4Sfk/48/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200286.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30S/119/2022
- IČS
- 5022200286
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Di Mihálik, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36393011, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50626329, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102332553/2021 zo dňa 22. novembra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/119/2022-75 zo dňa 25. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj ako „správca dane“) rozhodnutím číslo: 101319326/ 2021 zo dňa 26. júla 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) v sume 15.033,39 eura za zdaňovacie obdobie marec 2015.
Poukázal na to, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane od spoločnosti NNN Trstená s. r. o. na základe faktúr, ktoré sú identifikované na strane 3 prvostupňového rozhodnutia (dodávka guľatiny). Dospel k záveru, že preverované dodanie tovaru nebolo reálne uskutočnené, žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne dodané deklarovaným dodávateľom. 2. Žalovaný rozhodnutím číslo: 102332553/2021 zo dňa 22. novembra 2021 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Poukázal na to, že: - deklarovaný dodávateľ - spoločnosť NNN Trstená s. r. o. bola zrušená od 26.08.2015 a zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa od 08.09.2015 stala spoločnosť ALEXANDRA & BV, s. r. o., táto nástupnícka spoločnosť bola od 31.10.2017 zrušená, zanikla v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom, ktorým sa od 11.04.2018 stala spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o.; - nástupnícka spoločnosť ALEXANDRA & BV, s. r. o. daňové priznanie k danie z príjmov
2015 nepodala; - nástupnícka spoločnosť deklarovaného dodávateľa Eurotransfer, spol. s r.o. má len virtuálne sídlo, je nekontaktná, doklady nepredložila; - konateľ spoločnosti NNN Trstená s. r. o. - Ing. Viliam Šindler: - ústne všeobecne potvrdil realizáciu obchodov, žiadne doklady preukazujúce obchody nepredložil,
- tvrdil, že drevná hmota-guľatina bola vyťažená rôzne, nakupovali od viacerých subjektov, ktoré túto hmotu ťažili, konkrétnych dodávateľov nešpecifikoval, - uviedol, že označovanie a ciachovanie jednotlivých dodávok bolo rôzne - buď to bola ciacha dodávateľa alebo tam bola ciacha aj žalobcu, - do spoločnosti NNN Trstená s. r. o. sa podľa jeho vyjadrenia drevná hmota nedovážala, kupoval drevo na skládkach a priamo z dovozného miesta, kde bolo vyťažené drevo naskladnené, bolo odtiaľ predávané žalobcovi, - označil (vo všeobecnosti) viaceré miesta nakládky tovaru, ale nepredložil doklady o preprave, - uviedol, že zo strany žalobcu mal byť pred uzavretím obchodov vyslaný zástupca k subdodávateľom, ktorý mal tovar ohodnotiť, - tvrdil, že prepravu zabezpečoval žalobca, - doklady o pôvode dreva nepredložil. - žalobca nepredložil preukazy pôvodu dreva na prepravu a spracovanie. 3. Žalovaný uviedol, že podľa správcu dane vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované plnenie sa ukázalo ako formálne, pričom k
vecnému plneniu nedošlo. Všetky získané informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia popierajú reálnosť zdaniteľného plnenia spoločnosťou NNN Trstená s. r. o. pre žalobcu. 4. Žalovaný poukázal na to, že konateľ spoločnosti NNN Trstená s. r. o. nevedel identifikovať svojich dodávateľov ani pri výpovedi dňa 07.12.2018 ani pri výpovedi dňa 12.03.2021.
