4Sfk/46/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): STEEL MAXX, s.r.o., Štós 209, 044 26 Štós, IČO: 44643322, právne zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36868221, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 486176/2018 zo dňa 24.08.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/82/ 2018-75 zo dňa 28.novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) na odpočítanie dane z predmetných obchodov, ani zákonných podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním betonárskej ocele zo Slovenska do Českej republiky.

V danom prípade nebolo jednoznačne preukázané, že tovar bol odoslaný alebo prepravený priamo k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Na základe doložených CMR dokladov bol zistený pohyb vozidiel, ale kde skutočne preprava tovaru skončila, nie je preukázané. Nebol preukázaný príjem tovaru prepraveného z Poľska do Čiech druhým odberateľom - na predložených CMR dokladoch je ako príjemca tovaru uvedený daňový subjekt STEEL MAXX s.r.o. a M. Pechar - Pechar Trans (nebola preukázaná existencia plnej moci, poverenia, či iného dokladu, na základe ktorej by uvedené subjekty boli splnomocnené/ oprávnené na prevzatie tovaru za spoločnosť MIRO TRADE s.r.o., pričom ani predložené dodacie listy medzi spoločnosťami STEEL MAXX, s.r.o. a MIRO TRADE s.r.o., ani potvrdenia o prijatí tovaru s pečiatkami uvedených subjektov, nemožno považovať za preukázané dodávky tovaru druhému odberateľovi v rámci trojstranných obchodov). Ďalej mal správca dane za to, že bolo (správne: nebolo - pozn. kasačného súdu) preukázané, že druhý odberateľ použil identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie

4. K námietke žalobcu ohľadom dĺžky daňovej kontroly správny súd poukázal na ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, ktoré umožňuje správcovi dane prerušiť daňové konanie, ak je to potrebné na získanie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH (ďalej aj ako „Nariadenie“). Konštatoval, že z uvedeného nesporne vyplýva, že ide o legitímny spôsob prerušenia daňového konania - výkonu daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku).

V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií správny súd súladne so žalovaným poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.02.2013 č. k. IV.ÚS 116/2013-111. Správny súd sa nestotožnil s výkladom slovného spojenia „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ v ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku („správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2“). Nie je správny názor žalobcu, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ).

Až týmto dňom došlo k pominutiu dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola, naopak prerušená. Pred obdržaním odpovede na žiadosť o MVI správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole. Objektívne nemohol ovplyvniť lehotu, v ktorej daňové orgány Českej daňovej správy vybavili žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Existencia trojstranných obchodov bola vylúčená na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií, ktorými preveroval spoločnosti PZM VIMEX S.A_ a FESTR TRADE s.r.o. Z odpovede poľskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č.j. 9801403/5/925027/2014 zo dňa 27.05.2014) vyplynulo, že „.

Z odpovede českej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č.j. 9801403/5/925412/2014 zo dňa 27.05.2014) vyplynulo, že spoločnosť FESTR TRADE s.r.o. predložila odberateľské faktúry pre STEEL MAXX, s.r.o., ktorá nakúpila plechy od českých spoločností ArcelorMittal Distribution Czech republic s.r.o. a ALPEKO Plus s.r.o., odberateľom v rámci trojstranných obchodov boli poľské spoločnosti TRANS-FER Sp. Z o.o. (v 2 prípadoch realizovala sama prepravu - t. z., neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z.z.), ARDOR SP. Z.o.o. a SPEED TANK Sp. Z o.o. Česká spoločnosť nezabezpečovala, ani neuhrádzala prepravu, preto nie je známe, kde bol tovar vykladaný a spoločnosti TRANS-FER Sp. Z o.o., prepravu zabezpečovali poľské subjekty K. Pacholik (nekontaktný daňový subjekt), PHPU MATPOL B. Wylezyk (preprava potvrdená). Žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií sa preverovalo, kde bol tovar naložený, kde bol tovar vyložený, kto znášal náklady za prepravu, kto objednával prepravu (dodávateľ alebo odberateľ), či odberateľské spoločnosti MIRO

Z odpovede poľskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č.j. 9801403/5/925578/2014 zo dňa 05.06.2014) vyplynulo, že na základe údajov z obchodného registra, spoločnosť SPEED TANK Sp. z o.o. zmenila svoj názov a sídlo - od 26.06.2014 je sídlom spoločnosti „TRUST TANK" Sp. z o.o., Lomianki, 05 - 092 ul. Kolejowa 13.

