4Sfk/49/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Spišská katolícka charita, IČO: 35514221, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Slovenská 30, zastúpeného spoločnosťou Steiner & Associates s.r.o., IČO: 36864081, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, za ktorú koná advokát JUDr. Pavel Šteiner, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31797903, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9900-9000/2019 zo dňa 30.7.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/172/2019-76 zo dňa 26. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol jeho zrušenie spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 6748-6000/2019-OD/3 zo dňa 10.06.2019 a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

verejných prostriedkov. Pri financovaní projektu z verejných prostriedkov je nutné dodržať rozpočet projektu do posledného eurocentu, ako i presný časový harmonogram, inak môže dôjsť ku kráteniu finančných prostriedkov určených na realizáciu projektu. Žalobca teda nastavenými technickými a materiálnymi podmienkami súťaže chcel predísť tomu, aby sa neefektívne narábalo s verejnými finančnými prostriedkami; nemôže si dovoliť zveriť takúto zákazku osobe, ktorá nemá zamestnancov ani skúsenosti s verejnými zákazkami, v rámci ktorých je kľúčové dodržiavať lehoty, kvalitu, personálne nasadenie a pod. a ktorá sa realizáciu zákazky učí „za pochodu“. Jediný spôsob, ako objektívne nastaviť pravidlá pre všetkých uchádzačov a zároveň zabezpečiť kvalitu realizácie projektu, je práve prostredníctvom

Poukázal tiež na to, že takýto postup využívajú aj iní obstarávatelia (napr. Bratislavský samosprávny kraj pri zákazkách č. 11606-WYP uverejnenej vo vestníku pod č. 158/2017 zo dňa 11.08.2017, č. 5419-WYP uverejnenej vo vestníku pod č. 54/2019 zo dňa 18.03.2019, č. 12962-MSP uverejnenej vo vestníku pod č. 182/2017 zo dňa 17.09.2017).

Okrem toho, ustanovenie § 34 ods. 1 písm. b/ a písm. g/ zákona č. 343/2015 Z. z. v spojení s čl. 18 ods. 1 Smernice 2014/24/EU umožňujú primerane (t. j. objektívne, odôvodnene) znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty práve určením objektívnych technických a materiálnych kritérií tak, ako ich určil žalobca. 7. Žalobca zhrnul, že nesprávne právne posúdenie veci vidí v tom, že žalovaný nesprávne posúdil objektívnosť určenia technickej a odbornej spôsobilosti, pretože určené podmienky považoval za diskriminačné a neproporčné k predmetu zákazky, hoci žalobca opakovane poukazoval na vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. 527/20074 Z. z. Žalovaný nezohľadnil potrebu preukázania včasnosti a kvality realizácie zákazky zhotoviteľom, keďže práve u uchádzača so skúsenosťami s prácami na verejnoprospešných stavbách sú dôvodné očakávania, že zákazku dokončí riadne a včas a podľa špecifických legislatívnych požiadaviek. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť.

Môže stanoviť len také podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, ktoré vytvárajú predpoklad, že plnenie zmluvy bude vykonávané len zmluvným partnerom, ktorý pre žalobcu zabezpečí jej bezproblémové plnenie.

minulosti. Z vyššie uvedeného opisu predmetu zákazky má žalovaný za to, že v predmetnom prípade ide o štandardné stavebné práce s tým, že žalobca nepreukázal opak. 10. Konštantne vo svojej rozhodovacej činnosti prízvukuje dodržiavanie princípu nediskriminácie uchádzačov vo verejnom obstarávaní a v tom kontexte poukázal na Protokol č. 9951-7000/2014-OK/4 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 17.12.2014, Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13315-7000/2015-OK/5 zo dňa 19.1.2016 a svoje rozhodnutie č. 2091-7000/2011-71/3 zo dňa 01.02.2012, v zmysle ktorých napríklad referencia od organizácie z rezortu MŠ SR nepreukazuje väčšie skúsenosti s dodaním obstarávaného tovaru ako referencia z iného rezortu; poskytnutá služba výlučne pre inštitúciu štátnej/verejnej správy nepreukazuje väčšie, kvalitnejšie alebo odbornejšie skúsenosti s poskytovaním obstarávanej služby ako rovnaká alebo podobná služba poskytnutá pre iné subjekty než len výlučne inštitúcie verejnej správy.