Tiež zdôraznil, že žalobca sa dňa 31.05.2021 vyjadril, že predloží preukazy o pôvode dreva, tie však k faktúram od spoločnosti NNN Trstená s. r. o. nepredložil.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom 30S/119/ 2022-75 zo dňa 25. januára 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia. 6. Správny súd zvýraznil, že správca dane ani žalovaný svoje závery o neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom, konkrétne vo vzťahu k podmienke realizácie dodávky tovaru - drevnej guľatiny žalobcovi deklarovaným dodávateľom NNN Trstená s. r. o., nezaložili na skonštatovaní nepreukázania skutočností, na ktoré by žalobca nemal dosah, a ktoré by sa netýkali vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa - subjektu NNN Trstená s. r. o. Žalobca mal teda uniesť bremeno ohľadom obchodnoprávneho vzťahu, ktorý bol pod jeho plnou kontrolou a na ktorý mal dosah. Z jednotlivých zistení správcu dane správny súd o. i. poukázal na: - zlúčenie deklarovaného dodávateľa a nekontaktnosť nástupníckej spoločnosti, - konateľ dodávateľa Ing. Viliam Šindler nevedel konkrétne označiť ani jeden subjekt, od ktorého spoločnosť NNN Trstená s. r. o. kúpila tovar (rôzne druhy guľatiny) a napriek avizovaniu nepredložil správcovi dane zoznam týchto dodávateľov, okrem kópií faktúr a výpisov z účtu neboli predložené žiadne ďalšie doklady o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia subjektom dodávateľa NNN Trstená s. r. o. pre žalobcu, - konkrétnych subdodávateľov subjektu NNN Trstená s. r. o. neoznačil ani samotný žalobca, a to napriek tomu, že ako vyplýva z výpovede konateľa dodávateľa Ing. Viliama Šindlera, mal žalobca odoberať a následne prepravovať guľatinu sám priamo zo skladov jednotlivých ťažobných spoločností, resp. priamo z odvozných miest v lese, - žalobca, ako ani konateľ jeho dodávateľa nepredložili preukazy o pôvode dreva na prepravu a spracovanie (§ 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 232/ 2006 Z. z., podľa ktorej: Pôvod prepravovaného dreva alebo uskladneného dreva sa preukazuje dokladom; vzor tlačiva je uvedený v prílohe č. 5). 7. Správca dane podľa krajského súdu v súlade so zákonom spochybnil realizáciu dodávky guľatiny žalobcovi dodávateľom NNN Trstená s. r. o. a dôkaznou povinnosťou žalobcu za takejto situácie bolo pochybnosti správcu dane spoľahlivo vyvrátiť, čo sa mu však nepodarilo. Správny súd poukázal na dôkaznú povinnosť žalobcu - daňového subjektu, ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a ďalšie skutočnosti akou je i reálnosť dodania tovaru platiteľom, ktorý faktúru vystavil ako dodávateľ. 8. Pokiaľ žalobca namietal, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno, správny súd dodal, že ani preukázanie konkrétnych množstiev - metrov kubických daňovým subjektom nakúpenej drevnej hmoty, vrátane úhrad týchto dodávok a následne predaj drevnej hmoty v čase od januára do júna 2015 nepreukazuje splnenie materiálnej podmienky dodania tovaru (pre účely vzniku práva na odpočítanie DPH).
III. Kasačná sťažnosť
9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok
zmenil tak, že správnej žalobe vyhovie, alternatívne aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok. 10. Uviedol, že namieta závery správneho súdu a v plnom rozsahu sa odvoláva na argumenty uvedené v správnej žalobe. Sťažovateľ sa nestotožnil s tvrdením správneho súdu, že neuniesol dôkazné bremeno. 11. Namietal, že konanie obchodného partnera (výmaz z obchodného registra) v období po uskutočnení obchodov nemôže mať vplyv na posudzovanie uskutočniteľnosti zdaniteľného plnenia. Mal za to, že od neho správca dane vyžadoval preukázanie skutočností, ktoré reálne nemal možnosť preukázať. Argumentoval tým, že nemal možnosť lustrovať subdodávateľov spoločnosti NNN Trstená s. r. o. Sťažovateľ bol toho názoru, že ak v danom prípade došlo k pochybeniu, nebolo to na jeho strane. 12. Tvrdil, že správcovi dane predložil všetky relevantné doklady, ktorými disponoval (faktúra s podrobným položkovitým popisom druhu, množstva a ceny tovaru). Sťažovateľ uviedol, že správca dane disponoval dokladmi z daňovej kontroly dane z príjmu právnickej osoby u neho za rok 2015, u ktorých mohol zistiť že v roku 2015 nakúpil 231.747,03 m3 drevenej hmoty a následne predal 229.066,39 m3, pričom od NNN Trstená s. r. o. nakúpil 18.030,61 m3. 13. Odkaz správneho súdu na povinnosť konať s odbornou starostlivosťou považoval za nekonkrétny a irelevantný. Poukázal na to, že v predmetnej veci mu nebola preukázaná účasť na daňovom podvode. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Konanie na kasačnom súde
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 16. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 17. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
19. Podstatnou otázkou v predmetnej veci bolo to, či v súdenom prípade ide o prípad nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane (ako vec posúdil žalovaný) a či zistenia správcu dane preniesli dôkazné bremeno na žalobcu.
20. Kasačný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť (napr. rozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022), kde kasačný súd uviedol, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.
v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.
