4Sfk/4/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci sťažovateľa (žalobcu): ADA WASTE, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1611/74, 924 01 Galanta, IČO: 36242560, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná 979/ 23, 924 01 Galanta, IČO : 47551372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100833677/2020 zo dňa 30. apríla 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/56/2020-137 zo dňa 25. marca 2021, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2014 bola začatá dňa 4. mája 2016 a to v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 Daňového poriadku. Oznámenie o začatí daňovej kontroly zo dňa 22.03.2016 žalobca prevzal dňa 29.03.2016. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 7. marca 2017 oboznámil správca dane žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, s priebehom vykonaného dokazovania a so svojim záverom, že nedošlo k splneniu podmienok na uplatnenie odpočítania dane, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH rovnako, že nebolo splnené podmienky na uplatnenie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. a) a § 43 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko konanie zapojených spoločností ADA WASTE, s.r.o., Milbery, s.r.o., VUITTON, s.r.o., DAREC, a.s., QUIRINIUS, s.r.o. a GLOBAL AGENCY spol. s r.o. svedčí o neekonomickom a umelom charaktere obchodných transakcií (zlegalizovanie

zmysle § 3 a § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku oznámil žalobcovi, že má právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri výkone daňovej kontroly a to buď písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane v lehote do 8 dní. Správca dane dňa 28.03.2017 vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100541365/2017 (ďalej aj ako len „Protokol zo dňa 28.03.2017“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 31. marca 2017, ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa k zisteniam správcu dane vyjadril vyjadrením zo dňa 21.04.2017, v ktorom okrem iného potvrdil, že jeho obchodnými partnermi boli spoločnosti VUITTON, s.r.o., DAREC, s.r.o., Milbery, s.r.o., EBER STEEL, SRL., spoločnosť Sertimpex Hungary, Kft. mu bola známa iba z dodacích listov, kde bolo uvedené ďalšie smerovanie tovaru so spoločnosťou EBER STEEL, SRL.

3. Pokiaľ ide o dodanie tovaru na základe faktúr vystavených spoločnosťou Milbery s.r.o., správca dane mal na základe kontrolných výkazov tejto spoločnosti, výpovede svedka R. M. (bývalého konateľa spoločnosti Milbery s.r.o., konateľom bol od 08.04.2011 do 13.08.2014) a informácií dostupných správcom dane preukázané, že táto spoločnosť deklarovala obstaranie tovaru bez nároku na odpočítanie dane (§ 69 ods. 12 písm. a/ zákona o DPH) a obstaranie tovaru s nárokom na odpočet dane od spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. (konateľom v rozhodnom čase bol I. Z. T. - od 11.04.2013 do 05.03.2015, od 25.03.2015 bola konateľkou U. U.), ktorá v zdaňovacom období január 2014 deklarovala nadobudnutie tovaru od spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o. Takže v danom prípade išlo o reťazec spoločností GLOBAL AGENCY spol. s r.o. - QUIRINIUS, s.r.o. - Milbery s.r.o. - ADA WASTE, s.r.o. (žalobca).

2013 a od 31.03.2014 už nebola platcom DPH. Bolo teda preukázané, že táto spoločnosť bola prvým článkom predmetného reťazca, od ktorého sa pochopiteľne preukazovala existencia a pôvod tovaru, ktorý však z dôvodu, že táto spoločnosť podala posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 a so správcom dane

DPH. Uvedená skutočnosť sa následne prejavila aj na ostatných článkoch reťazca tým, že v danom reťazci dodaní došlo k podvodnému konaniu na DPH, keď DPH nebola spoločnosťou GLOBAL AGENCY spol. s r.o. odvedená do štátneho rozpočtu (bolo preukázané, že táto spoločnosť nepodala daňové priznanie na DPH od mája 2013).

spoločnosťou Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o. resp. DAREC, a.s. a neuznanie uplatnenia § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH a § 43 ods. 1 zákona o DPH. 5. V rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania sa nepodarilo vypočuť ako svedka konateľa spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. pána I. Z. T. (tento bol súčasne konateľom spoločnosti Sertimpex Hungary Kft. - poznámka správneho súdu), pričom tento bol predvolaný na deň 26.10.2016, zásielku prevzal dňa 04.10.2016, avšak sa na výsluch nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil.

