4Sfk/49/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201276.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/172/2019
- IČS
- 1019201276
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Spišská katolícka charita, IČO: 35514221, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Slovenská 30, zastúpeného spoločnosťou Steiner & Associates s.r.o., IČO: 36864081, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, za ktorú koná advokát JUDr. Pavel Šteiner, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31797903, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9900-9000/2019 zo dňa 30.7.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/172/2019-76 zo dňa 26. januára 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 6748-6000/2019-OD/3 zo dňa 10.06.2019 rozhodol, že žalobca svojím konaním postupoval v rozpore s § 113 ods. 1 v nadväznosti na § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 343/2015 Z. z.), a to princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov, keď stanovil diskriminačnú a neproporčnú podmienku účasti podľa § 34 ods. 1 písm. b/ a § 34 ods. 1 písm. g/ zákona č. 334/2015 Z. z. týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, pričom uvedené porušenie zákona mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
2. Rada žalovaného ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 9900-9000/2019 zo dňa 30.07.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 6748-6000/ 2019-OD/3 zo dňa 10.06.2019 ako vecne správne a zákonné.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol jeho zrušenie spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 6748-6000/2019-OD/3 zo dňa 10.06.2019 a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 4. Žalobca poukázal na to, že financoval predmetný projekt (zriadenie materskej školy) z
verejných prostriedkov. Pri financovaní projektu z verejných prostriedkov je nutné dodržať rozpočet projektu do posledného eurocentu, ako i presný časový harmonogram, inak môže dôjsť ku kráteniu finančných prostriedkov určených na realizáciu projektu. Žalobca teda nastavenými technickými a materiálnymi podmienkami súťaže chcel predísť tomu, aby sa neefektívne narábalo s verejnými finančnými prostriedkami; nemôže si dovoliť zveriť takúto zákazku osobe, ktorá nemá zamestnancov ani skúsenosti s verejnými zákazkami, v rámci ktorých je kľúčové dodržiavať lehoty, kvalitu, personálne nasadenie a pod. a ktorá sa realizáciu zákazky učí „za pochodu“. Jediný spôsob, ako objektívne nastaviť pravidlá pre všetkých uchádzačov a zároveň zabezpečiť kvalitu realizácie projektu, je práve prostredníctvom
technických požiadaviek (§ 34 ods. 1 písm. b/ a písm. g/ zákona č. 343/2015 Z. z.). 5. Žalobca trval na tom, že ich určil objektívne a všeobecne, o čom svedčí aj viacero prihlásených uchádzačov do súťaže.
Poukázal tiež na to, že takýto postup využívajú aj iní obstarávatelia (napr. Bratislavský samosprávny kraj pri zákazkách č. 11606-WYP uverejnenej vo vestníku pod č. 158/2017 zo dňa 11.08.2017, č. 5419-WYP uverejnenej vo vestníku pod č. 54/2019 zo dňa 18.03.2019, č. 12962-MSP uverejnenej vo vestníku pod č. 182/2017 zo dňa 17.09.2017).
6. Namietal, že žalovaný sa vôbec v odôvodení rozhodnutia nevysporiadal s kľúčovým tvrdením žalobcu, že nastavenie technických podmienok tak ako ich nastavil žalobca je v praxi bežná a pravidelná náležitosť verejného obstarávania.
Okrem toho, ustanovenie § 34 ods. 1 písm. b/ a písm. g/ zákona č. 343/2015 Z. z. v spojení s čl. 18 ods. 1 Smernice 2014/24/EU umožňujú primerane (t. j. objektívne, odôvodnene) znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty práve určením objektívnych technických a materiálnych kritérií tak, ako ich určil žalobca. 7. Žalobca zhrnul, že nesprávne právne posúdenie veci vidí v tom, že žalovaný nesprávne posúdil objektívnosť určenia technickej a odbornej spôsobilosti, pretože určené podmienky považoval za diskriminačné a neproporčné k predmetu zákazky, hoci žalobca opakovane poukazoval na vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. 527/20074 Z. z. Žalovaný nezohľadnil potrebu preukázania včasnosti a kvality realizácie zákazky zhotoviteľom, keďže práve u uchádzača so skúsenosťami s prácami na verejnoprospešných stavbách sú dôvodné očakávania, že zákazku dokončí riadne a včas a podľa špecifických legislatívnych požiadaviek. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť.
