4Sfk/4/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): KELSON s.r.o., so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45364672, právne zast.: BENČÍK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36860441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101438873/2022 zo dňa 18. mája 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-71S/58/2022 - 92 zo dňa 12. septembra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

164194,50 eur (ďalej aj „faktúry“) od dodávateľa Fameway Investments Ltd., 3035 Limassol, Cyprus (ďalej aj „ dodávateľ“), ktorých neuznanie ako daňových výdavkov je predmetom tohto preskúmavacieho konania, v bode 14/ rozhodnutia uviedol, že žalobca zaúčtoval vyššie uvedené faktúry za poradenstvo, pričom tieto boli vystavené na základe Zmluvy o poradenstve zo dňa 01.11.2013 s dodávateľom ako konzultantom a Prílohy č. 1 zo dňa 17.03.2014, Prílohy č. 2 zo dňa 07.07.2014 a Prílohy č. 3 zo dňa 04.10.2014.

dodávateľa. Nakoľko Q. X. bol zamestnancom žalobcu v zmysle dohôd o vykonaní práce na zastupovanie žalobcu pri obchodných rokovaniach v Chorvátskej republike, nie je možné podľa správcu dane jednoznačne určiť, či aktivity, ktoré sú predmetom e- mailových správ, nie sú jeho činnosťou ako zamestnanca žalobcu, - podľa vyjadrenia B. X. - riaditeľa dodávateľa, tento nerobil rozhodnutia bez vlastníka cyperskej spoločnosti, v mene spoločnosti konal Q. X. (syn), ktorý aj uzatváral zmluvu o poradenstve.

Potvrdil uzavretie zmluvy o poradenstve, ktorej predmetom boli preprava tovaru, asistencia pri kontrole tovaru, výbere poisťovateľa a dodaní tovaru, pri platbe za prepravu a logistike. K forme, termínom a obsahu poradenstva sa nevyjadril, uviedol, že sa jednalo o prepravu tovaru od žalobcu k odberateľovi (Saudi Arabia), služby vykonával on

4. Správca dane konštatoval, že nie je preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“), nakoľko žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie poradenskej činnosti, t. j. žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom vykonaní fakturovaných služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach, a preto položky spolu vo výške 1741498,66 eura podľa správcu dane nespĺňajú podmienku daňového výdavku - podmienku preukaznosti.

Defence of the Kingdom of Saudi Arabia] so súvisiacimi dokumentami (dodacie listy, vývozné colné dokumenty k leteckej zásielke, potvrdenie o výstupe tovaru, sprievodky zásielok na materiál, fotodokumentácia tovaru) a e-mailovú komunikáciu spolu s prílohami, správca dane sa k uvedenému na str. 18 a 19 prvostupňového rozhodnutia vyjadril tak, že sa jedná o časť e-mailovej komunikácie, ktorú daňový subjekt už predložil ako prílohu dňa 16.09.2019 k podanému vyjadreniu k Protokolu z daňovej kontroly a správca dane sa s ňou vysporiadal pri prerokovaní pripomienok a dôkazov v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 25.11.2021. Aj napriek tomu, že uvedené dôkazy nemajú charakter dôkazov podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku (t. j. dôkazy mohol žalobca predložiť už počas daňovej kontroly), správca dane e- mailovú komunikáciu zanalyzoval a vyslovil záver, že predložená e-mailová komunikácia nepotvrdzuje, že fakturované služby vykonal dodávateľ na faktúrach uvedený, a to spoločnosť Fameway Investments Ltd. K ďalším predloženým dôkazom uviedol, že tieto potvrdzujú vývoz a dodanie tovaru odberateľovi Ministry of Defence of Kingdom of Saudi Arabia, avšak z predložených dokumentov nevyplýva, ako je uvedené na krycích listoch podložených k jednotlivým faktúram, že na týchto dodaniach sa podieľala spoločnosť Fameway Investments Ltd. Preto vyjadrenie, že bez súčinnosti tohto dodávateľa by žalobca neuzatvoril žiadne zmluvy na nákup a predaj špeciálnej techniky, ostalo nepreukázané. 6. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101438873/2022 zo dňa 18. mája 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 7. Žalovaný na str. 15 a 16 napadnutého rozhodnutia uviedol, že v priebehu daňovej kontroly predkladal žalobca len všeobecné vyjadrenia, bez podloženia dôkazmi. Dôkazy predložené vo vyrubovacom konaní (e-mailová komunikácia, odberateľské faktúry, krycie listy k faktúram) podľa žalovaného nepreukazujú, že k dodaniu služieb dodávateľom reálne došlo, žiadna z predložených listín neobsahuje informáciu, že sa na fakturovaných službách podieľal dodávateľ a že Q. X. je zástupca dodávateľa. Zo žiadnej listiny nevyplýva, že by žalobca bez súčinnosti dodávateľa neuzatvoril žiadne zmluvy na nákup a predaj špeciálnej techniky, ako to žalobca tvrdil v odvolaní. Žalovaný zdôraznil, že nespochybnil obchod žalobcu so špeciálnou technikou, spochybnil len tú časť daňových výdavkov, ktorá bola vynaložená na fakturovanú poradenskú činnosť spoločnosťou Fameway Investments Ltd. 8. K námietkam ohľadom nedodržania postupu podľa § 46 ods. Daňového poriadku žalovaný na str. 16 -18 napadnutého rozhodnutia poukázal na výzvu na predloženie dôkazov zo dňa 10.06.2019, ako aj na oboznámenie s kontrolnými zisteniami zo dňa 04.07.2019, v zmysle ktorých bol žalobca vyzvaný na vysvetlenie rozporov a predloženie dôkazov. Pričom žalobcovi umožnil sa vyjadriť k zisteniami správcu dane.

9. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BB- 71S/58/ 2022 - 92 zo dňa 12. septembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia.

11. K namietanému porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku správny súd uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v preskúmavanom prípade náležite pomenoval relevantné dôvodné pochybnosti o splnení podmienok pre uznanie sporného daňového výdavku spočívajúceho v prijatí poradenských služieb od dodávateľa Fameway Investments Ltd. vo výzve na predloženie dôkazov zo dňa 10.06.2019. Pochybnosti správcu

Správca dane preto vyzval žalobcu na predloženie všetkých dôkazov, ktoré budú preukazovať uskutočnenie fakturovaných služieb, na zdokladovanie a preukázanie konkrétneho rozsahu poskytovaných služieb, ktorými žalobca odstráni rozpor medzi predmetom fakturácie a vyjadrením žalobcu. V ďalšej časti tejto výzvy správca dane vyzval žalobcu na predloženie listinných dôkazov, ktoré budú preukazovať, ako poskytované služby prebiehali (kto menovite služby poskytol, akým spôsobom, v akom termíne, vyzval doložiť preukazujúce doklady, t. j. tlačovú podobu poradenskej činnosti - analýzy, e-mailové podania, záznamy z rokovaní a pod., odsúhlasenie prác, vyjadrenie, z akých položiek a v akej jednotkovej cene bola stanovená konečná fakturovaná suma). Zároveň žiadal predložiť dokumenty, z ktorých bude jednoznačne viditeľné, že žalobcu zastupoval zástupca spoločnosti Fameway Investments Ltd., t. j. preukázanie aktívnej činnosti spoločnosti Fameway Investments Ltd.

13. Správny súd zdôraznil, že žalobca sa k poradenským službám konkrétne nevyjadril a o ich uskutočnení deklarovaným subjektom (Fameway Investments Ltd., resp. Q. X.) nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalobca síce tvrdil, že bez činnosti Q. X., ako zástupcu agenta spoločnosti Fameway Investments Ltd., by k uzatvoreniu žiadneho obchodu so špeciálnou technikou zo strany žalobcu nedošlo, avšak táto skutočnosť nebola preukázaná.

Investments Ltd. Preto poukazovanie žalobcu na iné okolnosti ohľadom jeho obchodnej činnosti, ako na prijatie poradenských služieb, správny súd považoval za irelevantné. Predložené dôkazy vo vyrubovacom konaní - e-mailová komunikácia, odberateľské faktúry a krycie listy k faktúram podľa správneho súdu nepreukazujú, že k dodaniu služieb dodávateľom Fameway Investments Ltd. uvedeným na faktúrach skutočne došlo. Správny súd poukázal na to, že žalobcom predložené listinné dôkazy neobsahujú informáciu, že fakturované poradenské služby žalobcovi poskytla spoločnosť Fameway Investments Ltd., resp. že Q. X. ich poskytol/ zabezpečil pre žalobcu v mene tejto spoločnosti (ako jej zástupca).