V rámci daňovej kontroly bola vypočutá ako svedkyňa pani U. V. (konateľka spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. od 05.03.2015 do súčasnosti), ktorá k danej spoločnosti uviedla, že túto nepozná, že podpísala nejaké papiere, ponúkali jej prácu. Pán T. Z. I. ju doviezol na Slovensko, nevedela kde presne a dal jej podpísať nejaké papiere v slovenskom jazyku, tieto papiere už nemala. Vykonaným dokazovaním bolo tiež zistené, že spoludisponentom bankových účtov spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. bol U. Y., otec G. Y., ktorý vo svojej výpovedi dňa 3. júla 2017 potvrdil, že za disponenta ho určil pán Z. T., ktorého poznal osobne, tento mu nahlásil sumu, ktorú mal vybrať, následne sa stretli na Slovensku, na Letišnej v Dunajskej Strede, peniaze mu odovzdal. Taktiež bolo zistené, že ďalším spoludisponentom bankových účtov spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. bol aj I. S., ktorého rovnako určil pán T., pričom I. S. vyberal peniaze z účtu na jeho pokyn. 6.

Svedkyňa vo vzťahu k spolupráci so spoločnosťou QUIRINIUS, s.r.o. uviedla, že komunikovala, podobne, ako u spoločnosti Milbery s.r.o. s pánom U.. G. Y., ktorý jej mesačne nosil doklady spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. do Báču, u nej boli všetky doklady a raz ročne ich odovzdala naspäť po spracovaní údajov pre daň z príjmov právnických osôb, doklady vrátila tej istej osobe - G. Y., za spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. nepodávala daňové priznania, len zaúčtovala doklady. Svedkyni položil otázky aj konateľ žalobcu, tieto smerovali k zaúčtovaniu faktúr týkajúcich sa spoločnosti ADA WASTE, s.r.o., čo svedkyňa potvrdila.

Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že kontakt vo vzťahu k účtovníctvu spoločnosti Milbery s.r.o. mala od pani R. C.. Účtovníctvo pre spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. a Milbery s.r.o. bolo uskutočnené tým spôsobom, že raz mesačne jej nejaký pán, nie konateľ spoločnosti (o čom sa dozvedela až neskôr) doniesol a niekedy aj hodil do schránky doklady, tieto boli následne zaúčtované, následne podávala daňové priznania, s tým pánom komunikovala telefonicky a emailom. Uviedla telefónne číslo na pána, s ktorým komunikovala - 09017431314 (telefónne číslo spoločnosti DAREC, a.s., ktorej predsedom predstavenstva bol p.

8. Vo vzťahu k spoločnosti Milbery s.r.o. vypočul správca bývalého konateľa spoločnosti pána R. M. (konateľom tejto spoločnosti bol v období od 08.04.2011 do 13.08.2014) a to dňoch 25.10.2016, 21.11.2016 a 05.06.2017. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 25.10.2016 vyplýva, že R. M. uviedol, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti Milbery s.r.o. bola kúpa a predaj železného šrotu a farebného kovu, spoločnosť nevlastnila motorové vozidlá, mala iba jedného zamestnanca - jeho, nevedel predložiť doklady spoločnosti Milbery s.r.o., nakoľko firmu predal p. D. G. s tým, že preberací protokol o predaji firmy predloží do 28.10.2016 (uvedené doklady doložil dňa 02.11.2016), tiež uviedol, že si prenajímal skladové priestory v Dunajskej Strede, Letišná ulica č. 1855/55 od p. Z. T., išlo o areál starého družstva, potvrdil, že obchodoval so spoločnosťou ADA WASTE, s.r.o., jednalo sa o nákup a predaj šrotu, katód, farebných kovov, papiera a lepenky, tovar sa objednával ústne a telefonicky, uviedol, že sa na konateľa žalobcu nakontaktoval osobne, telefonicky, vedel, že p.

