4Sfk/46/2025

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 2S/36/2019-300 zo dňa 27. októbra 2021 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1024770260/2018 zo dňa 5. decembra 2018 a Daňového úradu Bratislava č. 101526816/2018 zo dňa 7. augusta 2018 ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane za obdobie september 2013 z faktúry č. 2013001 zo dňa 27.09.2013 od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. za dodanie tovaru - solárnych panelov v sume 5.059.942,80 €; z faktúr int. č. FPV1300001, FPV1300788 v celkovej výške 577.284,80 € od spoločnosti BESTCENA.SK LLC, USA za dodanie elektroniky (fotoaparáty s príslušenstvom a mobilné telefóny iPhone 5). Súd uviedol, že pre právne posúdenie veci je veľmi podstatné, či bola dodržaná maximálna zákonná dĺžka trvania daňovej kontroly, ktorá je ukončená spravidla dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly, alebo doručením oznámenia určovaní dane

Pod pojmom právom chránený záujem možno rozumieť len taký záujem daňového subjektu, ktorému hmotnoprávne daňové predpisy alebo Daňový poriadok poskytujú osobitnú ochranu. Z uvedeného vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. V danom prípade správny súd nezistil postup správcu dane vzhľadom na zásadu proporcionality, napr. že by správca dane požadoval od príslušných orgánov cudzieho štátu informácie po častiach, kedy v záujme efektívnosti bolo možné kumulovať poskytnutie informácií do napr. dvoch žiadostí (pre dva členské štáty). Je možné konštatovať, že uvedený postup správneho orgánu bol efektívny a nevykázal prvok nadbytočnosti s tým, že jeho nebol zo strany správneho súdu zistený poznatok o neúmernom predlžovaní daňovej kontroly, ktorá by neodôvodnene zaťažovala daňový subjekt.

kontroly. Uviedol, že je síce možné konštatovať, že od roku 2013 do roku 2016 sa celková dĺžka daňovej kontroly natiahla na cca 880 dní, ale bola 2x dôvodne prerušená za účelom získania medzinárodnej výmeny informácií a to v roku 2014 od 20. augusta 2014 do 6. októbra 2014 a v rokoch 2015 - 2016 od 23. februára 2015 do 26. apríla 2016; celkom 475 dní. Počas tejto doby bola kontrola dôvodne prerušená a je nevyhnutné ju od celkovej doby daňovej kontroly odpočítať. Výsledná doba trvania kontroly potom nepresiahla zákonom stanovenú dĺžku jeden rok. Správca dane pritom zaslal žiadosť na MVI do USA ohľadne preverovania spoločnosti BESTCENA.SK LLC, na ktorú dostal odpoveď dňa 20. apríla 2015. Ďalej boli zaslané žiadosti o MVI do Španielska (preverovanie spoločnosti FRIGORIFICOS COSTA BRAVA, S.A_) Poľska (preverovanie spoločnosti BARGENA Sp. Z. o. o.) a Rumunska (prešetrenie osoby Silviu - Liviu Szabó).

III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/ 2004 Z. z.).

podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od

6. Správny súd ďalej uviedol, že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33).

s. I- 7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C- 499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod

Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013).

Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí podľa názoru krajského súdu nevyplynulo, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že služby boli aj skutočne dodané tak, ako to deklaroval.

Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu.

Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností, ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti o pravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených.

elektroniky - fotoaparáty a mobilné telefóny iPhone 5 v sume 577.284,80 €). Spoločnosť FROLIX SK, s.r.o. mala pritom nadobudnúť solárne panely od americkej spoločnosti BESTCENA.SK LLC. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia uvedených dodávateľov žalobcu so zistením, že napr. americká spoločnosť BESTCENA.SK LLC nemá žiadne americké daňové identifikačné číslo a nepodáva americké priznania k dani z príjmov a ide o tzv. schránkovú spoločnosť. V prípade spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. rovnako absentujú dôkazy o nadobudnutí tovaru okrem faktúr a certifikátu bežne prístupného na internetovej stránke. Absentujú aj doklady o preprave solárnych panelov od dodávateľa BESTCENA SK. LLC, záručné listy alebo iné doklady. Aj v prípade nákupu elektroniky od dodávateľa BESTCENA.SK LLC neboli správcovi dane okrem faktúr predložené žiadne iné podstatné dôkazy, ktorými by žalobca vedel preukázať jej prepravu do skladových priestorov v Diakovciach.