nedôvodnú. 13. Správny súd uviedol, že kľúčovým pre posúdenie veci bolo vyhodnotenie formulácie technických požiadaviek, ktoré by mali uchádzači splniť podľa § 34 ods. 1 písm. b/ a písm. g/ zákona č. 343/2015 Z. z. Žalobca tieto požiadavky definoval v bode III.1.3) „Technická a odborná spôsobilosť“ nasledovne: - „Na preukázanie podmienky v súlade s § 34 ods. 1 písm. b/ ZVO:

. .), • rovnakým alebo podobným predmetom zákazky sa rozumie zákazka na realizáciu stavebných prác(výstavba alebo rekonštrukcia) na verejnoprospešných budovách, napr. školy, škôlky, nemocnice, budovy pre poskytovanie sociálnych služieb a pod. - na preukázanie podmienky v súlade s § 34 ods. 1 písm. g/ ZVO:

. .)“. 15. Žalobca teda ako podmienky účasti vo verejnom obstarávaní požadoval realizáciu stavebných prác na verejných budovách, ako sú napríklad školy, škôlky, nemocnice, budovy pre poskytovanie sociálnych služieb a pod., a v prípade stavbyvedúceho realizáciu aspoň dvoch stavieb rovnakého (t. j. na verejných budovách) alebo podobného charakteru.

17. Správny súd požiadavky na zariadenia pre deti vymedzené vyhláškou č. 527/2007 Z. z., a požiadavky na materské školy vymedzené vyhláškou č. 532/2002 Z. z. nespochybňoval, tieto však podľa jeho názoru nemajú vplyv na posúdenie veci, keďže žalobca mienil vykonávať stavebné práce v rozsahu rekonštrukcie už existujúcej budovy materskej školy (trakt C) a jej vnútorných priestorov, zateplenie existujúcej budovy, úprava existujúceho areálu materskej školy a osadenie herných prvkov na vonkajšom detskom ihrisku. Nejde o žiadne špeciálne stavebné práce, ktoré by boli vykonávané výlučne na verejných budovách ako sú školy, škôlky, budovy na poskytovanie sociálnych služieb a nemocnice. Aj iné budovy sú rekonštruované, zatepľované, rekonštruuje sa elektrotechnika, ústredné kúrenie, kanalizácia, upravuje sa exteriér, a podobne.

19. Podľa správneho súdu neobstojí argument žalobcu, že jeho cieľom pri formulovaní technických a odborných požiadaviek bolo dodanie stavebných prác riadne a včas, keďže čerpá prostriedky z grantov. Každý zmluvný vzťah v Obchodnom zákonníku aj Občianskom zákonníku je budovaný na princípe riadneho a včasného dodania tovaru alebo služby a v prípade nedodržania tejto požiadavky nastupujú sankčné mechanizmy v podobe zmluvnej pokuty a podobne. Predchádzajúca účasť na rekonštrukcii verejnoprospešných budov neposkytuje záruku, že dodávateľ (uchádzač vo verejnom obstarávaní) sa v žiadnom prípade nedostane do omeškania s dodaním služby alebo tovaru. V dôsledku uvedeného postupu mohol byť počet predložených ponúk objektívne nižší, a nemusela byť dosiahnutá najlepšia ponuka. Tomuto záveru napokon zodpovedá aj realita, keď ponuku vo verejnom obstarávaní predložili len traja záujemcovia.

21. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil a vo veci rozhodol v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

22. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca/sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že sa inšpiroval verejným obstarávaním Bratislavským samosprávnym krajom a v nich vymedzených podmienkach technickej spôsobilosti, ktoré neboli zo strany žalovaného posúdené ako diskriminačné alebo neproporčné, · rozsudku správneho súdu vytkol, že trpí vadou spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení jednej z najpodstatnejších skutočností namietaných sťažovateľom v žalobe, pričom táto skutočnosť je takej intenzity, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 90/2013 zo dňa 23.10.2013), · sťažovateľ v rámci sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP uviedol, že správny súd sa nesprávneho právneho posúdenia dopustil najmä vo vzťahu k posúdeniu technických požiadaviek zákazky vo vzťahu k obsahu vykonávaných prác, kedy nezohľadnil celé znenie ustanovenia § 34 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona o verejnom obstarávaní a toto ustanovenie neprimerane reštriktívne aplikoval na prejednávanú vec.