R.. Na otázku správcu dane, či spoločnosti vznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru spoločnosti ADA WASTE, s.r.o., resp. bola splnená podmienka podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH svedok uviedol, že „predal tovar napr. s DPH a bola tam daň alebo nebola.“ Ďalej potvrdil, že predmetné faktúry (251 ks faktúr) boli všetky uhradené bankovým prevodom, k preprave tovaru uviedol, že túto zabezpečovala spoločnosť ADA WASTE, s.r.o., pričom náklady na prepravu boli súčasťou ceny tovaru.

Dunajskej Strede 1 deň, tovar netriedil, ako ho nakúpil od QUIRINIUS s.r.o., tak ho aj predal ďalej. Vo vzťahu k nakládke a vykládke tovaru pri predaji spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. uviedol, že nakládka bola na Letišnej ulici v Dunajskej Strede a vykládka v Šintave.

Nevedel uviesť miesto nakládky, vykládka bola na Letišnej ulici v Dunajskej Strede. Na ústnom pojednávaní bol prítomný konateľ žalobcu, ktorý svedkovi otázky nepoložil. 9. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 21.11.2016 vyplýva, že R. M. svoju výpoveď zo dňa 25.10.2016 zmenil, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa vystavovania faktúr, keď dňa 21.11.2016 tvrdil, že boli vystavené vážne lístky, tie vystavil osobne, vážil tovar na autách na skládke v Dunajskej Strede, nevedel uviesť, komu patrí váha, bol dohodnutý s Z. T., na vážne lístky napísal brutto, netto váhu a potom vystavil faktúry doma, nie účtovníčka ako povedal na ústnom pojednávaní dňa 25.10.2016.

K spôsobu vystavovania faktúr resp. k vedeniu účtovníctva spoločnosti Milbery s.r.o. uviedla, že p. Y. jej priniesol účtovné doklady (vystavené faktúry), ktoré následne zaúčtovala a vyhotovila priznanie na DPH za jednotlivé obdobia, ktoré podávala pod svojim elektronickým prístupom na daňový úrad, pán M. jej účtovné doklady k zaúčtovaniu za spoločnosť Milbery s.r.o. nepredkladal, vždy ich predkladal p.

11. Správca dane dňa 19.01.2017 uskutočnil miestne zisťovanie u daňového subjektu - Z. T. za účelom preverenia skladových priestorov na adrese Letišná 1855/59 Dunajská Streda. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 19.01.2017 vyplýva, že v strede areálu sa nachádzali dve silážne jamy, kde boli druhotné suroviny - železný šrot, pričom označená tam bola len spoločnosť DAREC, a.s. a areál strážil pán L. U., ktorý tam bol za spoločnosť DAREC, a.s. a podľa jeho vyjadrenia sa tam nachádza len spoločnosť DAREC, a.s. a žiadna iná spoločnosť sa tam vraj nenachádzala. Z. T. vo vzťahu k prenájmu skladových priestorov uviedol, že približne od roku 2005 tam bola v prenájme spoločnosť VUITTON, s.r.o. a potom aj spoločnosť Milbery s.r.o. s tým, že obe spoločnosti tam boli súbežne, následne si to prenajímala len spoločnosť DAREC, a.s. Ďalej uviedol, že vždy komunikoval len s pánom U.. G. Y., všetky zmluvy podpisoval len s ním (tieto sa zaviazal predložiť do 27.01.2017), uviedol aj jeho telefónne číslo: 0917 431314. Na otázku, či pozná R. M., D. G. a pani X. X. uviedol, že pozná výlučne pána U..

Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že dňa 05.06.2017 bol opätovne vypočutý R. M., ktorému správca dane predložil k nahliadnutiu zmluvy o prenájme s otázkou, či je podpis jeho, keď podľa vyjadrenia Z. T. zmluvy o prenájme k nehnuteľnosti pre spoločnosť Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o., DAREC, a.s. podpisoval vždy len s pánom G. Y., keď p. R. M. nepozná. Svedok R. M. uviedol, že je to jeho podpis, že ho pozná na sto percent. Na požiadanie správcu dane, aby vysvetlil, prečo je na faktúrach vystavených spoločnosťou DAREC, a.s. pre odberateľa ADA WASTE, s.r.o. uvedený ako šofér motorového vozidla Y. XXX Y., Y. Y. XX, ktorého je vlastníkom spoločnosť VUITTON s.r.o. uviedol, že sa nevie vyjadriť prečo šoféroval vozidlá iných spoločností, nebol zamestnancom spoločnosti DAREC, a.s. ani VUITTON s.r.o., poprosil ho pán Derzsi. Tiež uviedol, že pána Y. pozná 20 rokov, on ho vychovával, hrávali spolu futbal. V súvislosti s uvedením mena R. M. na faktúrach vystavených spoločnosťou DAREC, a.s. správny súd poukazuje na oznámenie