DPH. Správca dane správne konštatoval, že dôkazná núdza bola na strane žalobcu, kedy bol súčasťou fakturačného reťazca, v ktorom dochádzalo k zneužitiu systému DPH. Nebol v daňovom konaní preukázaný ani pôvod, ani osud deklarovaného tovaru a teda išlo o formálnu transakciu bez materiálneho obsahu. Zistenia správcu dane boli potvrdené aj výsledkami šetrení v rámci MVI do Poľska a Rumunska. 10. Žalovaný riadne vyhodnotil dôkazný materiál, kedy zásada voľného hodnotenia dôkazov je tvorená na vnútornom presvedčení príslušného správneho orgánu, ktoré však nie je prejavom jeho ľubovôle alebo slobody, ale utvára sa prísne logicky na základe zákonov a iných právnych predpisov, pričom sa opiera o právne vedomosti, o všestranné, hlboké a logické zhodnotenie dôkazov a ich vzájomných súvislostí s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu.

11. Správny súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci. Uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a zároveň priznal sťažovateľovi náhradu trov v rozsahu 100%. 13. Nesprávne právne posúdenie videl sťažovateľ v tom, že podľa jeho názoru žalovaný zaviedol správny súd s výpočtom dní, ktorý prezentoval žalovaný na str. 4 svojho vyjadrenia, a to, že daňová kontrola trvala 880 - 475 = 305 dní, teda neprekročila zákonnú jednoročnú lehotu 365 dní. Avšak uvedený výpočet je nesprávny, keďže správny výsledok je 405 dní, čo je viac ako 365 dní. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že žalovaný sám uviedol, vo vyjadrení z 18. septembra 2019, že lehota dodržaná nebola, napriek tomu správny súd v bode 58 rozsudku uviedol, že výsledná doba trvania nepresiahla zákonom stanovenú dĺžku jeden rok. 14. Sťažovateľ poukázaním na staršie rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu, ktoré citoval v žalobe, namietal odklon správneho súdu od ustálenej judikatúry kasačného súdu. Zároveň poukázal aj na novšie rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 10Sžfk/56/2019, podľa ktorého, trvanie daňovej kontroly je potrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru a preto je aj správca dane povinný postupovať účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote. 15. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol žalovaný, že rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny a to aj pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný bod 58, na ktorý žalovaný odkázal a uviedol, že správny súd pri posúdení lehoty na vykonanie daňovej kontroly vzal do úvahy všetky skutočnosti a dospel k záveru, že lehota bola dodržaná. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

16. O kasačnej sťažnosti bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/35/2022 zo dňa 14.06.2023 tak, že kasačná sťažnosť bola zamietnutá a účastníkom konania nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.

Kasačný súd k sťažnostnému bodu uvádza, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. Kasačný súd má v predmetnej veci za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zásady proporcionality, napr. že by správca dane požadoval od príslušných orgánov cudzieho štátu informácie po častiach, kedy by najmä v záujme efektívnosti bolo možné kumulovať poskytnutie informácií, do napr. dvoch žiadostí (pre dva členské štáty).

44. V súvislosti s vyššie namietaným tiež dáva kasačný súd do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-186/20 HYDINA SK s.r.o. z 30. septembra 2021, ECLI:EU:C:2021:786. Súdny dvor Európskej únie dal na otázky položené Najvyšším súdom Slovenskej republiky odpoveď: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“

46. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako správny súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, ktorý aj samotný správny súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami sťažovateľa.

48. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne.

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť dňa 30.11.2023. Túto Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 1/2025 - 18 zo dňa 14.01.2025 prijal na ďalšie konanie. 19. O ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom II. ÚS 1/2025 - 38 zo dňa 16.04.2025 tak, že vyslovil, že rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/35/2022 zo dňa 14.06.2023 bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/35/2022 zo dňa 14.06.2023 bol zrušený a vec vrátená Najvyššiemu správnemu súdu na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol Ústavný súd tak, že Najvyšší správny súd SR je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 530,86 Eur.