predseda predstavenstva. Zástupca /splnomocnenec/ je Leszek Szlachcic (narodený v r. 1934), ktorý je nevidomý, nepreberá predvolania, Piotr Lukaszczyk predložil vysvetlenie, že od 31.07.2013, nemá k dispozícii účtovné doklady spoločnosti. O obchodných aktivitách Poľská finančná správa preverila doklady k preprave, ktorú mali vykonať poľské subjekty S. Jakalski a PHPU MATPOL Beata Wylezyk a zistila, že 1, S. Jakalski neposkytol prepravné služby pre spoločnosť FESTR TRADE s.r.o. (prvý dodávateľ), prepravu si objednala slovenská spoločnosť X point s.r.o. Tovar bol naložený v Ostrave a vyložený u poľskej spoločnosti SPEED TANK Sp. Z o.o. a tiež v skladových priestoroch spoločnosti Ecru (Poľsko). 2, Prepravca PHPU MATPOL B. Wylezyk potvrdil dodanie prepravných služieb pre spoločnosť X point s.r.o. a pre spoločnosť SPEED TANK Sp. Z o.o. na trase Ostrava - Jaworzno“ (v tomto prípade neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods.1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z.).

spoločnosť uviedla ako hlavnú podnikateľskú činnosť veľkoobchod s kovmi a kovovými rudami, ale nemala žiadne technické možnosti/kapacity na vykonávanie takejto činnosti. Preverovaná spoločnosť ARDOR SP. Z.o.o. deklarovala v daňovom priznaní k DPH tuzemský predaj (spoločnosti CENREX Sp. Z.o.o., ktorá fakturovala tovar slovenskej spoločnosti H7 s.r.o.) v nižšej hodnote, ako bola deklarovaná pri nadobudnutí/nákupe tovaru z iného členského štátu EÚ. Uviedol, že podstata trojstranného obchodu spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch u dodania toho istého tovaru. V danom prípade medzi

V daňovej kontrole správca dane pokračoval dňa 26.05.2015 a ukončil ju dňom 24.08.2015 (išlo o časové obdobie dvoch mesiacov a 17 dní). Sumárne doba trvania daňovej kontroly nepresiahla s vylúčením doby prerušenia jej výkonu zákonnú lehotu jedného roka.

6. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že výklad slovného spojenia „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku ako ho poskytol v žalobe akceptoval aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku č. k. 6S/106/2015-58 zo dňa 15.12.2016.

V daňovom konaní zisťované deklarované trojstranné obchody neboli preukázané ako naplnené ani v jednom prípade, čo bolo zistené práve medzinárodnou výmenou informácií, na základe ktorých správca dane obchody preklasifikoval: 1. v prípade dodávok do Poľska nedošlo k splneniu podmienky ustanovenej v § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH, t.j., aby tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, a teda prvá dodávka bola posúdená ako nadobudnutie tovaru na území Českej republiky bez prepravy s jeho následným dodaním do Poľska s prepravou (miestom zdanenia je Česká republika a zároveň povinnosť daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o. zaregistrovať sa pre účely DPH v Českej republike) 2. v prípade dodávok do Českej republiky bolo preukázané, že daňový subjekt STEEL MAXX, s.r.o. nadobudol tovar v Českej republike, pričom uviedol IČ DPH pridelené v SR. Poukazujúc na § 17 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého: „ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský

8. K námietke, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného nezákonné s poukazom na využitie protokolu z daňovej kontroly o daňovej kontrole spol. TWISTER, s.r.o. správny súd uviedol, že rozsah vykonaného dokazovania bol dostatočným pre závery správcu dane i žalovaného i .bez uvedeného protokolu, ktorý len dotvára fiktívnosť uplatnených daňových nárokov žalobcu.

168 SSP.

10. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) riadne a včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. 11.

12. Krajský súd sa podľa jeho názoru nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré v žalobe uviedol. Ohradil sa voči hodnoteniu dôkazov krajským súdom, ktoré bolo podľa neho účelové, keď krajský súd mal ignorovať skutočnosti a dôkazy v jeho prospech a naopak údajne vyzdvihoval skutočnosti, ktoré sú v neprospech sťažovateľa. Poukázal na to, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých daňový subjekt nevie alebo nemôže vedieť.

Poukázal na skutočnosť, že ku každej dodávke boli predložené CMR listy a akcentoval aj právnu povahu CMR listov, ktoré sú v zmysle Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) č. 11/1975 Zb. vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy.

15. Podľa názoru sťažovateľa sa krajský súd riadne nevysporiadal ani s jeho námietkami týkajúcimi sa prekročenia lehoty na ukončenie daňovej kontroly. S poukazom na zásadu zákonnosti vyjadrenú v § 3 ods. 1 Daňového poriadku nemožno akceptovať prerušenie daňovej kontroly z dôvodu potreby získania informácií podľa osobitného predpisu - Nariadenia Rady č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 na obdobie dlhšie ako 6 mesiacov. Sťažovateľ má za to, že správca dane postupoval v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku, kedy tam uvedená lehota je zákonnou lehotou a záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej

Podľa sťažovateľa malo vyššie uvedené procesné pochybenie za následok nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly ako nezákonného dôkazu, následkom čoho sú i meritórne rozhodnutia finančných orgánov nezákonné. V tejto súvislosti citoval Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, podľa ktorého nerešpektovaním maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly dochádza k porušeniu zásady primeranosti a zákonnosti pri správe daní.