I., s ktorým sa stretol pri prepise auta u notára. Následne mailom doručeným správcovi dane dňa 21.12.2016 oznámil kontaktné údaje spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., z ktorých vyplýva, že telefónne číslo patrilo spoločnosti DAREC, a.s. (0917 431314) a emailová adresa spoločnosti EBER STEEL SRL (ebersteel@gmail. com).

Uviedol, že spoločnosť ADA WASTE, s.r.o. obchodovala výlučne s p. Y., ktorý zastupoval spoločnosti VUITTON, s.r.o. a neskôr DAREC, a.s., pričom obchody prebiehali aj súčasne. Vo vzťahu k spoločnosti EBER STEEL SRL. uviedol, že spolupráca začala dňa 22.04.2013 len mailovou komunikáciou, ozvali sa mailom po anglicky, bez identifikácie osoby, že ponúkajú železo, kovy farebné, druhotné suroviny, vyskúšal ich, aká je to firma, aké majú ceny, ďalej s ním komunikovali, posielali mu cenníky a dali mu ponuku na potom predané CU katódy, táto bola zaujímavá, osobne sa nikdy nestretli. Pred prvým vzniknutým obchodom si od nich vyžiadal identifikačné údaje (priložil mailovú komunikáciu), tieto preposlal účtovníčke, aby ich preverila, konkrétne či ide o firmu, ktorá môže obchodovať. Následne dal vypracovať

Tiež uviedol, že pre spoločnosť ADA WASTE, s.r.o. boli zaujímavé len CU katódy, ktoré ponúkala spoločnosť EBER STEEL SRL (táto spoločnosť preukázala záujem o viac druhov tovarov), následne kontaktovali svojich dodávateľov ohľadom CU katód, ozvali sa im spoločnosť Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o. Ďalej uviedol, že pri spoločnostiach Milbery s.r.o., DAREC, a.s. a VUITTON, s.r.o. prebiehal obchod dlhšie so všetkými druhmi tovaru, keď došla ponuka od EBER STEEL SRL o tovar - CU katódy, tak začal daný tovar nakupovať od svojich

Slovakia. 13. Dňa 25.10.2016 vypočul správca dane v prítomnosti konateľa žalobcu U.. G. Y.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že bol konateľom spoločnosti VUITTON, s.r.o. od 23.08.2008 do 24.07.2014, predmetom podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti bol nákup a predaj druhotných surovín, spoločnosť vlastnila 2 nákladné autá, 1 dodávku, mala 5 - 6 zamestnancov. Nevedel predložiť účtovné doklady spoločnosti, odovzdal ich novej konateľke spoločnosti p.

bankovým prevodom. Tiež potvrdil, že dopravu zabezpečovala spoločnosť VUITTON, s.r.o. svojimi vozidlami, ktoré sú uvedené na faktúrach a tiež dopravu zabezpečovala spoločnosť ADA WASTE, s.r.o. Vo vzťahu k tuzemským a zahraničným dodávateľom spoločnosti VUITTON, s.r.o. uviedol, že tovar nadobudol od viacerých spoločností, názvy si už nepamätal. Správca dane v rámci výsluchu predložil svedkovi kontrolný výkaz daňového subjektu

14. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 16.11.2016 vyplýva, že U.. G. Y. vypovedal ohľadom obchodnej činnosti spoločnosti DAREC, a.s. Uviedol, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti DAREC, a.s. bola kúpa a predaj druhotných surovín, spoločnosť vlastnila nákladné autá DS DAR01, DS DAR03 s tým, že motorové vozidlá boli s hydraulickou rukou.