Dane v súdnej praxi č. 2/201 8, s. 75). 23. Zo spisov vyplýva, že nie je sporná skutočnosť, že daňová kontrola bez prerušenia konania trvala 405 dní, čo je doba dlhšia než jeden rok. 24. Najvyšší správny súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku na námietku dĺžky daňovej kontroly uviedol, že samotné prerušenie konania bolo zákonné, efektívne, proporcionálne a vyhovujúce štandardom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-186/20 Hydina SK („Článok 10 nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v lom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.”).

27. Možno sa domnievať, že NSS vztiahol výklad z veci C-186/20 Hydina SK o tom, že prekročenie lehôt stanovených nariadením Rady (EU) č. 904/2010 neznamená nezákonnosť vnútroštátneho prerušenia kontroly, aj na „čistú” dĺžku daňovej kontroly.

29. NSS argumentmi o efektivite a proporcionalite celej daňovej kontroly naznačuje, že právna norma v 46 ods. 10 daňového poriadku môže byť vyvážená inou právom chránenou hodnotou, napr. efektívnou, nešikanóznou kontrolou, ktorá má smerovať k riadnemu výberu daní. Citované ustanovenie však obsahuje právnu normu, ktorá má presne stanovené predpoklady a následky: Ak sa začne daňová kontrola, tak jej doba po odčítaní prerušenia nesmie prekročiť jeden rok. Daná norma je jasným zákonným vyvážením medzi mocou štátu na jednej strane a sférou slobody daňového subjektu na strane druhej, a tak už nemôže byť výkladom ďalej „prevyvažovaná” (porov. bod 33 nálezu III. ÚS 528/2023). Možno dodať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v judikáte R 43/21 potvrdil daný výklad nasledujúcou právnou vetou: «Lehota na vykonanie daňovej kontroly má objektívny charakter.

Bod 22 rozsudku Hydina SK). 30. Možno dodať, že tu z teoretického hľadiska ide v § 46 ods. 10 daňového poriadku o uzavreté pravidlo, a nie o princíp, ktorý možno vyvažovať (porov. Procházka, R., Káčer, M. Teória práva. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2019, s. 177; Melzer, F. Metodologie nalézání práva: úvod do právní argumentace. l . vyd., Praha : C.H_ Beck, 2010, ISBN 978-80-7400-149-9, s. 51).

Z uvedenej argumentácie ústavného súdu vyplýva, že daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok, a bola tak v rozpore s § 46 ods. 10 daňového poriadku. Medzi skutkovým zistením a jeho právnym hodnotením je tak zjavný rozpor, svojvôľa, a to vo veci, ktorá má širší ústavný rozmer v ochrane vlastníctva a ochrane súkromných entít pred štátnou mocou.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

23. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 24.

25. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť

26. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly.

28. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

30. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

32. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. 33. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). 35. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

38. Kasačný súd po zrušení veci v dôsledku nálezu II. ÚS 1/2025-38 vec opätovne prejednal. 39. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ako aj v ústavnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, ktorý prezentoval aj v žalobe a síce, že správca dane nedodržal zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly a mal za to, že vo vyjadrení k žalobe zjavne žalovaný zaviedol správny súd, keď uviedol, že kontrola trvala 880 dní po odrátaní prerušenia v trvaní 475 dní, ide vo výsledku o 305 dní, čím zákonná lehota 365 dní prekročená nebola. Avšak ako poukázal sťažovateľ tento výpočet nie je správny, pretože po odrátaní 475 dní je výsledný počet dní 405 a nie 305.

06.08.2024. Súčasne žalovaný priložil rozsudok Špecializovaného trestného súdu pracovisko Banská Bystrica sp. zn. 10T/7/2022 zo dňa 08.10.2024 vydaný v trestnom konaní, v zmysle ktorého obžalovaného (štatutárneho zástupcu CALIUMI, a. s.) uznal Špecializovaný trestný súd za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Ďalej uviedol, že po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2024 sa odsúdený (štatutárny zástupca CALIUMI, a. s.) vzdal odvolania. 41. Ďalej v tomto oznámení žalovaný uviedol, že bolo nesporne preukázané, že toho času právoplatne odsúdený štatutárny zástupca spoločnosti žalobcu v období od 26.07.2013 do 14.11.2013 v Bratislave, Košiciach a Nitre v úmysle získať finančné prostriedky uplatnením nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty vytvoril účelový reťazec spoločností, v ktorých mene konal a klamlivo predstieral splnenie podmienok na vznik takéhoto nároku tak, že v postavení štatutárneho zástupcu uvedených spoločností a splnomocneného zástupcu