V plnom rozsahu odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že určením podmienok účasti vo verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ nemôže bezdôvodne obmedziť okruh dodávateľov, ale musí umožniť rovnaké príležitosti všetkým dodávateľom, ktorí sú schopní plniť predmet zákazky.
Môže stanoviť len také podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, ktoré vytvárajú predpoklad, že plnenie zmluvy bude vykonávané len zmluvným partnerom, ktorý pre žalobcu zabezpečí jej bezproblémové plnenie.
9. Z predmetu zákazky vyplýva, že žalobca obstaráva rekonštrukčné práce, zateplenie objektu a osadenie herných prvkov do areálu materskej školy. Z opisu predmetu zákazky v súťažných podkladoch však nevyplýva, že by predmetom zákazky boli osobitne zložité a špecifické stavebné práce, ktoré by si vyžadovali osobitné skúsenosti uchádzača s ich realizovaním v
minulosti. Z vyššie uvedeného opisu predmetu zákazky má žalovaný za to, že v predmetnom prípade ide o štandardné stavebné práce s tým, že žalobca nepreukázal opak. 10. Konštantne vo svojej rozhodovacej činnosti prízvukuje dodržiavanie princípu nediskriminácie uchádzačov vo verejnom obstarávaní a v tom kontexte poukázal na Protokol č. 9951-7000/2014-OK/4 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 17.12.2014, Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13315-7000/2015-OK/5 zo dňa 19.1.2016 a svoje rozhodnutie č. 2091-7000/2011-71/3 zo dňa 01.02.2012, v zmysle ktorých napríklad referencia od organizácie z rezortu MŠ SR nepreukazuje väčšie skúsenosti s dodaním obstarávaného tovaru ako referencia z iného rezortu; poskytnutá služba výlučne pre inštitúciu štátnej/verejnej správy nepreukazuje väčšie, kvalitnejšie alebo odbornejšie skúsenosti s poskytovaním obstarávanej služby ako rovnaká alebo podobná služba poskytnutá pre iné subjekty než len výlučne inštitúcie verejnej správy.
11. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/116/2009, sp. zn. 4Sžf/34/2014 a Súdneho dvora EÚ vo veciach C-225/98, C-507/03, C-231/03. 12. Správny súd rozsudkom sp. zn. 2S/172/2019 zo dňa 26. januára 2022 žalobu zamietol ako
nedôvodnú. 13. Správny súd uviedol, že kľúčovým pre posúdenie veci bolo vyhodnotenie formulácie technických požiadaviek, ktoré by mali uchádzači splniť podľa § 34 ods. 1 písm. b/ a písm. g/ zákona č. 343/2015 Z. z. Žalobca tieto požiadavky definoval v bode III.1.3) „Technická a odborná spôsobilosť“ nasledovne: - „Na preukázanie podmienky v súlade s § 34 ods. 1 písm. b/ ZVO:
Minimálna požiadavka na zoznam stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov a nadväzujúce referencie je, aby v zozname stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov (stanovených k dňu vyhlásenia verejného obstarávania) a nadväzujúce referencie boli uvedené zákazky rovnakého alebo podobného charakteru, ktoré budú spĺňať nasledujúce podmienky: • min. 1 zákazka rovnakého alebo podobného charakteru v zozname musí mať hodnotu min. 75 000EUR bez DPH (.
. .), • rovnakým alebo podobným predmetom zákazky sa rozumie zákazka na realizáciu stavebných prác(výstavba alebo rekonštrukcia) na verejnoprospešných budovách, napr. školy, škôlky, nemocnice, budovy pre poskytovanie sociálnych služieb a pod. - na preukázanie podmienky v súlade s § 34 ods. 1 písm. g/ ZVO:
Minimálna požadovaná úroveň štandardov: • Minimálne 1 osoba uchádzača, ktorá bude zodpovedná za realizáciu stavebných prác v pozícii stavby vedúceho (. . .). 14. Preukázateľná profesionálna praktická skúsenosť zamestnanca v pozícii stavbyvedúceho v oblasti riadenia stavieb rovnakého alebo podobného charakteru ako je predmet zákazky, pričom podobným predmetom zákazky sa rozumie zákazka na realizáciu stavebných prác na verejných budovách, napr. školy, škôlky, nemocnice, budovy pre poskytovanie sociálnych služieb a pod. minimálna požiadavka na praktickú skúsenosť je výkon činnosti stavbyvedúceho na realizácii aspoň 2 stavieb rovnakého alebo podobného charakteru. Splnenie tejto podmienky uchádzač preukáže zoznamom profesijných skúseností stavbyvedúceho (.