Na otázku správcu dane, s akým tovarom obchodovali, keď spoločnosť DAREC, a.s. vystavila pre spoločnosť ADA WASTE, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období 663 ks faktúr, U.. G. Y. uviedol, že to bol železný šrot, CU mix, MŠ mix, AL mix a všetko ostatné - olovo, pričom potvrdil, že faktúry boli riadne zaúčtované a uhradené bankovým prevodom.

K uskutočňovaniu nákupu a predaja železného šrotu medzi spoločnosťami DAREC, a.s. a ADA WASTE, s.r.o. uviedol, že nákup a zároveň aj predaj spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. sa týkal len farebných kovov, spoločnosť DAREC, a.s. nakúpila farebné kovy od spoločnosti ADA WASTE, s.r.o., potom ich roztrieďovali do bigbagov a následne ich roztriedené predali spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. doplniac, že medzi CU je asi 40 kategórií, to roztrieďovali a touto službou si navýšili obchodnú maržu. Tiež potvrdil, že tovar bol skladovaný v Dunajskej Strede a v Lipovej, ďalej, že spoločnosť vedie skladovú evidenciu, ale za preverované zdaňovacie obdobia ju nevie predložiť z dôvodu, že sa im pokazili počítače. Ďalej uviedol, že miesto vykládky bola Šintava a miesto nakládky Letišná Dunajská Streda, Lipové, boli vyhotovené dodacie listy, vážne lístky, pri nakládke a vykládke boli prítomní zamestnanci spoločnosti DAREC, a.s. Na dopyt správcu dane, že žiada predložiť relevantné doklady vo vzťahu k dodávateľom tovaru, ktorý bol dodaný spoločnosti ADA WASTE, s.r.o.

15. Z úradného záznamu spísaného dňa 20.01.2017 vyplýva, že dňa 19.01.2017 sa uskutočnilo miestne zisťovanie u daňového subjektu DAREC, a.s. s miestom zisťovania Letišná 1855/59, 929 01 Dunajská Streda, pričom predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie skladových priestorov na adrese Letišná 1855/59, Dunajská Streda.

otváracími hodinami. Podľa vyjadrenia L. U., zamestnanca spoločnosti DAREC, a.s. ide o výkupné miesto druhotných surovín spoločnosti DAREC, a.s. s tým, že spoločnosti Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o. nepoznal. Na otázku správcu dane, v akom množstve tu privážajú druhotné suroviny uviedol, že je to výkup a nákladné vozidlo s kontajnerom tam dovezie druhotné suroviny z času na čas.

17. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že v rámci vyrubovacieho konania boli vypočutí ako svedkovia G. U., V., E. a I. M.. 18. Súčasťou administratívneho spisu je aj úradný záznam zo dňa 03.11.2016 týkajúci sa nahliadnutia do spisu daňového subjektu ADA WASTE, s.r.o. vo vzťahu k oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2013. Z úradného záznamu, s ktorým obsahom a zisteniami bol žalobca v danom konaní oboznámený, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 07.03.2017 vyplýva, že v zdaňovacom období október 2013 nadobudol žalobca tovar - kovový šrot, CU katódy, obaly z papiera a lepenky od spoločnosti Milbery s.r.o., ktorá tovar nadobudla od spoločností VUITTON, s.r.o. a QUIRINIUS, s.r.o. Podľa vyjadrenia I. Z. T. konateľa spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. (ktorý v danom konaní nebol vypočutý) táto spoločnosť nadobudla tovar od GLOBAL AGENCY spol. s r.o., za ktorú vystupoval pán L. M. T., úhrady boli realizované v hotovosti, ktoré I. Z. T. osobne odovzdal pánovi T., prepravu predmetného tovaru zabezpečovala spoločnosť