Z obsahu svedeckých výpovedí svedkov B. X. a Q. X. podľa správneho vyplynulo, že odpovede obidvoch svedkov na konkrétne otázky boli všeobecné, svedkovia neuviedli žiadne podrobné a konkrétne informácie k realizácii fakturovaných služieb, nekonkretizovali poskytnuté služby podľa jednotlivých faktúr, neuviedli z akých jednotkových položiek, z akej ceny a na základe čoho bola stanovená konečná fakturovaná suma, neuviedli konkrétne termíny kedy poradenstvo prebiehalo, ani jeho obsah z časového hľadiska.

16. Námietku žalobcu o neprimeranej dĺžke daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola dane z príjmov právnických osôb za rok 2014 u žalobcu bola začatá dňa 05.09.2017, správca dane daňovú kontrolu prerušil v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu zaslania žiadostí o MVI. Po doručení konečnej odpovede na žiadosti (dňa 28.05.2019) správca dane v prerušenej daňovej kontrole pokračoval dňom 29.05.2019 (v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku). Skutočnosť, že trojmesačná lehota na vybavenie žiadosti o MVI bola dožiadanou stranou (daňová správa Cyperskej republiky) prekročená, nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, správca dane zároveň dňa 26.10.2018 urgoval odpoveď na svoju žiadosť, pričom dňa 30.11.2018 mu bolo oznámené, že lehota na odpoveď v zmysle Nariadenia nebude dodržaná. Predmetná daňová kontrola po prerušení pokračovala dňom 29.05.2019 do 27.08.2019, kedy bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly

vykonanie. 17. Správny súd k dĺžke vyrubovacieho konania uviedol, že správca dane dňa 08.11.2019 vydal Rozhodnutie č. 102540274/2019 o prerušení konania z dôvodu zaslania žiadostí o MVI Ministerstvu financií Chorvátskej republiky (predmetom žiadostí bolo overenie platieb žalobcu a vypočutie Q. X. a B. X.). Vyrubovacie konanie bolo prerušené od 09.11.2019 do dňa obdržania odpovede na žiadosť o MVI, t. j. do 31.08.2021. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správcovi dane bola doručená čiastočná odpoveď, následne správca dane dňa 02.12.2020 a dňa 09.06.2021 urgoval doručenie konečnej odpovede. Konečná odpoveď na žiadosť o MVI bola správcovi dane doručená dňa 30.08.2021, pričom správca dane oznámil žalobcovi Oznámením zo dňa 06.09.2021, že dňom 31.08.2021 pokračuje v prerušenom vyrubovacom konaní. Správca dane následne dňa 07.09.2021 v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku požiadal Finančné riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného k nej

19. Sťažovateľ uviedol, že sa so závermi správneho súdu nestotožňuje, že zotrváva na dôvodoch žaloby a má za to, že sa správny súd nedostatočne vysporiadal s jeho žalobnou argumentáciou, preto ho považuje za nepreskúmateľný.

uvedené služby boli realizované dodávateľským spôsobom. Sťažovateľ považoval za absolútne nesprávny aj právny záver správneho súdu, že nepreukázal, že by bez súčinnosti spoločnosti Fameway Investments Ltd. neuzatvoril žiadne zmluvy na nákup a predaj špeciálnej techniky. Namietal, že v súdnom konaní zdôrazňoval, že predmetom jeho podnikania je obchodovanie so špeciálnym tovarom, pri ktorom je nevyhnutné špeciálne zaobchádzanie za využitia sprostredkovateľských služieb „agenta”. Sťažovateľ mal za to, že dôkazy o realizácii obchodov s odberateľmi, ktoré predložil, sú súčasne dôkazom o činnostiach, ktoré boli predmetom zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Fameway Investments Ltd. a faktúr vystavených touto dodávateľskou spoločnosťou.

22. Sťažovateľ namietal právne posúdenie žalobnej námietky o porušení ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Výzvu na predloženie dôkazov správcu dane č. 101405574/2019 zo dňa 10.06.2019 sťažovateľ považoval za výzvu podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, t. j. povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy. V tejto písomnosti nie sú podľa sťažovateľa uvedené žiadne pochybnosti správcu dane. Uviedol, že na túto výzvu odpovedal svojím vyjadrením zo dňa 28.06.2019, čím považoval svoju povinnosť za splnenú.

23. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v správnej žalobe namietal nevykonanie takmer 350 strán listinných dôkazov predložených správcovi dane na ústnom pojednávaní vo vyrubovacom konaní dňa 13.01.2022 a že medzi predložením týchto listinných dôkazov (13.01.2022) a dátumom vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia (17.01.2022) uplynuli len 3 pracovné dni, a preto nebolo logicky ani prakticky možné, aby sa správca dane vysporiadal s takýmto množstvom predložených dôkazov v tak krátkom čase. Pokiaľ správny súd k uvedenej žalobnej námietke zaujal právny názor, že na to, „aby mohla byť táto námietku považovaná za opodstatnenú, musel by správny súd konštatovať porušenie procesných ustanovení takej intenzity, ktoré má potenciál vyústiť do nezákonného rozhodnutia”, sťažovateľ namietal, že sa jedná o porušenie procesných ustanovení o dokazovaní v intenzite dostatočnej na prijatie nezákonného rozhodnutia žalovaného.

Napriek ich stručnosti boli výpovede svedkov vecné a vzhľadom na rovnako stručnú formuláciu položených otázok aj dostatočne vyčerpávajúce a vzájomne zhodné. Otázky položené zahraničnou daňovou správou boli predložené v písomnej forme a mali presnú formuláciu. Odpovede svedkov boli formulované presne na konkrétne otázky. Nie je pravdou, že by výpovede svedkov nebolo možné ďalším spôsobom potvrdiť. Sťažovateľ namietal, že správca dane nevykonal daňovým subjektom navrhovaný dôkaz v podobe ústneho pojednávania so svedkom Q. X. na území Slovenskej republiky, pred príslušným správcom dane a za osobnej účasti zástupcov sťažovateľa ako daňového subjektu. Správny súd pritom v rozsudku nekonštatuje nemožnosť alebo administratívnu náročnosť vykonania navrhovaného dôkazu, ale tento návrh vyhodnocuje ako nepotrebný a irelevantný.

26. Sťažovateľ namietal aj neprimeranú dĺžku vyrubovacieho konania, ktoré trvalo 2 roky a 5 mesiacov. Poukázal na to, že správca dane aj napriek opakovane predlžovanej lehote na finalizáciu vyrubovacieho konania nevykonával daňovým subjektom navrhované dôkazy. 27. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnym záverom vyjadreným v napadnutom rozsudku.

32. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

dane. 34. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

36. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

39. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

41. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

43. Ako nedôvodné vyhodnotil kasačný súd tie námietky sťažovateľa, podľa ktorých nebol informovaný o pochybnostiach správcu dane v rámci tejto daňovej kontroly. S týmto záverom sťažovateľa kasačný súd nesúhlasí. S tým potom súvisí aj nesprávny parciálny záver sťažovateľa, že ak mu neboli oznámené pochybnosti správcu dane, dôkazné bremeno na neho

explicitne formuluje, že v procese MVI neboli predložené požadované preukazujúce doklady o uskutočnení fakturovaných služieb a spoločnosť nemala vypracované finančné výkazy, čo znemožnilo odkontrolovanie zaúčtovania faktúr, a že bolo znemožnené ďalšie preverenie dodávateľa, ďalej formuloval závery, že „preverovaním neboli získané žiadne jednoznačné a hodnoverné dôkazy“, resp. že žiadne dôkazy, „ktoré by preukazovali poskytnutie fakturovaných služieb, daňový subjekt nepredložil. Jeho vyjadrenie zostalo v teoretickej rovine.

obsah. Na obidva dokumenty poukázal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri vysporiadaní sa s námietkou sťažovateľa o porušení ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku. 46. „Je nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

47. Pokiaľ žalobca poukazoval na znenie rozsudku kasačného súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, tak v tam uvedenej veci správca dane okrem doručenia „Oznámenia sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly“, ktoré však neobsahovalo žiadne výsledky daňovej kontroly (v ňom správca dane žalobcovi oznámil, že sa daňový subjekt môže dostaviť na daňový úrad za účelom oboznámenia sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly) nekonal s kontrolovaným daňovým subjektom a v podstate vydal „len“ protokol z daňovej kontroly, teda sa jednalo o skutkovo odlišnú vec.

poprípade jeho kontrolné výkazy, ktorými by mohol overiť, či skutočne k deklarovanému plneniu došlo, správca dane skonštatoval, že reálnosť poskytnutia poradenskej služby nebola dostatočným spôsobom preukázaná. 49. Vzhľadom na uvedené je potom podľa názoru kasačného súdu zrejmé, aké mal správca dane pochybnosti a čo mal v rámci daňovej kontroly sťažovateľ preukazovať, resp. vyvracať, a preto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj tú námietku sťažovateľa, že mu nebolo oznámené, v čom spočívajú pochybnosti správcu dane a že na neho z toho dôvodu nemohlo prejsť dôkazné bremeno. Sťažovateľ vedel o týchto pochybnostiach správcu dane, a preto mal možnosť tieto pochybnosti rozptýliť prostredníctvom ním predložených ďalších dôkazov.