21. V rozhodnutí vo veci sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022 kasačný súd zároveň uviedol, že vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o DPH),
3. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), 4. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
22. V súdenom prípade bola podľa kasačného súdu sporná druhá podmienka na odpočítanie dane, t. j. že predmetné plnenia (drevná hmota) fakticky existujú a nejde o fiktívne plnenia (materiálna existencia plnenia). Správcom dane bolo spochybnené, že predmet plnenia (drevná hmota) ako tovar deklarovaný faktúrami od deklarovaného dodávateľa NNN Trstená s. r. o., bol sťažovateľovi deklarovaným dodávateľom dodaný.
23. Konateľ spoločnosti NNN Trstená s. r. o. totiž potvrdil, že fakturovanú drevnú hmotu sťažovateľovi priamo nedodal, avšak zároveň tento deklarovaný priamy dodávateľ sťažovateľa neoznačil subjekty, ktoré drevnú hmotu dodali, t. j. pôvodcov dreva.
V tomto zmysle potom požiadavka orgánov verejnej správy, aby daňový subjekt preukázal existenciu materiálneho plnenia, a to jednak uvedením subdodávateľov - pôvodcov dreva (s ktorými mal byť podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti NNN Trstená s. r. o. v kontakte aj zástupca sťažovateľa, pričom sťažovateľ mal od týchto subjektov vykonávať aj dopravu tovaru) a tiež predložením dokladov o pôvode dreva - nie je neprimeraným prenášaním dôkazného bremena na sťažovateľa, ale realizáciou základných požiadaviek kladených na daňový subjekt, ktorý si nárokuje právo na odpočet DPH.
24. Vzhľadom na spochybnenie existencie plnenia (drevnej hmoty) vo vzťahu medzi sťažovateľom a deklarovaným dodávateľom NNN Trstená s. r. o. zo strany správcu dane, t. j. v prípade relevantných pochybností správcu dane, bolo následne povinnosťou sťažovateľa pochybnosti správcu dane vyvrátiť a splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukázať, k čomu však už následne zo strany sťažovateľa nedošlo. Vyjadrenia a návrhy sťažovateľa sa obmedzili len na návrh na opätovné vypočutie konateľa deklarovaného dodávateľa, ktoré správca dane aj vo vyrubovacom konaní vykonal a ktoré tiež nepotvrdilo materiálnu existenciu deklarovaného plnenia. Kasačný súd v tomto kontexte poukazuje na to, že sťažovateľ nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (výpovede svedkov, preukázanie prepravy tovaru, doklady o pôvode tovaru a pod.), ktorými by preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a hoci sa sťažovateľ dňa 31.05.2021 vyjadril, že predloží preukazy o pôvode dreva, tie k faktúram od spoločnosti NNN Trstená s. r. o. nepredložil.
25. K rozloženiu dôkazného bremena a teda, či a v akom rozsahu dôkazné bremeno zaťažuje sťažovateľa alebo správcu dane sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžf/31/ 2016 zo dňa 17.10.2017: „Preto v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov na vstupe sa ako jeden z kľúčových problémov od počiatku javí otázka rozloženia dôkazného bremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti významné pre správne posúdenie práva uplatneného žalobcom ako daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt a kedy naopak dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane.
Túto otázku si musí správca dane vyriešiť už pri prvých skutkových zisteniach, ktoré naznačujú, akú právnu daňovú normu pre posúdenie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH z preverovaných zdaniteľných obchodov správca dane chce ďalej uplatniť.“
26. K problematike presúvania dôkazného bremena sa vyjadril aj Ústavný súd SR napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“
27. Sťažovateľ tak má, pokiaľ ide o jeho dôkazné bremeno, dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť sťažovateľa spočívala v samotnom uplatnení práva na odpočítanie dane (prostredníctvom daňového priznania) a následne povinnosť sťažovateľa dokázať svoje tvrdenie vyjadruje jeho dôkazné bremeno. Úlohou správcu dane je tvrdené skutočnosti verifikovať a prípadne relevantne spochybniť.
