4Sfk/51/2023

1. Daňový úrad Prešov pobočka Bardejov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania u daňového subjektu vydal rozhodnutie č. 102132054/2017 z dňa 9. októbra 2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) vo vyrubovacom konaní žalobcovi vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 5.210 eur za zdaňovacie obdobie marec 2014. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 100332672/2018 zo dňa 9. februára 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) na odvolanie žalobcu rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil.

4. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, v ktorej namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi finančnej správy. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a sú dané dôvody na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 psím. b/, c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) v poradí prvým rozsudkom č. k. 2S/40/ 2018-273 zo dňa 14. marca 2019, na podklade správnej žaloby žalobcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v kasačnom konaní rozsudkom sp. zn. 2Sžfk/43/2019 zo dňa 20. októbra 2021, na podklade kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku správneho súdu, č. k. 2S/40/2018-273 zo dňa 14. marca 2019, postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Dospel pritom k záveru podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, že správny súd vec nesprávne právne posúdil s tým, že správny súd bude vysloveným právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP viazaný. 7. Správny súd po vrátení veci najvyšším súdom na ďalšie konanie vo veci opätovne konal o správnej žalobe žalobcu. Rozsudkom č. k. 1S/5/2022-46 zo dňa 8. septembra 2022, (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že správnu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania ako ani náhradu trov kasačného konania. 8. Správny súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenie § 140 SSP, podľa ktorého vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Podľa § 140 SSP správny súd poukázal na obodbné rozhodnutia vedené na Krajsko súde v Prešove sp. zn. 1S/70/2020 a sp. zn. 5S/44/2018, pretože išlo o totožné veci, týkajúce sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, v ktorých bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie júl a december 2014 na základe vykonanej daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január - december 2014, z ktorej bol vyhotovený identický protokol o daňovej kontrole ako v prejednávanej veci. Správny súd v rámci odôvodnenia v plnom rozsahu odkázal na dôvody rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 2Sžfk/43/2019 z 20. októbra 2021, najmä na odseky 60 a nasl.

9. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, a teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že sa podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu. Kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Na druhej strane, subjekt Peter Imre KOREX v rámci iného predmetu podnikania (služby v rozsahu voľných živností) sa podieľal na dodávke dielčích prác v subdodávateľskom vzťahu so sťažovateľom ako zhotoviteľom diela. Tieto skutočnosti sa navzájom nevylučujú.

11. Výstavbu optickej siete realizoval sťažovateľ pre subjekt Peter Imre KOREX na základe špeciálnych oprávnení udelených Technickou inšpekciou a Krajským prezídiom Policajného zboru. Ak by optickú sieť nebudoval oprávnený subjekt, dielo ako líniová stavba by nemohlo byť v rámci územného rozhodnutia schválené a nemohlo by sa realizovať. Špeciálne oprávnenia, udelené sťažovateľovi príslušnými orgánmi zodpovedajú predmetu jeho činnosti, zapísanému v obchodnom registri. Z výpisu zo živnostenského registra Peter Imre KOREX je zrejmé, že tento subjekt týmito oprávneniami nedisponoval ani nedisponuje.

Pri tomto nastavení dodávateľsko-odberateľských vzťahov nedošlo k žiadnej strate alebo ujme na príjmoch štátneho rozpočtu, pretože DPH z realizovaných dodávok bola odvedená. Zmluva na dodávku čiastkových inštalačných prác bola v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka inominátnou zmluvou, ktorá má v zmysle doktrinálneho chápania zmluvy dôvod právny, ako aj ekonomický.

14. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym posúdením vo vzťahu k projektu VTP Milovice. Subjekt Peter Imre KOREX neuskutočňoval svoje výkony na základe zmluvy o dielo. Neuzatváral zmluvu o dielo ani inú zmluvu upravujúcu realizáciu časti diela, nerealizoval dielo, ale len dielčie administratívne a podporné služby generického charakteru. Išlo o činnosti všeobecného charakteru, ktoré nemajú dostatočne priame a úzke spojenie s nehnuteľnosťou.