. .)“. 15. Žalobca teda ako podmienky účasti vo verejnom obstarávaní požadoval realizáciu stavebných prác na verejných budovách, ako sú napríklad školy, škôlky, nemocnice, budovy pre poskytovanie sociálnych služieb a pod., a v prípade stavbyvedúceho realizáciu aspoň dvoch stavieb rovnakého (t. j. na verejných budovách) alebo podobného charakteru.
16. Podľa názoru správneho súdu však vykonanie žalobcom obstarávaných stavebných prác ako je rekonštrukcia vnútorných priestorov spočívajúca vo výmene podláh, obnove povrchových úprav stien a stropov, osadení sanitárnych zariadení, rekonštrukcii elektroinštalácie, ústredného vykurovania, realizácii kanalizačných rozvodov, realizácii šatní, v ústrednom vykurovaní, zateplení objektu, zdravotechnike a vonkajšom detskom ihrisku, nepredstavuje špecifické stavebné práce, keďže ide o práce nevyhnutné pre existenciu akejkoľvek budovy (s výnimkou vonkajšieho detského ihriska), nielen materskej školy.
17. Správny súd požiadavky na zariadenia pre deti vymedzené vyhláškou č. 527/2007 Z. z., a požiadavky na materské školy vymedzené vyhláškou č. 532/2002 Z. z. nespochybňoval, tieto však podľa jeho názoru nemajú vplyv na posúdenie veci, keďže žalobca mienil vykonávať stavebné práce v rozsahu rekonštrukcie už existujúcej budovy materskej školy (trakt C) a jej vnútorných priestorov, zateplenie existujúcej budovy, úprava existujúceho areálu materskej školy a osadenie herných prvkov na vonkajšom detskom ihrisku. Nejde o žiadne špeciálne stavebné práce, ktoré by boli vykonávané výlučne na verejných budovách ako sú školy, škôlky, budovy na poskytovanie sociálnych služieb a nemocnice. Aj iné budovy sú rekonštruované, zatepľované, rekonštruuje sa elektrotechnika, ústredné kúrenie, kanalizácia, upravuje sa exteriér, a podobne.
18. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pri takomto definovaní technických a odborných požiadaviek obstarávanej zákazky podľa § 34 ods. 1 písm. b/, písm. g/ zákona č. 343/2015 Z. z. mohli byť diskriminovaní a od účasti v tejto verejnej súťaži odradení potenciálni záujemcovia, ktorí sa zaoberajú realizáciou stavebných prác (výstavba a rekonštrukcia) na iných ako verejných budovách a kvalitou svojich prác môžu spĺňať požiadavky špecifikované žalobcom aj vyhláškami č. 527/2007 Z. z. a č. 532/2002 Z. z.
19. Podľa správneho súdu neobstojí argument žalobcu, že jeho cieľom pri formulovaní technických a odborných požiadaviek bolo dodanie stavebných prác riadne a včas, keďže čerpá prostriedky z grantov. Každý zmluvný vzťah v Obchodnom zákonníku aj Občianskom zákonníku je budovaný na princípe riadneho a včasného dodania tovaru alebo služby a v prípade nedodržania tejto požiadavky nastupujú sankčné mechanizmy v podobe zmluvnej pokuty a podobne. Predchádzajúca účasť na rekonštrukcii verejnoprospešných budov neposkytuje záruku, že dodávateľ (uchádzač vo verejnom obstarávaní) sa v žiadnom prípade nedostane do omeškania s dodaním služby alebo tovaru. V dôsledku uvedeného postupu mohol byť počet predložených ponúk objektívne nižší, a nemusela byť dosiahnutá najlepšia ponuka. Tomuto záveru napokon zodpovedá aj realita, keď ponuku vo verejnom obstarávaní predložili len traja záujemcovia.
20. Podľa správneho súdu uvedeným konaním žalobcu došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže. Z uvedeného dôvodu sú závery správnych orgánov oboch stupňov v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z.
21. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil a vo veci rozhodol v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
III. Kasačná sťažnosť/vyjadrenie žalovaného
22. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca/sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie.