· správnemu súdu vytkol, že pri právnom posúdení skutkového stavu neposúdil všetky okolnosti prípadu vo vzájomnej súvislosti, jeho výklad neguje možnosť verejného obstarávateľa určiť technickú resp. odbornú spôsobilosť vo vzťahu k iným skutočnostiam než je druh vykonávaných prác, čo je v priamom rozpore so znením ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.

prostriedkami, · správnemu súdu vytkol, že jeho právne posúdenie je čisto formalistické bez zohľadnenia aplikačnej praxe v stavebníctve a bez zohľadnenia skúseností s pravidlami fungovania čerpania verejných zdrojov, · sťažovateľ trval na tom, že vymedzil podmienky nediskriminačne, a teda umožnil širokému no zároveň kvalitnému okruhu uchádzačov súťažiť o verejnú zákazku, · správne právne posúdenie malo byť podľa sťažovateľa také, že vymedzenými technickými spôsobilosťami sťažovateľa nedošlo k neprimeranému obmedzeniu ani diskriminácii potenciálnych uchádzačov vo verejnom obstarávaní, 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako

Požiadavky VO nesmú byť diskriminačné a nesmú smerovať k obmedzeniu súťažného prostredia medzi záujemcami a uchádzačmi. Nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že výklad správneho súdu v podstate neguje možnosť nastavenia technickej resp. odbornej spôsobilosti vo vzťahu k iným skutočnostiam, než je druh vykonávaných prác, podľa žalovaného správny súd správne po posúdení relevantných skutočností dospel k záveru, že pre výber kompetentného zhotoviteľa zákazky nie sú parametre menované sťažovateľom (verejnoprospešný účel nehnuteľnosti či nevyhnutnosť dodržať termíny výstavby) takého významu, resp. charakteru, aby odôvodňovali nastavenie zužujúcich podmienok technickej účasti. Skutočnosť, že ide o rekonštrukciu nehnuteľnosti za účelom zriadenia materskej školy je potrebné vnímať v kontexte technológií, ktoré sú na dané stavebné práce potrebné. Podľa žalovaného nemožno považovať za primeranú takú podmienku účasti, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž len z dôvodu, že verejný obstarávateľ určitú zákazku potrebuje realizovať, a teda je pre neho dôležitá.

Opakované odvolávanie sa na zákazky BSK, ktoré neboli predmetom konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného ani pred uzavretím ani po uzavretí zmluvy potvrdzuje zjavnú neopodstatnenosť podanej kasačnej sťažnosti a nedôvodnosť namietania porušenia práva na spravodlivý súdny proces.

Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 26. Sťažnostné body sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP boli vymedzené prostredníctvom jednotlivých žalobných bodov. K uvedeným námietkam kasačný súd uvádza nasledovné: K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces a k námietke arbitrárnosti napadnutého

28. V rámci danej námietky je potrebné zdôrazniť, že riadne odôvodniť rozsudok nemožno interpretovať ako požiadavku na detailnú odpoveď na každú námietku. Správny súd na určitú námietku môže reagovať aj tak, že v odôvodnení svojho rozhodnutia prezentuje od názoru žalobcu odlišný názor, ktorý presvedčivo zdôvodní, tým sa s námietkami účastníka konania vždy - minimálne implicitne - vysporiada. Absencia odpovede na ten či onen argument žalobcu v odôvodnení rozhodnutia súdu tak bez ďalšieho nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia či dokonca jeho nepreskúmateľnosť a už vôbec nemôže predstavovať porušenie práva na spravodlivý proces, pokiaľ sa správny súd vysporiadal so všetkými základnými námietkami žalobcu, o čom nemal kasačný súd žiadne pochybnosti.