Ak teda sťažovateľ naznačuje, že existencia obchodných transakcií o predaji tovaru Ministry of Defence of Kingdom of Saudi Arabia (ktorá nie je sporná) je dôkazom poradenských služieb ako zdaniteľného plnenia zo strany spoločnosti Fameway Investments Ltd. v prospech sťažovateľa v rozhodnom čase (2014), tak tento názor sťažovateľa kasačný súd nemohol prijať.

došlo. Dôkazom poradenstva, resp. sprostredkovania a logistiky, ako fakturovanej služby a daňového výdavku však nie je samotná obchodná transakcia s určitým obchodným partnerom. Tá totiž napr. mohla vzniknúť nezávisle od poradenských alebo tvrdených sprostredkovateľských, logistických služieb spoločnosti Fameway Investments Ltd., bez jej pričinenia, príp. ak aj k poradenstvu, resp. k iným službám týkajúcim sa sprostredkovania a logistiky došlo, zo strany sťažovateľa bolo potrebné preukázať, že sa tak stalo v rozhodnom čase (rok 2014) a v deklarovanom rozsahu. Bolo tiež potrebné preukázať rozsah týchto služieb spolu vo výške 1741498,66 eura, keď z predložených dokladov ani svedeckých výpovedí nevyplynulo, z akých konkrétnych položiek pozostávala fakturovaná činnosť a v akej jednotkovej cene bola stanovená konečná fakturovaná suma, tiež neboli zrejmé termíny poradenstva. Z tohto dôvodu potom doklady predložené sťažovateľom (a ich prílohy), ktoré preukazujú obchod s tovarom, avšak na predložených dokladoch nie je uvedené, že na tomto obchode participovala spoločnosť Fameway Investments Ltd., nie sú dôkazom poradenských

52. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval tým, že sám nemal žiadne náklady súvisiace s realizáciou kontraktu, nemal žiadne cestovné výdavky, nebol pri odovzdávaní tovaru, tvrdenie o absencii týchto výdavkov v súvislosti s obchodom sťažovateľa s Ministry of Defence of Kingdom of Saudi Arabia - nepreukazuje vykonanie deklarovaných poradenských (resp. takto súhrnne označených) služieb spoločnosťou spoločnosti Fameway Investments Ltd. v roku 2014. Sťažovateľ mal vykonanie týchto služieb osvedčiť pozitívnymi dôkazmi (dokladmi) svedčiacich o rozsahu a obsahu poskytnutej služby a nie absenciou iných dôkazov o cestovných a iných výdavkoch.

53. Sťažovateľ tvrdil, že predložil dostatok vyjadrení, že ako „poradenstvo“ boli v súhrne označené rôzne činnosti dodávateľa. Kasačný súd však konštatuje, že nestačí vyjadrením tvrdiť, aké činnosti tvorili základ fakturovanej činnosti, ak sťažovateľ - po spochybnení služby zo strany správcu dane - nepredložil doklady osvedčujúce či už vykonanie poradenstva zo strany jeho dodávateľa, resp. to , že jeho dodávateľom boli vykonávané logistické služby súvisiace s realizáciou a zabezpečením nakládky, prepravy, vykládky, preberania a odovzdávania špeciálneho tovaru a služby sprostredkovania obchodov pre odberateľov

žalobcu. Potom je právne a logicky udržateľný záver správneho súdu, že predložená e-mailová komunikácia nepreukazuje, že k dodaniu služieb dodávateľom Fameway Investments Ltd. uvedeným na faktúrach skutočne došlo. Záver, že sa jednalo o komunikáciu v mene subjektu Fameway Investments Ltd. nevplýva ani zo samotnej všeobecnej e-mailovej adresy, ani z podpisov pri jednotlivých správach (kde sa podpisoval ako Q.), tiež ani z textu jednotlivých správ, z ktorých nevyplýva, že by v rámci tento komunikácie p. Q. X. konal za spoločnosť Fameway Investments Ltd. Sťažovateľ síce voči týmito záverom vyjadril nesúhlas, ale adresne nevysvetlil, z ktorého konkrétneho obsahu ktorých z predložených správ či príloh by skutočnosť o poskytnutí sporných služieb mala vyplývať.

