4Sfk/50/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:7021200233.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-8S/27/2021
- IČS
- 7021200233
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ETL plus, s.r.o., so sídlom Inžinierska 4, 040 11 Košice, IČO: 46262121, právne zastúpený: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, IČO: 51941244, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica - o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100063545/2021 zo dňa 15.01.2021 - v konaní o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach - č. k. KE-8S/27/2021 - 108 zo dňa 20. marca 2025 takto
rozhodol:
I. Kasačné konanie sa zastavuje. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. KE-8S/27/2021 - 108 zo dňa 20. marca 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok“) zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100063545/2021 zo dňa 15.01.2021, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101492958/2020 zo dňa 28.09.2020 a vec vrátil Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
2. Proti rozsudku správneho súdu podľa bodu 1 podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“). Formálne kasačnú sťažnosť odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci zo strany správneho súdu (t. j. ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej aj ako „SSP“) a tým, že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Zároveň v kasačnej sťažnosti tvrdil, že rozsudok správneho súdu nie je dostatočne odôvodnený a konkrétny. 3.
V merite sťažovateľ tvrdil, že v súdenej veci bolo v rámci konania pred orgánmi finančnej správy jednoznačne možné ustáliť, že daňový únik, ktorý bol identifikovaný, bol výsledkom podvodného konania. Sťažovateľ tiež považoval za nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu okolností týkajúce sa podania dodatočného daňového priznania dodávateľom. Sťažovateľ považoval za nesprávne aj názory správneho súdu, ktoré sa týkajú nedostatočného preukázania „subjektívnej stránky konania“ žalobcu. Má za to, že z odôvodnenia žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že tieto poukazovali na množstvo konkrétnych dôkazov o konaní žalobcu a jeho dodávateľa, resp. o konaní Bc. Miloslava Lalíka a Branislava Kertésa. Sťažovateľom popísané aspekty vzájomného vzťahu Bc.
Miloslava Lalíka a Branislava Kertésa, podľa názoru sťažovateľa nemôžu v žiadnom prípade signalizovať primeranú obozretnosť žalobcu. 4. Podľa sťažovateľa, právne závery súdu prezentované v rozsudku nemajú oporu v administratívnom spise. Sťažovateľ má za to, že správny súd sa napadnutým rozsudkom tiež odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe súdnych autorít, ktoré konštantne judikujú, že subjektom, ktoré sa podieľajú na podvodnom konaní v oblasti dane z pridanej hodnoty, o ktorom vedeli, resp. vedieť mali a mohli, neprináleží právo na odpočítanie dane (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21.11.2023 a iné).
5. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie sa sťažovateľ podanou kasačnou sťažnosťou domáhal zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu Najvyšším správny súdom Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Navrhol tiež, aby žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania.
6. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním zo dňa 02.06.2025 vyjadril žalobca. Vo vyjadrení skonštatoval, že napadnutý rozsudok správneho súdu neobsahuje žiadne vady spôsobilé privodiť jeho zrušenie a navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú.
7. Kasačný súd skôr ako pristúpil k meritórnemu posudzovaniu kasačnej sťažnosti, v rámci verifikácie plnenia procesných podmienok konania z výpisu z Obchodného registra vedeného Mestským súdom Košice, oddiel: Sro, vložka číslo: 28054/V zistil, že žalobca bol dňa 25.06.2025 ex offo z obchodného registra vymazaný, a to na základe uznesenia Mestského súdu Košice, sp. zn. 33CbR/62/2023 zo dňa 15.05.2025. Žalobca zanikol bez právneho nástupcu, a teda stratil procesnú subjektivitu
8. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. 9.
Procesná subjektivita je procesnou podmienkou konania, pričom jej nedostatok v prípade zániku právnickej osoby - bez právneho nástupcu - nie je možné odstrániť. Na strane druhej, zároveň sa nejedná o dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, kasačný súd konanie o kasačnej sťažnosti žalovaného - berúc do úvahy, že žalobca (sťažovateľ) zanikol bez právneho nástupcu - zastavil, a to podľa ustanovenia § 99 písm. b/ SSP („Správny súd konanie uznesením zastaví, ak [.
. .] b) zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 v spojení s § 452 ods. 1 SSP. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, a preto primeranou aplikáciou ustanovení o zastavení konania v rámci konania pred správnym súdom, rozhodol najvyšší správny súd o zastavení kasačného konania vo veci. 11.
Rozhodnutie senátu konajúceho v tejto veci vychádza z obdobného právneho posúdenia podobnej procesnej situácie aj v iných konaniach - napr. sp. zn. 1Sfk/30/2024 zo dňa 20. decembra 2024 (zánik účastníka konania - žalobcu): „9. Procesné podmienky predstavujú základné predpoklady na to, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej.
Medzi procesné podmienky na strane účastníkov konania zaraďujeme o. i. aj procesnú subjektivitu, ktorá vyjadruje spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 35 SSP). Ak je žalobcom subjekt, ktorý nemá hmotnoprávnu procesnú subjektivitu (a nejde o žalobu prokurátora alebo zainteresovanej verejnosti, prípadne iného zákonom ustanoveného subjektu), súd konanie zastaví. Na to, či sú procesné podmienky konania splnené, prihliada súd (správny súd i kasačný súd) v zmysle § 97
SSP ex officio, v zásade kedykoľvek v každom štádiu správneho súdneho konania“. 12. Naviac - odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/36/2025 zo dňa 24. júna 2025 - poukazuje kasačný senát na to, že „ [...] ak by aj z akéhokoľvek dôvodu došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku v tomto kasačnom konaní (pozn. čím kasačný senát netvrdí, že by na to boli splnené podmienky), v novom konaní pred správnym súdom by aj tak nemohol byť sťažovateľovi [...] privodený pozitívnejší výsledok, a to ani len hypoteticky, keďže správny súd by konanie z dôvodu existencie procesných prekážok (zánik žalobcu bez právneho nástupcu) musel procesným rozhodnutím zastaviť. [...]“. 13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol najvyšší správny súdom výrokom I tohto uznesenia tak, že kasačné konanie zastavil. O trovách konania rozhodol kasačný súd (výrok II)podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. b) SSP (Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak b) konanie bolo zastavené.). 14. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný
V Bratislave dňa 1. augusta 2025