30. Súhrnne sa tak kasačný súd v prejednávanej veci plne stotožnil s hodnotením a závermi správneho súdu v napadnutom rozsudku, ktoré považuje za správne a náležite vyargumentované. To, že s nimi sťažovateľ nesúhlasí a má iný názor, samo o sebe neznamená, že napadnutý rozsudok je arbitrárny. S ohľadom na pomernú podrobnosť a obsažnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu ako aj napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa kasačný súd stotožnil a ďalej s prihliadnutím na to, že kasačné námietky v značnej miere preberajú žalobné námietky žalobcu, reagoval kasačný súd na kasačné námietky koncentrovanejšie, aby neopakoval už niekoľkokrát povedané.

32. K námietke arbitrárnosti rozsudku, resp. jeho nepreskúmateľnosti dáva kasačný súd do pozornosti sťažovateľa rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/60/2019 zo dňa 30. septembra 2021, v zmysle ktorého zákonným limitom aplikácie doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také jeho vady, ktoré spočívajú v úplnej absencii dôvodov rozhodnutia, alebo v existencii takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). Správny súd však v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsku z 09.12.1994, č. 18390/91). Rovnako ESĽP pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere

34. Kasačný súd tiež poukazuje na to, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil myšlienku, že miera dostatočného odôvodnenia rozhodnutia je veľmi subjektívna vo vzťahu k vnímaniu každej jednej osoby (viď rozsudok sp. zn. 2Sžk/43/2018 z 27. septembra 2021).

36. Kasačný súd na záver dodáva, že pokiaľ ide o zákazky Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), na ktoré sťažovateľ v žalobe poukazoval a ktoré podľa neho zobraté do úvahy správnym súdom, žalovaný výstižne na uvedenú námietku reagoval tak, že predmetné zákazky BSK, ktorými sa sťažovateľ údajne inšpiroval a v ktorých boli nastavené obdobne/ nediskriminačne vymedzené podmienky technickej spôsobilosti, neboli predmetom konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného ani pred uzavretím ani po uzavretí zmluvy, preto nebola dôvodná námietka sťažovateľa ohľadne porušenia práva na spravodlivý súdny proces.

37. Sťažovateľ ako podmienky účasti vo verejnom obstarávaní požadoval realizáciu stavebných prác na verejných budovách, ako sú napríklad školy, škôlky, nemocnice, budovy pre poskytovanie sociálnych služieb a pod., a v prípade stavbyvedúceho realizáciu aspoň dvoch stavieb rovnakého (t. j. na verejných budovách) alebo podobného charakteru. 38. Žalovaný tieto podmienky vyhodnotil ako diskriminačné. S jeho názorom sa stotožnil aj správny súd. Sťažovateľ naopak sťažovateľ trval na tom, že vymedzil podmienky nediskriminačne, a teda umožnil širokému no zároveň kvalitnému okruhu uchádzačov súťažiť o verejnú zákazku. Správne právne posúdenie malo byť podľa sťažovateľa také, že vymedzenými technickými spôsobilosťami sťažovateľa nedošlo k neprimeranému obmedzeniu ani diskriminácii potenciálnych uchádzačov vo verejnom obstarávaní.

41. Zásada nediskriminácie alebo rovnakého zaobchádzania spočíva v tom, že obstarávateľ postupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo zvýhodňovať oproti iným uchádzačom v rovnakom postavení. Zásada transparentnosti vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal priehľadným a predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a najmä postupu obstarávateľa v ňom korešponduje s ústavným princípom právnej istoty (čl. 1 Ústavy SR), vytvára predpoklady pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov, a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania.

aby boli všetky podmienky a pravidlá verejného obstarávania vyjadrené jasne, presne a jednoznačne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch a nie tak, aby bol poskytnutý priestor k diskusii a v tomto prípade aj diametrálne odlišným názorom. 43.

Na tento účel by sa mali určiť nediskriminačné kritériá, ktoré verejní obstarávatelia môžu používať pri výbere účastníkov súťaže a prostriedkov, ktoré hospodárske subjekty môžu používať na preukázanie, že tieto kritériá spĺňajú.

44. Na princípe nediskriminácie uchádzačov vo verejnom obstarávaní sú postavené aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (viď rozhodnutia C-225/98, C-507/03, C-231/03), kde sa nezakazuje len otvorená diskriminácia z hľadiska štátnej príslušnosti, sídla (usídlenia), ale aj všetky formy skrytej diskriminácie predstavujúce rozdiel v zaobchádzaní vedúci k ujme podnikov usadených v iných členských štátoch, ktoré by mohli mať o túto zmluvu záujem (pozri tiež rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/34/2014 zo dňa 17. februára 2015).