19. Na ústnom pojednávaní dňa 07.06.2017 konateľ žalobcu U. R. potvrdil, že viedol nákladné motorové vozidlo T. Y. - U., označenie XX.XXX na trase Györ, Mosonmagyovar /Sertimpex Kft./, Sopron). 20. Z odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej sa spoločnosti EBER STEEL SRL, vyplýva, že spoločnosť EBER STEEL SRL uskutočnila nadobudnutia tovaru od SK spoločností ADA WASTE s.r.o. a DAREC a.s. vo veľkých hodnotách a uskutočnila triangulárne dodávky pre Sertimpex Hungary. Z predloženého účtovníctva vyplýva, že tovar bol prepravený dodávajúcimi spoločnosťami do HU, Mosonmagyarover a platby boli uskutočnené bankovým prevodom, účtovníctvo spoločnosti EBER STEEL SRL však bolo zobraté oddelením ekonomickej kriminality, takže nemali k dispozícii žiadne doklady. Spoločnosť Sertimpex Hungary Kft. nespolupracuje so správcom dane, nepredložila žiadne doklady, spoločnosť má zástupcu pána T. Z. I. (konateľ spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. v období od 11.04.2013 do 05.03.2015 - poznámka správneho súdu). 21. Ďalej z odpovede na žiadosť o MVI vyplýva, že maďarské úrady zistili, že kancelária Sertimpex Hungary Kft. je registrovaná u spoločnosti poskytujúcej sídlo, na registrovanom

Y.. Podľa jeho vyjadrenia, tovar predaný na Slovensko bol nakúpený v Rumunsku (nespomenul si od ktorej spoločnosti). Z. T. ďalej uviedol, že nebol prítomný pri nakladaní/vykladaní tovaru, takže o tom nevedel poskytnúť žiadne informácie, nevedel preukázať realizáciu transakcie medzi Sertimpex Hungary Kft. a EBER STEEL SRL.

Správny súd na tomto mieste ešte dodáva, že I. Z. T. bol nielen konateľom spoločnosti Sertimpex Hungary Kft., ale aj konateľom spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., ktorá bola deklarovaným dodávateľom spoločností Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o., teda subdodávateľom žalobcu.

23. Správny súd poukázal na to, že rozsudkom sp. zn. 14S/63/2018 z 8. decembra 2020 zamietol správnu žalobu týkajúcu sa zdaňovacieho obdobia marec 2014, keď ustálil záver, že dokazovaním bol dôvodne spochybnený pôvod tovaru, a bola preukázaná účasť žalobcu v reťazci spoločností, ktorého účelom bolo zneužitie práva na odpočet dane.

Proti predmetnému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, zamietol rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/85/2019 z 8. decembra 2020. 24. V súvislosti s daným prípadom správny súd poukázal na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

GLOBAL AGENCY spol. s r.o. v hotovosti, ktorú tento odovzdával konateľovi L. M. T., prepravu zabezpečovala spoločnosť GLOBAL AGENCY spol. s r.o., preprava bola zahrnutá v cene tovaru, ktorý smeroval pravdepodobne z Maďarska a tovar bol vyložený v Dunajskej Strede, na adrese, ktorú určil pán M. (konateľ Milbery s.r.o.), čo znamená, že tovar bol priamo dodaný spoločnosti Milbery s.r.o. Spoločnosť Milbery s.r.o. následne mala dodať tovar žalobcovi resp. spoločnosti VUITTON, s.r.o. alebo DAREC, a.s. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebol potvrdený samotný pôvod tovaru a rovnako vzhľadom na nepreverenie intrakomunitárneho dodania spoločnosti EBER STEEL SRL nebolo preukázané, ani kde deklarovaný tovar skončil. Dôvodne je teda spochybnená vôbec existencia daného tovaru, čo súčasne znamená, že dodávateľom žalobcu nemohla reálne vzniknúť daňová povinnosť (§ 8 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH).

keď deklaroval dodanie tovaru od spoločnosti DAREC, a.s., tento nenadobudol priamo od spoločnosti Milbery s.r.o. alebo VUITTON, s.r.o. (ktoré tiež boli dodávateľom spoločnosti DAREC, a.s.), keď je preukázané, že so spoločnosťou Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o. žalobca aj priamo obchodoval. Fungovanie daného reťazca mal správny súd preukázaný aj ďalším tvrdením konateľa žalobcu U. R. U.. (bod 112 rozsudku), ktorý k obchodu zo spoločnosťou Ferriere Nord uviedol, že „spoločnosti Milbery s.r.o. a DAREC, a.s. mu ponúkli, že môžu dodávať cez nich“. 27. Ďalej správny súd konštatoval, že žalobca vedel aj o spoločnosti Sertimpex Hungary Kft., ktorej konateľom bol I. Z. T., ktorý bol súčasne konateľom spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., ktorý mal tovar dodávať spoločnosti Milbery s.r.o., t.j. bol jeho subdodávateľom.