· sťažovateľ v rámci sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP uviedol, že správny súd sa nevysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami namietanými v správnej žalobe, dôsledkom čoho rozhodol správny súd arbitrárne, · nezaoberal sa zaužívanou praxou vo verejných obstarávaniach pri určovaní technických požiadaviek na predmet zákazky, na ktoré sťažovateľ poukazoval v žalobe, išlo najmä o zákazky Bratislavského samosprávneho kraja č. 11606-WYP uverejnená vo vestníku pod č. 158/2017 z 11.8.2017, č. 5419-WYP uverejnená vo vestníku pod č. 54/2019 z 18.3.2019, č. 12962-MSP uverejnená vo vestníku pod č. 182/2017 z 17.9.2017.
Poukázal na to, že sa inšpiroval verejným obstarávaním Bratislavským samosprávnym krajom a v nich vymedzených podmienkach technickej spôsobilosti, ktoré neboli zo strany žalovaného posúdené ako diskriminačné alebo neproporčné, · rozsudku správneho súdu vytkol, že trpí vadou spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení jednej z najpodstatnejších skutočností namietaných sťažovateľom v žalobe, pričom táto skutočnosť je takej intenzity, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 90/2013 zo dňa 23.10.2013), · sťažovateľ v rámci sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP uviedol, že správny súd sa nesprávneho právneho posúdenia dopustil najmä vo vzťahu k posúdeniu technických požiadaviek zákazky vo vzťahu k obsahu vykonávaných prác, kedy nezohľadnil celé znenie ustanovenia § 34 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona o verejnom obstarávaní a toto ustanovenie neprimerane reštriktívne aplikoval na prejednávanú vec.
Zároveň nesprávne vyložil ustanovenia Obchodného zákonníka k potrebe riadneho a včasného dodania prác vo vzťahu k technickým požiadavkám zákazky, pretože výklad použitý správnym súdom je formalistický a pre potreby praxe iba iluzórny, nezohľadňujúci praktické aspekty realizácie stavieb v podmienkach SR,
· správnemu súdu vytkol, že pri právnom posúdení skutkového stavu neposúdil všetky okolnosti prípadu vo vzájomnej súvislosti, jeho výklad neguje možnosť verejného obstarávateľa určiť technickú resp. odbornú spôsobilosť vo vzťahu k iným skutočnostiam než je druh vykonávaných prác, čo je v priamom rozpore so znením ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.
Práve určenie technickej spôsobilosti vo vzťahu k dôležitosti či využitiu stavebných prác tak, ako ju vymedzil žalobca (t. j. požiadavka skúsenosti uchádzača s prácami na verejnoprospešných budovách) mala garantovať skúsenosti uchádzača s výstavbou obdobných projektov a zvýšiť tak mieru právnej istoty žalobcu, že dodávateľ vykoná zákazku riadne a včas, čím dôjde k hospodárskemu a efektívnemu nakladaniu s verejnými finančnými
prostriedkami, · správnemu súdu vytkol, že jeho právne posúdenie je čisto formalistické bez zohľadnenia aplikačnej praxe v stavebníctve a bez zohľadnenia skúseností s pravidlami fungovania čerpania verejných zdrojov, · sťažovateľ trval na tom, že vymedzil podmienky nediskriminačne, a teda umožnil širokému no zároveň kvalitnému okruhu uchádzačov súťažiť o verejnú zákazku, · správne právne posúdenie malo byť podľa sťažovateľa také, že vymedzenými technickými spôsobilosťami sťažovateľa nedošlo k neprimeranému obmedzeniu ani diskriminácii potenciálnych uchádzačov vo verejnom obstarávaní, 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako
nedôvodnú. · k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že nie správny súd, ale sťažovateľ nesprávne a zrejme účelovo vykladá ustanovenia o verejnom obstarávaní, ignorujúc jeho účel a zmysel. Poukázal na to, že otázka výkladu princípu nediskriminácie vo verejnom obstarávaní je pomerne rozsiahlo ustálenou otázkou tak na úrovni úradu Rady ako aj súdov. Poukázal na to, že účelom nastavenia zodpovedajúcej minimálnej úrovne podmienok účasti je umožniť realizáciu zákazky tým, ktorí svoju schopnosť preukážu s ohľadom na svoju predchádzajúcu činnosť, ľudské zdroje, technické vybavenie a odborné zázemie.
