4Sfk/41/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): marand plus, s.r.o., so sídlom Levická 7, 949 01 Nitra, IČO: 47617292, právne zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36868876, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100439705/2021 zo dňa 15.03.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/128/2021 - 141 zo dňa 31. júla 2024, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/128/2021 - 141 zo dňa 31. júla 2024 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného číslo: 100439705/2021 zo dňa 15.03.2021 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

2. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 z faktúr vystavených spoločnosťami: - Salanci - LMS s.r.o. (služby: preprava a vykládka), - Žalobcom predložené faktúry boli vystavené v účtovnom programe spoločnosti MRP- Company, spol. s. r.o. s číslom licencie YPFM100066, resp. YPFEM1700086, ktorý bol používaný na základe požiadavky a so súhlasom konateľa spoločnosti Salanci - LMS s.r.o., avšak predmetné faktúry neboli vystavené pre žalobcu ako odberateľa. - Licencie k účtovnému programu MRP-Company, spol. s r.o. boli vydané H.. X. Y., resp. spoločnosti KOVOSPOL Y., s.r.o., ktorej jediným konateľom bol H..

Podstatné odlišnosti boli v poradovom čísle faktúry, v množstve, druhu a rozsahu dodanej služby. - Čísla bankových účtov uvedených na faktúrach nepatria spoločnosti Salanci - LMS s.r.o. - Faktúry obsahovali všeobecné pomenovanie predmetu a nespĺňali požiadavky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH.

X. Y. a V. O. U.. - Vzhľadom na skutočnosti zistené správcom dane nebolo preukázané dodanie služieb dodávateľom spoločnosťou Salanci LMS s.r.o. žalobcovi. - Adept School s.r.o. (služby: správa servera, administrácia webových stránok, správa sociálnych sietí, správa servera Pohoda SQL, správa kamerového systému, správa a údržba počítačov a tlačiarní, školenie AJ, školenie NJ) - Spoločnosť Adept School s.r.o. používala iný číselný rad na označovanie vystavených faktúr, medzi vystavenými faktúrami za kontrolované obdobie sa nenachádzali faktúry vystavené pre

spoločnosťou Adept School, s.r.o. - Prevedené sumy z účtu žalobcu označené v účtovníctve variabilnými symbolmi a účtované ako úhrada za faktúry spoločnosti Adept School s.r.o. boli pripísané na účty, ktorými disponoval H.. X. Y.. - Žalobca v prípade faktúr od spoločnosti Adept School s.r.o. nepredložil dostatočné dôkazy, že odpočítanie dane z prijatých faktúr sa uskutočnilo v súvislosti s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi žalobcu a nepreukázal, že došlo k dodaniu služieb spôsobom a v rozsahu uvedenom

- Componet APE, s.r.o., v likvidácii, - pôvodné obchodné meno od 22.05.2010 do 23.01.2020 AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (služby: administratívne práce, upratovanie skladov a plochy; upratovanie kancelárie, predajne, preprava tovaru a vykládka) - Predložené faktúry boli vytvorené v inom účtovnom programe, ako vystavovala faktúry táto spoločnosť, faktúry sa nezhodovali vizuálne so žalobcom predloženými faktúrami. - Podľa vyjadrení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. žalobcu poznajú iba ako dodávateľa stavebného materiálu, ktorý im dodával tovar na výstavbu autoservisu v Lužiankach.

4. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd") rozsudkom č. k. NR- 11S/128/2021 - 141 zo dňa 31. júla 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok") podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia.

6. Podľa správneho súdu, správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil. Žalobca bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich tvrdení deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia.

7. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevykonanie výsluchu ním navrhovaných svedkov je nedôvodnou rovnako ako aj námietka ohľadom nevypočutia svedkyne Mgr. Márie Hlozákovej v jeho prítomnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že menovaná nebola v administratívnom konaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil len dokumenty získané v súvislosti s inou daňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu (Adept School s.r.o.), v ktorom bola menovaná konateľkou.