ktorý je dôvodné označiť ako intenzívny a dlhodobý, je dôvodný záver, že žalobca musel mať vedomosť o skutočnosti, že to bol práve U.. G. Y., ktorý dané obchody riadil. Podľa názoru správneho súdu vo vzťahu k priamemu dodávateľovi mal žalobca k dispozícii viaceré možnosti, ako si preveriť pôvod tovaru, ktorý od svojho dodávateľa pravidelne nadobúda. Správny súd uviedol, že účelom zapojenia sa veľkého množstva spoločností do reťazca dodaní bolo práve zneprehľadniť jednotlivé obchodné transakcie.

spoločností. 29. S poukazom na citovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (bod 124 rozsudku) správny súd uviedol, že odvolávanie sa žalobcu na rozsudky Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Bratislave spolu so žiadosťou o rešpektovanie princípu právnej istoty, nemôže v danom prípade obstáť práve z dôvodu, že Krajský súd v Trnave v skutkovo obdobnom prípade priamo sa dotýkajúcom žalobcu rozhodol v jeho neprospech a to na základe vyššie uvedených dôvodov, pričom kasačný súd sa s jeho závermi v plnom rozsahu stotožnil. S poukazom na uvedené skutočnosti je namieste prijatie záveru, že vykonané dokazovanie dostatočne spochybňuje žalobcom uplatnený nárok na odpočet DPH a to jednak vo vzťahu k spochybneniu samotného pôvodu tovaru, ako aj vo vzťahu k preukázaniu vedomosti žalobcu, že je súčasťou reťazca, ktorého účelom bolo podvodné konanie na DPH, keď daň z pridanej hodnoty nebola odvedená spoločnosťou GLOBAL AGENCY spol. s.r.o., pričom uvedený záver nie sú spôsobilé zvrátiť ani výpovede bývalých zamestnancov žalobcu, nakoľko tieto nie sú schopné potvrdiť samotný

Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH, pri uplatnení inštitútu odpočtu dane dodaní tovaru požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií.

32. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uviedol, že správca dane nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH, pričom v danom prípade bolo, podľa názoru správneho súdu, dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu na prijatie záverov, ktoré sa odrazili v napadnutom, ako aj prvostupňovom rozhodnutí. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd dodáva, že žalobca v žalobe nekonkretizoval, na základe akých konkrétnych skutočností prijal záver, že skutkový stav bol zistený nedostatočne, neuviedol, aké ďalšie dôkazy mali byť

V kontexte objektívne preukázaných pochybností o reálnom základe žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení neobstojí podľa krajského súdu žalobcom tvrdená rozumná a so všetkou odbornou starostlivosťou vykonávaná podnikateľská činnosť, pretože jeho hospodárske správanie, bez známok dobromyseľnosti vykazovalo snahu dosiahnuť získanie daňovej výhody vo forme vyplateného odpočtu dane za prijaté zdaniteľné plnenia na základe neoveriteľných

U.. G. Y.), čo znamená, že týmto spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť titulom dodania tovaru, čo následne znamená, že žalobcovi ako odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH a rovnako nie sú splnené podmienky na uplatnenie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. a) a § 43 ods. 1 zákona o DPH.

majetkovej sféry žalobcu, pretože toto nemalo vplyv na určenie daňovej povinnosti. Vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie január 2014 tak bolo vecne správne. 37. Správny súd súčasne konštatoval, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotno-právnymi ustanoveniami zákona o DPH.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

39. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil

rozsudok

krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 40. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že má za to, že správny súd svoje závery neodôvodnil a len sa priklonil k názoru žalovaného. Nesúhlasil so stanoviskom správneho súdu o svojej participácii na daňovom podvode a tvrdil, že v daňovom konaní vyvinul maximálnu možnú spoluprácu a predložil všetky jemu dostupné doklady. Nestotožnil sa ani so záverom, že sa deklarované obchodné transakcie neuskutočnili. Sťažovateľ opakovane trval na tom, že obchody sa uskutočnili tak, ako sú deklarované na faktúrach a dotknuté spoločnosti boli v čase obchodovania v poriadku. 41. Sťažovateľ mal za to, že pokiaľ by aj bol súčasťou podvodného reťazca, skutočnosť, že s predmetnými spoločnosťami obchodoval, automaticky nezakladá prezumpciu jeho viny. Všetky obchody sťažovateľa s predmetnými spoločnosťami prebiehali štandardne a úhrady faktúr boli tiež riadne uhradené. Podľa sťažovateľa výsledky dokazovania dostatočne preukazujú realizáciu dodávok jemu a následne aj jeho odberateľom. Mal za to, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť, skutkový, ako aj právny stav riadne preukázal. 42. Rozhodnutia žalovaného ani správneho súdu podľa názoru sťažovateľa nedávajú odpoveď na to, akú starostlivosť mal zanedbať pri dostupnom preverovaní svojho obchodného reťazca. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym posúdením veci týkajúcim sa dôkazného bremena v daňovom konaní, odkazujúc na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 5Sžf/22/2009, pričom uviedol, že si svoju zákonnú dôkaznú povinnosť splnil a predložil všetky dostupné podklady. Tvrdil , že nie je v jeho moci zabezpečiť preverenie dodávok u druhého subjektu. Správca dane podľa názoru sťažovateľa oprel rozhodnutie len o nedostatky na strane iného subjektu. 43. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na postojoch vyjadrených v napadnutých rozhodnutiach a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

46. Podľa § 2 ods. 1 SSP správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 50.

51. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 55. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

57. Podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku; kovovým odpadom a kovovým šrotom sa rozumie kovový odpad a kovový šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov.

60. Kasačný súd uvádza, že sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu, preto naň odkazuje, a aby zbytočne neopakoval detaily skutkového stavu a argumentáciu správneho súdu, obmedzí sa iba na rozvinutie niektorých jej častí a uvedie svoje doplňujúce závery. 61.

62. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ v konaní opakovane uplatňoval prakticky totožné námietky a ani v samotných sťažnostných bodoch neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by aspoň spochybnil podrobne zdôvodnené závery správneho súdu prezentované v napadnutom rozsudku.

63. K sťažnostnému bodu, ktorým sťažovateľ namietal neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom i za iné daňové subjekty, na ktoré nemá dosah, kasačný súd uvádza, že judikatúra vo veci preukazovania uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a jasne sa ustálila v tom, že nepostačuje predložiť formálne doklady (napr. faktúry či dodacie listy), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a objektívne podloženú pochybnosť o reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Sťažovateľ odkazoval na dnes už prekonanú judikatúru, navyše závery tam ustálené nie je možné v prejednávanej veci aplikovať aj preto, že v daňovom konaní nebola bez pochybností preukázaná ani samotná existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom dodávok.

65. Podľa názoru kasačného súdu sa správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku starostlivo vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa o ním predložených dokladoch, ako aj s namietanými výpoveďami. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s posúdením veci správnym súdom po právnej stránke nestotožňuje, ešte nespôsobuje nepreskúmateľnosť kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku či jeho nedostatočné odôvodnenie.

. . „Podľa názoru kasačného súdu nie je nepodložený ani záver krajského súdu o vedomej účasti sťažovateľa na reťazci transakcií poznačenom podvodom, ktorého účelom bolo získanie daňovej výhody vo forme odpočítania dane. S ohľadom na zjavné personálne prepojenie obchodných spoločností v reťazci sťažovateľ pri riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti a pri poznaní schémy obchodného vzťahu musel vedieť, že participuje na nedovolenom konaní spojenom s daňovým únikom. Tým, že sťažovateľ ako jeden z článkov reťazca deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od DPH, nepochybne získal daňovú výhodu. Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že skutočnosť, či sťažovateľ vidí alebo nevidí logiku v počte obchodných spoločností v reťazci, nie je v tomto smere relevantnou pre posúdenie predostretej otázky.

68. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.