42. V danej veci Finančné riaditeľstvo SR považovalo za potrebné v kontexte s prejednávaným prípadom poukázať na podstatnú skutočnosť, že toho času právoplatne odsúdený štatutárny zástupca CALIUMI, a. s. v období od 26.07.2013 do 14.11.2013 v Bratislave, Košiciach a v Nitre, v úmysle získať finančné prostriedky uplatnením nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), vytvoril účelový reťazec spoločností, v ktorých mene konal a klamlivo predstieral splnenie podmienok na vznik takéhoto nároku tak, že v postavení štatutárneho zástupcu uvedených spoločností a splnomocneného zástupcu konajúceho v mene uvedenej obchodnej spoločnosti, fiktívnymi kúpnymi zmluvami, faktúrami, prepravnými dokladmi, fingoval uskutočnenie zdaniteľných plnení medzi týmito spoločnosťami, ktorých predmetom bolo dodanie celkovo 42109 ks solárnych panelov typu Riesen Energy SYP245S, ktorých nadobudnutie deklaroval dňa 26.07.2013 uzavretím fiktívnej kúpnej zmluvy v mene spoločnosti FROLIX SK ako kupujúcim a spoločnosťou BESTCENA.SK LLC, Barksdale Professional Center 113, 197 11 Newark, County of New castel, U.S_A_ ako predávajúcim, na základe ktorej spoločnosť BESTCENA.SK LLC

43. Odsúdený v postavení štatutárneho zástupcu obchodných spoločností FROLIX SK a CALIUMI , konkrétne dňa 25.08.2013 v Bratislave predstieral uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi týmito obchodnými spoločnosťami, ktorej predmetom bolo dodanie 14200 ks solárnych panelov spoločnosťou FROLIX SK ako dodávateľom spoločnosti CALIUMI ako odberateľom, fakturovaných faktúrou zo dňa 27.09.2013 v celkovej sume 30359656,80 eura z toho DPH 5059942,80 eura, z ktorej si CALIUMI dňa 25.10.2013 podaním daňového priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013 uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške 5059942,80 eura , pričom v mesiaci október 2013 predstieral dodanie tohto tovaru spoločnosťou CALIUMI z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie - Poľskej republiky na základe fiktívnej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.08.2013 v Bratislave medzi spoločnosťou CALIUMI ako predávajúcim a spoločnosťou BARGENA ako kupujúcim, celkovo za sumu 25411610 eura, ale reálne nedošlo k uskutočneniu žiadneho zdaniteľného

44. Odsúdený v postavení štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti FROLIX SK a v postavení splnomocneného zástupcu konajúceho v mene spoločnosti UNEX Prakovce , konkrétne dňa 31.08.2013 v Nitre predstieral uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi týmito spoločnosťami, ktorej predmetom bolo dodanie 13809 ks solárnych panelov spoločnosťou FROLIX SK ako dodávateľom spoločnosti UNEX Prakovce ako odberateľom, fakturovaných faktúrou zo dňa 29.9.2013 v celkovej sume 29523034,40 eura, z toho DPH 4920505,73 eura, z ktorej si spoločnosť UNEX Prakovce dňa 25.10.2013 podaním daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 na Daňovom úrade Nitra uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške 4920505,73 eura , pričom v mesiaci október 2013 predstieral dodanie tohto tovaru spoločnosťou UNEX Prakovce z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie - Poľskej republiky na základe fiktívnej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15%.08.2013 v Bratislave medzi spoločnosťou UNEX Prakovce ako predávajúcim a spoločnosťou BARGENA ako kupujúcim, celkovo za sumu 24711895,95 eura, ale reálne nedošlo k