Z predložených dokladov teda súvisiaca činnosť spoločnosti Fameway Investments Ltd. nevyplynula. Nie je preto správny záver sťažovateľa, že z vyhodnotenia týchto dôkazov v ich vzájomnej súvislosti vyplýva, že fakturované služby vykonával Q. X. v mene spoločnosti Fameway Investments Ltd.

súd v bode 39. napadnutého rozsudku, z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane sa aj napriek konštatovaniu, že uvedené dôkazy nemajú charakter dôkazov podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, tieto dôkazy v súhrne vyhodnotil, a to na str. 19 prvostupňového rozhodnutia. Sťažovateľ okrem svojho tvrdenia, že tieto doklady preukazujú uskutočnenie deklarovaných služieb (lebo inak by neprebehol následný predaj tovaru do Saudskej Arábie) adresne nespochybnil závery správcu dane a žalovaného, že z týchto dokladov nevyplýva, že sa na dodaniach podieľala (poradensky, sprostredkovateľsky, logisticky či iným spôsobom) spoločnosť Fameway Investments Ltd. Nestačí pritom poukázať na počet dokumentov a krátkosť času, ak sťažovateľ svoj záver, že z uvedených dokladov predmetné služby vyplývajú, neosvedčil ani parciálnymi argumentmi a poukazmi na konkrétne pasáže týchto dokumentov.

58. Kasačný súd ďalej uvádza, že náklady na poradenské služby boli vyhodnotené ako nepreukázané nie iba na základe záverov založených na zisteniach z MVI, ako to namieta sťažovateľ. Tieto zistenia správca dane následne sťažovateľovi komunikoval a riadne vyhodnotil aj ďalšie sťažovateľom predložené dôkazy. Argumentácia sťažovateľa nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/2018 zo dňa 30.01.2019 je preto neopodstatnená. S touto námietkou sa správny súd dostatočne vysporiadal v bode 45. napadnutého rozsudku, na ktoré východiská a závery kasačný súd odkazuje.

Pokiaľ sťažovateľ opakovane navrhoval vypočuť ako svedka p. Q. X., kasačný súd sa stotožňuje so závermi správneho súdu, že sťažovateľ neuviedol, k akej skutočnosti mal tento výsluch svedka, ktorý už bol v rámci MVI vypočutý a vyjadril sa ku skutočnostiam relevantným pre ustálenie podstatných okolností pre vec, smerovať (k tomu pozri aj toto odôvodnenie vyššie).

Uvedené kritériá musia daňovníci vždy brať do úvahy, a to pri každom konkrétnom výdavku, pretože len v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona o dani

poriadku. Sťažovateľ ako daňový subjekt v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal oprávnenosť zaradenia všetkých uplatnených nákladov do daňových výdavkov. 62. Správca dane spochybnil reálnosť dodania poradenských služieb - nákladov.

možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť a preukázať, že v roku 2014 mu spoločnosť Fameway Investments Ltd. naozaj poskytla poradenské služby. 63. Pokiaľ sťažovateľ namietal aj neprimeranú dĺžku vyrubovacieho konania, správny súd v bode 47. napadnutého rozsudku vyčerpávajúco ozrejmil, že nezistil porušenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, pričom poukázal na prerušenie vyrubovacieho konania odo dňa 09.11.2019 do 30.08.2021 a na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o tri mesiace žalovaným, lehota na vydanie rozhodnutia plynula do 31.01.2022, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 17.01.2022. Sťažovateľ proti týmto právnym záverom adresne nič nenamietal, len opakovane tvrdil, že vyrubovacie konanie trvalo 2 roky a 5 mesiacov a že správca dane nevykonal ním navrhované dôkazy. Nie je pritom úlohou kasačného súdu, aby argumentáciu za sťažovateľa dohľadával alebo dotváral, keď tu zároveň Najvyšší správny súd poukazuje na § 440 ods. 2 SSP („2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g)

64. V súhrne je preto potrebné uviesť, že rozsudok správneho súdu je dostatočne odôvodnený. Právne úvahy krajského súdu sú v podstatných veciach vyjadrené jasne a jednoznačne, majú logickú postupnosť a nevykazujú vnútorný rozpor, ktorý by napadnutý rozsudok robil

65. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu/sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol (§ 461 SSP). 66. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP, keď žalobca (ako kasačný sťažovateľ) v kasačnom konaní úspešný nebol a - žalovaný - hoci úspešný bol, kasačný súd na jeho strane neidentifikoval okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 168 SSP („Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne“). Z uvedených dôvodov potom náhrada trov kasačného konania nebola priznaná ani jednému účastníkovi konania (voči druhému účastníkovi konania).

V Bratislave dňa 24. apríla 2025