Poukázal na čl. 47 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) a Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/ 2011 z 15. marca 2011. V roku 2013 bolo prijaté Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1042/ 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie č. 282/2011, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, ktoré upravuje uplatňovanie DPH pri službách vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť. Hoci sa predmetné vykonávacie naradenie uplatňuje od 01.01.2017, Slovenská republika ustanovenia nariadenia aplikoval pred týmto dátumom, na čo najvyšší a správny súd neprihliadli. Žalovaný k uplatneniu DPH vydal v roku 2013 Metodický pokyn FR SR s výkladom v zmysle nariadenia. Správca dane a žalovaný vykladajú čl. 47 Smernice o DPH, resp. ust. § 16 ods. 1 zákona o DPH extenzívne, v rozpore s právnymi predpismi EÚ v oblasti DPH a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o DPH, upravujúce osobitné pravidlo pre miesto dodania služieb spojených s nehnuteľnosťou neobsahuje služby dodané zo strany subjektu Peter Imre KOREX pre sťažovateľa. Pokiaľ služby poskytnuté dodávateľom nepatria do rozsahu osobitného pravidla, bude sa uplatňovať všeobecné pravidlo o mieste dodania služby v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH. Sťažovateľ mal pridelené identifikačné číslo pre DPH v Českej republike, nemal tam však zriadenú prevádzkareň. Peter Imre KOREX poskytoval služby sťažovateľovi ako zdaniteľnej osobe so sídlom v SR, postupoval tak v súlade so zákonom, keď posúdenie týchto služieb podriadil pôsobnosti slovenského zákona o DPH.

Na najvyššom súde bolo o kasačných sťažnostiach rozhodnuté tak, že 2 kasačné sťažnosti súd zamietol a sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov konania a naopak, pri 10 kasačných sťažnostiach rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

súd tak mal postupovať podľa § 22 ods. 1 písm. a/ a § 466 ods. 1 SSP a vec predložiť veľkému senátu (s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2020 z 30.03.2021). 18. Na základe týchto skutočností zaujal názor, že ak následne po zamietnutí kasačných sťažností (vo veciach sp. zn. 4Sžfk/47/2019 a sp. zn. 4Sžfk/56/2019) v skutkovo a právne rovnakej veci správca dane priznal vo vzťahu k jednému nároku na odpočítanie dane z faktúr dodávateľa Peter Imre KOREX za poskytnutie služieb sťažovateľovi na realizáciu projektu VTP Milovice v Českej republike, čo následne žalovaný svojím rozhodnutím aj potvrdil, je potrebné rovnako postupovať aj v ostatných konaniach skutkovo a právne rovnakých, momentálne prebiehajúcich na kasačnom súde. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom správneho súdu a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 21. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku. Kasačný súd preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. 22. Podľa § 464 ods. 2 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať. 23. Vzhľadom na to, že obdobná vec rovnakých účastníkov konania, s totožnými sťažnostnými bodmi, bola predmetom konania a rozhodovania kasačného súdu v právnych veciach sp. zn. 1Sfk/22/2022 zo dňa 27. júna 2024 (zdaňovacie obdobie november 2014), sp. zn. 4Sfk/27/2022 zo dňa 24. apríla 2024 (zdaňovacie obdobie február 2014), sp. zn. 1Sfk/14/ 2023 zo dňa 30. januára 2025 (zdaňovacie obdobie september 2014), sp. zn. 3Sfk/7/2023 zo dňa 30. mája 2024 (zdaňovacie obdobie máj 2014), sp. zn. 4Sfk/6/2023 zo dňa 24. apríla 2024 (zdaňovacie obdobie január 2014) kasačný súd v súlade s § 464 ods. 2 SSP na tieto rozhodnutia poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.