Požiadavky VO nesmú byť diskriminačné a nesmú smerovať k obmedzeniu súťažného prostredia medzi záujemcami a uchádzačmi. Nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že výklad správneho súdu v podstate neguje možnosť nastavenia technickej resp. odbornej spôsobilosti vo vzťahu k iným skutočnostiam, než je druh vykonávaných prác, podľa žalovaného správny súd správne po posúdení relevantných skutočností dospel k záveru, že pre výber kompetentného zhotoviteľa zákazky nie sú parametre menované sťažovateľom (verejnoprospešný účel nehnuteľnosti či nevyhnutnosť dodržať termíny výstavby) takého významu, resp. charakteru, aby odôvodňovali nastavenie zužujúcich podmienok technickej účasti. Skutočnosť, že ide o rekonštrukciu nehnuteľnosti za účelom zriadenia materskej školy je potrebné vnímať v kontexte technológií, ktoré sú na dané stavebné práce potrebné. Podľa žalovaného nemožno považovať za primeranú takú podmienku účasti, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž len z dôvodu, že verejný obstarávateľ určitú zákazku potrebuje realizovať, a teda je pre neho dôležitá.
Išlo by o svojvoľné obmedzenie hospodárskej súťaže, ktoré priamo odporuje účelu zákona o VO, · pokiaľ sťažovateľ poukazuje na verejné obstarávanie, ktorými sa inšpiroval, tieto zákazky neboli predmetom kontroly zo strany úradu, · k namietanému dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, keď sťažovateľ vytkol správnemu súdu, že sa nevysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami namietanými v správnej žalobe, dôsledkom čoho rozhodol správny súd arbitrárne uviedol, že s tvrdením sťažovateľa sa nestotožňuje. Poukázal na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi.
Opakované odvolávanie sa na zákazky BSK, ktoré neboli predmetom konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného ani pred uzavretím ani po uzavretí zmluvy potvrdzuje zjavnú neopodstatnenosť podanej kasačnej sťažnosti a nedôvodnosť namietania porušenia práva na spravodlivý súdny proces.
IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 25. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 26. Sťažnostné body sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP boli vymedzené prostredníctvom jednotlivých žalobných bodov. K uvedeným námietkam kasačný súd uvádza nasledovné: K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces a k námietke arbitrárnosti napadnutého
rozsudku 27. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku nesúhlasí s námietkou sťažovateľa, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny a že nevysporiadaním sa s podstatnými skutočnosťami došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
28. V rámci danej námietky je potrebné zdôrazniť, že riadne odôvodniť rozsudok nemožno interpretovať ako požiadavku na detailnú odpoveď na každú námietku. Správny súd na určitú námietku môže reagovať aj tak, že v odôvodnení svojho rozhodnutia prezentuje od názoru žalobcu odlišný názor, ktorý presvedčivo zdôvodní, tým sa s námietkami účastníka konania vždy - minimálne implicitne - vysporiada. Absencia odpovede na ten či onen argument žalobcu v odôvodnení rozhodnutia súdu tak bez ďalšieho nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia či dokonca jeho nepreskúmateľnosť a už vôbec nemôže predstavovať porušenie práva na spravodlivý proces, pokiaľ sa správny súd vysporiadal so všetkými základnými námietkami žalobcu, o čom nemal kasačný súd žiadne pochybnosti.
29. Najvyššiemu správnemu súdu SR neprináleží v kasačnom konaní preskúmavať opätovne rozhodnutie žalovaného v rozsahu preskúmania vykonaného správnym súdom. Predmetom preskúmania môže byť preto iba to, či rozhodnutie správneho súdu k námietkam uvedeným v kasačnej sťažnosti obstojí. Kasačný súd je pritom povolaný iba na preskúmanie v rozsahu vymedzenom sťažovateľom.
30. Súhrnne sa tak kasačný súd v prejednávanej veci plne stotožnil s hodnotením a závermi správneho súdu v napadnutom rozsudku, ktoré považuje za správne a náležite vyargumentované. To, že s nimi sťažovateľ nesúhlasí a má iný názor, samo o sebe neznamená, že napadnutý rozsudok je arbitrárny. S ohľadom na pomernú podrobnosť a obsažnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu ako aj napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa kasačný súd stotožnil a ďalej s prihliadnutím na to, že kasačné námietky v značnej miere preberajú žalobné námietky žalobcu, reagoval kasačný súd na kasačné námietky koncentrovanejšie, aby neopakoval už niekoľkokrát povedané.
Z uvedených dôvodov nemohol kasačný súd zistiť ani prípadnú polemiku sťažovateľa s argumentáciou správneho súdu. 31. S argumentáciou správneho súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ňu odkazuje, pričom ju považuje za dostatočnú, presvedčivú a dávajúcu odpoveď na všetky nastolené právne otázky.