46. Princíp rovnakého zaobchádzania predpokladá objektívne vyhodnocovanie a prístup verejného obstarávateľa k jednotlivým ponukám a naopak zakazuje subjektívne posudzovanie, ktorého dôsledkom môže byť zvýhodnenie alebo znevýhodnenie uchádzača.

Smernicou 2004/18/ES sa na úrovni Európskej únie upravil základný rámec zadávania zákaziek, ktorých predmetom je dodanie tovarov, služieb alebo stavebných prác v členských štátoch Európskej únie v mene štátu, regionálnych alebo miestnych orgánov a ďalších inštitúcií v správe subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom v súlade so základnými zásadami spoločenstva, najmä zásadou voľného pohybu tovaru, zásadou slobody usadiť sa a zásadou slobody poskytovať služby a zásadami z nich vyplývajúcich.

48. Ako z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, sťažovateľ mienil vykonávať stavebné práce v rozsahu rekonštrukcie už existujúcej budovy materskej školy (trakt C) a jej vnútorných priestorov, zateplenie existujúcej budovy, úprava existujúceho areálu materskej školy a osadenie herných prvkov na vonkajšom detskom ihrisku. Ani podľa kasačného súdu teda nešlo o žiadne špeciálne stavebné práce, ktoré by boli vykonávané výlučne na verejných budovách ako sú školy, škôlky, budovy na poskytovanie sociálnych služieb a nemocnice.

50. Kasačný súd na základe uvedeného vyhodnotil ako dôvodné a správne závery správneho súdu o tom, že pri takomto definovaní technických a odborných požiadaviek obstarávanej zákazky podľa § 34 ods. 1 písm. b/, písm. g/ zákona č. 343/2015 Z. z. mohli byť diskriminovaní a od účasti v tejto verejnej súťaži odradení potenciálni záujemcovia, ktorí sa zaoberajú realizáciou stavebných prác (výstavba a rekonštrukcia) na iných ako verejných budovách a kvalitou svojich prác môžu spĺňať požiadavky špecifikované žalobcom aj vyhláškami č. 527/ 2007 Z. z. a č. 532/2002 Z. z.

Občianskeho zákonníka je budovaný na princípe riadneho a včasného dodania tovaru alebo služby a v prípade nedodržania tejto požiadavky nastupujú sankčné mechanizmy v podobe zmluvnej pokuty a podobne. V dôsledku uvedeného postupu mohol byť počet predložených ponúk objektívne nižší, a nemusela byť dosiahnutá najlepšia ponuka. Tomuto záveru napokon zodpovedá aj realita, keď ponuku vo verejnom obstarávaní predložili len traja záujemcovia. 52. Pokiaľ teda správny súd dospel k záveru, že predmetná zákazka bola koncipovaná tak, že neumožňovala otvorenú hospodársku súťaž, bola spôsobilá odradiť potenciálnych uchádzačov, a teda porušenie, ktorého sa dopustil sťažovateľ, mohlo mať reálny a priamy vplyv na výsledok verejného obstarávania, jeho záver vyhodnotil kasačný súd ako správny a náležite vyargumentovaný, podložený ustálenou judikatúrou kasačného súdu. 53. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ zvoleným vymedzením predmetu zákazky diskriminoval tých potenciálnych záujemcov, ktorí by boli schopní uskutočniť stavebné a rekonštrukčné práce, ale zároveň by neboli schopní preukázať, že stavebné práce už vykonali na verejných budovách typu školy, škôlky, nemocnice. 54. Námietka sťažovateľa, že správny súd vec nesprávne právne posúdil nemohla obstáť. Nesprávnym právnym posúdením správneho súdu nie je, ak správny súd vysloví svoje právne závery na podrobnej oponentúre (a vyvracaní) jednotlivo vznesených námietok žaloby ako to učinil správny súd (v bodoch 42-46 rozsudku správneho súdu) a ak logicky a argumentačne vyloží prečo považoval rozhodnutie správnych orgánov za zákonné a žalobné body za nedôvodné.