Y. priamo u spoločnosti ENVIRO s.r.o., ktorá je nekontaktným a nespolupracujúcim subjektom, respektíve pri nepotvrdení obchodnej činnosti so žalobcom zo strany konateľov spoločností Adept School, s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o.

p. Y. sa už v rámci daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO, s. r. o. nedostavil ako jej konateľ k správcovi dane. Vzhľadom na stav dokazovania (nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o. a nepotvrdenie obchodnej spolupráce so žalobcom zo strany ostatných deklarovaných dodávateľov) a vyššie uvedené dôvody, nevyhodnotil správny súd nevykonanie toho výsluchu ako pochybenie daňových orgánov.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) videl sťažovateľ v tom, že správny súd doslova opísal odôvodnenie iného rozsudku a zamenil iba časové údaje, keď napadnutý rozsudok je totožný s rozsudkom Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/118/2021. Sťažovateľ nepopieral, že rozhodnutia žalovaného sú síce totožné (čo bol aj jeden z argumentov pre ich nepreskúmateľnosť) a argumentácia žalobcu bola rovnaká, nakoľko vychádzala z jednej žaloby, ktorú potom súd rozčlenil na viac ako 20 konaní. Je však toho názoru, že sa nejedná o totožný predmet konania, pretože individuálne rozhodnutie žalovaného sa týka konkrétneho obdobia a konkrétnych faktúr, právna argumentácia žalobcu sa však tiež vyvíjala a boli prednesené nové právne argumenty na podporu žaloby.

12. Pokiaľ správny súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že nemohol prihliadať na novú argumentáciu, ktorú žalobca predniesol prostredníctvom písomného vyjadrenia k replike žalovaného, sťažovateľ namietal, že podstatou tejto námietky bolo, že žalovaný neumožnil žalobcovi nahliadnuť do celého spisového materiálu - pretože po vydaní napadnutého rozhodnutia (zo dňa 15. 3. 2021) boli do administratívneho spisu doložené ďalšie doklady, a to najmä príloha č. 79 zo dňa 18.5.2021. Sťažovateľ teda namietal, že časť spisu nebola v čase vydania rozhodnutia o odvolaní zažurnalizovaná a nebolo mu umožnené sa k tejto časti dokazovania vyjadriť. Pokiaľ uvedené správny súd zadefinoval ako nový žalobný dôvod, sťažovateľ namietal, že až do doručenia administratívneho spisu do súdneho konania nemal odkiaľ vedieť, že spis žalovaného nebol kompletný a že neskôr boli do neho pridávané ďalšie listiny.

Nesprávne právne posúdenie napadnutého rozsudku podľa sťažovateľa spočívalo v tom, že na jednej strane správny súd uviedol, že bolo povinnosťou sťažovateľa preukázať ekonomické opodstatnenie skúmaných transakcií, ale na druhej strane odobril postup žalovaného, kedy odmietol vykonať navrhované dôkazy. Tiež namietal to, že správny súd uznal zákonnosť postupu, keď sa z iných konaní, ktorých žalobca nebol účastníkom, predkladali zápisnice z výsluchov svedkov a žalobcovi nebolo umožnené vypočuť týchto svedkov ani navrhovať vlastných.

15. Správny súd podľa sťažovateľa vo vzťahu k ustanoveniu § 24 ods.4 Daňového poriadku neaplikoval ustanovenie § 45 ods.1 písm. e) Daňového poriadku. Uviedol, že mu bolo zjavne upreté právo klásť otázky svedkom, ktorí boli správcom dane vypočutí, čo je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf 28/2011. Zdôraznil, že výsluch svedkov - odberateľov žalobcu, bol realizovaný Kriminálnym úradom Finančnej správy a sťažovateľ ani jeho štatutár nebol účastníkom žiadneho trestného konania v tejto veci. Podľa jeho názoru, mohla byť zápisnica z výsluchu svedkyne použitá len ako nepriamy dôkaz, ktorý mal správca dane v daňovom konaní riadne preveriť, a to formou osobného výsluchu za účasti sťažovateľa. Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd") sp. zn. IV. ÚS 607/2021.

Sťažovateľ namietal nezákonnosť tohto dôkazu, pričom ho označil za podstatný dôkaz. 17. Sťažovateľ namietal, že správca dane nevykonal riadne navrhnutý výsluch H.. Y., pričom dôvody nevykonania tohto výsluchu nedostatočne odôvodnil. Nestotožnil sa s názorom správneho súdu, ktorý považoval za dostatočnú zápisnicu z výsluchu tohto svedka zo dňa 10.07.2019 a jeho čestné vyhlásenie zo dňa 12.07.2019. Uviedol, že motívy svedka nevypovedať pred orgánom činným v trestnom konaní nemusia byť totožné s potenciálnymi motívmi pred správnym orgánom mimo trestného konania.