V prípade ich spochybnenia (k čomu v posudzovanom prípade došlo) bolo následne na sťažovateľovi, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil (k čomu nedošlo). Je práve na sťažovateľovi, aby si zaobstaral vhodné dôkazy preukazujúce, že predmetné plnenie bolo reálne a nešlo o fiktívne
plnenie. Pokiaľ sťažovateľ po spochybnení údajov na faktúre neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia, neuniesol svoje dôkazné bremeno. 28. Vzhľadom na uvedené má kasačný súd, totožne s krajským súdom, za to, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia
práva. V prípade, ak hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú zo strany sťažovateľa preukázané (k čomu v súdenom prípade nedošlo), nie je dôvodom na zamietnutie odpočítanie dane daňový podvod (ktorý by prichádzal do úvahy v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane) a súvisiaci kasačný bod sťažovateľa teda nie je dôvodný a nebolo ani potrebné skúmať predpoklady na posúdenie veci ako daňového podvodu.
29. Kasačný súd tiež poukazuje na závery senátu najvyššieho správneho súdu č. 8, ktorý vychádzal z obdobných skutkových zistení pri dani z príjmov u sťažovateľa za rok 2015, a ktorý v rozsudku sp. zn. 3Sfk/41/2021 zo dňa 25. júla 2023 preveroval aj dodávky tovaru od spoločnosti NNN Trstená s. r. o.: „63. Aplikujúc vyššie uvedené na prípad sťažovateľky sa kasačný súd stotožňuje s názorom správneho súdu, že skutočnosti zistené správcom dane a žalovaným tak, ako boli pomenované v prvostupňovom rozhodnutí a v rozhodnutí žalovaného, a ktoré boli aj náležite komunikované sťažovateľke s možnosťou ich vyvrátenia, spochybňujú samotné vynaloženie daňového výdavku a deklarované dodanie tovarov a služieb za protihodnotu pre sťažovateľku - teda ich preukázateľnosť. 64. [. .
.] Rovnako v prípade dodávky tovaru od spoločnosti NNN Trstená s .r. o. išlo o nekontaktnú spoločnosť, ktorá nepredložila svoje účtovníctvo. Vyjadrenia jej zástupcu boli príliš všeobecné, bez objasnenia a označenia subdodávateľov tovaru, bez označenia miesta nakládky a vykládky tovaru, osôb a vozidiel realizujúcich prepravu (len s označením, že túto zabezpečovala sťažovateľka) a pod. Išlo pritom o spoločnosť, ktorá za rok 2015 nepodala daňové priznanie na dani z príjmu a nepriznala akékoľvek príjmy od sťažovateľky.
Aj v tomto smere preto skutočnosti zistené správcom dane podľa názoru kasačného súdu predstavujú pochybnosť o preukázateľnosti vynaloženia/vzniku daňového výdavku. [. . .]“ Pokiaľ teda sťažovateľ tvrdil, že správca dane disponoval dokladmi z daňovej kontroly dane z príjmu právnickej osoby u neho za rok 2015, ani na základe týchto dokladov správca dane a ani následne správny a kasačný súd nedospeli k záveru o preukázateľnosti daňových výdavkov v prípade dodávky tovaru sťažovateľovi od spoločnosti NNN Trstená s. r. o.
30. V rámci súhrnu skutkových a právnych okolností veci je možné uviesť, že vo veci tvoriacej predmet tohto konania deklarovaný dodávateľ potvrdil, že fakturovanú drevnú hmotu sťažovateľovi priamo nedodal. Zároveň však v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania nebolo preukázané, kto príslušnú drevnú hmotu sťažovateľovi dodal, a teda napr. ani to, či táto osoba dodávateľa, ak ním nebol deklarovaný dodávateľ, je platiteľom dane.
Táto situácia, v kumulácii s tým, že skutočný dodávateľ drevnej hmoty nebol vo veci identifikovaný, vytvára situáciu kvalifikovaných pochybností o tom, či vôbec k obchodnej transakcii a dodávke dreva podľa spornej faktúry/sporných faktúr naozaj došlo. Samotné obchodovanie sťažovateľa s drevom (kúpa - predaj) - k tomu pozri aj bod 12 tohto rozsudku - samo o sebe totiž nepreukazuje splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH z konkrétnej obchodnej transakcie. Pre účely priznania práva na odpočítanie DPH je potrebné zo strany sťažovateľa - okrem iných - preukázať, že reálne došlo k dodávke, resp. obchodnej transakcii s konkrétnym tovarom, a to s iným platiteľom dane. Skutočnosť, že napr. v priebehu roka sťažovateľ kupoval drevo a toto ďalej predával ešte nie je dôkazom toho, že riadne nadobudol drevo, ktoré je predmetom spornej faktúry, resp. že toto nadobudol od iného platiteľa dane.
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd vo veci rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. 32. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. mája 2024