45. Odsúdený v postavení štatutárneho zástupcu spoločnosti FROLIX SK a splnomocneného zástupcu konajúceho v mene subjektu TyBobo tech LLC , konkrétne dňa 31.08.2013 v Nitre predstieral uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi týmito spoločnosťami, ktorej predmetom bolo dodanie 14100 ks solárnych panelov spoločnosťou FROLIX SK, ako dodávateľom, subjektu TyBobo tech LLC, ako odberateľom, fakturovaných faktúrou zo dňa 28.9.2013 v celkovej sume 30145856,40 eura z toho DPH 5024309,40 eura, z ktorej si spoločnosť TyB0b0 tech LLC dňa 25.10.2013 podaním daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 na Daňovom úrade Košice uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške 5024437,00 eura , pričom v mesiaci november 2013 predstieral dodanie tohto tovaru subjektom TyBobo tech LLC z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie - Poľskej republiky 221 faktúrami vystavenými subjektom TyBobo tech LLC, ako dodávateľom, spoločnosti BARGENA ako odberateľovi, v celkovej výške 25230865,45 eura bez DPH, ale reálne nedošlo k uskutočneniu žiadneho zdaniteľného plnenia podľa S 8 a 43 zákona o DPH a tým ani k vzniku

47. Finančné riaditeľstvo SR v závere poukázalo na skutočnosť, že správny súd (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/36/2019-300 zo dňa 27.10.2021) nekonštatoval žiadne namietané porušenia zásad daňového konania , teda orgány finančnej správy vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili a preukázali skutkový stav veci a súčasne aj druhostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. 48. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru, Najvyšší správny súd SR (rozsudok sp. zn. 4Sfk35/2022 zo dňa 14.06.2023) následne v kasačnom konaní poukázal na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania orgány finančnej správy zistili skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Po vyhodnotení všetkých skutkových okolností zistených orgánmi finančnej správy a preukázanými v daňovom konaní Najvyšší správny súd SR dospel k rovnakému záveru ako správny súd, a to, že orgány finančnej správy vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo zistili a preukázali skutkový stav, ktorý svedčí o tom, že v

50. Na základe toho, že v merite veci daného prípadu CALIUMI, a. s. išlo o umelo vykonštruované obchodné transakcie, ktorých cieľom bolo získať neoprávnene finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a spôsobiť tak ujmu Slovenskej republike vo vysokom rozsahu, Finančné riaditeľstvo SR navrhuje, aby Najvyšší správny súd SR podľa 461 Správneho súdneho poriadku predmetnú kasačnú sťažnosť zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

predstavuje činnosť, pri ktorej sa zisťuje skutkový stav veci a neuskutočňuje sa právne posúdenie veci. Žalovaný mal za to, že nie je prípustné poskytnúť akúkoľvek ochranu, ktorej následok by sa mohol prejaviť v tom, že spáchanie trestného činu by mohlo založiť páchateľovi akékoľvek právo voči jeho obeti, najmä právo, aby obeť trestného činu musela zaplatiť páchateľovi sumu, o ktorú ju chcel páchateľ trestného činu pripraviť, hoci sa jej tomu podarilo v prvotnom konaní svojpomocne zabrániť. Má za to, že sťažovateľ neuplatnil prípustné dôvody kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/36/2019 - 300 zo dňa 27.10.2021 a z tohto dôvodu predmetnú kasačnú sťažnosť navrhol, aby Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa ust. § 459 písm. c) SSP odmietol.

Rozhodnutia Ústavného súdu sú všeobecne záväzné, čo je výslovne upravené v ust. § 60 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR. Tento princíp potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu, napr. nález I. ÚS 301/03, z ktorého vyplýva, .

. .“daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok a bola tak v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Medzi skutkovým zistením a jeho právnym hodnotením je tak zjavný rozpor, svojvôľa a to vo veci, ktorá má širší ústavný rozmer o ochrane vlastníctva a ochrane súkromných entít pred štátnou mocou.

vyjadreniach ku kasačnej sťažnosti smeruje k opätovnému preskúmaniu argumentácie sťažovateľa v uvedenej kasačnej sťažnosti a týka sa opätovného preskúmania otázky trvania dĺžky daňovej kontroly, ktorá však bola posúdená autoritatívne Ústavným súdom.

V novom konaní a prejednaní veci bude vhodné, aby zo strany žalovaného správneho orgánu bola posúdená aj táto otázka. 59. O trovách konania bolo rozhodnuté tak ,že úspešnému účastníkovi konania (sťažovateľovi) bola priznaná náhrada trov konania v súlade s ust. § 467 ods. 2 SSP.

V Bratislave dňa 24. júna 2025