Sťažovateľ uviedol, že v tomto konaní žalovaný nekriticky prebral do daňového konania hodnotenie dôkazov prostredníctvom KÚFS bez toho, aby mal originály týchto dôkazov fyzicky k dispozícii. 20. Sťažovateľ poukázal na to, že v otázke aspektov výsluchu svedka argumentoval viacerými rozhodnutiami kasačného súdu - sp. zn. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/33/2012, 6Sžf/32/2021, 6Sžf/ 34/2012 alebo 3Sžf/12/2012. Správny súd sa s touto ustálenou rozhodovacou praxou v napadnutom rozhodnutí ale nezaoberal.

Juraj Štorcel, PhD. Rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatku č. 4 boli všetky veci Správneho súdu v Bratislave nanovo prerozdelené - podľa sťažovateľa bez zákonného dôvodu. Týmto prerozdelením bol spis pridelený opäť senátu 4S ale už v zložení JUDr. Lucie Tóth, Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. Sudkyňa spravodajkyňa bola podľa sťažovateľa až po tomto rozdelení určená Mgr. Artnerová. Sťažovateľ uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo bol v pôvodnom zložení senátu aj JUDr. Štorcel, aj keď v inej veci bol nahradený (sp. zn. NR-11S/123/2021). Bez ohľadu na to je podľa sťažovateľa zjavné, že sa v rozpore so zjednocujúcim stanoviskom ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 sa menila osoba sudcu spravodajcu, v rozpore s pôvodným pridelením. 22. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch"), zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu

30. Podľa § 51 ods. 2 zákona o súdoch, podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov. 28. Podľa § 51 ods. 4 zákona o súdoch, ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená, b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde, c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený. 29.

31. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

K námietke nesprávne obsadeného senátu 34. Primárne považuje kasačný súd za potrebné upriamiť pozornosť na námietku nesprávne obsadeného senátu. 35. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že náhodné prerozdelenie vecí Dodatkom č. 4 k rozvrhu práce správneho súdu na rok 2024 nebolo v súlade so zákonnými dôvodmi, podľa § 51 ods. 4 zákona o súdoch, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami a výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov.

Obe tieto požiadavky musia byť reálne, transparentné, určené vopred a musia obsahovať záruky proti ich zneužitiu (materiálny aspekt), aby mohlo dôjsť k naplneniu práva na zákonného sudcu. 37. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci zmena pridelenia veci sledovala zákonný cieľ - v tomto prípade ním bolo osobitne dosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov v dôsledku výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov (súlade s § 51 ods. 4 písm. c/ zákona o súdoch) po kreovaní dvoch nových senátov (namiesto pôvodných šiestich senátov -z ktorých tri senáty boli štvorčlenné a ďalšie dva dvojčlenné so zastupujúcimi predsedníčkami senátu). V súlade s § 51 ods. 4 písm. b/ zákona o súdoch, pri zmene v zložení senátu má predseda súdu možnosť ponechania veci v pôvodnom senáte, čo bol aj prípad Dodatku č. 4 k rozvrhu práce správneho súdu na rok 2024. V dôsledku tejto skutočnosti by v prípade neprerozdelenia vecí došlo k nerovnomernému zaťaženiu pôvodných šiestich senátov a ich členov najstaršími vecami oproti dvom novovytvoreným senátom s nulovým zostatkom. Zároveň podľa § 51

dosiahnuté. 38. Zmena v obsadení zákonného senátu bola v predmetnej veci vykonaná v súlade s platným rozvrhom práce na základe vonkajších faktorov (dosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov, zmena v obsadení súdu, kreovanie nových senátov, sfunkčnenie jednotlivých senátov - účinnosťou tejto zmeny rozvrhu práce päť sudcov správneho súdu začalo vykonávať funkciu predsedov senátu, pričom do času zmeny rozvrhu práce dva senáty správneho súdu mali výlučne zastupujúce predsedníčky senátu), pričom ako podstatná okolnosť sa javí to, že k nej došlo za súčasného procesu kreovania, senátov, ako aj samotného - v rozhodnom čase ešte stále na novovznikajúceho Správneho súdu v Bratislave, resp. súdu, ktorý už formálne existoval, nebol personálne plne obsadený. Predmetná zmena teda nebola poznačená okolnosťami, ktoré by mohli indikovať úmysel ovplyvniť výsledok sporu.