32. K námietke arbitrárnosti rozsudku, resp. jeho nepreskúmateľnosti dáva kasačný súd do pozornosti sťažovateľa rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/60/2019 zo dňa 30. septembra 2021, v zmysle ktorého zákonným limitom aplikácie doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také jeho vady, ktoré spočívajú v úplnej absencii dôvodov rozhodnutia, alebo v existencii takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). Správny súd však v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsku z 09.12.1994, č. 18390/91). Rovnako ESĽP pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere
uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21.1.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. 33. Obdobne Ústavný súd SR vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. septembra 2008.
34. Kasačný súd tiež poukazuje na to, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil myšlienku, že miera dostatočného odôvodnenia rozhodnutia je veľmi subjektívna vo vzťahu k vnímaniu každej jednej osoby (viď rozsudok sp. zn. 2Sžk/43/2018 z 27. septembra 2021).
35. Sumarizujúc uvedené, hoci aj sťažovateľ mohol mať subjektívny pocit, že odôvodnenie rozsudku správneho súdu nebolo dostatočné, s jeho záverom sa súdy vyššieho stupňa nemusia nevyhnutne stotožniť. Kasačný súd teda dospel k záveru, že napadnutý rozsudok obsahoval dôvody, ktoré viedli správny súd k prijatiu výroku rozhodnutia a v konaní pred správnym súdom neboli spôsobené také vady, ktoré by mali vplyv na výsledok prijatého rozhodnutia, alebo na procesné práva účastníkov konania.
36. Kasačný súd na záver dodáva, že pokiaľ ide o zákazky Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), na ktoré sťažovateľ v žalobe poukazoval a ktoré podľa neho zobraté do úvahy správnym súdom, žalovaný výstižne na uvedenú námietku reagoval tak, že predmetné zákazky BSK, ktorými sa sťažovateľ údajne inšpiroval a v ktorých boli nastavené obdobne/ nediskriminačne vymedzené podmienky technickej spôsobilosti, neboli predmetom konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného ani pred uzavretím ani po uzavretí zmluvy, preto nebola dôvodná námietka sťažovateľa ohľadne porušenia práva na spravodlivý súdny proces.
Keďže neboli zo strany žalovaného posúdené ako nediskriminačné alebo neproporčné, a následne neboli ani predmetom súdneho prieskumu, nemožno správnemu súdu vytýkať, že ich nezobral do úvahy a nezaoberal sa nimi. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu
37. Sťažovateľ ako podmienky účasti vo verejnom obstarávaní požadoval realizáciu stavebných prác na verejných budovách, ako sú napríklad školy, škôlky, nemocnice, budovy pre poskytovanie sociálnych služieb a pod., a v prípade stavbyvedúceho realizáciu aspoň dvoch stavieb rovnakého (t. j. na verejných budovách) alebo podobného charakteru. 38. Žalovaný tieto podmienky vyhodnotil ako diskriminačné. S jeho názorom sa stotožnil aj správny súd. Sťažovateľ naopak sťažovateľ trval na tom, že vymedzil podmienky nediskriminačne, a teda umožnil širokému no zároveň kvalitnému okruhu uchádzačov súťažiť o verejnú zákazku. Správne právne posúdenie malo byť podľa sťažovateľa také, že vymedzenými technickými spôsobilosťami sťažovateľa nedošlo k neprimeranému obmedzeniu ani diskriminácii potenciálnych uchádzačov vo verejnom obstarávaní.
39. Uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú. 40. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že vo všeobecnosti princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi alebo záujemcami spočíva v tom, že verejný obstarávateľ pristupuje v ktorejkoľvek fáze verejného obstarávania zásadne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom alebo záujemcom. Žiadneho z nich verejný obstarávateľ nesmie priamo, nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodňovať alebo neznevýhodňovať oproti uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom postavení.
41. Zásada nediskriminácie alebo rovnakého zaobchádzania spočíva v tom, že obstarávateľ postupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo zvýhodňovať oproti iným uchádzačom v rovnakom postavení. Zásada transparentnosti vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal priehľadným a predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a najmä postupu obstarávateľa v ňom korešponduje s ústavným princípom právnej istoty (čl. 1 Ústavy SR), vytvára predpoklady pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov, a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania.
42. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie z 29. apríla 2004, vo veci Komisia/CAS Succhi di Frutta, C 496/99 vyplýva, že cieľom zásady transparentnosti je v zásade zaručiť absenciu rizika uprednostňovania a svojvoľného konania zo strany obstarávateľa. Vyžaduje,
aby boli všetky podmienky a pravidlá verejného obstarávania vyjadrené jasne, presne a jednoznačne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch a nie tak, aby bol poskytnutý priestor k diskusii a v tomto prípade aj diametrálne odlišným názorom. 43.
Uvedené korešponduje aj s bodom 39 úvodných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, podľa ktorého overovanie spôsobilosti uchádzačov v otvorených konaniach a záujemcov v užších konaniach a rokovacích konaniach s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania a v súťažnom dialógu a ich výber by sa mal uskutočniť v transparentných podmienkach.
Na tento účel by sa mali určiť nediskriminačné kritériá, ktoré verejní obstarávatelia môžu používať pri výbere účastníkov súťaže a prostriedkov, ktoré hospodárske subjekty môžu používať na preukázanie, že tieto kritériá spĺňajú.
V rovnakom duchu transparentnosti by sa malo od verejného obstarávateľa vyžadovať, aby uviedol, hneď ako je zákazka daná do súťaže, kritériá výberu účastníkov, ktoré použije a úroveň osobitnej spôsobilosti, ktorú môže, ale nemusí vyžadovať od hospodárskych subjektov pred ich prijatím do konania verejného obstarávania.
44. Na princípe nediskriminácie uchádzačov vo verejnom obstarávaní sú postavené aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (viď rozhodnutia C-225/98, C-507/03, C-231/03), kde sa nezakazuje len otvorená diskriminácia z hľadiska štátnej príslušnosti, sídla (usídlenia), ale aj všetky formy skrytej diskriminácie predstavujúce rozdiel v zaobchádzaní vedúci k ujme podnikov usadených v iných členských štátoch, ktoré by mohli mať o túto zmluvu záujem (pozri tiež rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/34/2014 zo dňa 17. februára 2015).
45. Princípom rovnakého zaobchádzania sa zaoberal Súdny dvor aj v rozsudku z 12. marca 2015 vo veci eVigilo Ltd proti Priešgaisrines apsaugos ir gelbejimo departamentas prie Vidaus reikalu ministerijos, C-538/13, ECLI:EU:C:2015:166, bod 33, v ktorom konštatoval: „Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorej cieľom je podporovať rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi, ktoré sa zúčastňujú na verejnom obstarávaní, prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetky súťažiace podniky.“
46. Princíp rovnakého zaobchádzania predpokladá objektívne vyhodnocovanie a prístup verejného obstarávateľa k jednotlivým ponukám a naopak zakazuje subjektívne posudzovanie, ktorého dôsledkom môže byť zvýhodnenie alebo znevýhodnenie uchádzača.
47. Z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, (napríklad z rozsudku sp. zn. 4Sžf/67/2015 zo dňa 04.11.2015, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2016 pod č. 43. vyplýva, že „cieľom právnej úpravy verejného obstarávania, zakotvenej v zákone o verejnom obstarávaní, ktorý upravuje konkrétne postupy zadávania zákaziek, je umožniť, aby sa verejné obstarávanie uskutočňovalo čo najracionálnejším, najtransparentnejším a najspravodlivejším spôsobom.
Smernicou 2004/18/ES sa na úrovni Európskej únie upravil základný rámec zadávania zákaziek, ktorých predmetom je dodanie tovarov, služieb alebo stavebných prác v členských štátoch Európskej únie v mene štátu, regionálnych alebo miestnych orgánov a ďalších inštitúcií v správe subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom v súlade so základnými zásadami spoločenstva, najmä zásadou voľného pohybu tovaru, zásadou slobody usadiť sa a zásadou slobody poskytovať služby a zásadami z nich vyplývajúcich.
Zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje, že pri zadávaní zákaziek musí byť uplatnený princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Verejný obstarávateľ je povinný zabezpečiť, aby ním uskutočňovanými úkonmi vo fáze postupu zadávania zákazky, nedošlo k porušeniu uvedených princípov verejného obstarávania. Predmetné princípy boli premietnuté aj do sekundárneho práva Európskej únie upravujúceho oblasť verejného obstarávania, t. j. aj v Smernici 2004/18/ES. Princíp rovnakého zaobchádzania, resp. princíp nediskriminácie sa vzťahuje nielen na verejných obstarávateľov, ale aj na uchádzačov. Princíp nediskriminácie možno definovať okrem iného aj tak, že nemôžu byť stanovené také podmienky, ktoré by niektorého z uchádzačov alebo záujemcov zvýhodňovali a iného, naopak, znevýhodňovali.“
48. Ako z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, sťažovateľ mienil vykonávať stavebné práce v rozsahu rekonštrukcie už existujúcej budovy materskej školy (trakt C) a jej vnútorných priestorov, zateplenie existujúcej budovy, úprava existujúceho areálu materskej školy a osadenie herných prvkov na vonkajšom detskom ihrisku. Ani podľa kasačného súdu teda nešlo o žiadne špeciálne stavebné práce, ktoré by boli vykonávané výlučne na verejných budovách ako sú školy, škôlky, budovy na poskytovanie sociálnych služieb a nemocnice.
Pretože takýto typ prác je bežne vykonávaný aj na iných budovách. 49. Kasačný súd preto súhlasí s názorom správneho súdu, že správne orgány správne zistili a vyhodnotili skutkový stav veci ako aj nedôvodnosť vyžadovania skúsenosti so stavebnými prácami výlučne na verejných budovách, ich závery sú logicky a právne správne vyargumentované.
50. Kasačný súd na základe uvedeného vyhodnotil ako dôvodné a správne závery správneho súdu o tom, že pri takomto definovaní technických a odborných požiadaviek obstarávanej zákazky podľa § 34 ods. 1 písm. b/, písm. g/ zákona č. 343/2015 Z. z. mohli byť diskriminovaní a od účasti v tejto verejnej súťaži odradení potenciálni záujemcovia, ktorí sa zaoberajú realizáciou stavebných prác (výstavba a rekonštrukcia) na iných ako verejných budovách a kvalitou svojich prác môžu spĺňať požiadavky špecifikované žalobcom aj vyhláškami č. 527/ 2007 Z. z. a č. 532/2002 Z. z.
51. Argument sťažovateľa, že jeho cieľom pri formulovaní technických a odborných požiadaviek bolo dodanie stavebných prác riadne a včas, keďže čerpá prostriedky z grantov v tejto súvislosti nemohol obstáť aj s poukazom na priliehavé závery správneho súdu, ktorý upriamil pozornosť na to, že každý zmluvný vzťah či už v zmysle Obchodného alebo
Občianskeho zákonníka je budovaný na princípe riadneho a včasného dodania tovaru alebo služby a v prípade nedodržania tejto požiadavky nastupujú sankčné mechanizmy v podobe zmluvnej pokuty a podobne. V dôsledku uvedeného postupu mohol byť počet predložených ponúk objektívne nižší, a nemusela byť dosiahnutá najlepšia ponuka. Tomuto záveru napokon zodpovedá aj realita, keď ponuku vo verejnom obstarávaní predložili len traja záujemcovia. 52. Pokiaľ teda správny súd dospel k záveru, že predmetná zákazka bola koncipovaná tak, že neumožňovala otvorenú hospodársku súťaž, bola spôsobilá odradiť potenciálnych uchádzačov, a teda porušenie, ktorého sa dopustil sťažovateľ, mohlo mať reálny a priamy vplyv na výsledok verejného obstarávania, jeho záver vyhodnotil kasačný súd ako správny a náležite vyargumentovaný, podložený ustálenou judikatúrou kasačného súdu. 53. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ zvoleným vymedzením predmetu zákazky diskriminoval tých potenciálnych záujemcov, ktorí by boli schopní uskutočniť stavebné a rekonštrukčné práce, ale zároveň by neboli schopní preukázať, že stavebné práce už vykonali na verejných budovách typu školy, škôlky, nemocnice. 54. Námietka sťažovateľa, že správny súd vec nesprávne právne posúdil nemohla obstáť. Nesprávnym právnym posúdením správneho súdu nie je, ak správny súd vysloví svoje právne závery na podrobnej oponentúre (a vyvracaní) jednotlivo vznesených námietok žaloby ako to učinil správny súd (v bodoch 42-46 rozsudku správneho súdu) a ak logicky a argumentačne vyloží prečo považoval rozhodnutie správnych orgánov za zákonné a žalobné body za nedôvodné.
V. Záver
55. Najvyšší správny súd SR dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ spochybňoval predmetné rozhodnutie správneho súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 56. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2024