17. Prejednávaná vec bola dňa 15.10.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom (technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Sžfk/61/2020.

Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vec vrátil krajskému súdu na odstránenie nedostatkov a po opätovnom predložení veci kasačnému súdu o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod novou spisovou značkou 4Sfk/46/2021.

19. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/82/ 2018-75 zo dňa 28. novembra 2019, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 486176/2018 zo dňa 24.08.2018 potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 20372976/2015 zo dňa 15.06.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 18816,95 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013.

Sp. Z.o.o. (v hodnote 37550,96 eura), SPEED TANK Sp. Z o.o. (v hodnote 35993,25 eur) a ARDOR SP. Z.o.o. (v hodnote 35530,98 eura). Z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, že v preverovaných prípadoch sa nejedná o trojstranné obchody, pretože neboli splnené podmienky podľa § 45 zákona o DPH.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

22. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

24. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 25.

27. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia.

29. Podľa § 17 ods. 4 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi, ak sú splnené nasledovné podmienky: a) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru a je osobou povinnou platiť daň, b) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80 zákona o dani z pridanej hodnoty, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, teda tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu.

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 32. Podľa § 45 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak: a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

35. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 36.

S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu. Kasačná sťažnosť bola odôvodnená podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Kasačný súd konštatuje, že v texte kasačnej sťažnosti sa jednotlivé dôvody sťažnosti značne prelínajú, pretože sťažovateľ formálne nezaradil dôvody pod konkrétne zákonné ustanovenie, resp. kasačný dôvod, preto tieto musel z obsahu kasačnej sťažnosti vyabstrahovať kasačný súd. Hlavnou podstatou kasačných bodov sťažovateľa je namietaná dĺžka daňovej kontroly pri prerušení daňového konania z dôvodu žiadosti o MVI, pričom subsidiárne sťažovateľ namietal aj rozsah svojho dôkazného bremena. V súvislosti s namietanou nezákonnosťou prerušenia daňovej kontroly krajský súd správne posúdil a aj sa dostatočne vysporiadal s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa, keď konštatoval, že v predmetnej veci sa jednalo o získanie informácie podľa Nariadenia ako osobitného predpisu, teda že boli splnené predpoklady podľa ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku (bod 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku)[pozn. kasačného súdu - v predmetnej

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom súdov nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti názorov a záverov súdu (II. ÚS 134/09,

Sťažovateľ subsumoval ním namietané okolnosti aj pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. h/ SSP (t.j. odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu). Samotná kasačná sťažnosť však konkrétne poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave a neobsahuje žiadne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, príp.

Slovenskej republiky (sp. zn. 3Sžf/46/2015 z 27.07.2016) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 7/2016 - pod č. 60, v zmysle ktorého: „prerušenie výkonu daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií nemožno chápať tak, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva, ani nepožaduje od neho plnenie povinnosti vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly.

ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Aplikujúc uvedený názor Súdneho dvora Európskej únie dospel kasačný súd k záveru, že lehoty ustanovené Nariadením pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (ktorá v ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku určuje časový limit na vykonanie daňovej kontroly) a v nadväznosti na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu, resp. že márne uplynutie lehôt na poskytnutie informácie v režime MVI (podľa príslušných prameňov práva EÚ) má za následok pominutie prekážok pokračovania v daňovej kontrole.

Tieto však bolo možné vyabstrahovať z vlastného textu kasačnej sťažnosti, a preto sa s nimi kasačný súd následne aj meritórne zaoberal. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva „.

. .“ Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „. . .Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je

Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad obsahuje všetky náležitosti účtovného, resp. daňového dokladu a že je riadne zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu (v zmysle príslušnej právnej úpravy), nie je automaticky a bez ďalšieho dôkazom toho, že daňový subjekt má právo na odpočítanie dane, resp. na oslobodenie dane v rozsahu ako to vyplýva z predmetného dokladu. Kasačný súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 zo dňa 18.09.2008, podľa ktorého zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác, resp. dodanie tovaru a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená.“ 37. Kasačný súd dodáva, že v správnej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti sťažovateľ v zásade namietal, že predložil listinné dôkazy - CMR, faktúry, dodacie listy, boli realizované bezhotovostné platby za deklarované dodávky, pričom tieto skutočnosti mali podľa jeho názoru preukázať riadny priebeh obchodov a najmä splnenie podmienok. Čo sa právneho posúdenia veci týka, kasačný súd môže len odkázať na dôvody napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena a sťažovateľom nevyvrátené objektívne pochybnosti o uskutočnení ním deklarovaného dodania tovaru - betonárskej ocele. Kasačný súd v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie krajského súdu v bodoch 69. a 72. 38. Z vyššie uvedených dôvodov, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť proti rozsudku krajského súdu v Košiciach je nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 39. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada dôvodne vynaložených trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.