Navyše, právny záver zjednocujúceho stanoviska ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 z 18. marca 2015 nekonštatuje v abstraktnej rovine, že iné prerozdelenie už pridelenej veci - t. j. také prerozdelenie, kedy sa mení sudca spravodajca - nie je ústavnoprávne akceptovateľné. Ústavný súd vo veci sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 posudzoval dva protichodné výklady v konkrétnych veciach, kedy bol zachovaný sudca spravodajca a menil sa celý senát, t. j. nedospel k záveru, že by také prerozdelenie veci, pri ktorom dôjde nielen k zmene v zložení senátu, ale aj k zmene sudcu spravodajcu, bolo ústavne neakceptovateľné tak, ako to tvrdil sťažovateľ.

Ako kasačný súd uviedol vyššie, ustanovenie § 51 ods. 4 písm. b/ zákona o súdoch v znení platnom od 01.09.2014 - v prípade zmeny zloženia senátu - umožňuje aj ponechanie veci v pôvodnom senáte. K následnému prerozdeleniu veci došlo až na základe dôvodu podľa § 51 ods. 4 písm. c/ zákona o súdoch.

K námietke nesprávnej aplikácie § 140 SSP 43. Kasačný súd pri posudzovaní kasačných námietok sťažovateľa v druhom rade venoval pozornosť aplikácií § 140 SSP správny súdom na prejednávanú vec a dospel k záveru, že námietka sťažovateľa v tomto smere je nedôvodná. Je nutné podotknúť, že ustanovenie § 140 SSP predstavuje špeciálne ustanovenie vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 139 ods. 2 SSP, ktoré stanovuje základné požiadavky na písomné vyhotovenie rozsudku.

45. Pokiaľ sťažovateľ zdôrazňoval jazykové znenie uvedenej normy a prízvukoval, že sa musí jednať o totožný predmet konania, v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, jazykový výklad môže predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné spomenuté interpretačné prístupy (II. ÚS 283/2017, III. ÚS 295/2017, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, I. ÚS 306/2010).

konania. O totožnosť (obdobnosť) predmetu konania pritom ide, ak sa obe súdne konania týkajú rovnakého právneho problému a vo svojej podstate sa formálne líšia „iba" spisovou značkou (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžfk 68/2019 zo dňa 4. novembra 2020)."

48. Kasačný súd sa podrobne oboznámil s napadnutým rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou ako aj s odkazovaným rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou. V tomto smere konštatuje, že ide o veci totožných účastníkov, ktoré sa týkajú obdobného/totožného predmetu súdneho konania. V obchod prípadoch ide o rozsudky vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného vo veci neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane sťažovateľkou z faktúr od spoločností Salanci - LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí a pochybnosti žalovaného a správcu dane sú formulované v zásade obdobne.

49. Po zvážení vyššie uvedených skutočností, najmä (i) povahy a rozsahu pochybností správcu dane a žalovaného, (ii) rozsahu žalobných námietok, kasačný súd zastáva názor, že odlišnosť napadnutého a odkazovaného rozsudku v niektorých deklarovaných službách, nie je takou zásadnou odlišnosťou, vo vzťahu ku ktorej by bolo možné konštatovať, že napadnutý a odkazujúci rozsudok nie sú obdobné, a teda ani dostatočne odôvodnené.

50. Sťažovateľ ďalej namietal, že nebol správny záver správneho súdu o nemožnosti prihliadania na novú námietku, ktorú žalobca predniesol prostredníctvom písomného vyjadrenia k replike žalovaného, ak až do doručenia administratívneho spisu do súdneho konania nemal odkiaľ vedieť, že spis žalovaného nebol kompletný a že neskôr boli do neho pridávané ďalšie listiny, čo tvorilo podstatu tejto námietky.

52. V tomto kontexte však kasačný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

53. Kasačný súd preskúmal námietku vznesenú v replike, ako aj obsah administratívneho spisu. Je pravdou, že po vydaní napadnutého rozhodnutia bola do administratívneho spisu zažurnalizovaná obálka s podkladmi na CD nosiči. Z administratívneho spisu ale vyplýva, že podstatné dôkazy, ktorými správca dane spochybňoval jednotlivé obchody, boli súčasťou administratívneho spisu už pred vydaním napadnutého rozhodnutia a sťažovateľ mal možnosť sa k nim vyjadriť. Sťažovateľova námietka vznešená v replike (a neskôr aj v kasačnej sťažnosti) - napokon - ani neoznačila konkrétny dôkaz, ktorý by vyplýval výlučne z dodatočne zažurnalizovanej prílohy a ku ktorému sa nemal možnosť v priebehu administratívneho konania vyjadriť. Kasačný súd v tomto kontexte poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Nie je totiž úlohou kasačného súdu, aby nahrádzal činnosť sťažovateľa a sám dohľadával, ku ktorému dôkazu sa nemal možnosť vyjadriť a pod.

