených dôkazov, pričom jej chýba relevantný a konkrétny argumentačný základ.

57. Správny súd v bode 49. napadnutého rozsudku uviedol, že správca dane zistil, že externý disk neobsahuje požadované doklady a dôkazy. Sťažovateľ síce v kasačnej sťažnosti uviedol, že nebol počas daňovej kontroly oboznámený o nemožnosti otvoriť nosiče dát, právne názory správneho súdu však konkrétne nespochybnil. Námietka sťažovateľa má skôr povahu všeobecného nesúhlasu s názormi správneho súdu.

59. Správca dane počas daňovej kontroly oznámil sťažovateľovi svoje pochybnosti viažuce sa k relevantným skutkovým a právnym okolnostiam. Z oboznámenia zo dňa 27.10.2020 je zrejmé, že správca dane spochybnil sporné obchody žalobcu služby špecifikované na jednotlivých faktúrach, keď tvrdil, že sťažovateľ nepreukázal, že mu boli služby skutočne

je k jednotlivým faktúram (ktoré boli predmetom dane z príjmov za zdaňovacie obdobie 2018) tiež opakovane uvedené, že sťažovateľ predložil „technický nosič dát, ktorý obsahoval súbory MRP (ktoré sa nedali správcovi dane otvoriť)“ (napr. na str. 20, 30, 32, 59).

Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na to, že správca dane disponoval kompletnými účtovnými dokladmi, pretože tieto boli zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy, v zmysle napadnutého rozhodnutia (str. 10), „v zápisnici bol uvedený zoznam vydaných - odňatých vecí, medzi ktorými sa nenachádzali doklady (dôkazy) súvisiace s kontrolovaným zdaniteľným obdobím 2018.“ Podstate tohto konštatovania (že v zozname odňatých vecí sa nenachádzali doklady súvisiace s kontrolovaným zdaniteľným obdobím 2018) sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nič nevytkol, ale tvrdil, že správca dane mal k dispozícii účtovné doklady v elektronickej podobe, ktoré bolo možné otvoriť. Žalovaný však v súvislosti s týmito dokladmi v napadnutom rozhodnutí netvrdil, že tieto nie je možné otvoriť, ale to, že sa medzi nimi doklady súvisiace s kontrolovaným zdaniteľným obdobím 2018 nenachádzajú.

62. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti označil ako ďalší sťažnostný bod odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, avšak v ďalšom texte kasačnej sťažnosti neuviedol ani jedno rozhodnutie kasačného súdu, ktoré by malo predstavovať jeho ustálenú rozhodovaciu činnosť, od ktorej sa správny súd odklonil. Kasačný súd preto predmetný sťažnostný dôvod vyhodnotil ako nedôvodný.

O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 65.

V Bratislave dňa 10. februára 2025