55. Otázke využitia podkladov a listín z daňovej kontroly iných subjektov sa kasačný súd venoval napríklad v rozhodnutí sp. zn. 8Sžfk/76/2020 zo dňa 02.02.2022, kde v bode 39 uviedol, nasledovné: „V súhrne je preto možné uviesť, že ak svedkovia vypočúvaní v rámci inej daňovej kontroly neboli vypočúvaní aj v daňovej kontrole sťažovateľky, nie je porušením procesných práv sťažovateľky to, ak o výsluchu takýchto svedkov upovedomená nebola. Uvedené neznamená, že je vylúčené, aby ako dôkaz v daňovej kontrole sťažovateľky nemohli byť použité ako podklady aj listiny z daňovej kontroly týchto iných subjektov, keď podľa názoru kasačného súdu, takto obstarané podklady (najmä protokoly z iných daňových kontrol) spĺňajú podmienku dôkazu podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku.

daňového konania ďalšieho daňového subjektu - iba v takom prípade má daňový subjekt právo byť upovedomený o výsluchu svedka, teda ak má byť výsluch svedka realizovaný v jeho vlastnej veci, v ktorej vystupuje ako kontrolovaný daňový subjekt. Daňový poriadok totiž neumožňuje daňovým subjektom, aby sa zúčastňovali na úkonoch iných daňových subjektov, kde nemajú postavenie účastníka konania, hoci sa na nich môžu preverovať zdaniteľné obchody, ktoré s nimi súvisia. Daňovému subjektu však nič nebráni v tom, aby navrhol výsluch svojich obchodných partnerov ako svedkov vo veci svojej vlastnej daňovej kontroly alebo daňového konania."

Sťažovateľ tak mal možnosť sa oboznámiť s celým priebehom výsluchu svedkov a k uvedenému sa vyjadriť. 58. Sťažovateľove námietky o nezákonnosti uvedených dôkazov sú preto nedôvodné. K nevykonaniu navrhnutého výsluchu svedka

61. Pokiaľ ide o nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o., z administratívneho spisu vyplýva, že uvedený svedok nebol konateľom tejto spoločnosti v čase zisťovania skutočností správcom dane, preto zásielky, resp. predvolania správcu dane neboli zasielané H..

Akokoľvek mohol tento záver žalovaného a správneho súdu vychádzať z predpokladov viažucich sa k výpovedi tohto svedka pred iným orgánom - KÚFS, predpoklad správneho súdu a žalovaného o tom, že by k výsluchu uvedeného svedka nedošlo, je i napriek tomu len dedukciou, resp. prezumpciou, a to práve preto, že v skutočnosti nebol uvedený svedok v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom konaní na výsluch ani len predvolaný. Potrebu predvolania navrhnutého svedka však kasačný súd konštatuje zohľadňujúc špecifickosť dôkaznej situácie, resp. zistenia skutkového stavu v predmetnej veci.

V predmetnej veci jedine Milan Staník a Jozef Ballay (konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., v rozhodnom období) odpovedali (aspoň) na otázku, či poznajú spoločnosť sťažovateľa, keď uviedli, že poznajú sťažovateľa ako spoločnosť, u ktorej spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., nakupovala stavebný materiál. Zároveň konatelia ostatých spoločností - Adept School s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o. sa vyjadrili len vo všeobecnosti k predmetom svojich činností (t. j. že spoločnosť Adept School s.r.o. vykonávala výučbu anglického jazyka a spoločnosť Salanci - LMS s.r.o sa zaoberala kovovýrobou, výrobou kontajnerov) bez toho, aby boli priamo dotazovaní na sťažovateľa a vykonávanie služieb v zmysle sťažovateľom predložených

konania. 63. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ výslovne navrhol vykonať výsluch uvedeného svedka vo vyjadrení k protokolu, okrem toho však na činnosť H.. Y. sťažovateľ poukazoval už aj vo vyjadreniach v priebehu daňovej kontroly. Vo vyjadrení zo dňa 02.04.2020 sťažovateľ o.i. uviedol, že s uvedeným svedkom dlhodobo spolupracoval, že tento svedok bol zodpovedný za účtovníctvo dodávateľov, mal byť tichým spoločníkom dodávateľa Salanci - LMS s.r.o., s ohľadom na osobu tohto svedka sťažovateľ uzatvoril obchod so spoločnosťou Salanci - LMS s.r.o., svedok tiež sťažovateľa zoznámil so spoločnosťou Adept School s.r.o., predstavil Milana Staníka (konateľa spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.) so sťažovateľom a sťažovateľovi ponúkol služby spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Navyše, bol to práve uvedený svedok, ktorý bol účtovníkom sťažovateľa a jeho dodávateľov aj vlastníkom, resp. disponentom bankových účtov uvedených na faktúrach. Zohľadniac, že v tejto fáze zistenia skutkového stavu nedošlo k priamemu nepotvrdeniu obchodnej spolupráce so

64. Kasačný súd však zároveň uznáva a zdôrazňuje, že zistenia správcu dane k jednotlivým deklarovaným obchodom dosiahli takú intenzitu, aby tieto obchody spochybnili, teda došlo k prenosu dôkazného bremena na sťažovateľa. Bolo potom povinnosťou sťažovateľa pochybnosti správcu dane vyvrátiť a splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukázať. Teda - hoci nedošlo k priamemu nepotvrdeniu obchodnej spolupráce so sťažovateľom osobitne zo strany dodávateľov Adept School s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o. - vznesené pochybnosti týkajúce sa jednotlivých faktúr sú v kontexte predmetnej veci (zohľadniac napr. aj množstvo poskytnutých služieb a opakujúce sa pochybnosti v kontexte skutkových okolností veci), nepochybne relevantné. Následne však orgány verejnej správy argumentovali tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním okolností relevantných pre priznanie práva na odpočet dane, na strane druhej však odmietli vo veci realizovať výsluch svedka Y. v čase, keď je tento výsluch vzhľadom na skutkové okolnosti predmetnej veci účelný a zároveň je toto odmietnutie jeho výsluchu koncipované na dedukciách/prezumpciách žalovaného.

Slovenskej republiky, sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021). 66. Neušlo pozornosti kasačného súdu, že explicitný návrh na vypočutie svedka Y. sťažovateľ predložil vo vyjadrení k protokolu, ktoré podal niekoľko dní po lehote stanovenej správcom

67. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel kasačný súd k potrebe zmeny kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu a zmenou výroku napadnutého rozsudku rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná (§ 462 ods. 2 SSP). V rámci ďalšieho konania sú orgány verejnej správy viazané právnymi názormi kasačného súdu, v súlade s nimi budú v ďalšom konať a rozhodnú vo veci samej. Vychádzajúc z povahy úkonu spojeného s dodatočným dokazovaním v zmysle tohto rozsudku (výsluch H.. Y.) a možných záverov uplatnenia tohto procesného postupu (napr. nedostavenie sa svedka na výsluch, odmietnutie výpovede, poskytnutie svedeckej výpovede, obsah svedeckej výpovede a pod.), administratívne orgány opätovne vyhodnotia skutkové okolnosti veci, resp. dôkaznú situáciu, zvolia na to nadväzujúci postup, ktorý môže byť determinovaný práve výpoveďou svedka H.. Y. (napr. potreba primeraného doplnenia dokazovania pre rozpory jeho výpovede s inými dôkazmi a pod.) a vo veci opätovne

69. Neušlo tiež pozornosti kasačného súdu, že napadnuté rozhodnutie na str. 14 a 15 obsahuje aj parciálnu argumentáciu žalovaného k vedomosti sťažovateľa o daňovom podvode, avšak v predmetnej veci bolo v zmysle preskúmavaných rozhodnutí dôvodom pre vyrubenie rozdielu DPH nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH. Zároveň žalovaný na str. 11 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „správca dane nespochybnil existenciu tovarov a služieb". Na uvedenú argumentáciu znižujúcu jednoznačnosť záverov vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia kasačný súd upriamuje pozornosť popri tom, ako z iného dôvodu zrušil napadnuté rozhodnutie. V prípade vydania rozhodnutia o nepriznaní práva na odpočítanie DPH má žalovaný jednoznačne vymedziť dôvod jeho nepriznania.

71. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.